Aktivity štátnych tajomníkov

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180716000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], entryClassPK=[3303470], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3303373], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], content=[

Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok.

 

Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. 

 

Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora.

 

V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.

20180716000000 false odbor ["3303373"] ["c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740"] Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. null null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[0], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_ru_RU=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], viewCount=[0], content_sk_SK=[

Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok.

 

Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. 

 

Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora.

 

V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.

20180716000000 false odbor ["3303373"] ["c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740"] Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. null null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_sk_SK=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_tr_TR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_ko_KR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180716000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3303373], ddm/11341/text_pt_BR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/anotacia_en_US=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3303373], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3303373], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[kristína spišáková], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180716161000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180716000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180716161225], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3303373], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3303373], ddm/11341/text_pl_PL=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3303470], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180716000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180716000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3303373], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], treePath=[30303, 2982055, 3295621], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180716000000], ddm/11341/text_be_BY=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3303373], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_en_US=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3303373], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3303373], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3303373], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180716161000], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180716000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3303373], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, sr a eú, slovensko a európska únia], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22195, 22198], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, sr a eú, slovensko a európska únia], ratings=[0.0], title_sk_SK=[I. Korčok v Bruseli: „Východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], version=[1.0], folderId=[3295621], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3303373], title=[I. Korčok v Bruseli: „Východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/text_fr_FR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], title_sortable=[i. korčok v bruseli: „východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], createDate=[20180716161225], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180716000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180716000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], uid=[15_PORTLET_3303469], ddm/11341/text_hu_HU=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], type=[general], articleId=[3303468], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3303373], userId=[1595130], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180716000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180716000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3303373], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180716000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3303373], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3303373], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/text_it_IT=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[i. korčok v bruseli: „východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3303373], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[i. korčok v bruseli: „východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180716000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180712000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180712000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], entryClassPK=[3300874], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3300849], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], content=[

„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.

 

Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok.

 

Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v  ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019.

 

Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má  pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ 

20180712000000 false odbor ["[\"3300849\"]"] ["null"] „Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[1673], ddm/11341/anotacia_it_IT=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/text_ru_RU=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], viewCount=[1673], content_sk_SK=[

„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.

 

Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok.

 

Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v  ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019.

 

Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má  pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ 

