Aktivity štátnych tajomníkov

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180619000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], entryClassPK=[3275332], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3275296], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], content=[

Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.

 

Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok.

 

Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. 

 

Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov.

 

Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.

20180619000000 false odbor ["[\"3275296\"]"] ["[\"006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68\"]"] Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[6161], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/text_ru_RU=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], viewCount=[6161], content_sk_SK=[

Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.

 

Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok.

 

Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. 

 

Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov.

 

Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.

20180619000000 false odbor ["[\"3275296\"]"] ["[\"006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68\"]"] Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/text_sk_SK=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/text_tr_TR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/text_ko_KR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180619000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3275296], ddm/11341/text_pt_BR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/anotacia_en_US=[The future of the European Union and the search for answers to foreign policy and security challenges, among which are hybrid threats and migration as well as, for instance, relations with Russia and the future of the Eastern Partnership, dominated the joint meeting of V4 foreign affairs ministers and five Nordic and three Baltic states in Stockholm today (19 June). The delegation of the Slovak Republic was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic. The ministers stated that nowadays Europe cannot rely only on its own viability but that it is in its existential interest to also take care of the stability and security of its own neighbourhood – both at the east and south. It is high time to admit that in the EU neighbourhood there is a fight for positions with other strategic stakeholders, especially Russia, along with various external factors, including the unstable situation in eastern Ukraine and ongoing war in Syria as well as the existing war of propaganda happening at the same time. “In relation to the EU´s Eastern Partnership it is necessary to continue in building the targeted strategy we adopted in March this year, which defines twenty tangible outcomes for our partner countries by 2020. We must push for reforms that would really bring tangible benefits for citizens of these countries,” said Korčok.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3275296], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3275296], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180619143100], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180619000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Korčok in Stockholm: “As for the EU´s Eastern Partnership we must push for reforms bringing tangible benefits for citizens of these countries”], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180621071544], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3275296], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3275296], ddm/11341/text_pl_PL=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3275332], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180619000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180619000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3275296], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], treePath=[30303, 2982055, 3255894], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180619000000], ddm/11341/text_be_BY=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3275296], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/text_en_US=[The future of the European Union and the search for answers to foreign policy and security challenges, among which are hybrid threats and migration as well as, for instance, relations with Russia and the future of the Eastern Partnership, dominated the joint meeting of V4 foreign affairs ministers and five Nordic and three Baltic states in Stockholm today (19 June). The delegation of the Slovak Republic was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic. The ministers stated that nowadays Europe cannot rely only on its own viability but that it is in its existential interest to also take care of the stability and security of its own neighbourhood – both at the east and south. It is high time to admit that in the EU neighbourhood there is a fight for positions with other strategic stakeholders, especially Russia, along with various external factors, including the unstable situation in eastern Ukraine and ongoing war in Syria as well as the existing war of propaganda happening at the same time. “In relation to the EU´s Eastern Partnership it is necessary to continue in building the targeted strategy we adopted in March this year, which defines twenty tangible outcomes for our partner countries by 2020. We must push for reforms that would really bring tangible benefits for citizens of these countries,” said Korčok. The ministers also discussed the upcoming NATO summit in July from which Slovakia expects a clear signal about the Alliance’s unity and confirmation of the open-door policy, especially in the aftermath of the agreement achieved between Macedonia and Greece and activation of the Bosnia and Herzegovina's Membership Action Plan (MAP). In the next segment of the discussion on energy security, State Secretary Korčok underlined that the developments in this area are considerably different from that in 2008 but that we still cannot be satisfied. “We must do everything to prevent the situation in 2008 from being repeated. We have all the prerequisites for it – we have built interconnectors for providing gas supplies from the west to the east and we are working on the north-south gas interconnection. Our objective must be an energy policy based on diversification of energy sources and transportation routes, as well as reinforcing the energy market to be more resilient to external influences,” stated Korčok, drawing attention to concrete steps Slovakia is realizing in construction of interconnectors, increasing the transfer capacity of the V4 electric power transmission system and getting reverse gas flow between Czechia, Slovakia, Austria, Hungary and Ukraine operational. In this regard the ministers also talked about the NordStream 2 project – they recalled the necessity to preserve gas transit through Ukraine also after 2019 not only due to political reasons but especially because of security reasons. The V4+NB8 meeting format was preceded by a coordination meeting of representatives of the V4 foreign affairs ministries during which Korčok briefly informed the partners about the core parts of Slovakia´s V4 Presidency, that will be taken over already in two weeks, from 1 July 2018. As its fundamental milestones, the State Secretary deemed active participation of the V4 countries in the talks on the future EU Multiannual Financial Framework, the new EU Strategic Agenda (2019-2024), preparations for Brexit in March 2019 and last but not least in mobilizing electorates for the European Parliament elections in May 2019. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3275296], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3275296], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3275296], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180619143100], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180619000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3275296], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a v4], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22201], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a v4], ratings=[0.0], title_sk_SK=[I. Korčok v Štokholme: “Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ musíme tlačiť na reformy, ktoré prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín.“], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[korčok in stockholm: “as for the eu´s eastern partnership we must push for reforms bringing tangible benefits for citizens of these countries”], version=[1.2], folderId=[3255894], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3275296], title=[I. Korčok v Štokholme: “Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ musíme tlačiť na reformy, ktoré prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín.“], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/text_fr_FR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], title_sortable=[i. korčok v štokholme: “vo vzťahu k východnému partnerstvu eú musíme tlačiť na reformy, ktoré prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín.“], createDate=[20180621071541], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180619000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180619000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], uid=[15_PORTLET_3278458], ddm/11341/text_hu_HU=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], type=[press-release], articleId=[3275330], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3275296], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180619000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180619000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3275296], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180619000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3275296], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3275296], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/text_it_IT=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[i. korčok v štokholme: “vo vzťahu k východnému partnerstvu eú musíme tlačiť na reformy, ktoré prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín.“], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3275296], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[i. korčok v štokholme: “vo vzťahu k východnému partnerstvu eú musíme tlačiť na reformy, ktoré prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín.“], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180619000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

