RSS zoznamy

Back

Miroslav Lajčák: Do not Break the Strategic Compass of Slovakia

M. Lajčák: nerozbite strategický kompas Slovenska

13.2.2020 | Aktivity ministra | Aktivity štátnych tajomníkov

„Toto je jedno z mojich posledných vystúpení vo funkcií ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Zasvätil som tomuto poslaniu vyše 9 rokov svojho života. Rád by som využil toto miesto na odovzdanie niekoľkých úprimných a dobre mienených posolstiev.” Také sú slová šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka, ktorými začal záverečný príhovor konferencie s názvom Zahraničná a európska politika SR 2016-2020, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok 13. februára na pôde rezortu diplomacie.

 

Podujatie zorganizované Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR bilancovalo zahraničnú a európsku politiku za uplynulé štyri roky končiaceho volebného obdobia. Na konferenciu boli pozvaní predstavitelia diplomatického zboru, rezortov, mimovládneho sektora a akademickej obce. 


 

„Naša zahraničná služba je stabilizovaný a dobre fungujúci organizmus. To samozrejme neznamená, že sa nedá vylepšiť, zdokonaliť, či posilniť.  Nepochybujem, že môj nástupca príde s vlastnými predstavami o fungovaní rezortu. Viaceré z nich sme si už mohli vypočuť počas prebiehajúcej kampane alebo prečítať vo volebných programoch. Táto konferencia bola zámerne nastavená ako odborná. Nechceli sme ňou vstupovať do kampane a nebudem tak robiť ani ja teraz. Preto nebudem komentovať jednotlivé návrhy. Chcem však povedať tri zásadné výzvy,” zdôraznil M. Lajčák.

 

V prvom bode šéf slovenského rezortu diplomacie zdôraznil, že počas svojho mandátu kládol dôraz na profesionalitu. „Vytvoril som stabilné prostredie pre kariérny rast zamestnancov. Usiloval som sa ministerstvo ochrániť pred externými politickými vplyvmi a čistkami, pričom výsledkom je profesionálny tím s vysokou odbornou a intelektuálnou kapacitou,” dodal s tým, že fungovanie rezortu môžu najlepšie potvrdiť členovia diplomatického zboru, alebo úspešné zastúpenie Slovenska na vysokých riadiacich postoch v medzinárodných organizáciách. „Zažili sme počas tých rokov mnoho – od zakladania samostatného štátu, jeho obhajoby a ukotvenia na medzinárodnej scéne až po integráciu do EÚ a NATO. To všetko zanechalo stopu a najmä expertízu u tých, ktorí týmito procesmi prešli. To všetko dalo našej službe schopnosti,” doplnil s tým, že skúsenosti vyzbrojili zamestnancov rezortu. „Napriek tomu ku mne prenikajú rôzne vyjadrenia svedčiace o neúcte k profesionálnej kapacite tohto rezortu,” poznamenal s tým, že rezort diplomacie nie sú len múry tejto budovy – sú to predovšetkým jeho zamestnanci. Ako ďalej uviedol, bolo by strategickou chybou zahodiť tento potenciál len kvôli ambícii byť nový, iný, odlišný. „Preto moja prvá výzva pre mojich nástupcov je: nespolitizujte to, čo nie je spolitizované. Neprenášajte svoje politické výhrady na zamestnancov rezortu. Naopak, využite potenciál, ktorý sa v rezorte nachádza a ďalej ho zveľaďujte,” zdôraznil.


 

„Neopravujte to, čo nie je pokazené.“ Tak znie druhá výzva ministra Lajčáka pre svojho nástupcu. Ako uviedol, nový minister alebo ministerka určite prinesie svoj vlastný štýl. „Pochopím, ak príde s inovatívnymi prístupmi a metódami a nepochybujem, že sa nájdu veci, ktoré sa dajú robiť inak, lepšie. Nerobme ale zmeny samoúčelne,” doplnil s tým, že jednou z jeho snáh bolo procesy integrovať. Slovensko je podľa M. Lajčáka príliš malá krajina na to, aby svoje limitované zdroje ďalej štiepila, nakoľko hľadanie synergií nie je v podmienkach Slovenska fráza, ale nevyhnutnosť. „Preto sme na rezort zahraničia priniesli európske záležitosti, lebo hľadať synergie medzi našim pôsobením v EÚ a na globálnej scéne je prirodzené a efektívne. Preto sme v podmienkach rezortu pre koordináciu európskych záležitostí vytvorili zázemie, ktoré v minulosti nemalo. A za osem rokov, počas ktorých toto ministerstvo v názve nesie aj európske záležitosti si nespomínam, že by sa niekto sťažoval na výkon našej koordinačnej činnosti v európskych záležitostiach. Napriek tomu počúvam názory, že treba európske záležitosti vziať z tohto rezortu. Považujem to za neopodstatnené a chybné. Mimochodom, počul som o výhradách k otázke koordinácie využívania eurofondov. Tie však – možno príznačne – nie sú koordinované z tejto budovy, “ dodal.

