Európska rada

 

Október 2019   Jún 2019 - mimoriadna   Jún 2019   Máj 2019 - mimoriadna  Máj 2019   Apríl 2019 - mimoriadna   Marec 2019

 

Október 2019

 

Samitu dominovala najmä téma brexitu. Po intenzívnych rokovaniach sa na poslednú chvíľu podarilo dosiahnuť dohodu o texte revidovanej Dohody o vystúpení so Spojeným kráľovstvom (de facto len tzv. írskeho protokolu). Konsolidovaný text dohody a politickej deklarácie dojednaný vyjednávacími tímami bol lídrami politicky odsúhlasený. Lídri tiež prijali operatívne závery, v ktorých vyzvali Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby prijali potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby dohoda nadobudla platnosť 1. novembra 2019 s cieľom umožniť riadené vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ.

Najintenzívnejšia diskusia počas riadneho zasadnutia Európskej rady bola venovaná rozširovaniu v nadväznosti na nenájdenie dohody na Rade pre všeobecné záležitosti 

 

15. októbra 2019. Lídrom sa napriek podpore zo strany veľkej väčšiny členských štátov nepodarilo otvoriť prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Lídri však deklarovali, že sa k rozhodnutiu vrátia do samitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v máji 2020 počas chorvátskeho predsedníctva v Rade EÚ.

 

V rámci ďalších zahraničnopolitických tém lídri odsúdili vojenskú operáciu Turecka v severovýchodnej Sýrii, ako aj nelegálne prieskumné vrtné aktivity Turecka vo výlučných ekonomických zónach Cypru, ktorému vyjadrili solidaritu. 

 

Diskusia o viacročnom finančnom rámci (VFR) potvrdila pretrvávajúce rozdiely medzi pozíciami členskými štátmi v otázke celkového objemu a výdavkovej i príjmovej stránke rozpočtu. Európska rada vyzvala fínske predsedníctvo, aby pred nasledujúcim zasadnutím Európskej rady v decembri 2019 predložilo rokovací rámec s číselnými údajmi.

 

V diskusii s lídrami k prioritám EÚ na nasledujúcich 5 rokov potvrdila budúca predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dôraz na digitalizáciu a klimatickú politiku pri zachovaní  konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a dostupnosti energie. Členské štáty poukázali na potrebu pokračovania v budovaní jednotného trhu. Diskusia o prihlásení sa ku klimaticky neutralite čaká na lídrov na decembrovej Európskej rade, kde sfinalizujú svoje usmernenia týkajúce sa dlhodobej stratégie EÚ v oblasti zmeny klímy.

 

Európska rada tiež prijala rozhodnutie, ktorým sa Christine Lagardová vymenúva za prezidentku Európskej centrálnej banky.

 

Závery

 I. VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC 

1. Na základe prezentácie predsedníctva si Európska rada vymenila názory na kľúčové otázky nadchádzajúceho viacročného finančného rámca, ako sú celková suma, objemy pre hlavné oblasti politiky, financovanie vrátane príjmov a opráv, ako aj podmienenosť a stimuly. Na základe tejto diskusie vyzýva predsedníctvo, aby pred zasadnutím Európskej rady v decembri 2019 predložilo rokovací rámec s číselnými údajmi.

 

II. NASLEDUJÚCI INŠTITUCIONÁLNY CYKLUS

2. Európska rada si so zvolenou predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou vymenila názory na príspevok Komisie k plneniu priorít EÚ, ktoré sa uvádzajú v strategickom programe. Vzala na vedomie správu, ktorú predložil fínsky predseda vlády o opatreniach nadväzujúcich na strategický program, ktoré sa prijali v Rade. 

 

3. Európska rada tiež prijala rozhodnutie, ktorým sa Christine Lagardová vymenúva za prezidentku Európskej centrálnej banky. 

 

III. ZMENA KLÍMY

4. Európska rada VÍTA výsledok samitu OSN o opatreniach v oblasti klímy z roku 2019 z hľadiska ambícií, opatrení a solidarity. Existenčná hrozba, ktorú predstavuje zmena klímy, si vyžaduje zvýšenie ambícií a zintenzívnenie opatrení v oblasti klímy zo strany EÚ, ako aj na globálnej úrovni. Európska rada je v súlade so svojimi závermi z júna 2019 odhodlaná zabezpečiť, aby EÚ aj naďalej zohrávala vedúcu úlohu pri sociálne citlivej a spravodlivej ekologickej transformácii v rámci vykonávania Parížskej dohody. Podporuje priority COP 25 vrátane pozornosti, ktorá sa venuje súvisu medzi oceánmi a klímou. Európska rada pripomína, že na decembrovom zasadnutí sfinalizuje svoje usmernenia pre dlhodobú stratégiu EÚ v oblasti zmeny klímy, aby sa táto stratégia mohla prijať a začiatkom roka 2020 predložiť v kontexte dohovoru UNFCCC. 

 

IV. ROZŠIROVANIE

5. Európska rada sa k otázke rozširovania vráti pred samitom EÚ – západný Balkán, ktorý sa uskutoční v máji 2020 v Záhrebe. 

 

V. TURECKO

6. Európska rada schválila závery Rady zo 14. októbra 2019 o severovýchodnej Sýrii. 

 

7. EÚ odsudzuje jednostrannú vojenskú akciu Turecka v severovýchodnej Sýrii, ktorá spôsobuje neakceptovateľné utrpenie ľudí, oslabuje boj proti Dá’iš a výrazne ohrozuje európsku bezpečnosť. Európska rada berie na vedomie oznámenie USA a Turecka o pozastavení všetkých vojenských operácií. Opätovne naliehavo vyzýva Turecko, aby ukončilo vojenskú akciu, stiahlo svoje ozbrojené sily a rešpektovalo medzinárodné humanitárne právo. V nadväznosti na závery Rady zo 14. októbra 2019 pripomína, že členské štáty sa rozhodli pozastaviť udeľovanie licencií na vývoz zbraní do Turecka. 

 

8. Európska únia bude naďalej pokračovať vo svojom úsilí o efektívne riešenie závažnej humanitárnej a utečeneckej krízy so zreteľom na vyvíjajúce sa potreby, a to aj prostredníctvom podpory tých členských štátov, ktoré čelia najzávažnejším výzvam, pokiaľ ide o migračné toky vo východnom Stredozemí. 

 

9. Európska rada bude vývoj tejto záležitosti naďalej sledovať. 

 

VI. PROTIPRÁVNE VRTNÉ PRÁCE

10. Európska rada schválila aj závery Rady zo 14. októbra 2019 o protiprávnych vrtných prácach Turecka vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru a potvrdzuje svoju solidaritu s Cyprom. 