The future of the European Union and the search for answers to foreign policy and security challenges, among which are hybrid threats and migration as well as, for instance, relations with Russia and the future of the Eastern Partnership, dominated the joint meeting of V4 foreign affairs ministers and five Nordic and three Baltic states in Stockholm today (19 June). The delegation of the Slovak Republic was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic. The ministers stated that nowadays Europe cannot rely only on its own viability but that it is in its existential interest to also take care of the stability and security of its own neighbourhood – both at the east and south. It is high time to admit that in the EU neighbourhood there is a fight for positions with other strategic stakeholders, especially Russia, along with various external factors, including the unstable situation in eastern Ukraine and ongoing war in Syria as well as the existing war of propaganda happening at the same time. “In relation to the EU´s Eastern Partnership it is necessary to continue in building the targeted strategy we adopted in March this year, which defines twenty tangible outcomes for our partner countries by 2020. We must push for reforms that would really bring tangible benefits for citizens of these countries,” said Korčok.
 

The ministers also discussed the upcoming NATO summit in July from which Slovakia expects a clear signal about the Alliance’s unity and confirmation of the open-door policy, especially in the aftermath of the agreement achieved between Macedonia and Greece and activation of the Bosnia and Herzegovina's Membership Action Plan (MAP).
 

In the next segment of the discussion on energy security, State Secretary Korčok underlined that the developments in this area are considerably different from that in 2008 but that we still cannot be satisfied. “We must do everything to prevent the situation in 2008 from being repeated. We have all the prerequisites for it – we have built interconnectors for providing gas supplies from the west to the east and we are working on the north-south gas interconnection. Our objective must be an energy policy based on diversification of energy sources and transportation routes, as well as reinforcing the energy market to be more resilient to external influences,” stated Korčok, drawing attention to concrete steps Slovakia is realizing in construction of interconnectors, increasing the transfer capacity of the V4 electric power transmission system and getting reverse gas flow between Czechia, Slovakia, Austria, Hungary and Ukraine operational.  In this regard the ministers also talked about the NordStream 2 project – they recalled the necessity to preserve gas transit through Ukraine also after 2019 not only due to political reasons but especially because of security reasons. 
 

