Chcete vedieť, čo robí EÚ?

Európska únia v čase šírenia ochorenia COVID-19 pripravila set nástrojov pre viaceré oblasti v záujme dosahovania vyššej miery efektívnosti vysporiadavania sa členských štátov so šírením pandémie a jej negatívnym vplyvom na európske hospodárstvo.  

 

Európske aktivity možno rozdeliť do troch kľúčových oblastí: zdravotnícke opatrenia, ekonomické opatrenia a opatrenia na hraniciach.

 

 

Opatrenia v oblasti zdravotníctva

Európska únia operatívne reaguje najmä na nedostatok zdravotníckeho vybavenia, ktorý trápi každý členský štát. Európska komisia v tejto súvislosti realizuje spoločné verejné obstarávania na zabezpečenie osobných ochranných prostriedkov, pľúcnych ventilátorov, testovacích setov, terapeutík. Do všetkých týchto obstarávaní sa zapojila aj Slovenská republika.

 


 

Európska únia rovnako vytvára strategické zdravotnícke zásoby – pre tento účel vyčleňuje rozpočet v objeme cca 300 mil. eur, navyše sa vytvára Nástroj núdzovej podpory, ktorý bude mobilizovať zdroje vo výške 2,7 mld. Eur na nákup a distribúciu zdravotníckeho vybavenia, vytvorenie mobilných lekárskych tímov alebo dodatočný zdravotnícky materiál

 

Európska únia obmedzuje vývoz osobných ochranných prostriedkov (teda napr. rúšok, ochranných odevov, rukavíc, testov, liekov atď.) do tretích krajín, prioritne kvôli zabezpečeniu potrieb na vnútornom trhu.

 

Jednou z priorít je tiež vývoj vakcíny a liekov na COVID-19. Európska komisia uvoľnila ďalších 122 mil. eur. na výskum v oblasti nového koronavírusu. 

 

 

 

 

 

Európska únia venuje pozornosť aj téme testovania. V tejto súvislosti Európska komisia prijala usmernenia k metódam testovania. Cieľom je podporiť členské štáty v ich národných stratégiách kontroly šírenia koronavírusu.

 

 

 

Európska únia zaviedla aj dočasné výnimky pre uplatňovanie nariadenia o umiestňovaní zdravotníckych pomôcok na trh EÚ s cieľom povoliť uvedenie na trh necertifikovanej pomôcky, ktorá je zásadná pre ochranu verejného zdravia


Európska komisia prijala usmernenia, ktoré majú pomôcť výrobcom pri zvyšovaní výroby základného zdravotníckeho vybavenia a materiálu v oblasti výroby rúšok, dezinfekčných gélov, 3D tlači výrobkov na lekárske využitie (pre SR ide napr. o ochranné štíty vyrábané z 3D tlačiarní).

 

 

 

 

Ekonomické opatrenia

Ekonomické opatrenia spája jeden prvok – a tým je väčšia flexibilita. Flexibilita pri využívaní štrukturálnych fondov EÚ, flexibilita pri implementácii pravidiel štátnej pomoci, či flexibilita pri dodržiavaní fiškálnych pravidiel. Členské štáty potrebujú urobiť všetko, čo treba pre záchranu hospodárstva a oživenie hospodárskeho rastu.

 

Z pohľadu Slovenska je najdôležitejšia možnosť okamžite využiť na boj s koronavírusom doteraz nevyčerpané štrukturálne fondy EÚ. S týmto cieľom EÚ urýchlene prijala opatrenia na sprístupnenie finančných prostriedkov na pomoc pri riešení dopadov pandémie COVID-19, tzv. Investičnú iniciatívu v reakcii na nový koronavírus. Prvý balík legislatívnych návrhov, ktoré umožňujú uvoľnenie finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ na riešenie súčasnej krízy, nadobudol účinnosť 1. apríla. Zmenili sa pravidlá pre využívanie štrukturálnych a investičných fondov a rozšíril sa rozsah pôsobnosti Fondu solidarity EÚ.