 

11. Európska rada bude vývoj tejto záležitosti naďalej sledovať. 

 

VII. LET MH17

12. V súvislosti so závermi z 20. júna 2019 Európska rada opakovane vyjadruje plnú podporu všetkým snahám o nastolenie pravdy, spravodlivosti a zodpovednosti v záujme obetí zostreleného letu MH17 a ich rodín a vyzýva všetky štáty, aby v plnej miere spolupracovali v rámci prebiehajúceho vyšetrovania v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2166.

 

Závery (čl. 50)

1. Európska rada schvaľuje dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Európska rada na základe uvedeného vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby prijali potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby dohoda nadobudla platnosť 1. novembra 2019 s cieľom umožniť riadené vystúpenie. 

 

2. Európska rada schvaľuje politické vyhlásenie, v ktorom sa stanovuje rámec budúceho vzťahu medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska. Európska rada opätovne zdôrazňuje, že Únia je v súlade s politickým vyhlásením odhodlaná udržať v budúcnosti so Spojeným kráľovstvom čo najužšie partnerstvo. Prístup Únie sa bude naďalej riadiť všeobecnými pozíciami a zásadami, ktoré sa uvádzajú v usmerneniach Európskej rady dohodnutých už skôr, ako aj vo vyhláseniach, a to konkrétne z 25. novembra 2018. Európska rada bude o tejto záležitosti neustále informovaná. 

 

3. Európska rada opätovne vyjadruje vďačnosť Michelovi Barnierovi za jeho neúnavné úsilie v úlohe hlavného vyjednávača Únie a za jeho príspevok k zachovaniu jednoty medzi členskými štátmi EÚ27 počas celého priebehu rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. 

 

Na stiahnutie: INFORMÁCIA O PRIEBEHU A VÝSLEDKOCH ZASADNUTIA EURÓPSKEJ RADY A EURÓPSKEJ RADY (ČL. 50) V DŇOCH 17.-18. OKTÓBRA 2019 V BRUSELI

 

 

 

 

Jún 2019 - mimoriadna

  Lídrom členských štátov sa na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v dňoch 30. júna až 2. júla 2019 podarilo dosiahnuť politickú dohodu na menách kandidátov na najvyššie posty v inštitúciách EÚ a personálne nominácie boli prijaté konsenzom. Na predsedníčku Európskej komisie členovia Európskej rady nominovali Ursulu von der Leyenovú, ktorá je aktuálne ministerkou obrany Nemecka. Za predsedu Európskej rady bol zvolený premiér Belgicka Charles Michel. Na post Vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku bol navrhnutý španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell. 

 

Lídri sa dohodli aj na nominovaní budúcej guvernérky Európskej centrálnej banky (ECB), ktorú však bude musieť zvoliť rada guvernérov ECB, mala by sa ňou stať Christine Lagardeová, súčasná generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu.

 

Závery

4. Európska rada za predsedu Európskej rady na obdobie od 1. decembra 2019 do 31. mája 2022 zvolila Charlesa Michela. Požiadala generálneho tajomníka Rady, aby v prechodnom období pomáhal zvolenému predsedovi Európskej rady.

5. Európska rada privítala rozhodnutie hláv štátov alebo predsedov vlád zmluvných strán Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorých menou je euro, o vymenovaní Charlesa Michela za predsedu samitu eurozóny na obdobie od 1. decembra 2019 do 31. mája 2022.

6. Európska rada prijala rozhodnutie, ktorým Európskemu parlamentu navrhla za kandidáta na predsedu Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú.

7. Európska rada považuje za vhodného kandidáta na funkciu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella Fontellesa, s výhradou súhlasu zvoleného predsedu Komisie.

8. Európska rada považuje za vhodného kandidáta na prezidenta Európskej centrálnej banky Christine Lagardovú, s výhradou získania príslušného odporúčania a stanovísk v súlade so zmluvami.

 

Na stiahnutie: INFORMÁCIA O PRIEBEHU A VÝSLEDKOCH MIMORIADNEHO ZASADNUTIA EURÓPSKEJ RADY V DŇOCH 30. JÚNA AŽ 2. JÚLA 2019 V BRUSELI

 

 

 

Jún 2019

  Samitu dominovala najmä téma obsadzovania vrcholových pozícií v inštitúciách EÚ. Podľa očakávaní lídri nateraz nedospeli k dohode, predseda Európskej rady D. Tusk preto zvolal mimoriadny samit už na 30. júna 2019. Dôvodom je snaha dospieť k dohode na balíku nominácií ešte pred plenárnym zasadnutím Európskeho parlamentu 2. júla 2019. Lídri sa však zhodli na odmietnutí tzv. Spitzenkandidátov. Cieľom je zohľadniť vo finálnom balíku potrebnú rovnováhu (politickú, geografickú, demografickú a rodovú). ​​

 

Najintenzívnejšia diskusia k textu záverov sa týkala klimatickej politiky. Pôvodný cieľ ambicióznejších krajín zaviazať sa ku klimatickej neutralite do roku 2050 ešte pred klimatickým samitom OSN v septembri v New Yorku sa nakoniec nepodarilo dosiahnuť. Výsledkom diskusie bolo prijatie záverov vyzývajúcich Radu a Európsku komisiu, aby pokročili v práci na podmienkach, stimuloch a podpornom rámci, ktoré sa majú zaviesť s cieľom zabezpečiť prechod na klimaticky neutrálnu EÚ v súlade s Parížskou dohodou. Podľa názoru prevažnej väčšiny členských štátov sa však klimatická neutralita musí dosiahnuť do 2050, čo sa pretavilo aj do textu záverov aspoň formou poznámky pod čiarou. Takáto úprava textu záverov bola použitá po prvýkrát.

 

Európska rada bez diskusie schválila priority únie na najbližších 5 rokov v podobe tzv. Strategickej agendy. Lídri sa tiež zhodli na tom, že sa k téme viacročného finančného rámca na roky 2021-2027 vrátia už v októbri s ambíciou prijatia konečnej dohody do konca roka 2019. V rámci zahraničnopolitických tém lídri odsúdili turecké ťažobné aktivity vo výlučných ekonomických zónach Cypru, vyjadrili sa k aktuálnej politickej kríze v Moldavsku  a predĺžili ekonomické sankcie voči Rusku o ďalších 6 mesiacov.

 

Na úvod rokovania Eurosamitu guvernér Európskej centrálnej banky (ECB) M. Draghi pripustil, že sa objavujú prvé náznaky možného poklesu ekonomického rastu v EÚ, no tiež potvrdil, že v prípade ekonomickej recesie je ECB pripravená konať. Pokiaľ ide o revíziu zmluvy o Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM), lídri očakávajú, že dohoda na celom balíku bude dosiahnutá do konca roka 2019. Eurosamit dal zároveň usmernenie k rozsahu a spôsobu financovania rozpočtu eurozóny v kontexte rokovaní o viacročnom finančnom rámci. Lídri zopakovali výzvu na pokračovaní prác na posilnení bankovej únie.