20180712000000 false odbor ["[\"3300849\"]"] ["null"] „Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/text_sk_SK=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/text_tr_TR=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/text_ko_KR=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180712000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3300849], ddm/11341/text_pt_BR=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/anotacia_en_US=[“The Slovak Republic has been investing into modernisation of its armed forces, increasing its readiness and serviceability and in this way also fulfilling the goals that we are jointly setting for ourselves in NATO. When safeguarding our security there is no better and cheaper alternative for Slovakia than NATO”, stated Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs during the summit of leaders of the North Atlantic Alliance countries that took place on 11-12 July 2018 in Brussels.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3300849], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3300849], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[roman roth], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180712160700], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180712000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[State Secretary Ivan Korčok at NATO Summit in Brussels: “When safeguarding our security there is no better and cheaper alternative for Slovakia than NATO”], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180713103551], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3300849], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180712000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3300849], ddm/11341/text_pl_PL=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3300874], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180712000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180712000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3300849], treePath=[30303, 2982055, 3295621], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180712000000], ddm/11341/text_be_BY=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3300849], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/text_en_US=[“The Slovak Republic has been investing into modernisation of its armed forces, increasing its readiness and serviceability and in this way also fulfilling the goals that we are jointly setting for ourselves in NATO. When safeguarding our security there is no better and cheaper alternative for Slovakia than NATO”, stated Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs during the summit of leaders of the North Atlantic Alliance countries that took place on 11-12 July 2018 in Brussels. The NATO Summit affirmed the power of the alliance for the countries on both sides of the Atlantic Ocean even despite different opinions on the scope of their share on collective defence. All allies have confirmed their interest in maintaining NATO as a credible alliance with operational capacity and to that end they are going to continue investing into their armed forces. In this spirit, the delegation of the Slovak Republic led by President Andrej Kiska confirmed the intention to spend 2% of GDP on defence by 2024. “It is important to become aware that these expenditures on defence are not being sent anywhere, they are an investment into our own defence capacities. I also believe that this summit marks an end to the era when the main burden for our security was born by one ally – the USA. This has not been sustainable, which nobody doubts. Surely, we may have different opinions on how fast such expenditures can be achieved; what is key however is to arrive at a broad political consensus,” stated State Secretary Korčok. The NATO Summit confirmed the legitimacy and continuation of the up-till-now NATO policy towards Russia based on an interest in an open dialogue and also strengthening of collective defence and deterrence. The Slovak Republic has been actively participating in the boosted presence of the allies in Latvia where as of July 2018 Slovak soldiers have been deployed. The Slovak Republic has informed that it will extend their mandate also after June 2019. The heads of state and government of the NATO countries decided to invite Macedonia to start accession talks. Thus, the Alliance has affirmed the validity of its enlargement policy. As State Secretary Korčok stated: “The Slovak Republic is a long-standing supporter of the open-door policy of NATO. This policy has proven itself to the Alliance, which can be demonstrated by the case of Slovakia. We are a stable, safe, and predictable country. The policy of open door has had a positive impact on the stabilisation of countries in our neighbourhood. Within their integration efforts the aspiring countries have been introducing democratic reforms, strengthening the rule of law and modernising their security and defence sector.” ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3300849], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3300849], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3300849], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180712160700], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180712000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3300849], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a nato], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22199], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a nato], ratings=[0.0], title_sk_SK=[Štátny tajomník Ivan Korčok na summite NATO v Bruseli: „Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO.“], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[state secretary ivan korčok at nato summit in brussels: “when safeguarding our security there is no better and cheaper alternative for slovakia than nato”], version=[1.1], folderId=[3295621], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3300849], title=[Štátny tajomník Ivan Korčok na summite NATO v Bruseli: „Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO.“], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/text_fr_FR=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], title_sortable=[štátny tajomník ivan korčok na summite nato v bruseli: „pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako nato.“], createDate=[20180713103536], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180712000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180712000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180712000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], uid=[15_PORTLET_3301281], ddm/11341/text_hu_HU=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180712000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], type=[general], articleId=[3300872], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3300849], userId=[3261866], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180712000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180712000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3300849], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180712000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180712000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3300849], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3300849], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/text_it_IT=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli. Summit NATO potvrdil silu spojenectva krajín z oboch strán Atlantického oceána a to aj napriek rozličným pohľadom na mieru podieľania sa na kolektívnej obrane. Všetci spojenci potvrdili záujem na zachovaní NATO ako kredibilnej a akcieschopnej aliancie, a za týmto účelom budú pokračovať v investovaní do svojich ozbrojených síl. V tomto duchu delegácia SR vedená prezidentom A. Kiskom potvrdila zámer vynakladať na obranu 2 % HDP do roku 2024. “Je dôležité uvedomiť si, že tieto výdavky na obranu nikam neposielame, ale sú investíciou do našich vlastných obranných kapacít. Zároveň si myslím, že týmto summitom sa končí éra, keď hlavné bremeno za našu bezpečnosť niesol jeden spojenec - USA. Toto bolo neudržateľné, čo nikto nespochybňuje. Samozrejme môžeme mať odlišné názory na to ako rýchlo tieto výdavky dosiahnuť, kľúčové je však získať široký politický konsenzus,” uviedol I. Korčok. Summit potvrdil opodstatnenosť a pokračovanie doterajšej politiky NATO voči Rusku založenej na záujme o otvorený dialóg a zároveň posilňovaní kolektívnej obrany a odstrašenia. Slovenská republika sa aktívne podieľa na posilnenej spojeneckej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej od júla 2018 pôsobia aj slovenskí vojaci. Slovenská republika informovala, že predĺži ich mandát aj po júni 2019. Hlavy štátov a vlád krajín NATO rozhodli o pozvaní Macedónska na začatie prístupových rozhovorov. Aliancia tak potvrdila platnosť svojej politiky rozširovania. Ako uviedol štátny tajomník Ivan Korčok: „SR dlhodobo podporuje politiku otvorených dverí do NATO. Táto politika sa Aliancii osvedčila, čo potvrdzuje aj prípad Slovenska. Sme stabilnou, bezpečnou a predvídateľnou krajinou. Politika otvorených dverí má pozitívny dopad na stabilizáciu krajín v našom susedstve. Ašpirantské krajiny v rámci svojho integračného úsilia zavádzajú demokratické reformy, posilňujú právny štát a modernizujú svoj bezpečnostný a obranný sektor.“ ], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[„Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], localized_title=[štátny tajomník ivan korčok na summite nato v bruseli: „pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako nato.“], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3300849], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[štátny tajomník ivan korčok na summite nato v bruseli: „pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako nato.“], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180712000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

