Slováci naprieč storočím

Back

Panelová diskusia k roku 1968 v Československu a výstava fotografií Ladislava Bielika v Brémach

Panelová diskusia k roku 1968 v Československu a výstava fotografií Ladislava Bielika v Brémach

4.5.2018 | Kultúrna diplomacia | Kultúrna prezentácia | Prezentácia Slovenska v zahraničí | Slováci naprieč storočím | Nemecko

K 50. výročiu roku 1968, v zahraničí udomácneného pod názvom Pražská jar, pripravili Veľvyslanectvo Českej republiky, Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, České centrum a Slovenský inštitút v Berlíne na radnici mesta Brémy 3. mája 2018 panelovú diskusiu „Frühling, Invasion, Herbst und Winter: Das Jahr 1968 in der Tschechoslowakei“ (Jar, invázia, jeseň a zima, rok 1968 v Československu). Uskutočnila sa v spolupráci a s podporou Radnice mesta Brémy, Forschungsstelle Osteuropa na Univerzite v Brémach (FSO - Výskumné centrum pre Východnú Európu) a Odboru verejnej diplomacie MZVaEZ, z ktorého dielne vzišla aj prezentovaná výstava fotografií Ladislava Bielika „Die Geschichte einer Fotografie: Der Mann mit der entblößten Brust“ (Dejiny jednej fotografie: Muž s odhalenou hruďou). 

 

Hostiteľom podujatia bolo slobodné hanzové mesto Brémy, ktoré ocenilo rozhodnutie zastupiteľstiev Českej republiky a Slovenskej republiky a kultúrnych inštitútov Česka a Slovenska usporiadať jedno zo spoločných podujatí k výročiam viažucim sa k roku 2018 v Brémach. Mesto sa totiž považuje za významné centrum stredoeurópskych štúdií. Na podujatí ho reprezentovala starostka, senátorka Brém Karoline Linnert, ktorá vystúpila s obsažným prejavom, zaujímavým tak pre rečníkov, ako aj široké publikum. Po tom, čo sa český veľvyslanec Tomáš J. Podivínsky a riaditeľka Slovenského inštitútu v Berlíne Viera Polakovičová zapísali do Zlatej knihy mesta, vystúpili s úvodnými prejavmi. Uviedli, čo pre vtedajšie Československo znamenal rok 1968 a násilná okupácia vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. S cieľom predstaviť FSO a uviesť do diskusie vystúpila riaditeľka FSO, Prof. Dr. Susanne Schattenberg. Účastníkmi diskusie boli prominentní emigranti po roku 1968 – novinárka Lída Rakušanová, ktorá dlhé roky pôsobila v rádiu Slobodná Európa v Mníchove a filmový producent Ján Mojto, ktorého obdivuhodná profesionálna kariéra sa viaže tiež na Mníchov. Diskusiu viedla Prof. Martina Winkler z Christian-Albrechts-Universität v Kieli, ktorá v jednotlivých blokoch iniciovala výpovede vzácnych svedkov a uviedla históriu reformného procesu v býv. Československu aj do kontextu protestných študentských hnutí v Európe v roku 1968.

 

Rečníci hovorili o nádeji na zmenu, ktorú priniesol reformný politik Alexander Dubček, o  uvoľnení cenzúry, otvorení hraníc a celkovej atmosfére v bývalom Československu a o zmarení všetkých nádejí po príchode okupačných vojsk na ďalších 20 rokov, o odsúdení krajiny na psychologický útlak normalizácie, prenasledovaní tvorcov, individualít a veriacich a tých, čo s okupáciou nesúhlasili. Hovorili o pocitoch emigrantov, ktorí po okupácii začali s novým životom v inej krajine a prepojenie s domovom nastalo až po páde komunizmu v roku 1989. Diskusie pokračovali aj počas spoločenského podniku, ktorý pripravili brémski hostitelia. 

 

Jadrom výstavy „Muž s odhalenou hruďou“  je slávna fotografia z okupácie Bratislavy, ktorá ako symbol odporu voči okupácii Československa v roku 1968 obletela svet. Vznikla v momente, keď si občan Emil Gallo odhalil hruď a postavil sa pred tank. Následne ju bude vo svojich priestoroch prezentovať FSO na Univerzite v Brémach a potrvá do 7. júna 2018. Bude tak súčasťou väčšieho projektu FSO pripravovaného v spolupráci s Českým centrom v Berlíne.  


FSO je zariadením Univerzity v Brémach. Financuje ho Kultusministerkonferenz (Konferencia ministrov kultúry a školstva spolkových krajín Nemecka) a spolková krajina Brémy. Vznikol v r. 1982 počas studenej vojny a dnes prispieva k poznaniu strednej Európy. 


Ján Mojto patrí k najvýznamnejším Slovákom v zahraničí a má veľkú zásluhu na tom, že sa slovenská kinematografia dostala do medzinárodného kontextu. V rokoch komunistickej totality umožnil spoluprácu slovenských a západonemeckých filmárov a producentov, čoho výsledkom boli kultové filmy ako napr. Perinbaba a Tisícročná včela. Po roku 1989 sa kontakty Jána Mojtu so Slovenskom ďalej zintenzívnili a jeho bohaté skúsenosti odovzdáva filmárom a producentom na Slovensku.