1989 - Nežná revolúcia

Kríza tzv. reálneho socializmu v praxi dvadsaťročnej normalizácie v Československu prerástla koncom 80. rokov aj vďaka Gorbačovovej perestrojke do štádia agónie. V lete 1989 sa napätie v spoločnosti stupňovalo aj pod vplyvom udalostí v okolitých krajinách východného bloku a výbuch nespokojnosti v Česko-slovensku bol iba otázkou času. Úlohu rozbušky zohrala násilím potlačená manifestácia študentov 17. novembra 1989. Nežná revolúcia naštartovala novú etapu v živote Slovákov a Čechov. November 1989 postavil slovenskú a českú spoločnosť pred vyriešenie kľúčovej úlohy: na jednej strane sa vysporiadať s obdobím komunistického režimu a na strane druhej realizovať základné ciele spoločenskej zmeny v rovine politickej, sociálnej a ekonomickej. Hnacím motorom demokratických zmien na Slovensku bolo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu so svojím heslom Šanca pre Slovensko. A šancu na definitívne vyriešenie dostala v nových podmienkach aj opätovne znovuzrodená otázka štátoprávneho usporiadania a postavenia Slovákov.

 

 

 

1993 - Vznik demokratickej Slovenskej republiky

Po prijatí Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR v júli 1992 a Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992 v Brati slave sa lídri víťazných politi ckých strán v Čechách a na Slovensku dohodli na harmonograme pokojného rozdelenia spoločného štátu. 1. januára 1993 vznikli v strede Európy dva nové samostatné subjekty medzinárodného práva: Slovenská republika a Česká republika. Pred politi ckou reprezentáciou Slovenskej republiky i jej občanmi stáli nové výzvy: dobudovať chýbajúce atribúty nezávislej štátnosti , ako napr. vlastná zahraničná služba, upevniť základy samostatného štátu, vybudovať demokrati cký a pluralitný politický systém, zvládnuť spoločenskú a ekonomickú transformáciu, udržať krok s integrujúcim sa európskym spoločenstvom, vytvoriť podmienky pre zásadnú modernizáciu Slovenska a jeho približovanie sa vyspelej západnej Európe.

 


 


Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun a prezident SR Andrej Kiska, 18. októbra 2015 (UN Photo/Rick Bajornas)

 

Už v januári 1993 sa Slovensko stalo členom OSN, na konci júna 1993 aj členom Rady Európy a v októbri 1993 bola podpísaná dohoda o pridružení k Európskemu spoločenstvu. Cesta Slovenskej republiky stať sa plnoprávnym členom Severoatlantickej aliancie nebola priamočiara a trvala desať rokov. 1. mája 2004 sa vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie zavŕšilo aj jej úsilie o začlenenie do eurointegračného procesu. V nasledujúcom období lemovali úspešný európsky „príbeh“ Slovákov tri míľniky – vstup do schengenského priestoru koncom roka 2007, prijatie spoločnej európskej meny eura v januári 2009 a slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v druhom polroku 2016. Dnes je Slovensko plnohodnotnou súčasťou európskeho demokrati ckého priestoru.

 


Predseda Rady EÚ Donald Tusk, nemecká kancelárka Angela Merkelová, predseda vlády SR Robert Fico, predseda Komisie EÚ Jean-Claude Juncker na summite v Bratislave, 16. septembra 2016