 

 

Pokračovaním tejto iniciatívy je druhý balík legislatívnych návrhov, tzv. Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus +. Tento balík návrhov poskytol členským štátom bezprecedentnú flexibilitu pri využívaní nevyužitých eurofondov v ich národných obálkach na boj s COVID-19. Súčasťou druhého legislatívneho balíka, ktorý nadobudol účinnosť 24. apríla, sú aj návrhy týkajúce sa Európskeho námorného a rybárskeho fondu a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby.

 

 

Rada EÚ 19. mája prijala nový nástroj na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii, tzv. SURE. Je to dočasný nástroj v objeme 100 mld. eur, ktorý môže poskytnúť členským štátom úvery za zvýhodnených podmienok. Členské štáty môžu požiadať o finančnú podporu na pomoc pri financovaní verejných výdavkov v súvislosti s vnútroštátnymi režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami alebo s niektorými opatreniami súvisiacimi so zdravím, najmä na pracovisku, prijatými v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Nástroj bude k dispozícii po tom, ako všetky členské štáty poskytnú záruky. SURE je jednou z troch záchranných sietí v hodnote 540 mld. eur, na ktorých sa dohodla Euroskupina 9. apríla a ktorú 23. apríla schválili lídri EÚ.

 

 

Európska komisia navrhla využiť všetky zostávajúce finančné prostriedky z tohtoročného rozpočtu EÚ na pomoc európskym systémom zdravotnej starostlivosti: 3 mld. eur prostredníctvom nástroja núdzovej podpory a z tejto sumy 300 mil. eur na program RescEU. Zdroje sú určené na nákup a distribúciu zdravotníckeho vybavenia, vytvorenie mobilných zdravotníckych tímov alebo dodatočný zdravotnícky personál na pomoc najviac postihnutým častiam EÚ. Členské štáty EÚ príslušné návrhy schválili 14. apríla a Európsky parlament 17. apríla.

 

 

Významné sú aj návrhy v oblasti pravidiel štátnej pomoci EÚ, ktoré umožňujú členským štátom prijímať rýchle a účinné opatrenia na podporu občanov, podnikov, najmä MSP, ktoré čelia hospodárskym ťažkostiam v dôsledku šírenia koronavírusu. Dočasný rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súvislosti s pandémiou COVID-19 umožňuje pomoc vo forme priamych grantov (alebo daňových zvýhodnení) až do výšky 800 tis. eur pre jednu spoločnosť na riešenie urgentných potrieb likvidity,  pomoc vo forme štátnych záruk za úvery, ktoré banky poskytli podnikom alebo pomoc vo forme dotovaných verejných úverov pre podniky, záruk pre banky či krátkodobého poistenia vývozných úverov. Prvou zmenou dočasného rámca z 3. apríla sa možnosti verejnej podpory rozšírili o oblasť výskumu, testovania a výroby produktov potrebných na boj proti pandémii koronavírusu s cieľom chrániť pracovné miesta a výraznejšie podporiť ekonomiku. Druhou zmenou z 8. mája sa rozsah pôsobnosti dočasného rámca rozšíril o opatrenia týkajúce sa rekapitalizácie a podriadeného dlhu. Treťou zmenou, ktorú Komisia navrhla 12. júna, by sa mal dočasný rámec rozšíriť o podporu pre určité mikropodniky a malé podniky vrátane startupov, ktoré sa dostali do ťažkostí ešte pred 31. decembrom 2019. Mala by tiež umožniť poskytovať súkromným investorom stimuly, aby sa zapojili do rekapitalizačných opatrení súvisiacich s novým koronavírusom.

 

 

Európska komisia schválila slovenskú schému pomoci na podporu zamestnanosti vo výške 2 mld. eur určenú na zachovanie pracovných miest a podporu samostatne zárobkovo činných osôb v čase koronavírusu. Očakáva sa, že týmto opatrením sa podporí takmer 400 tis. zamestnancov a 300 tis. samostatne zárobkovo činných osôb.

