Životopis ministra

MIROSLAV LAJČÁK,

minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

 


Miroslav Lajčák


Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
Hlboká cesta 2
833 36 Bratislava 37
Slovenská republika
Telefón:
+ 421 2 5978 3001
+ 421 2 5978 3002
Fax: + 421 2 5978 3009
E-mail: kami@mzv.sk


facebook Twitter  youtube 

 

 

Miroslav Lajčák (53) strávil ako kariérny diplomat celý svoj profesionálny život prácou v diplomatickej službe svojej krajiny a tiež v medzinárodných inštitúciách. 

 

Jeho osobné krédo je profesionalita a zodpovednosť. 

 

Za hlavné nástroje diplomacie považuje dialóg a rešpekt. 

 

Je zástancom spolupráce a inkluzívnosti.

 

Partneri ho poznajú ako pozorného poslucháča, oduševneného sprostredkovateľa, schopného manažéra so skúsenosťami s riešením konfliktov a ich predchádzaniu na národnej i medzinárodnej úrovni. 


Verí v multilateralizmus a presadzuje rešpektovanie pravidiel. Počas svojej kariéry zohral výraznú úlohu ako sprostredkovateľ v postkonfliktných situáciách na západnom Balkáne a aktívne sa podieľal na transformácii svojej vlastnej krajiny (ktorá vznikla po pokojnom rozdelení Československa) ako aj na budovaní diplomatickej služby Európskej únie. 

 

V súčasnosti už po tretíkrát vykonáva mandát ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí.

 

Národná diplomatická kariéra


M. Lajčák vyštudoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. 

Univerzitné vzdelanie ukončil postgraduálnym štúdiom práva na Univerzite Komenského v Bratislave. 


Profesionálnu kariéru začal v roku 1988 na Ministerstve zahraničných vecí bývalého Československa. V roku 1991 bol vyslaný na československé veľvyslanectvo v Moskve ako asistent veľvyslanca. Po rozdelení Československa v roku 1992 pokračoval v rovnakej pozícii na veľvyslanectve SR v Moskve. 


Po návrate na Slovensko v roku 1993 nastúpil na novovytvorené Ministerstvo zahraničných vecí SR, kde sa aktívne podieľal na vytváraní národnej diplomatickej služby a stal sa riaditeľom kabinetu ministra a neskôr predsedu vlády.
V roku 1994 bol vymenovaný za veľvyslanca v Japonsku ako vôbec najmladší slovenský veľvyslanec v histórii. Vo veku 31 rokov bol zároveň najmladším zahraničným veľvyslancom v Japonsku.  


V roku 1998 po návrate z Japonska na Ministerstvo zahraničných vecí SR sa opäť stal riaditeľom kabinetu ministra. Následne bol vymenovaný za veľvyslanca v Juhoslovanskej zväzovej republike, Albánsku a Macedónsku so sídlom v Belehrade (2001-2005). Počas tohto pôsobenia si prehĺbil regionálne znalosti a pochopenie pre zložité súvislosti západného Balkánu. Za aktívne angažovanie sa v tomto zložitom regióne mu bolo udelené najvyššie štátne vyznamenanie bývalej Juhoslávie.


Po ukončení pôsobenia v Belehrade bol menovaný za politického riaditeľa na Ministerstve zahraničných vecí SR (2005-2007). V tomto období sa stal aj šéfom sekretariátu pre prípravu summitu prezidentov USA a Ruska v Bratislave vo februári 2005. V tejto funkcii mal v mene Slovenskej republiky na starosti kontakt a spoluprácu s oboma prezidentskými administratívami a bol zodpovedný za kvalitnú organizačnú a logistickú prípravu summit Bush – Putin.

Vládna skúsenosť 


V januári 2009 dostal ponuku zastávať funkciu ministra zahraničných vecí v novej koaličnej vláde ako kariérny diplomat a nestraník. Túto funkciu vykonával do júla 2010. 