“The Slovak Republic has been investing into modernisation of its armed forces, increasing its readiness and serviceability and in this way also fulfilling the goals that we are jointly setting for ourselves in NATO. When safeguarding our security there is no better and cheaper alternative for Slovakia than NATO”, stated Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs during the summit of leaders of the North Atlantic Alliance countries that took place on 11-12 July 2018 in Brussels.

 

The NATO Summit affirmed the power of the alliance for the countries on both sides of the Atlantic Ocean even despite different opinions on the scope of their share on collective defence. All allies have confirmed their interest in maintaining NATO as a credible alliance with operational capacity and to that end they are going to continue investing into their armed forces. In this spirit, the delegation of the Slovak Republic led by President Andrej Kiska confirmed the intention to spend 2% of GDP on defence by 2024. “It is important to become aware that these expenditures on defence are not being sent anywhere, they are an investment into our own defence capacities. I also believe that this summit marks an end to the era when the main burden for our security was born by one ally – the USA.  This has not been sustainable, which nobody doubts. Surely, we may have different opinions on how fast such expenditures can be achieved; what is key however is to arrive at a broad political consensus,” stated State Secretary Korčok.

 

The NATO Summit confirmed the legitimacy and continuation of the up-till-now NATO policy towards Russia based on an interest in an open dialogue and also strengthening of collective defence and deterrence. The Slovak Republic has been actively participating in the boosted presence of the allies in Latvia where as of July 2018 Slovak soldiers have been deployed. The Slovak Republic has informed that it will extend their mandate also after June 2019.

 

The heads of state and government of the NATO countries decided to invite Macedonia to start accession talks. Thus, the Alliance has affirmed the validity of its enlargement policy. As State Secretary Korčok stated: “The Slovak Republic is a long-standing supporter of the open-door policy of NATO. This policy has proven itself to the Alliance, which can be demonstrated by the case of Slovakia. We are a stable, safe, and predictable country. The policy of open door has had a positive impact on the stabilisation of countries in our neighbourhood. Within their integration efforts the aspiring countries have been introducing democratic reforms, strengthening the rule of law and modernising their security and defence sector.”

 

20180712000000 false odbor ["[\"3300849\"]"] ["null"] “The Slovak Republic has been investing into modernisation of its armed forces, increasing its readiness and serviceability and in this way also fulfilling the goals that we are jointly setting for ourselves in NATO. When safeguarding our security there is no better and cheaper alternative for Slovakia than NATO”, stated Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs during the summit of leaders of the North Atlantic Alliance countries that took place on 11-12 July 2018 in Brussels. ["null"] null null false top null ], classPK=[0], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180626000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180626000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], entryClassPK=[3287977], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3287586], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], content=[

Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.

