M. Lajčák vystúpil na spomienkovej akcii venovanej histórii slovenskej diplomacie

12.10.2018 | Aktivity ministra | Prejavy a vystúpenia ministra

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák dnes (12. októbra 2018) vystúpil s prejavom na konferencii s názvom „Sláva šľachetným v službách diplomacie“. Zameral sa v ňom na magické dátumy v našej histórii končiace sa číslom osem. V tejto súvislosti uviedol, že hoci sa takýto výpočet obvykle začína rokom 1918, netreba zabúdať, že v tzv. meruôsmych rokoch 19. storočia sa začali v rámci slovenského odboja formovať prvé významné osobnosti, ktorých potomkovia sa stali piliermi budúcej slovenskej, resp. československej diplomacie. Minister v tejto súvislosti spomenul osobnosti, akými boli Milan Hodža, Vladimír Hurban, Štefan Osuský, Milan Rastislav Štefánik, ale aj ďalší. Hoci v medzivojnovom období pôsobilo v československej diplomacii pomerne málo Slovákov, zastávali významné vyslanecké pozície vo Washingtone, v Paríži, či vo Varšave. Vďaka mnohým diplomatom, ktorí neuznali kapituláciu prezidenta Háchu a považovali ju za protiústavnú, zostali tieto misie naďalej v rukách Československa.  Slovenskí diplomati zohrali podľa ministra Lajčáka dôležitú úlohu aj v povojnovom období a pri vzniku Organizácie spojených národov. V tejto súvislosti pripomenul, že Ján Papánek sa stal prvým československým veľvyslancom pri OSN a Ivan Krno právnym poradcom prvého generálneho tajomníka tejto organizácie. „Životné osudy slovenských diplomatov reflektujú nielen dynamiku a tragédie minulého storočia, ale i obrovský vývojový oblúk, ktorým Slováci a Slovensko prešli na medzinárodnom poli. Od takmer zdecimovaného etnika na začiatku 20. storočia, až po úspešný samostatný štát, súčasť Európskej únie. A to aj preto, že sme sa učili zo svojej histórie,“ skonštatoval M. Lajčák. Na záver svojho vystúpenia zhrnul v troch bodoch najmarkantnejšie paralely a historické odkazy pre dnešnú zahraničnú politiku, medzi ktoré zaradil pochopenie sily multilateralizmu, definíciu pilierov našej zahraničnej politiky a dôležitosť ľudského potenciálu, nakoľko – ako uviedol - dejiny píšu vždy ľudia.