 

Po informácii predsedu Európskej rady D. Tuska a predsedu Európskej komisie J.-C. Junckera aktuálnej situácii ohľadom brexitu lídri dohodli spoločné komunikačné línie, ktoré potvrdzujú už známe tézy o pripravenosti rokovať o budúcich vzťahoch, nie však o Dohode o vystúpení. Zároveň pokračuje príprava EÚ na prípadný odchod Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody.

 

 

Na stiahnutie: INFORMÁCIA O PRIEBEHU A VÝSLEDKOCH ZASADNUTIA EURÓPSKEJ RADY A EUROSAMITU V DŇOCH 20.-21. JÚNA 2019 V BRUSELI

 

Závery

I. NASLEDUJÚCI INŠTITUCIONÁLNY CYKLUS

1. Európska rada prijala nový strategický program pre Úniu na roky 2019 – 2024. O opatreniach nadväzujúcich na strategický program bude rokovať v októbri 2019.

 

II. VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC

2. Európska rada uvítala prácu, ktorá sa vykonala počas rumunského predsedníctva, a vzala na vedomie rôzne prvky balíka VFR. Vyzvala fínske predsedníctvo, aby pokračovalo v práci a rozpracovalo rokovací rámec. Na tomto základe sa na zasadnutí Európskej rady v októbri 2019 uskutoční výmena názorov s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka.

 

III. ZMENA KLÍMY

3. Európska rada zdôrazňuje, že septembrový samit o opatreniach v oblasti klímy, ktorý organizuje generálny tajomník OSN, je dôležitý pre zintenzívnenie globálnych opatrení v oblasti klímy v záujme dosiahnutia cieľa Parížskej dohody, a to aj prostredníctvom úsilia o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Víta, že členské štáty a Komisia sa do jeho prípravy aktívne zapájajú.

 

4. V nadväznosti na odvetvové diskusie, ktoré sa uskutočnili v posledných mesiacoch, Európska rada vyzýva Radu a Komisiu, aby pokročili v práci na podmienkach, stimuloch a podpornom rámci, ktoré sa majú zaviesť s cieľom zabezpečiť prechod na klimaticky neutrálnu EÚ v súlade s Parížskou dohodou , ktorý zachová európsku konkurencieschopnosť, bude spravodlivý a sociálne vyvážený, bude zohľadňovať vnútroštátnu situáciu členských štátov a rešpektovať ich právo na rozhodovanie o ich vlastnom energetickom mixe, pričom sa bude vychádzať z opatrení dohodnutých v súvislosti s plnením cieľa zníženia emisií do roku 2030. Európska rada dokončí svoje usmernenia do konca tohto roka s cieľom prijať dlhodobú stratégiu EÚ a predložiť ju v kontexte dohovoru UNFCCC začiatkom roka 2020. V tejto súvislosti Európska rada vyzýva Európsku investičnú banku, aby zintenzívnila svoje aktivity zamerané na podporu opatrení v oblasti klímy.

 

5. EÚ a jej členské štáty sú aj naďalej odhodlané zintenzívňovať mobilizáciu medzinárodných finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti zmeny klímy zo širokej škály súkromných a verejných zdrojov a usilovať sa o včasný, dobre riadený a úspešný proces dopĺňania Zeleného klimatického fondu.

 

IV. DEZINFORMÁCIE A HYBRIDNÉ HROZBY

6. V nadväznosti na správu predsedníctva a príspevky Komisie a vysokej predstaviteľky o skúsenostiach získaných v súvislosti s dezinformáciami a zabezpečovaním slobodných a spravodlivých volieb vyzýva Európska rada na trvalé úsilie o zvýšenie informovanosti, zlepšenie pripravenosti a posilnenie odolnosti našich demokracií v súvislosti s dezinformáciami. Víta zámer Komisie vykonať hĺbkové hodnotenie plnenia záväzkov, ktoré prijali online platformy a ďalší signatári v rámci príslušného kódexu postupov. Meniaci sa charakter hrozieb a rastúce riziko škodlivého zasahovania a online manipulácie, ktoré súvisia s rozvojom umelej inteligencie a techník získavania údajov, si vyžadujú neustále posudzovanie a primeranú reakciu.

 

7. EÚ musí zaistiť koordinovanú reakciu na hybridné a kybernetické hrozby a posilniť spoluprácu s relevantnými medzinárodnými aktérmi. Európska rada víta prijatie nového rámca pre cielené reštriktívne opatrenia, ako aj prácu na koordinovanom určovaní zodpovednosti na úrovni EÚ v kontexte súboru nástrojov kybernetickej diplomacie, ktorej cieľom je efektívnejšie odrádzať od kybernetických útokov a lepšie na ne reagovať. Vyzýva inštitúcie EÚ, aby spolu s členskými štátmi pracovali na opatreniach na zvýšenie odolnosti a posilnenie bezpečnostnej kultúry EÚ v súvislosti s kybernetickými a hybridnými hrozbami z krajín mimo EÚ, ako aj na lepšiu ochranu informačných a komunikačných sietí EÚ a jej rozhodovacích procesov pred škodlivými aktivitami každého druhu.

 

V. VONKAJŠIE VZŤAHY

8. Pri príležitosti 10. výročia vzniku Východného partnerstva Európska rada opätovne potvrdzuje význam tohto strategického partnerstva a vyzýva Komisiu a vysokú predstaviteľku, aby zhodnotili existujúce nástroje a opatrenia a aby na základe príslušných konzultácií na začiatku roka 2020 predložili so zreteľom na nadchádzajúci samit Východného partnerstva ďalší súbor dlhodobých politických cieľov.

 

9. Európska rada víta pokojné prevzatie moci v Moldavskej republike a vyzýva Európsku komisiu a vysokú predstaviteľku, aby vypracovali súbor konkrétnych opatrení na podporu Moldavskej republiky, a to na základe neustáleho vykonávania reforiem podľa dohody o pridružení/DCFTA.

 

10. Európska rada zdôrazňuje kľúčový význam strategického partnerstva EÚ s Afrikou. Sme odhodlaní toto partnerstvo ďalej rozvíjať so spoločnou ambíciou čeliť spoločným a globálnym výzvam.

11. Stabilita, bezpečnosť a prosperita krajín južného pobrežia Stredozemného mora majú pre EÚ zásadný význam. V tejto súvislosti predstavuje mier a dlhodobá stabilita v Líbyi spoločnú prioritu. EÚ opätovne zdôrazňuje podporu procesu pod vedením OSN, ktorého cieľom je zastavenie prejavov nepriateľstva a nájdenie inkluzívneho politického riešenia.

 

12. Európska rada víta nový impulz v rámci vzťahov EÚ a Maroka a so záujmom očakáva nadchádzajúce zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Maroko.

 

13. Európska rada opätovne vyzýva Rusko, aby v súlade s medzinárodným právom bezpodmienečne prepustilo zajatých ukrajinských námorníkov, vrátilo zabavené plavidlá a zabezpečilo voľný prechod všetkých lodí cez Kerčský prieliv.