 

Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok.


Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.

20180626000000 false odbor ["[\"3287586\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[11572], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/text_ru_RU=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], viewCount=[11572], content_sk_SK=[

Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.

 

Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok.


Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.

20180626000000 false odbor ["[\"3287586\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/text_sk_SK=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/text_tr_TR=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/text_ko_KR=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180626000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3287586], ddm/11341/text_pt_BR=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/anotacia_en_US=[The Slovak Republic supports the fight against human traffickers and for comprehensive protection of the borders of the European Union and a solution to the primary causes of migration in their places of origin. This was said today (26 June) in Luxembourg by Ivan Korčok, State Secretary of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, at the meeting of the EU General Affairs Council (GAC) during the discussion on the preparations for the European Council.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3287586], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3287586], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180626171000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180626000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Ivan Korčok: “When it comes to the so-called ‘regional landing platforms’ it will be important to assure that they do not become an invitation for another waves of migrants.”], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180627103939], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3287586], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180626000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3287586], ddm/11341/text_pl_PL=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3287977], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180626000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180626000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3287586], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], treePath=[30303, 2982055, 3255894], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180626000000], ddm/11341/text_be_BY=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3287586], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/text_en_US=[The Slovak Republic supports the fight against human traffickers and for comprehensive protection of the borders of the European Union and a solution to the primary causes of migration in their places of origin. This was said today (26 June) in Luxembourg by Ivan Korčok, State Secretary of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, at the meeting of the EU General Affairs Council (GAC) during the discussion on the preparations for the European Council. When discussing the item on migration, State Secretary Korčok highlighted the importance of protecting the EU’s external borders and emphasized the necessity to reach a consensus with regards to the proposed reform of the asylum system. “When it comes to the so-called ‘regional landing platforms’ we believe it is an interesting concept, however it will be important to assure that they do not become an invitation for another waves of migrants. We need to further develop this proposal; at the moment we see it only as the first step, even though in the right direction,” stated Korčok. The ministers discussed further enlargement of the EU, particularly in relation to Macedonia and Albania. As the majority of speakers emphasized, dynamics of other events must be used in order to stimulate further progress – particularly in relation to the agreement that Macedonia concluded with Greece on the issue of the name of the country. State Secretary Korčok expressed support to the recommendation of the European Commission to open accession negotiations with Albania and Macedonia. He said that with these two countries it is clear that a merit-based approach brings results. “A few years ago, both countries were different than today; the change has been made due to our motivation in relation to the opening of accession negotiations and their vision for future membership in the EU. We should send a specific political signal that the doors to the EU have remained open, and support the opening of accession negotiations with Macedonia and Albania. These countries have fulfilled what we had expected of them. Now, this is the right moment to show that we are capable of and ready to affirm our support to reform endeavours and reward the positive steps that our partners in the Western Balkans have been taking, and also to prove that we wish to pursue EU interests in our immediate neighbourhood. It is also about our credibility,” stated Ivan Korčok. He added that the Slovak Republic has taken a positive but realistic approach to the process of enlargement. In their statements, most of the ministers indicated willingness to seek a compromise as to the issue of the right timing of the opening of accession negotiations and emphasized the need to encourage the candidate countries in their reforms as well as the necessity to affirm the credibility of the EU enlargement policy.