 

 

Európska komisia 6. apríla uvoľnila 1 mld. eur z Európskeho fondu pre strategické investície ako záruku pre Európsky investičný fond (EIF), čo mu umožní osobitnými zárukami motivovať banky a fondy, aby poskytli likviditu cca 100 tisíc eur európskym MSP zasiahnutým pandémiou COVID-19. EIF poskytne záruky cez výzvu na vyjadrenie záujmu zverejnenú 6. apríla. Prístup k záruke EIF, ktorá bude poskytovať vyššie krytie rizika (až do 80 % potenciálnych strát z jednotlivých úverov na rozdiel od štandardných 50 %), bude zjednodušený.

 

 

Európska komisia prijala 28. apríla balík opatrení v oblasti bankovníctva, aby uľahčila poskytovanie úverov domácnostiam a podnikom v EÚ. Cieľom je zabezpečiť, aby banky mohli naďalej požičiavať peniaze na podporu hospodárstva a pomáhať pri zmierňovaní hospodárskeho vplyvu spôsobeného koronavírusom. Balík zahŕňa výkladové oznámenie o účtovných a prudenciálnych rámcoch EÚ, ako aj cielené zmeny bankových pravidiel EÚ s rýchlym efektom. Európsky parlament schválil návrhy v podobe, na ktorých sa dohodol s Radou, 19. júna.

 

 

Rada guvernérov Európskeho stabilizačného mechanizmu zložená z ministrov financií členských štátov eurozóny 15. mája schválila vytvorenie dočasného nástroja na podporu počas pandémie, tzv. Pandemic Crisis Support (PCS). Nástroj PCS vo forme kreditnej linky je k dispozícii všetkým členským štátom eurozóny na pokrytie priamych a nepriamych zdravotníckych výdavkov a výdavkov na prevenciu v súvislosti s ochorením COVID-19 do výšky 2% HDP žiadajúceho členského štátu. Členský štát eurozóny musí o využitie tohto nástroja formálne požiadať. Nástroj bude dostupný do konca roka 2022 s možnosťou predĺženia rozhodnutím Rady guvernérov ESM.

 

 

Európska investičná banka 16. apríla v rámci boja s COVID-19 rozhodla o vytvorení paneurópskeho záručného fondu v objeme 25 mld. eur, ktorý by mohol poskytnúť podporu až 200 mld. eur spoločnostiam, najmä malým a stredným podnikom, a to prostredníctvom EÚ a národných záručných bánk. Vytvorenie fondu predpokladá príspevok všetkých členských štátov EÚ a otvorený bude tiež príspevkom tretích strán, napr. z rozpočtu EÚ.

 

 

V oblasti makroekonomických opatrení Európska centrálna banka (ECB) rozhodla o mimoriadnom programe v objeme 750 mld. eur na nákup aktív – vládnych cenných papierov a firemných dlhopisov v úsilí pomôcť ekonomike zvládnuť tlak spôsobený šírením nového koronavírusu. Nový program bude dočasný a ECB ho ukončí po tom, ako usúdi, že krízová fáza v dôsledku COVID-19 už pominula.

 

 

Okrem toho ECB zaviedla súbor opatrení menovej politiky a bankového dohľadu s cieľom zmierniť dosah pandémie na hospodárstvo eurozóny a v záujme podpory všetkých občanov Európy. ECB udržiava kľúčové úrokové sadzby na nízkej úrovni, vďaka čomu si jednotlivci aj podniky môžu jednoduchšie požičať prostriedky, čo by malo podporiť rast spotreby a investícií. Okrem toho ECB zvýšila objem peňazí, ktoré si banky môžu od nej požičať a zmiernila požiadavky na objem prostriedkov, ktoré musia mať banky v zásobe ako rezervu na horšie časy.

 

 

Predsedníčka Európskej komisie U. von der Leyen a predseda Európskej rady Ch. Michel 15. apríla predstavili spoločný európsky plán na postupné rušenie opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou koronavírusu, tzv. exit stratégiu. Plán má podobu odporúčaní, ktorými by sa mali členské štáty EÚ riadiť pri uvoľňovaní prijatých opatrení.