 

14. Európska rada vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s ruským prezidentským dekrétom z 24. apríla, ktorý umožňuje zjednodušené vydávanie cestovných pasov v určitých častiach Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine, čo je v rozpore s duchom a cieľmi dohôd z Minska.

 

15. Európska rada bude situáciu na východe Ukrajiny naďalej monitorovať a je pripravená zvážiť ďalšie možnosti vrátane neuznávania ruských cestovných pasov vydaných v rozpore s dohodami z Minska, a to v úzkej koordinácii so svojimi medzinárodnými partnermi. Európska rada vyzýva na urýchlené obnovenie rokovaní v záujme vykonávania dohôd z Minska a na prijatie opatrení zameraných na obnovenie dôvery medzi zainteresovanými stranami.

 

16. 17. júla 2019 uplynie päť rokov od zostrelenia letu MH17, ktoré si vyžiadalo 298 ľudských životov. Európska rada opakovane vyjadruje plnú podporu všetkým snahám o nastolenie pravdy, spravodlivosti a zodpovednosti v záujme obetí a ich rodín v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2166. V tomto kontexte víta oznámenie spoločného vyšetrovacieho tímu z 19. júna 2019, že v Holandsku budú vznesené obvinenia proti štyrom osobám, vyzýva Rusko, aby v plnej miere spolupracovalo v rámci prebiehajúceho vyšetrovania, a vyjadruje svoju úplnú dôveru v nezávislosť a profesionalitu právnych konaní, ktoré budú nasledovať.

 

17. Európska rada pripomína a potvrdzuje predchádzajúce závery Rady a Európskej rady vrátane záverov Európskej rady z 22. marca 2018, v ktorých sa dôrazne odsúdili pokračujúce nezákonné aktivity Turecka vo východnom Stredozemí a v Egejskom mori. Európska rada vyjadruje vážne obavy nad protiprávnymi vrtnými prácami, ktoré táto krajina v súčasnosti vykonáva vo východnom Stredozemí, a odsudzuje, že Turecko doteraz nereagovalo na opakované výzvy EÚ na zastavenie tejto činnosti. Európska rada zdôrazňuje, že takáto nezákonná činnosť má závažný bezprostredný negatívny vplyv na celú škálu vzťahov medzi EÚ a Tureckom. Európska rada vyzýva Turecko, aby prejavilo zdržanlivosť, rešpektovalo zvrchované práva Cypru a zdržalo sa každej takejto činnosti. Európska rada schvaľuje výzvu adresovanú Komisii a ESVČ, aby bezodkladne predložili možnosti primeraných opatrení vrátane cielených opatrení. EÚ bude naďalej pozorne monitorovať vývoj a je pripravená primerane reagovať a v plnej miere prejaviť solidaritu s Cyprom. Európska rada bude vývoj tejto záležitosti naďalej sledovať a podľa potreby sa k nej vráti.

 

VI. INÉ BODY

 

18. Európska rada schvaľuje závery o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia, ktoré Rada prijala 18. júna 2019.

 

19. V kontexte európskeho semestra viedla Európska rada rokovania na základe horizontálnej správy o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny.

 

Vyhlásenie Eurosamitu

1. Vítame pokrok, ktorý sa dosiahol v rámci Euroskupiny, pokiaľ ide o posilňovanie hospodárskej a menovej únie, ako sa uvádza v liste predsedu Euroskupiny z 15. júna 2019, a vyzývame Euroskupinu, aby v inkluzívnom formáte pokračovala v práci na všetkých prvkoch tohto komplexného balíka. Berieme na vedomie širokú dohodu, ktorú Euroskupina dosiahla v súvislosti s:

  • revíziou zmluvy o EMS. Očakávame, že Euroskupina bude ďalej vyvíjať úsilie, aby v decembri 2019 bolo možné dosiahnuť dohodu o celom balíku;
  • rozpočtovým nástrojom pre konvergenciu a konkurencieschopnosť (BICC) pre eurozónu, na ktorom sa na dobrovoľnom základe môžu zúčastniť aj členské štáty zapojené do mechanizmu ERM II. V záujme zabezpečenia nezávislosti rozhodovania členských štátov eurozóny žiadame

Euroskupinu a Komisiu, aby pokračovali v práci na všetkých otvorených otázkach, a vyzývame Euroskupinu, aby urýchlene podala správu o vhodných riešeniach financovania. Dohoda o týchto prvkoch by mala byť prioritou, aby bolo možné určiť objem rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť v kontexte budúceho VFR.

 

2. So záujmom očakávame pokračovanie technickej práce na posilňovaní bankovej únie.

 

 

 

Máj 2019 - mimoriadna

  Dňa 28. mája 2019 sa v Bruseli uskutočnil  jednodňový mimoriadny samit vo forme neformálnej pracovnej večere. Hlavným cieľom bola reflexia výsledkov volieb do Európskeho parlamentu a dohoda na mechanizme výberu kandidátov na vrcholové posty v rámci inštitúcií Európskej únie. 

 

Výber kandidátov na najvýznamnejšie pracovné posty v rámci inštitúcií  EÚ sa vždy uskutočňuje na začiatku nového politického cyklu EÚ, teda po voľbách do Európskeho parlamentu. Zvyčajne sú tieto pozície súčasťou balíka, ktorý v zásade zahŕňa 4 popredné funkcie v EÚ: 

1) Predseda Európskej komisie (EK),

2) Vysoký predstaviteľ pre zahraničnú politiku/podpredseda Európskej komisie, 

3) Predseda Európskej rady (ER), 

4) Predseda Európskeho parlamentu (EP).

V roku 2019 však zároveň končí aj osemročný mandát guvernéra Európskej centrálnej banky M. Draghiho (31. októbra 2019), a tak sa rokovania o obsadení postov rozšíria o možnosť obsadenia ďalšieho postu:

5) Prezident Európskej centrálnej banky (ECB). 

Zámerom diskusií bolo potvrdenie alebo odmietnutie spôsobu výberu nominantov cez systém tzv. Spitzenkandidáta, ktorý znamená, výber len takých nominantov na vrcholné posty v EK a EP, ktorí prešli volebným procesom a boli vybratí svojou politickou frakciou  v rámci EP (nie vládou alebo národnou politickou stranou). V tejto otázke sa politickým lídrom nepodarilo nájsť zhodu. Snahou členov ER je, aby júnové zasadnutie ER v dňoch 20. - 21. júna 2019 schválilo dohodu na menách konkrétnych kandidátov, aby na jeseň tohto roka mohla byť vykreovaná celá nová Európska komisia.