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3287586], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3287586], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3287586], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180626171000], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180626000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3287586], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a európska únia], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22198], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a európska únia], ratings=[0.0], title_sk_SK=[I. Korčok: „Pri koncepte tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem bude dôležité zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[ivan korčok: “when it comes to the so-called ‘regional landing platforms’ it will be important to assure that they do not become an invitation for another waves of migrants.”], version=[1.2], folderId=[3255894], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3287586], title=[I. Korčok: „Pri koncepte tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem bude dôležité zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/text_fr_FR=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], title_sortable=[i. korčok: „pri koncepte tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem bude dôležité zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov], createDate=[20180627103926], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180626000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180626000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180626000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], uid=[15_PORTLET_3288680], ddm/11341/text_hu_HU=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180626000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], type=[general], articleId=[3287975], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3287586], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180626000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180626000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3287586], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180626000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180626000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3287586], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3287586], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/text_it_IT=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady. Štátny tajomník MZVaEZ SR v časti venovanej migrácii vyzdvihol význam ochrany vonkajších hraníc EÚ a zdôraznil nutnosť dosiahnuť konsenzus pri navrhovanej reforme azylového systému. „Pokiaľ ide o koncept tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem, považujeme ho za zaujímavý, dôležité však bude zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov. Musíme tento návrh bližšie rozpracovať, zatiaľ to vidíme len ako prvý krok, hoci dobrým smerom,“ uviedol I. Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalšom rozširovaní EÚ, osobitne vo vzťahu k Macedónsku a Albánsku. Ako to zdôraznila väčšina vystupujúcich, je potrebné využiť dynamiku ostatných udalostí - najmä vo vzťahu k dohode, ktorú Macedónsko dosiahlo s Gréckom o názve krajiny - na motivovanie ďalšieho pokroku. Štátny tajomník MZVaEZ SR vyjadril podporu odporúčaniu Európskej komisie otvoriť prístupové rokovania s Albánskom i Macedónskom. Ako povedal, ide o dve krajiny, pri ktorých je jasné, že prístup založený na plnení kritérií prináša výsledky. „Obe krajiny boli pred pár rokmi iné než sú dnes; k zmene došlo vďaka našej motivácii v súvislosti s otvorením prístupových rokovaní, a pre ich víziu budúceho členstva v EÚ. Mali by sme vyslať konkrétny politický signál, že dvere do EÚ sú naďalej otvorené a podporiť otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom aj Albánskom. Tieto krajiny splnili to, čo sme od nich očakávali. Teraz je tá pravá chvíľa ukázať, že sme schopní a pripravení potvrdiť našu podporu reformnému úsiliu a odmeniť pozitívne kroky, ktoré naši partneri na západnom Balkáne podnikajú, ale aj dokázať, že chceme presadzovať záujmy EÚ v našom bezprostrednom susedstve. Ide aj o našu dôveryhodnosť,” povedal I. Korčok. Ako dodal, Slovenská republika zaujíma k procesu rozširovania pozitívny, ale realistický prístup. Väčšina ministrov vo svojich vystúpeniach naznačila ochotu hľadať kompromis v otázke správneho načasovania otvorenia prístupových rokovaní a zdôraznila potrebu povzbudiť kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí, ako aj nutnosť potvrdiť dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[i. korčok: „pri koncepte tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem bude dôležité zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3287586], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[i. korčok: „pri koncepte tzv. regionálnych vyloďovacích platforiem bude dôležité zabezpečiť, aby sa nestali pozvánkou pre ďalšie vlny migrantov], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180626000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