 

The V4+NB8 meeting format was preceded by a coordination meeting of representatives of the V4 foreign affairs ministries during which Korčok briefly informed the partners about the core parts of Slovakia´s V4 Presidency, that will be taken over already in two weeks, from 1 July 2018. As its fundamental milestones, the State Secretary deemed active participation of the V4 countries in the talks on the future EU Multiannual Financial Framework, the new EU Strategic Agenda (2019-2024), preparations for Brexit in March 2019 and last but not least in mobilizing electorates for the European Parliament elections in May 2019. 

 

20180619000000 false odbor ["[\"3275296\"]"] ["[\"006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68\"]"] The future of the European Union and the search for answers to foreign policy and security challenges, among which are hybrid threats and migration as well as, for instance, relations with Russia and the future of the Eastern Partnership, dominated the joint meeting of V4 foreign affairs ministers and five Nordic and three Baltic states in Stockholm today (19 June). The delegation of the Slovak Republic was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic. The ministers stated that nowadays Europe cannot rely only on its own viability but that it is in its existential interest to also take care of the stability and security of its own neighbourhood – both at the east and south. It is high time to admit that in the EU neighbourhood there is a fight for positions with other strategic stakeholders, especially Russia, along with various external factors, including the unstable situation in eastern Ukraine and ongoing war in Syria as well as the existing war of propaganda happening at the same time. “In relation to the EU´s Eastern Partnership it is necessary to continue in building the targeted strategy we adopted in March this year, which defines twenty tangible outcomes for our partner countries by 2020. We must push for reforms that would really bring tangible benefits for citizens of these countries,” said Korčok. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180619000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], entryClassPK=[3275601], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3275520], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], content=[

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19.  júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a  informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. 

 

Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. 

 

L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.

20180619000000 false odbor ["[\"3275520\"]"] ["[\"12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5\"]"] Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[7376], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/text_ru_RU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], viewCount=[7376], content_sk_SK=[

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19.  júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a  informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. 

 

Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. 

 

L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.