 

Na stiahnutie: INFORMÁCIA O PRIEBEHU A VÝSLEDKOCH MIMORIADNEHO ZASADNUTIA EURÓPSKEJ RADY DŇA 28. MÁJA 2019 V BRUSEL

 

 

 

Máj 2019

  Dňa 9. mája 2019 sa v rumunskom Sibiu uskutočnil  jednodňový neformálny samit. Jedným z jeho hlavných cieľov bolo vyhodnotenie doterajšieho priebehu reformného procesu a reflexie EÚ, ktoré boli iniciované Bratislavskou deklaráciou v septembri 2016. Pôvodne mal byť samit v Sibiu prvý pobrexitový samit EÚ, ktorý mal ponúknuť silnú víziu budúcej Európskej únie už bez Spojeného kráľovstva. Na úvod samitu bolo odsúhlasené Vyhlásenie zo Sibiu obsahujúce 10 záväzkov zameraných na posilnenie EÚ a jej budúce smerovanie. Definuje záujem členských štátov na jednote a odhodlaní čeliť spoločne výzvam budúcnosti.  

 

Lídri členských štátov EÚ následne rokovali o prioritách novej Strategickej agendy EÚ na obdobie 2019-2024. Hlavným cieľom diskusie bolo načrtnutie základných priorít rozvoja Európskej únie na nadchádzajúce obdobie. Priority sú rozčlenené do 4 košov: ochrana občanov a slobôd; rozvoj ekonomickej základne a európsky model do budúcnosti; budovanie ekologicky únosnejšej, férovejšej a inkluzívnejšej budúcnosti a  podpora európskych záujmov a hodnôt vo svete. Dohodnuté tézy sú výsledkom kompromisu medzi viacerými možnými prístupmi a záujmami jednotlivých krajín a naďalej sa o nich bude rokovať.

 

Slovenské priority sa týkajú predovšetkým oblastí podpory jednotného trhu a priemyselnej politiky, sociálne spravodlivejšej Európy, technologickej modernizácie a digitalizácie, vnútornej bezpečnosti, ochrany pred ilegálnou migráciou, Schengenu, ale aj zahraničnej politiky a obrany.

 

Konečná verzia Strategickej agendy by mala byť schválená na riadnom zasadnutí Európskej rady v dňoch 20. až 21. júna 2019.

 

Na stiahnutie: INFORMÁCIA O PRIEBEHU A VÝSLEDKOCH NEFORMÁLNEHO ZASADNUTIA HLÁV ŠTÁTOV A PREDSEDOV VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ DŇA 09. MÁJA 2019 V SIBIU

 

Vyhlásenie zo Sibiu

My, vedúci predstavitelia Európskej únie, sme sa zišli v Sibiu, aby sme sa v rámci rokovaní zamysleli nad našou spoločnou budúcnosťou.

Európania a Európanky si o niekoľko týždňov – 40 rokov po tom, ako využili toto základné právo po prvý raz – zvolia svojich zástupcov do Európskeho parlamentu. Európa, opätovne zjednotená v mieri a demokracii, je len jedným z mnohých úspechov. Európska únia, ktorá sa riadi svojimi hodnotami a slobodami, prináša od svojho zrodu stabilitu a prosperitu celej Európe, a to nielen doma, ale aj za hranicami. Postupne sa vypracovala na dôležitého aktéra na medzinárodnej scéne. Ako celosvetový líder v oblasti obchodu, ktorý je domovom približne pol miliardy obyvateľov, tvorí konkurencieschopný jednotný trh a formuje globálnu politiku.

Znovu vyslovujeme presvedčenie, že v tomto čoraz neprehľadnejšom a komplikovanom svete sme silnejší, ak postupujeme jednotne. Uznávame, že ako lídri nesieme zodpovednosť za posilnenie našej Únie a za lepšiu budúcnosť, a zároveň uznávame európske smerovanie ďalších európskych štátov. Preto sme sa dnes jednomyseľne zhodli na 10 záväzkoch, pomocou ktorých budeme môcť premeniť túto zodpovednosť na skutočnosť:

Budeme brániť jednu Európu – od východu na západ, od severu na juh. Pred tridsiatimi rokmi zápasili milióny ľudí o slobodu a jednotu a dosiahli pád železnej opony, ktorá Európu rozdeľovala celé desaťročia. Rozkoly, ktoré neprospievajú našim spoločným záujmom, tu nemajú miesto.

 

V dobrom aj v zlom budeme postupovať jednotne. V núdzi si navzájom prejavíme solidaritu a vždy budeme držať spolu. Dokážeme a budeme hovoriť jedným hlasom.

 

Vždy budeme hľadať spoločné riešenia a pozorne počúvať, čo hovoria ostatní, a to v duchu porozumenia a rešpektovania.

 

Naďalej budeme chrániť náš spôsob života, demokraciu a právny štát. Nescudziteľné práva a základné slobody získali všetci Európania a Európanky v ťažkom boji a nikdy ich nebudeme považovať za samozrejmosť. Budeme sa riadiť spoločnými hodnotami a zásadami zakotvenými v zmluvách.

 

Zameriame sa na najdôležitejšie oblasti. Európa sa bude naďalej výrazne angažovať v hlavných témach. Naďalej budeme načúvať obavám a očakávaniam všetkých Európanov a Európaniek, usilovať sa priblížiť Úniu našim občanom a občiankam a podľa toho budeme aj ctižiadostivo a odhodlane konať.

 

Vždy sa budeme riadiť zásadou spravodlivosti, či už na pracovnom trhu, pri sociálnom zabezpečení, v hospodárstve alebo pri digitálnej transformácii. Naďalej budeme odstraňovať vzájomné rozdiely a podľa zásady, že ľudia sú dôležitejší než politika, vždy poskytneme pomocnú ruku v Európe tým najzraniteľnejším.

 

Nájdeme možnosti, ako naše ambície pretaviť na skutočnosť. Vytvoríme nástroje, ktoré Únia potrebuje na splnenie svojich cieľov a realizáciu svojich politík.

 

Zabezpečíme budúcnosť ďalším generáciám Európanov a Európaniek. Budeme investovať do mladých ľudí a vybudujeme Úniu, ktorá je zrelá pre budúcu éru a dokáže sa vyrovnať s najnaliehavejšími problémami 21. storočia.

 

Budeme chrániť našich občanov a občianky a zaručíme ich bezpečnosť investovaním do našej mäkkej aj tvrdej moci, ako aj spoluprácou s medzinárodnými partnermi.

 

Európa bude zodpovedným globálnym lídrom. Dnešné výzvy sa týkajú nás všetkých. Naďalej budeme v spolupráci s našimi partnermi vo svete podporovať a rozvíjať medzinárodný poriadok založený na pravidlách a usilovať sa čo najviac využiť nové obchodné možnosti a spoločne riešiť globálne otázky, ako je ochrana životného prostredia a boj proti zmene klímy.