V ďalšej vláde od apríla 2012 do marca 2016 zastával post podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí – opäť ako odborník a nestraník. 


Okrem toho sa stal predsedom Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Práve pod jeho vedením sa podarilo v roku 2015 prijať historicky prvú Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v SR, čo bolo výsledkom bezprecedentného celospoločenského (inkluzívneho) procesu, do ktorého zapojil všetkých relevantných aktérov v tejto oblasti – od ľudskoprávnych aktivistov, cez politické strany až po cirkvi a pomáhal dosiahnuť konsenzus medzi nimi. 


V marci 2016 ho vládna strana SMER nominovala na svoju kandidátku pre parlamentné voľby – opäť ako nestraníka - a v rámci Slovenska získal šiesty najväčší počet voličských hlasov. Následne sa už po tretíkrát stal ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí v novovytvorenej koaličnej vláde. Jednou z jeho hlavných úloh v tomto volebnom období je príprava SR na rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ v druhej polovici roku 2016. 

Medzinárodná kariéra


M. Lajčák sa začal na medzinárodnej scéne angažovať v roku 1999 ako výkonný asistent vtedajšieho osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Balkán Eduarda Kukana (do roku 2001).


V roku 2006 ho Vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana poveril v mene EÚ zorganizovaním referenda o nezávislosti Čiernej Hory a dozorom nad jeho priebehom. V mimoriadne napätej atmosfére s rozdelenou verejnou mienkou a znepriatelenými politickými stranami vyrokoval a etabloval pravidlá tohto referenda. Dosiahol to v inkluzívnom a transparentnom dialógu so všetkými zainteresovanými stranami. Výsledkom bol jediný proces vytvorenia nezávislého štátu na území bývalej Juhoslávie pod dozorom EÚ, konsenzuálnym a demokratickým spôsobom bez krviprelievania alebo následných konfliktov, ktoré boli také príznačné pre tento región. Výsledky referenda nikto nikdy neodmietol ani nespochybnil. 

 

V roku 2007 bol M. Lajčák vymenovaný za vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a osobitného predstaviteľa Európskej Únie v Bosne a Hercegovine (BaH). Mal za úlohu pomáhať riadiť chod krajiny, ktorú paralyzovalo etnické rozdelenie a vzájomná nedôvera jednotlivých entít. Manažoval pri tom veľký medzinárodný pracovný kolektív niekoľkých sto zamestnancov a niekoľkomiliónový rozpočet. Vzhľadom na mandát od Bezpečnostnej rady OSN pravidelne s týmto orgánom komunikoval a informoval ho o dosiahnutom pokroku. Počas jeho pôsobenia podpísala BaH stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ, čo bol na dlhé roky najvýznamnejší integračný úspech krajiny. 

 

Počas pôsobenia v BaH spustil aj niekoľko iniciatív na priamu komunikáciu s občanmi, ako bolo prednáškové a diskusné turné či webstránka pre dialóg s verejnosťou. Jeho aktivity mu v roku 2007 vyniesli titul Osobnosť roka, ktorú dostal nezávisle od seba vo všetkých troch entitách. Z funkcie v BaH odišiel v januári 2009, keď bol vymenovaný za ministra zahraničných vecí SR.

 

V rokoch 2010 – 2012 pracoval ako výkonný riaditeľ pre Európu a strednú Áziu v novovytvorenej Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS) v Bruseli. Aj tu sa aktívne podieľal na budovaní úplne novej diplomatickej služby, tento raz medzinárodnej. Má podiel na vytvorení pravidiel fungovania tejto organizácie a v každodennom výkone manažoval početný kolektív medzinárodných zamestnancov. Z titulu tejto funkcie spoluformoval politiku a vzťahy EÚ s dôležitými susedmi Únie na východe a juhovýchode kontinentu. 

