Debata so školákmi (nielen) o Nežnej revolúcií 1989

15.11.2019 | Aktivity veľvyslancov | Kultúrna diplomacia | Kultúrna prezentácia | Prezentácia Slovenska v zahraničí

Brusel (7. novembra 2019) – Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej únii pomohlo skupine rodičov slovenských a českých žiakov Európskej školy III, Ixelles, v Bruseli pripraviť diskusiu o Nežnej revolúcii 1989. Podujatie podporil aj Klub 89, ktorý združuje osobnosti Nežnej revolúcie a ľudí, ktorí ďalej šíria a rozvíjajú jej odkaz. Na besede so žiakmi sa zúčastnil za Klub 89 zakladajúci člen Verejnosti proti násiliu a jej prvý predseda  Ján Budaj, predsedníčka občianskeho združenia Klub 89 Jana Kotová a hovorkyňa Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Janka Nagyová.

 

Podujatie otvorili stáli predstavitelia Slovenskej republiky a Českej republiky  – veľvyslanci Peter Javorčík a Jakub Dürr. Kým veľvyslanec Dürr uviedol širší kontext, v ktorom sa revolúcia odohrala, a následný spoločenský vývoj a súčasnosť, veľvyslanec Javorčík sa podelil o osobné skúsenosti a priblížil konkrétny život a zážitky mladých ľudí z obdobia pred revolúciou a tesne po nej. Žiaci vo veku 14 až 18 rokov veľmi pozorne počúvali rozprávanie P. Javorčíka aj o tom, ako išiel prvýkrát do Rakúska až v r. 1989, hoci Bratislava, v ktorej žil, leží priamo na hraniciach s Rakúskom. Oba príhovory sa tak veľmi vhodne doplnili. Odkaz, ktorý žiakom chceli zanechať, bol spoločný: demokraciu si treba nielen vážiť, ale dennodenne ju chrániť – a keď treba, tak o ňu aj aktívne zabojovať.

 

Historický exkurz pripravila jedna z učiteliek, ktorá žiakom vysvetlila tri dôležité dátumy a postavy komunistického a protikomunistického obdobia v Československu: Klementa Gottwalda – rok 1948 a nástup komunizmu; Alexandra Dubčeka – rok 1968 a pokus o socializmus s ľudskou tvárou;  a nakoniec Václava Havla - 1989 a porážka komunizmu.

 

Nasledovala beseda s jedným z tribúnov Novembra 89, Jánom Budajom, ktorý veľmi presvedčivo a zaujímavo opísal nielen revolúciu a jej priebeh, ale vysvetlil žiakom aj to, čo znamenalo žiť v autoritárskom režime a ako komunizmus obmedzoval a ničil životy ľudí. Spomenul aj veľmi symbolický pochod do rakúskeho Hainburgu na Deň ľudských práv 10. decembra 1989, keď občania Slovenska konečne slobodne prekročili hranicu, prešli na rakúsky breh Dunaja a symbolickým pozdravom „Ahoj Európa!“ oslávili návrat Československa po rokoch izolácie späť do slobodnej a demokratickej Európy. Priamy dôkazom tohto návratu je naše členstvo v EÚ a fakt, že prišiel do Bruselu medzi slovenské a české deti, ktoré so svojimi rodičmi môžu cestovať, žiť a pracovať či chodiť do školy kdekoľvek v Európe či vo svete. 

 

Revolúciu priblížil žiakom na príklade zakliatia a odkliatia, ako keby sme boli v komunizme zakliati a revolúcia nás odkliala. Revolúcia vlastne vytvorila nezávislého občana. Zdôraznil aj to, že Revolúcia 1989 a zmena režimu bola síce nežná a nenásilná, ale na druhej strane sa nedostatočne potrestalo zlo a komunisti na najvyšších miestach v podstate neboli nijako potrestaní. Zdôraznil, že dnes majú demokraciu v rukách mladí ľudia, ktorí nepoznajú nič iné, len zaručené práva a slobody. Je teraz na nich, ako s tým naložia, ale nemajú zabúdať, že zlu v akejkoľvek podobe a forme sa treba vždy postaviť.

 

V ďalšej časti debaty niekoľko rodičov, ktorí boli počas revolúcie na strednej alebo vysokej škole, zaspomínalo na študentský štrajk a reakciu vedenia škôl.  Žiaci, deti digitálnej doby, sociálnych sietí a neobmedzenej komunikácie, boli napríklad prekvapení, že študenti museli počas revolúcie všetky plagáty písať a vyrábať ručne, každý kus bol vlastne originál, a rovnako manuálne ich bolo treba roznášať a lepiť.

 

Stále zastúpenie požičalo Európskej škole aj výstavu plagátov k Nežnej revolúcii 1989, ktorá na fotografiách a v texte vysvetľuje priebeh udalostí vedúcich k pádu totalitného režimu a budovaniu demokracie v Československu.

 

V decembri pripravujeme inštaláciu ďalšej výstavy, pretože aj debata ukázala, že ak sa história podá pútavou formou a s prepojením na súčasný kontext, žiaci a mladí ľudia všeobecne, o ňu majú záujem a aktívne sa zapájajú do debaty.

 

Učitelia si spoluprácu pochvaľujú a aj iné jazykové sekcie (nielen slovenská a česká) mávajú prehliadku výstav a hodiny dejepisu pri týchto plagátoch.

 

S Európskou školou III v Bruseli má Stále zastúpenie SR pri EÚ veľmi dobrú spoluprácu. Pripravili sme spolu už viacero podujatí – na pripomenutie Okupácie Československa v r.1968, k 100. výročiu vzniku Československa, k Nežnej revolúcii – a máme naplánované aj ďalšie.