Rozhodnutia, ktoré prijmeme, budú vychádzať z ducha a zo znenia týchto 10 záväzkov. Dnes je Únia silnejšia než včera a v záujme zajtrajška ju chceme ďalej posilňovať. Toto je náš záväzok pre budúce generácie. Toto je duch Sibiu a novej Únie s 27 členmi, ktorá je pripravená vydať sa svorne do budúcnosti.

 

 

 

Apríl 2019 - mimoriadna

  Na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady  (čl. 50) bolo so súhlasom Spojeného kráľovstva prijaté rozhodnutie o predĺžení jeho členstva v EÚ do 31. októbra 2019. Tento termín má svoj význam z pohľadu konštituovania novej Európskej komisie, keďže umožní vyhnúť sa situácii, aby Spojené kráľovstvo  malo vlastného komisára. Lídri opätovne posúdia aktuálny stav tejto otázky v júni tohto roku. Uvedené rozhodnutie umožňuje riešiť otázky spojené s odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ v rámci riadnych zasadnutí Európskej rady plánovaných na jún a október. 
​​

Na zasadnutí boli prijaté závery, ktoré potvrdili dlhodobú pozíciu EÚ 27 o nemennosti dojednaného textu Dohody o vystúpení a otvorenosti voči zmene politickej deklarácie o rámci budúcich vzťahov. Závery zároveň zdôraznili, že rokovania o budúcich vzťahoch možno začať až po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Novým prvkom oproti doterajším pozíciám je záväzok Spojeného kráľovstva vystupovať počas predĺženia konštruktívnym spôsobom v súlade so zásadou lojálnej spolupráce s cieľom nenarušiť rozhodovacie procesy EÚ.

 

Na stiahnutie: INFORMÁCIA O PRIEBEHU A VÝSLEDKOCH ZASADNUTIA EURÓPSKEJ RADY (ČL. 50) DŇA 10. APRÍLA 2019 V BRUSELI

 

 

Závery

1. Európska rada berie na vedomie list predsedníčky vlády Spojeného kráľovstva Theresy Mayovej z 5. apríla 2019, v ktorom požiadala o ďalšie predĺženie lehoty uvedenej v článku 50 ods. 3 ZEÚ.

 

2. Európska rada v reakcii na uvedený list súhlasí s predĺžením, aby sa umožnila ratifikácia Dohody o vystúpení. Toto predĺženie by malo trvať len tak dlho, ako je nevyhnutné,a v žiadnom prípade nie dlhšie ako do 31. októbra 2019. Ak obe strany ratifikujú Dohodu o vystúpení pred týmto dátumom, vystúpenie sa uskutoční v prvý deň nasledujúceho mesiaca.

 

3. Európska rada zdôrazňuje, že nemožno dovoliť, aby dané predĺženie narušilo riadne fungovanie Únie a jej inštitúcií. Ak bude Spojené kráľovstvo 23. - 26. mája 2019 stále členským štátom EÚ a ak neratifikuje Dohodu o vystúpení do 22. mája 2019, musí v súlade s právom Únie usporiadať voľby do Európskeho parlamentu. Ak si Spojené kráľovstvo túto povinnosť nesplní, vystúpi z Únie 1. júna 2019.

 

4. Európska rada opätovne zdôrazňuje, že Dohodu o vystúpení nie je možné otvoriť a že akýkoľvek jednostranný záväzok, vyhlásenie alebo iný akt by mali byť v súlade s literou a duchom Dohody o vystúpení, pričom nesmú brániť jej vykonávaniu.

 

5. Európska rada zdôrazňuje, že takéto predĺženie nemožno využiť na začatie rokovaní o budúcich vzťahoch. Ak by sa však pozícia Spojeného kráľovstva zmenila, Európska rada je pripravená znova zvážiť politické vyhlásenie o budúcich vzťahoch v súlade s pozíciami a zásadami uvedenými v jej usmerneniach a vyhláseniach, a to aj pokiaľ ide o územný rozsah budúcich vzťahov.

 

6. Európska rada podotýka, že počas obdobia predĺženia bude Spojené kráľovstvo naďalej členským štátom s plnými právami a povinnosťami v súlade s článkom 50 ZEÚ a že Spojené kráľovstvo má právo svoje oznámenie kedykoľvek odvolať.

 

7. Európska rada berie na vedomie záväzok Spojeného kráľovstva postupovať počas obdobia predĺženia konštruktívne, zodpovedne a v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce a očakáva, že Spojené kráľovstvo sa zhostí tohto záväzku a povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy spôsobom, ktorý bude odrážať jeho postavenie vystupujúceho členského štátu. Na tento účel Spojené kráľovstvo uľahčí plnenie úloh Únie a neprijme žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie, najmä pokiaľ ide o účasť na rozhodovacích procesoch Únie.

 

8. Okrem zasadnutí v rámci článku 50 ZEÚ bude 27 členských štátov a Komisia v prípade potreby spolu s ďalšími inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie naďalej zasadať oddelene na všetkých úrovniach s cieľom rokovať o otázkach súvisiacich so situáciou po vystúpení Spojeného kráľovstva.

 

9. Európska rada bude vývoj tejto záležitosti naďalej sledovať a na svojom zasadnutí v júni 2019 preskúma dosiahnutý pokrok.

 

 

 

Marec 2019

  Samitu dominovala najmä téma brexitu v súvislosti s blížiacim sa termínom možného vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ. V úvode rokovania Európskej rady (čl. 50) vystúpila premiérka T. Mayová s jej požiadavkou na predĺženie lehoty vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ do 30. júna 2019, aby bol zabezpečený dostatok času na implementáciu dohody o vystúpení v prípade jej schválenia v britskom parlamente. Lídri v snahe napomôcť schváleniu dohody o vystúpení odsúhlasili dokumenty prijaté v polovici marca v Štrasburgu na úrovni Juncker–Mayová. Ďalej lídri rozhodli o udelení predĺženia do 22. mája 2019 za predpokladu, že britský parlament dohodu v priebehu nasledujúceho týždňa schváli. 

 

Ak dohodu parlament neschváli, odklad platí len do 12. apríla 2019. Do tohto dátumu sa Spojené kráľovstvo musí rozhodnúť, či usporiada voľby do Európskeho parlamentu, čo by otvorilo dvere prípadnému dlhšiemu odkladu brexitu.

 

V druhý deň samitu na riadnom zasadnutí Európskej rady boli prijaté závery k témam: 1) zamestnanosť, rast a konkurencieschopnosť, 2) zmena klímy, 3) vonkajšie vzťahy a 4) zabezpečenie slobodných a spravodlivých volieb a boj proti dezinformáciám.