20180619000000 false odbor ["[\"3275520\"]"] ["[\"12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5\"]"] Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/text_sk_SK=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/text_tr_TR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/text_ko_KR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180619000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3275520], ddm/11341/text_pt_BR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/anotacia_en_US=[Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic and the Special Representative for the Slovakia’s Chairmanship of the Organization for Security and Co-operation in Europe (OSCE), met with James Appathurai, NATO´s Deputy Assistant Secretary General for Political Affairs and Security Policy, on 19 June 2018 and emphasized Slovakia´s adherence to Euro-Atlantic values and principles. “Slovakia remains a responsible ally,” he said and informed about increasing its defence expenditures to 1.6% of GDP by 2020 to achieve the 2% threshold in 2024. “Slovakia will use these resources for modernization of the crucial equipment of our armed forces," Parízek stressed.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3275520], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3275520], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180619193300], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180619000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Parízek: We must achieve tangible results at NATO summit in July], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180621071502], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3275520], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3275520], ddm/11341/text_pl_PL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3275601], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180619000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180619000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3275520], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], treePath=[30303, 2982055, 3255894], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180619000000], ddm/11341/text_be_BY=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3275520], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/text_en_US=[Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic and the Special Representative for the Slovakia’s Chairmanship of the Organization for Security and Co-operation in Europe (OSCE), met with James Appathurai, NATO´s Deputy Assistant Secretary General for Political Affairs and Security Policy, on 19 June 2018 and emphasized Slovakia´s adherence to Euro-Atlantic values and principles. “Slovakia remains a responsible ally,” he said and informed about increasing its defence expenditures to 1.6% of GDP by 2020 to achieve the 2% threshold in 2024. “Slovakia will use these resources for modernization of the crucial equipment of our armed forces," Parízek stressed. State Secretary Parízek confirmed Slovakia´s considerable expectations for the upcoming NATO summit in Brussels, during which it is necessary to send a clear signal about trans-Atlantic unity among the allies and about the resolve to face any security threats. “We must achieve tangible results,” highlighted the Foreign and European Affairs State Secretary. He also welcomed reinforcing EU-NATO cooperation, especially after it has been decided that the EU will play a stronger role in defence. Parízek stated that the Slovak Republic hopes the summit will bring clear messages from the allies regarding NATO´s enlargement, especially vis-à-vis the Western Balkans. He also expressed that he is convinced that it is necessary to encourage all the candidate countries that want to become NATO members and to also send a positive signal to them that we appreciate the progress they have managed to achieve and that their future membership in NATO is real.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3275520], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3275520], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3275520], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180619193300], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180619000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3275520], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a nato], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22199], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a nato], ratings=[0.0], title_sk_SK=[L. Parízek: Musíme priniesť na júlovom samite NATO konkrétne výsledky], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[parízek: we must achieve tangible results at nato summit in july], version=[2.3], folderId=[3255894], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3275520], title=[L. Parízek: Musíme priniesť na júlovom samite NATO konkrétne výsledky], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/text_fr_FR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], title_sortable=[l. parízek: musíme priniesť na júlovom samite nato konkrétne výsledky], createDate=[20180621071500], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180619000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180619000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], uid=[15_PORTLET_3278446], ddm/11341/text_hu_HU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], type=[general], articleId=[3275599], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3275520], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180619000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180619000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3275520], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180619000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3275520], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3275520], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/text_it_IT=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[l. parízek: musíme priniesť na júlovom samite nato konkrétne výsledky], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3275520], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[l. parízek: musíme priniesť na júlovom samite nato konkrétne výsledky], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180619000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic and the Special Representative for the Slovakia’s Chairmanship of the Organization for Security and Co-operation in Europe (OSCE), met with James Appathurai, NATO´s Deputy Assistant Secretary General for Political Affairs and Security Policy, on 19 June 2018 and emphasized Slovakia´s adherence to Euro-Atlantic values and principles. “Slovakia remains a responsible ally,” he said and informed about increasing its defence expenditures to 1.6% of GDP by 2020 to achieve the 2% threshold in 2024. “Slovakia will use these resources for modernization of the crucial equipment of our armed forces," Parízek stressed. 

 

State Secretary Parízek confirmed Slovakia´s considerable expectations for the upcoming NATO summit in Brussels, during which it is necessary to send a clear signal about trans-Atlantic unity among the allies and about the resolve to face any security threats. “We must achieve tangible results,” highlighted the Foreign and European Affairs State Secretary. He also welcomed reinforcing EU-NATO cooperation, especially after it has been decided that the EU will play a stronger role in defence.  

 

Parízek stated that the Slovak Republic hopes the summit will bring clear messages from the allies regarding NATO´s enlargement, especially vis-à-vis the Western Balkans. He also expressed that he is convinced that it is necessary to encourage all the candidate countries that want to become NATO members and to also send a positive signal to them that we appreciate the progress they have managed to achieve and that their future membership in NATO is real.

20180619000000 false odbor ["[\"3275520\"]"] ["[\"12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5\"]"] Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic and the Special Representative for the Slovakia’s Chairmanship of the Organization for Security and Co-operation in Europe (OSCE), met with James Appathurai, NATO´s Deputy Assistant Secretary General for Political Affairs and Security Policy, on 19 June 2018 and emphasized Slovakia´s adherence to Euro-Atlantic values and principles. “Slovakia remains a responsible ally,” he said and informed about increasing its defence expenditures to 1.6% of GDP by 2020 to achieve the 2% threshold in 2024. “Slovakia will use these resources for modernization of the crucial equipment of our armed forces," Parízek stressed. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180615000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180615000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], entryClassPK=[3271559], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3271501], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], content=[

Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. 

 

Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ 

 

Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum.