The Slovak Republic supports the fight against human traffickers and for comprehensive protection of the borders of the European Union and a solution to the primary causes of migration in their places of origin. This was said today (26 June) in Luxembourg by Ivan Korčok, State Secretary of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, at the meeting of the EU General Affairs Council (GAC) during the discussion on the preparations for the European Council. 


 
When discussing the item on migration, State Secretary Korčok highlighted the importance of protecting the EU’s external borders and emphasized the necessity to reach a consensus with regards to the proposed reform of the asylum system. “When it comes to the so-called ‘regional landing platforms’ we believe it is an interesting concept, however it will be important to assure that they do not become an invitation for another waves of migrants. We need to further develop this proposal; at the moment we see it only as the first step, even though in the right direction,” stated Korčok.

 

The ministers discussed further enlargement of the EU, particularly in relation to Macedonia and Albania. As the majority of speakers emphasized, dynamics of other events must be used in order to stimulate further progress – particularly in relation to the agreement that Macedonia concluded with Greece on the issue of the name of the country. State Secretary Korčok expressed support to the recommendation of the European Commission to open accession negotiations with Albania and Macedonia. He said that with these two countries it is clear that a merit-based approach brings results. 


 
“A few years ago, both countries were different than today; the change has been made due to our motivation in relation to the opening of accession negotiations and their vision for future membership in the EU. We should send a specific political signal that the doors to the EU have remained open, and support the opening of accession negotiations with Macedonia and Albania. These countries have fulfilled what we had expected of them. Now, this is the right moment to show that we are capable of and ready to affirm our support to reform endeavours and reward the positive steps that our partners in the Western Balkans have been taking, and also to prove that we wish to pursue EU interests in our immediate neighbourhood. It is also about our credibility,” stated Ivan Korčok. He added that the Slovak Republic has taken a positive but realistic approach to the process of enlargement. In their statements, most of the ministers indicated willingness to seek a compromise as to the issue of the right timing of the opening of accession negotiations and emphasized the need to encourage the candidate countries in their reforms as well as the necessity to affirm the credibility of the EU enlargement policy.