 

Zasadnutiu Európskej rady dominovali dve témy – vzťahy s Čínou a klimatická politika. Vo vzťahu k Číne lídri zdôraznili podporu jednotného postupu a pragmatického prístupu voči Číne. Rezonovali najmä témy ako nedostatočná reciprocita v prístupe na čínsky trh pre európske firmy, zapojenie Číny do modernizácie WTO a kybernetická bezpečnosť. Opakovane zazneli výzvy na spoločnú politiku EÚ k 5G sieťam. Vo svojich vystúpeniach viaceré členské štáty vyzdvihli aj Spoločné oznámenie Európskej komisie a Vysokej predstaviteľky EÚ pre vonkajšie vzťahy a bezpečnostnú politiku „EÚ – Čína: strategická vízia“. 

 

V rámci klimatickej politiky sa potvrdil rozdiel medzi ambicióznejšími štátmi resadzujúcimi dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 a tými, ktoré upozorňujú na možné dopady nevyváženej klimatickej politiky na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. K téme sa lídri vrátia na júnovom zasadnutí Európskej rady.

 

Závery k ostatným témam boli prijaté bez väčšej diskusie. Členské štáty vyzvali Európsku komisiu, aby do konca roku 2019 predložila dlhodobú víziu priemyselnej budúcnosti EÚ vrátane konkrétnych opatrení na jej realizáciu. Nosnou témou záverov k jednotnému trhu bola snaha o posilnenie hospodárskeho rastu a globálnej konkurencieschopnosti EÚ, pričom diskusia bola venovaná najmä pravidlám hospodárskej súťaže. Lídri tiež prijali závery ohľadom boja proti dezinformáciám v kontexte nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu. V oblasti vonkajších vzťahov sa závery venujú aj 5. výročiu anexie Krymu a pomoci krajinám postihnutým cyklónom Idai.

 

Na stiahnutie: INFORMÁCIA O PRIEBEHU A VÝSLEDKOCH ZASADNUTIA EURÓPSKEJ RADY A ZASADNUTIA EURÓPSKEJ RADY (ČL. 50) V DŇOCH 21.-22. MARCA 2019 V BRUSELI

 

Závery

 

I. ZAMESTNANOSŤ, RAST A KONKURENCIESCHOPNOSŤ

 

1. Európska rada si vymenila názory na súčasnú hospodársku situáciu. S cieľom posilniť rast a zvýšiť zamestnanosť prostredníctvom investícií a reforiem schvaľuje prioritné oblasti politík v rámci ročného prieskumu rastu a vyzýva členské štáty, aby tieto oblasti zohľadnili vo svojich pripravovaných národných programoch reforiem a v programoch stability alebo konvergenčných programoch. Schvaľuje aj návrh odporúčania Rady o hospodárskej politike eurozóny.

 

2. Silná hospodárska základňa má kľúčový význam pre prosperitu a konkurencieschopnosť Európy, ako aj pre jej úlohu na globálnej scéne. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť integrovaným prístupom, ktorý bude zameraný na súčasné a vznikajúce globálne, technologické a bezpečnostné výzvy a výzvy v oblasti udržateľnosti a ktorý bude spájať všetky príslušné politiky a dimenzie: hospodársku a menovú úniu, ktorá by sa mala prehĺbiť, jednotný trh vo všetkých jeho rozmeroch, ktorý je základným kameňom rastu Únie; asertívnu priemyselnú politiku, ktorá EÚ umožní, aby bola naďalej priemyselnou veľmocou; digitálnu politiku orientovanú na budúcnosť, ktorá zodpovedá veku digitálnej transformácie a vzostupu dátového hospodárstva; ako aj ambicióznu a silnú obchodnú politiku, ktorou sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž, reciprocita a vzájomné výhody. Náležitá pozornosť by sa mala venovať lepšiemu podnikateľskému prostrediu pre MSP, rozvíjaniu zručností a sociálnemu rozmeru.

 

3. Európska rada na tento účel vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali opatrenia na základe týchto usmernení: 

  • jednotný trh by sa mal ďalej prehlbovať a posilňovať s osobitným dôrazom na rozvoj ekonomiky služieb a posilňovanie postavenia digitálnych služieb; na základe oznámenia Komisie z novembra 2018 sa musia odstrániť zostávajúce neopodstatnené prekážky a nesmú sa vytvárať nové. Mali by sa podniknúť ďalšie kroky na prehĺbenie únie kapitálových trhov a energetickej únie a na zabezpečenie spravodlivého a účinného zdaňovania. Komisia sa vyzýva, aby do marca 2020 vypracovala v úzkej spolupráci s členskými štátmi dlhodobý akčný plán lepšej implementácie a presadzovania pravidiel jednotného trhu;

  • vzhľadom na význam globálne integrovanej, udržateľnej a konkurencieschopnej priemyselnej základne sa Komisia vyzýva, aby do konca roku 2019 predložila dlhodobú víziu priemyselnej budúcnosti EÚ vrátane konkrétnych opatrení na jej realizáciu. Táto vízia by sa mala zaoberať výzvami, ktorým čelí európsky priemysel, a mala by sa dotýkať všetkých príslušných oblastí politík;

  • EÚ musí napredovať v rozvoji konkurencieschopného, bezpečného, inkluzívneho a etického digitálneho hospodárstva s pripojiteľnosťou na svetovej úrovni. Osobitný dôraz by sa mal klásť na prístup k údajom a ich zdieľanie a využívanie, na bezpečnosť údajov a na umelú inteligenciu, a to všetko v prostredí dôvery. Európska rada so záujmom očakáva odporúčanie Komisie týkajúce sa zosúladeného prístupu k bezpečnosti sietí 5G;

  • EÚ musí podnietiť väčšiu mieru podstupovania rizika a zvýšiť investície do výskumu a inovácie, aby si udržala globálnu konkurencieschopnosť v kľúčových technológiách a strategických hodnotových reťazcoch. Mali by sa prijať opatrenia na ďalšiu podporu Európskej rady pre inováciu a na uľahčenie vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky, ako aj regulačné prostredie a rámec štátnej pomoci, ktoré podnecujú inováciu;

  • v súlade s dlhodobými strategickými záujmami Únie by sa mala zabezpečiť spravodlivá hospodárska súťaž v rámci jednotného trhu aj globálne, a to na ochranu spotrebiteľov aj na posilnenie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti. Náš európsky rámec pre hospodársku súťaž budeme naďalej aktualizovať na základe nového vývoja v oblasti technológií a globálneho trhu. Komisia má v úmysle do konca roka zistiť, ako odstrániť medzery v práve EÚ s cieľom úplne vyriešiť rušivé vplyvy zahraničného štátneho vlastníctva a financovania prostredníctvom štátnej pomoci na jednotnom trhu;

  • EÚ by mala prostredníctvom uzatvárania nových dohôd o voľnom obchode naďalej presadzovať ambiciózny a vyvážený program voľného obchodu, a pritom šíriť hodnoty a normy EÚ a zabezpečovať rovnaké podmienky. Európska rada opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie zasadzovať sa o otvorený multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách, ktorého jadrom je zmodernizovaná Svetová obchodná organizácia (WTO), a odolávať všetkým formám protekcionizmu a narušení. Európska rada vyzýva, aby sa prijali kroky potrebné na urýchlené plnenie všetkých častí spoločného vyhlásenia USA a EÚ z 25. júla 2018;

  • EÚ musí zároveň chrániť svoje záujmy pred nekalými praktikami tretích krajín, pričom by mala naplno využívať nástroje na ochranu obchodu a naše pravidlá verejného obstarávania, ako aj zabezpečiť účinnú reciprocitu s tretími krajinami v oblasti verejného obstarávania. Európska rada vyzýva na obnovenie rokovaní o nástroji EÚ pre medzinárodné verejné obstarávanie;

  • európsky rámec na preverovanie zahraničných investícií umožní členským štátom zaoberať sa investíciami, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo verejný poriadok.