 

Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy

20180615000000 false odbor ["[\"3271501\"]"] ["null"] Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[18261], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/text_ru_RU=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], viewCount=[18261], content_sk_SK=[

Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. 

 

Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ 

 

Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum.

 

Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy

20180615000000 false odbor ["[\"3271501\"]"] ["null"] Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/text_sk_SK=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/text_tr_TR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/text_ko_KR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180615000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3271501], ddm/11341/text_pt_BR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/anotacia_en_US=[On the occasion of the 25th anniversary of Slovakia joining the Council of Europe and also the 20th anniversary of the membership of the Slovak Republic in the Council of Europe Development Bank (CEB), the 53rd joint meeting of CEB bodies was held today (15 June) in Bratislava.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3271501], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3271501], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180615155700], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180615000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Central European Bank holds meeting in Bratislava today], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180618072825], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3271501], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180615000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3271501], ddm/11341/text_pl_PL=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3271559], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180615000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180615000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3271501], treePath=[30303, 2982055, 3255894], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180615000000], ddm/11341/text_be_BY=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3271501], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/text_en_US=[On the occasion of the 25th anniversary of Slovakia joining the Council of Europe and also the 20th anniversary of the membership of the Slovak Republic in the Council of Europe Development Bank (CEB), the 53rd joint meeting of CEB bodies was held today (15 June) in Bratislava. Lukáš Parízek, State Secretary of the Foreign Affairs Ministry, delivered his opening remarks, recalling: “Anniversaries give us an opportunity to reflect on Slovakia’s success stories in the past two decades as well as to show our gratitude for both institutions’ outstanding contribution to the strengthening of democracy, the rule of law and protection of human rights in the Slovak Republic.” Since 1998, CEB has approved funding for 23 projects in the Slovak Republic, amounting to 1.2 billion euros. CEB focuses on the financing of SMEs with the aim to support the creating and maintaining of jobs, modernisation of municipal and rural areas, environmental protection and fighting climate change, and housing schemes via the Slovak Government and State Housing Development Fund, education and research. State Secretary Parízek also presented the activities of the Slovak Inclusive Growth Account (SIGA), the aim of which is to provide funding for technical assistance for CEB target countries, particularly to countries eligible for Official Development Assistance (ODA). This is how Slovakia contributes to achieving sustainable development goals while utilizing its own experience, and also to achieving the CEB goal to support inclusive development and environmental sustainability. Gradually, Slovakia is becoming a contributing, rather than just a receiving, country of the Council of Europe.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3271501], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3271501], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3271501], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180615155700], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180615000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3271501], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov], ratings=[0.0], title_sk_SK=[Rozvojová banka Rady Európy dnes zasadala v Bratislave], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[central european bank holds meeting in bratislava today], version=[1.1], folderId=[3255894], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3271501], title=[Rozvojová banka Rady Európy dnes zasadala v Bratislave], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/text_fr_FR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], title_sortable=[rozvojová banka rady európy dnes zasadala v bratislave], createDate=[20180618072820], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180615000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180615000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180615000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], uid=[15_PORTLET_3271590], ddm/11341/text_hu_HU=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180615000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], type=[general], articleId=[3271557], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3271501], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180615000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180615000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3271501], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180615000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180615000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3271501], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3271501], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/text_it_IT=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], localized_title=[rozvojová banka rady európy dnes zasadala v bratislave], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3271501], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[rozvojová banka rady európy dnes zasadala v bratislave], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180615000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

On the occasion of the 25th anniversary of Slovakia joining the Council of Europe and also the 20th anniversary of the membership of the Slovak Republic in the Council of Europe Development Bank (CEB), the 53rd joint meeting of CEB bodies was held today (15 June) in Bratislava.
 

Lukáš Parízek, State Secretary of the Foreign Affairs Ministry, delivered his opening remarks, recalling: “Anniversaries give us an opportunity to reflect on Slovakia’s success stories in the past two decades as well as to show our gratitude for both institutions’ outstanding contribution to the strengthening of democracy, the rule of law and protection of human rights in the Slovak Republic.”
 