 

 

Európska komisia 27. mája predložila návrh nového nástroja obnovy, ktorý nazvala Nástroj EÚ pre budúce generácie. Nový dočasný nástroj je doplnkom revidovaného návrhu viacročného rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027. Cieľom návrhov Európskej komisie je reštart ekonomík členských štátov Únie po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. V rámci nového Nástroja EÚ pre budúce generácie by Slovensko malo získať dodatočných 12,81 mld. eur. Z toho vo forme grantov na realizáciu reforiem v oblasti životného prostredia, digitalizácie, zdravotníctva, školstva ako aj v iných oblastiach kľúčových pre podporu ďalšieho rozvoja by sme mali mať k dispozícii 7,94 mld. eur. Okrem toho má Slovensko možnosť získať ďalšie zdroje formou úverov v objeme 4,87 mld. eur. V súvislosti s návrhmi Európskej komisie vyzval predseda Európskej rady Ch. Michel členské štáty k rýchlemu a konštruktívnemu kompromisu.

 

 

 

 

 

Opatrenia na hraniciach

Opatrenia na hraniciach naprieč Európou sťažujú pohyb občanom EÚ, napriek tomu, že výrazne pozitívne ovplyvňujú kontrolovanie šírenia vírusu. Oblasť mobility samozrejme pokrýva aj repatriáciu občanov EÚ z celého sveta, v čom krajiny Európy úzko spolupracujú. Na druhej strane je potrebné maximálne uľahčovať pohyb tovarov. Či je to zdravotnícke vybavenie, potraviny, palivá alebo iný materiál, tieto dodávky sú nevyhnutné pre zvládnutie celej situácie.

 

Európska komisia  15. júna spustila webovú platformu Re-open EU na podporu bezpečného obnovenia voľného pohybu a cestovného ruchu v Európe. Platforma poskytuje občanom informácie v reálnom čase o hraniciach, dostupných dopravných prostriedkoch,  cestovných obmedzeniach, opatreniach v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti v jednotlivých členských štátoch, ako sú napríklad obmedzenie fyzického kontaktu alebo nosenie rúšok, ako aj ďalšie užitočné informácie o ponukách cestovného ruchu v EÚ.

 

 

Európska komisia 13. mája predložila súbor usmernení a odporúčaní, ktoré majú členským štátom pomôcť postupne zrušiť cestovné obmedzenia a umožniť podnikateľom v cestovnom ruchu, aby znova otvorili svoje prevádzky. Balík opatrení zahŕňa Usmernenia pre oživenie turizmu a dopravy na rok 2020 a ďalšie obdobie, Spoločný prístup k obnove voľného pohybu a postupnému a koordinovanému rušeniu obmedzení na vnútorných hraniciach EÚ, Usmernenia na podporu postupného obnovenia dopravy, Odporúčanie zamerané na zatraktívnenie cestovných poukazov pre cestujúcich ako náhradu za vrátenie hotovosti a Usmernenia pre postupné obnovenie činností cestovného ruchu.

 

 

Pre zabezpečenie koordinovaného návratu k plne fungujúcemu Schengskému priestoru je kľúčové zabezpečiť slobodu pohybu, jedného z najdôležitejších prínosov európskej integrácie, a zabezpečiť hospodársku obnovu EÚ po pandémii ochorenia COVID-19. V tejto súvislosti prijali poslanci Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody uznesenie, v ktorom vyzývajú k debate o príprave Plánu obnovy pre Schengen. Plénum Európskeho parlamentu by o uznesení malo hlasovať na svojom júnovom zasadnutí.

 

 

 

Európska komisia vydala súbor odporúčaní a usmernení k hraniciam a organizuje komunikáciu s členskými štátmi. Vo svojom oznámení, ktoré zverejnila 11. júna, Komisia členským a asociovaným štátom Schengenu odporučila zrušiť do 15. júna kontroly na vnútorných hraniciach a predĺžiť dočasné obmedzenie nie nevyhnutných ciest do EÚ do 30. júna. Európska komisia odporúča prístup postupného rušenia obmedzení nie nevyhnutých ciest, pričom od 1. júla 2020 odporúča zrušiť cestovné obmedzenia do/z týchto krajín: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko.  