 

M. Lajčák sa venoval aj ekonomickej diplomacii a hľadaniu synergie medzi ekonomickou diplomaciou a rozvojovou pomocou. „Najnovšie sme hľadali synergie pri zlaďovaní aktivít ekonomickej diplomacie a konzulárnych služieb pri lákaní kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensko. Podobne sme sa usilovali zjednotiť prezentáciu Slovenska v zahraničí a zadefinovať pre Slovensko novú a jednotnú značku – náš národný branding,” dodal.


 „Neobjavujte to, čo je objavené.“ Tak znie tretí odkaz ministra Lajčáka svojmu nástupcovi. „Takmer 10 rokov vo funkcii bolo poznačených rokmi neistôt, kríz a transformácie svetového poriadku. Nikto ma za tie roky nepresvedčil – napriek všetkým problémom,  že by sme mohli byť prosperujúcejší mimo EÚ, bezpečnejší mimo NATO a úspešnejší vo svete bez jasných pravidiel a silných inštitúcií,” vyhlásil M. Lajčák s tým, že rezort diplomacie pomohol ochrániť slovenský strategický konsenzus v zložitých časoch. „O to viac ma udivovali úvahy, ktoré spochybňovali naše strategické smerovanie. A nemyslím na tie, ktoré prenikali zvonka v rámci dezinformačných kampaní. Viac ma udivovali tie, ktoré prichádzali zvnútra našej republiky. Udivovali ma preto, že ponúkali staré recepty, ktoré sme si vydiskutovali a odmietli v rokoch deväťdesiatych. A odmietli sme ich po dôkladnom premyslení všetkých pre a proti. Odmietli sme ich po vyhodnotení slovenských strategických záujmov a možností,” doplnil M. Lajčák.

 

Minister zdôraznil, že takto sa vykryštalizoval slovenský zahraničnopolitický konsenzus. Ako ďalej uviedol, nebol by rád, keby ho videl podkopávaný a spochybňovaný. Vyjadril potešenie, že sa mu s kolegami v rezorte podarilo tento zahraničnopolitický konsenzus obhájiť a zachovať ho pre nasledujúce politické vedenie rezortu. „Je to možno dôležitejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vchádzame do obdobia, ktoré nebude stabilnejšie, ako to predchádzajúce. Je dôležité, aby Slovensko nestrácalo čas a energiu neplodnými úvahami. Aby sme nemali roztrasené kolená kvôli strategickej neistote. Slovensko je silné, lebo pevne stojí na troch pilieroch. Nepodkopávajme ich,” podčiarkol M. Lajčák s tým, že jeho tretia výzva pre nástupcu je, aby neobjavoval objavené a nerozbíjal strategický kompas Slovenska, ale naopak, aby upevňoval strategické zahraničnopolitické ukotvenie, ktoré Slovensku zabezpečilo – že je najvplyvnejšie, najprosperujúcejšie a najbezpečnejšie v celej svojej doterajšej histórii.

 

Na konferencii vystúpili aj štátni tajomníci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorí sa vo svojich paneloch venovali zhodnoteniu agend, ktoré patrili do ich portfólia. František Ružička v paneli pod názvom EÚ – od post-krízového manažmentu k zelenšej budúcnosti. Lukáš Parízek bol hlavným rečníkom panelu Záujmy Slovenska v turbulentnom svete. Po vystúpeniach najvyšších štatutárov rezortu sa v paneli Ako sa darilo Slovensku v zahraničnej a európskej politike v období 2016-2020? Pohľad mimovládneho sektora a akademickej obce na hodnotenie štvorročného volebného obdobia na rezorte zahraničných vecí podujali panelisti z mimovládneho sektora Pavol Demeš, Rastislav Káčer, Alexander Duleba, Zuzana Gabrižová a Oľga Gyárfásová. Do diskusií fóra sa aktívne zapojili aj pozvaní hostia, predovšetkým predstavitelia diplomatického zboru, štátnej správy, ako aj mimovládneho sektora a akademickej obce.

 

 

Úvodný príhovor M. Lajčáka Diskusia s M. Lajčákom Príhovor F. Ružičku Záverečný príhovor M. Lajčáka