Since 1998, CEB has approved funding for 23 projects in the Slovak Republic, amounting to 1.2 billion euros. CEB focuses on the financing of SMEs with the aim to support the creating and maintaining of jobs, modernisation of municipal and rural areas, environmental protection and fighting climate change, and housing schemes via the Slovak Government and State Housing Development Fund, education and research.
 

State Secretary Parízek also presented the activities of the Slovak Inclusive Growth Account (SIGA), the aim of which is to provide funding for technical assistance for CEB target countries, particularly to countries eligible for Official Development Assistance (ODA). This is how Slovakia contributes to achieving sustainable development goals while utilizing its own experience, and also to achieving the CEB goal to support inclusive development and environmental sustainability. Gradually, Slovakia is becoming a contributing, rather than just a receiving, country of the Council of Europe.

20180615000000 false odbor ["[\"3271501\"]"] ["null"] On the occasion of the 25th anniversary of Slovakia joining the Council of Europe and also the 20th anniversary of the membership of the Slovak Republic in the Council of Europe Development Bank (CEB), the 53rd joint meeting of CEB bodies was held today (15 June) in Bratislava. ["null"] null null false top null ], classPK=[0], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor]}
  • ikonka galerie
    19.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a V4
    Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.
  • ikonka galerie
    19.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a NATO
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.
  • ikonka galerie
    15.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.
  • ikonka galerie
    14.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR v medzinárodných organizáciách
    Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR) zorganizovalo 14. júna 2018 spoločne s Úradom OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ako aj v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR, Židovskou náboženskou obcou Bratislava a Múzeom židovskej kultúry podujatie v Bratislave, ktoré bolo venované otázkam bezpečnosti židovských komunít. Cieľom podujatia, na ktorom sa zišli najmä predstavitelia bezpečnostných zložiek SR a židovskej náboženskej obce, ale aj niekoľkí predstavitelia relevantných ministerstiev a mimovládnych organizácií, bolo zvýšiť povedomie o otázkach týkajúcich sa bezpečnosti židovských komunít, prediskutovať spoluprácu medzi jej predstaviteľmi a relevantnými bezpečnostnými zložkami na Slovensku, ako aj identifikovať výzvy, príležitosti a odporúčania pre ďalšiu spoluprácu v budúcnosti.
  • ikonka galerie
    13.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Malajzia
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal 13. júna 2018 dezignovaného veľvyslanca Malajzie v SR Dato´ Ganesona Sivagurunathana pri príležitosti odovzdania kópií jeho poverovacích listín.
  • ikonka galerie
    13.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Francúzsko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok sa dnes (13. júna) stretol na pôde MZVaEZ SR s francúzskym veľvyslancom Christophom Léonzim, s ktorým diskutoval o aktuálnych európskych témach, ktoré budú obsahom júnovej Európskej rady v Bruseli (28.-29. jún).
  • ikonka galerie
    11.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    "Slovensko sa bude aj naďalej angažovať v odovzdávaní skúseností z prístupového procesu krajinám západného Balkánu a Východného partnerstva, nakoľko vízia členstva v Európskej únii ostáva hlavným motorom pozitívnych zmien v krajinách s eurointegračnými ambíciami", uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek na výročnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v Splite.
  • ikonka galerie
    07.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Klub regionálnej SOPK v Košiciach sa konal 7. júna 2018 pod záštitou štátneho tajomníka MZVaEZ SR Lukáša Parizka a kľúčovou témou boli možnosti exportných aktivít slovenských podnikateľov. Stretnutie v Košiciach bolo druhým z radu diskusií zástupcov finančných inštitúcií a rezortov, regionálnych komôr a podnikateľov pod názvom Spolu pre Slovensko. Z regiónov do sveta. Ide o unikátny formát stretnutí s firmami v slovenských regiónoch s cieľom identifikovať reálne potreby malých a stredných podnikateľov a hľadať cesty ako ich naplniť.