20180626000000 false odbor ["[\"3287586\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] The Slovak Republic supports the fight against human traffickers and for comprehensive protection of the borders of the European Union and a solution to the primary causes of migration in their places of origin. This was said today (26 June) in Luxembourg by Ivan Korčok, State Secretary of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, at the meeting of the EU General Affairs Council (GAC) during the discussion on the preparations for the European Council. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740]}
  • ikonka galerie
    16.07.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia
    Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.
  • ikonka galerie
    12.07.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a NATO
    „Slovenská republika investuje do modernizácie svojich ozbrojených síl, zvyšuje ich pripravenosť a použiteľnosť, a tým zároveň napĺňa ciele, ktoré si spoločne kladieme v NATO. Pri zaručovaní našej bezpečnosti neexistuje pre Slovensko lepšia a lacnejšia alternatíva ako NATO,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok počas summitu lídrov krajín Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. júla 2018 v Bruseli.
  • ikonka galerie
    26.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia
    Slovenská republika podporuje boj proti prevádzačom, dôslednú ochranu hraníc únie a riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú. Uviedol to dnes (26. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v diskusii na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu v diskusii k príprave Európskej rady.
  • ikonka galerie
    25.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Terajšia dynamika vo vzájomných vzťahoch medzi EÚ a NATO je obrovským krokom vpred a motiváciou do budúcnosti. Je to logická odpoveď na súčasné bezpečnostné výzvy, ktoré si vyžadujú spoločné a koordinované konanie nás všetkých ako príspevok k mieru a našej bezpečnosti. Povedal to dnes (25. júna) štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v Luxemburgu, v segmente rokovania Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) spoločnej s ministrami obrany k téme bezpečnostia. obrannej spolupráce.
  • ikonka galerie
    19.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a V4
    Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.
  • ikonka galerie
    19.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a NATO
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.
  • ikonka galerie
    15.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.
  • ikonka galerie
    14.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR v medzinárodných organizáciách
    Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR) zorganizovalo 14. júna 2018 spoločne s Úradom OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ako aj v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR, Židovskou náboženskou obcou Bratislava a Múzeom židovskej kultúry podujatie v Bratislave, ktoré bolo venované otázkam bezpečnosti židovských komunít. Cieľom podujatia, na ktorom sa zišli najmä predstavitelia bezpečnostných zložiek SR a židovskej náboženskej obce, ale aj niekoľkí predstavitelia relevantných ministerstiev a mimovládnych organizácií, bolo zvýšiť povedomie o otázkach týkajúcich sa bezpečnosti židovských komunít, prediskutovať spoluprácu medzi jej predstaviteľmi a relevantnými bezpečnostnými zložkami na Slovensku, ako aj identifikovať výzvy, príležitosti a odporúčania pre ďalšiu spoluprácu v budúcnosti.
  • ikonka galerie
    13.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Malajzia
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal 13. júna 2018 dezignovaného veľvyslanca Malajzie v SR Dato´ Ganesona Sivagurunathana pri príležitosti odovzdania kópií jeho poverovacích listín.
  • ikonka galerie
    13.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Francúzsko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok sa dnes (13. júna) stretol na pôde MZVaEZ SR s francúzskym veľvyslancom Christophom Léonzim, s ktorým diskutoval o aktuálnych európskych témach, ktoré budú obsahom júnovej Európskej rady v Bruseli (28.-29. jún).
  • ikonka galerie
    11.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    "Slovensko sa bude aj naďalej angažovať v odovzdávaní skúseností z prístupového procesu krajinám západného Balkánu a Východného partnerstva, nakoľko vízia členstva v Európskej únii ostáva hlavným motorom pozitívnych zmien v krajinách s eurointegračnými ambíciami", uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek na výročnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v Splite.
  • ikonka galerie
    07.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Klub regionálnej SOPK v Košiciach sa konal 7. júna 2018 pod záštitou štátneho tajomníka MZVaEZ SR Lukáša Parizka a kľúčovou témou boli možnosti exportných aktivít slovenských podnikateľov. Stretnutie v Košiciach bolo druhým z radu diskusií zástupcov finančných inštitúcií a rezortov, regionálnych komôr a podnikateľov pod názvom Spolu pre Slovensko. Z regiónov do sveta. Ide o unikátny formát stretnutí s firmami v slovenských regiónoch s cieľom identifikovať reálne potreby malých a stredných podnikateľov a hľadať cesty ako ich naplniť.
  • ikonka galerie
    07.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivan Korčok prijal dnes (7. júna 2018) delegáciu podnikateľov z Írska, ktorí pricestovali na dvojdňovú návštevu SR za účelom prehĺbenia obchodných vzťahov na úrovni malých a stredných podnikov.
  • ikonka galerie