 

4. Európska rada uskutoční v marci 2020 na základe komplexného príspevku Komisie súhrnnú diskusiu o posilnení hospodárskej základne EÚ.

 

 

II. ZMENA KLÍMY

 

5. Európska rada:

  • opätovne potvrdzuje svoj pevný záväzok vo vzťahu k Parížskej dohode a uznáva, že vzhľadom na najnovšie dostupné vedecké poznatky, najmä osobitnú správu IPCC o vplyve globálneho oteplenia o 1,5 °C nad predindustriálnu úroveň, je potrebné zintenzívniť globálne úsilie v boji proti zmene klímy;

  • zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ do roku 2020 predložila ambicióznu dlhodobú stratégiu, v ktorej sa v súlade s Parížskou dohodou vyjadrí úsilie o klimatickú neutralitu, pričom sa zohľadnia osobitosti jednotlivých členských štátov a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu;

  • vyzýva, aby sa včas finalizovali dlhodobé národné stratégie;

  • uznáva, že plnenie cieľa Parížskej dohody ponúka významné príležitosti a potenciál pre hospodársky rast, nové pracovné miesta a technologický rozvoj, ako aj na posilnenie európskej konkurencieschopnosti, ktoré je potrebné využiť a zároveň zabezpečiť, aby bol súvisiaci prechod pre všetkých spravodlivý a sociálne vyvážený;

  • vyzýva Radu, aby sa pred ďalšími rokovaniami, ktoré prebehnú v Európskej rade v júni 2019, intenzívnejšie zaoberala dlhodobou stratégiou v oblasti klímy.

 

 

III. VONKAJŠIE VZŤAHY

 

6. Európska rada pripravila samit EÚ – Čína, ktorý sa má konať 9. apríla 2019. Vymenila si názory na celkové vzťahy s Čínou v globálnom kontexte.

 

7. Záväzok EÚ vo vzťahu k zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny zostáva pevný aj päť rokov po protiprávnej anexii Krymu a Sevastopola Ruskom. EÚ opätovne zdôrazňuje, že neuznáva toto porušenie medzinárodného práva, ktoré stále predstavuje priame ohrozenie medzinárodnej bezpečnosti, a naďalej ho odsudzuje. EÚ je naďalej odhodlaná presadzovať svoju politiku neuznania.

 

8. Európska rada vyjadruje hlbokú ľútosť nad ľudskými a materiálnymi stratami v Mozambiku, Malawi a Zimbabwe, ktoré si vyžiadal tropický cyklón Idai. Európska rada privítala núdzovú reakciu, ktorú už zabezpečila Európska únia a jej členské štáty, a je pripravená naďalej podporovať dotknuté krajiny pri poskytovaní naliehavej humanitárnej pomoci postihnutému obyvateľstvu.

 

IV. ZABEZPEČENIE SLOBODNÝCH A SPRAVODLIVÝCH VOLIEB S BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM

 

9. Európska rada vyjadruje hlbokú ľútosť nad ľudskými a materiálnymi stratami v Mozambiku, Malawi a Zimbabwe, ktoré si vyžiadal tropický cyklón Idai. Európska rada privítala núdzovú reakciu, ktorú Európska rada vyzýva, aby sa ďalej zintenzívnili koordinované snahy o riešenie vnútorných a vonkajších aspektov dezinformácií a o ochranu volieb do Európskeho parlamentu a vnútroštátnych volieb v celej EÚ, pričom víta významnú prácu, ktorá sa v tejto súvislosti vykonala v uplynulých mesiacoch. V tomto kontexte je rozhodujúca výmena informácií, pričom dôležitým krokom vpred je nedávne zriadenie systému včasného varovania. Európska rada naliehavo vyzýva súkromných prevádzkovateľov, ako sú online platformy a sociálne siete, aby v plnom rozsahu implementovali kódex postupov a zabezpečili vyššiu úroveň zodpovednosti a transparentnosti. Vyzýva, aby ako neoddeliteľná súčasť posilňovania odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám pokračovalo koordinované úsilie o ochranu demokratických systémov Únie a boj proti bezprostredným a dlhodobým hrozbám, ktoré predstavujú dezinformácie. Európska rada sa k tejto otázke vráti na svojom júnovom zasadnutí na základe správy o získaných skúsenostiach, ktorú vypracuje predsedníctvo v spolupráci s Komisiou a vysokou predstaviteľkou, ktorá bude východiskom pre našu reakciu v dlhodobom horizonte.

 

Závery (čl. 50)

 

1. Európska rada berie na vedomie list predsedníčky vlády Theresy Mayovej z 20. marca 2019. 

 

2. V reakcii naň Európska rada schvaľuje nástroj týkajúci sa dohody o vystúpení a spoločné vyhlásenie dopĺňajúce politické vyhlásenie, ktoré sa dohodlo medzi Európskou komisiou a vládou Spojeného kráľovstva 11. marca 2019 v Štrasburgu. 

 

3. Európska rada súhlasí s predĺžením do 22. mája 2019, ak Dolná komora na budúci týždeň schváli dohodu o vystúpení. Ak Dolná komora dohodu o vystúpení na budúci týždeň neschváli, Európska rada súhlasí s predĺžením do 12. apríla 2019 a očakáva, že Spojené kráľovstvo pred týmto dátumom poskytne informácie o ďalšom postupe, ktorý Európska rada posúdi. 

 

4. Európska rada opätovne zdôrazňuje, že dohodu o vystúpení, ktorá sa dohodla medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom v novembri 2018, nie je možné otvoriť. Akýkoľvek jednostranný záväzok, vyhlásenie alebo iný akt by mali byť v súlade s literou a duchom dohody o vystúpení. 

 

5. Európska rada vyzýva, aby sa na všetkých úrovniach naďalej pracovalo na prípravách a krízových opatreniach v súvislosti s dôsledkami vystúpenia Spojeného kráľovstva pri zohľadnení všetkých scenárov, ktoré môžu nastať. 

 

6. Európska rada bude vývoj tejto záležitosti naďalej sledovať.

 

 

 

Dátum poslednej aktualizácie: 16.12.2019 Dátum vytvorenia: 13.12.2019