  • ikonka galerie
    07.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivan Korčok prijal dnes (7. júna 2018) delegáciu podnikateľov z Írska, ktorí pricestovali na dvojdňovú návštevu SR za účelom prehĺbenia obchodných vzťahov na úrovni malých a stredných podnikov.
  • ikonka galerie
    06.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Gruzínsko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Lukáš Parízek sa 6. júna 2018 stretol so svojím rezortným partnerom z Gruzínska – námestníkom ministra zahraničných vecí Gruzínska Davidom Donduom, ktorý zodpovedá za otázky vzťahov Gruzínska s členskými štátmi Európskej únie.
  • ikonka galerie
    05.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok dnes (5. júna 2018) navštívil Múzeum holokaustu v Seredi. Múzeum holokaustu sa nachádza v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora a predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému osudu Židov na Slovensku počas druhej svetovej vojny. „Toto miesto nám pripomína obrovskú tragédiu, ktorá sa odohrala pred viac ako 70 rokmi na Slovensku. Každému návštevníkovi tohto múzea sa naskytne pohľad na to, v akých podmienkach žili Židia v tomto tábore, hoci o živote sa hovoriť nedá, aby boli neskôr deportovaní na smrť,” pripomenul I. Korčok.
  • ikonka galerie
    05.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Posledné dva dni (4. a 5. jún) pracovnej cesty štátneho tajomníka MZVaEZ SR a osobitného predstaviteľa ministra pre slovenské predsedníctvo v OBSE Lukáša Parízka v USA boli venované bilaterálnym rokovaniam vo Washingtone D.C. na ministerstvách zahraničných vecí a obrany. S riaditeľom Agentúry pre spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti Charlesom Hooperom prediskutoval aktuálne otázky modernizácie Ozbrojených síl SR a so seniorným poradcom a zástupcom námestníčky MZV USA pre politicko-vojenské záležitosti Leem Litzenbergerom prerokovali možnosti spolupráce v bezpečnostnej oblasti, a to aj s ohľadom na aktuálny vývoj vo svete.
  • ikonka galerie
    03.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Slovenská delegácia vedená štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukášom Parízkom sa stretla 2. júna 2018 v New Yorku s mladými Slovákmi, ktorí úspešne podnikajú v USA a aktívne budujú krajanskú platformu novej generácie. Na stretnutí predstavili svoje nápady, inovácie a riešenia úspešní podnikatelia v oblasti IT bezpečnosti, marketingu, smart cities riešení a virtuálnej reality.
  • ikonka galerie
    31.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    V americkom Pittsburghu sa vo štvrtok (31. mája 2018) konalo slávnostné podujatie pri príležitosti stého výročia podpísania Pittsburskej dohody sa za účasti štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáša Parízka.
  • ikonka galerie
    29.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Štátny tajomník Ivan Korčok v utorok (29. mája 2018) prijal na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR delegáciu Amerického židovského výboru (AJC), vedenú rabínom Andrewom Bakerom, riaditeľom AJC pre medzinárodné židovské záležitosti, ktorý je zároveň osobným predstaviteľom úradujúceho predsedu OBSE pre boj s antisemitizmom. Návšteva zástupcov AJC v Bratislave sa uskutočnila v rámci pravidelného dialógu medzi SR a touto významnou organizáciou zastupujúcou záujmy židovstva vo svete.
  • ikonka galerie
    29.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Maďarsko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (29. mája 2018) privítal na pôde MZVaEZ SR zástupcu štátneho tajomníka pre pomoc prenasledovaným kresťanom Ministerstva ľudských zdrojov Maďarska Tristana Azbeja.
  • ikonka galerie