    06.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Gruzínsko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Lukáš Parízek sa 6. júna 2018 stretol so svojím rezortným partnerom z Gruzínska – námestníkom ministra zahraničných vecí Gruzínska Davidom Donduom, ktorý zodpovedá za otázky vzťahov Gruzínska s členskými štátmi Európskej únie.
  • ikonka galerie
    05.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok dnes (5. júna 2018) navštívil Múzeum holokaustu v Seredi. Múzeum holokaustu sa nachádza v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora a predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému osudu Židov na Slovensku počas druhej svetovej vojny. „Toto miesto nám pripomína obrovskú tragédiu, ktorá sa odohrala pred viac ako 70 rokmi na Slovensku. Každému návštevníkovi tohto múzea sa naskytne pohľad na to, v akých podmienkach žili Židia v tomto tábore, hoci o živote sa hovoriť nedá, aby boli neskôr deportovaní na smrť,” pripomenul I. Korčok.
  • ikonka galerie
    05.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Posledné dva dni (4. a 5. jún) pracovnej cesty štátneho tajomníka MZVaEZ SR a osobitného predstaviteľa ministra pre slovenské predsedníctvo v OBSE Lukáša Parízka v USA boli venované bilaterálnym rokovaniam vo Washingtone D.C. na ministerstvách zahraničných vecí a obrany. S riaditeľom Agentúry pre spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti Charlesom Hooperom prediskutoval aktuálne otázky modernizácie Ozbrojených síl SR a so seniorným poradcom a zástupcom námestníčky MZV USA pre politicko-vojenské záležitosti Leem Litzenbergerom prerokovali možnosti spolupráce v bezpečnostnej oblasti, a to aj s ohľadom na aktuálny vývoj vo svete.
  • ikonka galerie
    03.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Slovenská delegácia vedená štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukášom Parízkom sa stretla 2. júna 2018 v New Yorku s mladými Slovákmi, ktorí úspešne podnikajú v USA a aktívne budujú krajanskú platformu novej generácie. Na stretnutí predstavili svoje nápady, inovácie a riešenia úspešní podnikatelia v oblasti IT bezpečnosti, marketingu, smart cities riešení a virtuálnej reality.
  • ikonka galerie
    31.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    V americkom Pittsburghu sa vo štvrtok (31. mája 2018) konalo slávnostné podujatie pri príležitosti stého výročia podpísania Pittsburskej dohody sa za účasti štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáša Parízka.
  • ikonka galerie
    29.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Štátny tajomník Ivan Korčok v utorok (29. mája 2018) prijal na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR delegáciu Amerického židovského výboru (AJC), vedenú rabínom Andrewom Bakerom, riaditeľom AJC pre medzinárodné židovské záležitosti, ktorý je zároveň osobným predstaviteľom úradujúceho predsedu OBSE pre boj s antisemitizmom. Návšteva zástupcov AJC v Bratislave sa uskutočnila v rámci pravidelného dialógu medzi SR a touto významnou organizáciou zastupujúcou záujmy židovstva vo svete.
  • ikonka galerie
    29.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Maďarsko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (29. mája 2018) privítal na pôde MZVaEZ SR zástupcu štátneho tajomníka pre pomoc prenasledovaným kresťanom Ministerstva ľudských zdrojov Maďarska Tristana Azbeja.
  • ikonka galerie
    28.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    ​Diskusia o bezpečnostných a ekonomických dopadoch amerického odstúpenia od jadrovej dohody s Iránom (JCPOA) bola hlavnou témou dnešného (28. mája) zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Ako to vo vystúpení počas rozpravy uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok, ktorý na FAC zastupoval Slovenskú republiku, v tejto chvíli je najdôležitejšie preukázať, že EÚ je naďalej v otázke JCPOA jednotná, a že nám záleží na pokračovaní dohody, ktorá obmedzuje a kontroluje iránsky jadrový program.
  • ikonka galerie
    28.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Moldavsko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (28. mája) stretol s podpredsedom vlády Moldavskej republiky pre eurointegráciu Iurie Leancom. Predmetom spoločného rokovania bola súčasná úroveň bilaterálnych vzťahov, spolupráca EÚ a V4 s Moldavskom, otázky regionálnej bezpečnosti a spolupráca v rámci nadchádzajúceho predsedníctva SR v OBSE.
  • ikonka galerie
    25.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Rusko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Lukáš Parízek prijal 25. mája 2018 mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ruskej federácie v SR L. Fedotova. Počas rozhovoru prediskutovali otázky bilaterálnej spolupráce v politickej a ekonomickej oblasti, a tiež súčasné dôležité udalosti na medzinárodnej scéne.
  • ikonka galerie
    24.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Poľsko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok dnes (24. mája) prijal na pôde rezortu diplomacie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Poľskej republiky v Slovenskej republike so sídlom v Bratislave Leszeka Soczewicu v súvislosti s blížiacim sa ukončením jeho misie na Slovensku.
  • ikonka galerie
    24.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Spojené štáty
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok sa dnes (24. mája) stretol na pôde rezortu diplomacie s námestníkom Ministerstva zahraničných vecí USA pre európske a euroázijské záležitosti Wessom Mitchellom. Predmetom spoločného rokovania bola súčasná úroveň bilaterálnych vzťahov, spolupráca v oblasti obrany, aktuálny vývoj v regióne strednej Európy a EÚ, ako aj ďalšie medzinárodnopolitické otázky, vrátane obchodných vzťahov, Iránu a vývoja na Blízkom východe.
Dátum poslednej aktualizácie: 2015-11-28 15:25:25.871 Dátum vytvorenia: Mon May 21 00:00:00 CEST 2012