 

Jedna z jeho prvých úloh bola mediácia v politickej kríze v Albánsku, kde musel dostať za rokovací stôl vládu a opozíciu, aby sa dohodli na zmiernení napätia po krvavých zrážkach v Tirane na začiatku roku 2011. Popri pozícii výkonného riaditeľa EEAS bol aj hlavným vyjednávačom EÚ pre Asociačnú dohodu s Ukrajinou a Moldavskom ako aj zástupcom EÚ  v rokovaniach “5 plus 2” o Podnestersku. Ako uznanie za túto úlohu získal najvyššie štátne vyznamenanie Moldavska.  

Verejný profil 

M. Lajčák je aktívny na akademickej pôde ako aj v tradičných a sociálnych médiách. Často ho pozývajú prednášať alebo diskutovať na popredné medzinárodné univerzity (napr. John Hopkins University, University of Berkley, Moscow Institute for International Affairs, Chinese Diplomatic Academy, LSE, Bocconi University Milan etc.), do think-tankov alebo nadácií (Atlantic Council, GMF, Friends of Europe Brussels, Friedrich Ebert Stiftung Berlin, International Peace Institute, IFRI Paris, atď.).


Jeho názory, vyjadrenia alebo rozhovory zverejňujú medzinárodné médiá (Wall Street Journal, FT, Economist, Der Spiegel, Die Welt, Frankfurter Allgemeine Zeitung, Diplomatico – Portugal, Daily Nation – Kenya atď.).


Hovorí po anglicky, rusky, nemecky, jazykmi slovanských krajín Balkánu, bulharsky a francúzsky.


Je ženatý, má dve dcéry. Jeho manželka Jarmila je populárna televízna moderátorka a venuje sa aj charitatívnym aktivitám.

Profesionálna kariéra


23.marca 2016 – súčasnosť

minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

4.apríla 2012 – 23.marca 2016

podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

december 2010 – apríl 2012

výkonný riaditeľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Brusel

január 2009 – júl 2010

minister zahraničných vecí Slovenskej republiky

júl 2007 – január 2009

vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a osobitný predstaviteľ EÚ pre Bosnu a Hercegovinu, Sarajevo

2006

osobný splnomocnenec vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku na prípravu referenda o nezávislosti Čiernej Hory


2005 – 2007

generálny riaditeľ pre politické záležitosti, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Bratislava

2005

vedúci stáleho sekretariátu pre organizáciu summitu prezidentov Ruska a USA V. Putina a G. W. Busha v Bratislave

2001 – 2005

mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR pre Zväzovú republiku Juhoslávia (neskôr Srbsko a Čierna Hora), Albánsko a Macedónsko

1999 – 2001

výkonný asistent osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Balkán Eduarda Kukana

1998 – 2001

riaditeľ kabinetu ministra zahraničných vecí SR

1994 – 1998

mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Japonsku

1993 – 1994

riaditeľ kabinetu ministra zahraničných vecí SR 

riaditeľ kabinetu premiéra SR

1991 – 1993

Veľvyslanectvo Československa v Moskve (od 1. januára 1993 veľvyslanectvo SR v Moskve)

1988 – 1991

Federálne ministerstvo zahraničných vecí Československa, Praha

 

Vzdelanie


Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO), Fakulta medzinárodných vzťahov; Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta 

College of International and Security Studies George C. Marshall Center for Security
Studies, Garmisch-Partenkirchen, Nemecko  

 

Znalosť cudzích jazykov 


anglicky, rusky, nemecky, francúzsky, srbsky, chorvátsky, bosniansky, čiernohorsky, bulharsky

 

Ocenenia a vyznamenania


Rád juhoslovanskej hviezdy prvého stupňa (2005)
Čestný rád Moldavskej republiky (2014)
Rád čiernohorskej veľkej hviezdy (2016)

 

Aktivity


Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) – člen rady 
Priatelia Európy (Friends of Europe (FoE) / Les Amis de l’Europe) – člen Správne