    28.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    ​Diskusia o bezpečnostných a ekonomických dopadoch amerického odstúpenia od jadrovej dohody s Iránom (JCPOA) bola hlavnou témou dnešného (28. mája) zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Ako to vo vystúpení počas rozpravy uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok, ktorý na FAC zastupoval Slovenskú republiku, v tejto chvíli je najdôležitejšie preukázať, že EÚ je naďalej v otázke JCPOA jednotná, a že nám záleží na pokračovaní dohody, ktorá obmedzuje a kontroluje iránsky jadrový program.
  • ikonka galerie
    28.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Moldavsko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (28. mája) stretol s podpredsedom vlády Moldavskej republiky pre eurointegráciu Iurie Leancom. Predmetom spoločného rokovania bola súčasná úroveň bilaterálnych vzťahov, spolupráca EÚ a V4 s Moldavskom, otázky regionálnej bezpečnosti a spolupráca v rámci nadchádzajúceho predsedníctva SR v OBSE.
  • ikonka galerie
    25.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Rusko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Lukáš Parízek prijal 25. mája 2018 mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ruskej federácie v SR L. Fedotova. Počas rozhovoru prediskutovali otázky bilaterálnej spolupráce v politickej a ekonomickej oblasti, a tiež súčasné dôležité udalosti na medzinárodnej scéne.
  • ikonka galerie
    24.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Poľsko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok dnes (24. mája) prijal na pôde rezortu diplomacie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Poľskej republiky v Slovenskej republike so sídlom v Bratislave Leszeka Soczewicu v súvislosti s blížiacim sa ukončením jeho misie na Slovensku.
  • ikonka galerie
    24.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Spojené štáty
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok sa dnes (24. mája) stretol na pôde rezortu diplomacie s námestníkom Ministerstva zahraničných vecí USA pre európske a euroázijské záležitosti Wessom Mitchellom. Predmetom spoločného rokovania bola súčasná úroveň bilaterálnych vzťahov, spolupráca v oblasti obrany, aktuálny vývoj v regióne strednej Európy a EÚ, ako aj ďalšie medzinárodnopolitické otázky, vrátane obchodných vzťahov, Iránu a vývoja na Blízkom východe.
  • ikonka galerie
    23.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Azerbajdžan
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Lukáš Parízek, prijal 23. mája 2018 delegáciu azerbajdžanských poslancov, ktorú viedol spolupredseda medziparlamentnej skupiny slovensko-azerbajdžanského priateľstva Šamsaddin H. Hadžijev.
  • ikonka galerie
    22.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia
    Brusel (22. máj) – Dnešné zasadnutie rozvojového segmentu Rady pre zahraničné veci (FAC – Development) sa venovalo témam rodovej rovnosti, návrhom novej zmluvy post-Cotonou, ďalšieho financovania Núdzového zvereneckého fondu EUTF Africa a návrhu Európskej komisie o Viacročnom finančnom rámci pre roky 2021-2027. Slovenskú republiku na stretnutí rozvojových ministrov zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek.
  • ikonka galerie
    18.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a V4
    V oblastiach, v ktorých vedia štáty Vyšehradu nájsť spoločný záujem, sa rovnako snažia nájsť stratégiu pre spoločný postup. Krajiny regiónu sledujú pragmatickú spoluprácu, ktorou môžu spoločne dosiahnuť efektívnejšie výsledky ako individuálnym prístupom. Toto je jeden zo záverov diskusie k budúcnosti vyšehradskej spolupráce, ktorá dominovala druhému dňu (18. mája) medzinárodnej konferencie GLOBSEC.
  • ikonka galerie
    18.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR v medzinárodných organizáciách
    Hľadanie odpovedí na súčasné výzvy demokratickej bezpečnosti v Európe bolo ústrednou témou dnešného (18. mája 2018) 128. zasadnutia Výboru ministrov Rady Európy, ktorý je najvyšším výkonným orgánom tejto organizácie. Slovenskú republiku na zasadnutí v dánskom meste Helsingor zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR Lukáš Parízek. Na zasadnutí, ktorému predsedal minister zahraničných vecí Dánska Anders Samuelsen, sa diskutovalo aj o potrebe posilnenia politického mandátu tejto najstaršej paneurópskej organizácie.
Dátum poslednej aktualizácie: 2015-11-28 15:25:25.871 Dátum vytvorenia: Mon May 21 00:00:00 CEST 2012