 

 

 

Rovnako je potrebné koordinovať aj pohyb cezhraničných pracovníkov v kritických povolaniach – tu Komisia odporúča prijať výnimky pre ľudí poskytujúcich zdravotnú starostlivosť, pracovníkov v odvetví potravinárstva a v ďalších základných službách, ako je napríklad starostlivosť o deti či o starších ľudí, či kritického personálu v oblasti verejných služieb.

 

 

Súčasťou spoločného európskeho úsilia je aj zaistenie neprerušovaného cezhraničného zásobovania tovarmi, ktoré Európska komisia navrhla uľahčiť vytvorením prednostných pruhov pre nákladnú dopravu na hraničných prechodoch, tzv. „zelených jazdných pruhov“.
 

 

 

V snahe podporovať a presadzovať cezhraničnú spoluprácu medzi štátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vydala Komisia usmernenia o cezhraničnej spolupráci v oblasti zdravotnej starostlivosti v súvislosti s COVID-19 určené členským štátom. Cezhraničná spolupráca môže zmierniť záťaž na preplnené nemocnice, a to prevozom pacientov s koronavírusom na liečbu do iného členského štátu, v ktorom je nemocnica s voľnými lôžkami.

 

 

V oblasti dopravy schválila EÚ úpravy v letových pravidlách, keď dočasne pozastavila povinnosť leteckých prepravcov využívať letové intervaly, aby si ich udržali na nasledujúcu sezónu, čím sa vyhnú zbytočným prázdnym letom, tzv. letom duchov.
 

 

 

 

 

Dezinformácie

EÚ považuje boj s dezinformáciami za jednu z kľúčových oblastí svojej činnosti. Je v aktívnej komunikácii s jednotlivými platformami sociálnych sietí, ktoré už zaviedli opatrenia na elimináciu škodlivého obsahu zo sociálnych sietí – napr. konšpiračné teórie o pôvode vírusu a jeho umelom šírení.

 

Doposiaľ bolo odchytených cca 110 dezinformačných naratívov (www.EUvsDisinfo.eu). Európska komisia 30. marca 2020, spustila webovú stránku s prehľadom dokumentov na overenie faktov.
 

 

 

Popri pandémii koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, sa šíri aj „infodémia“, ako to nazýva Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Z dôvodu nadmerného množstva informácií – v niektorých prípadoch nepravdivých alebo nepresných – o víruse, jeho pôvode a účinkoch, ako aj o opatreniach orgánov na potlačenie pandémie je pre ľudí zložité nájsť potrebné spoľahlivé zdroje a usmernenia.

 

V nižšie uvedenom zozname sa uvádzajú zdroje informácií z EÚ i širšieho sveta, ako aj informačné zdroje relevantných únijných a medzinárodných organizácií.

 

 

 

Globálne opatrenia EÚ proti pandémii

V boji proti pandémii spôsobenej koronavírusom EÚ podporuje a naďalej plánuje podporovať formou rozsiahlych a cielených opatrení aj partnerské a tretie krajiny, ktoré v dôsledku nedostatočne rozvinutých systémov zdravotníctva či iných paralelne prebiehajúcich kríz nedokážu dostatočne efektívne čeliť pandémii. Pomoc bude zameraná na najviac postihnuté krajiny v Afrike, v bezprostrednom susedstve EÚ, v krajinách Východného partnerstva, na západnom Balkáne, Blízkom východe, ako aj v niektorých častiach Ázie, Latinskej Ameriky a Karibiku, s dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva vrátane utečencov.

 

Za týmto účelom Európska komisia spolu s Európskou investičnou bankou vyčlenili zo svojho rozpočtu 20,5 mld. eur ich presmerovaním z existujúcich fondov a programov určených na vonkajšiu činnosť. Tie majú financovať opatrenia v troch pilieroch: 
 
 
1) riešenie okamžitých humanitárnych potrieb (573mil. eur): dodávky materiálnej pomoci, podpora výroby ochranných a zdravotníckych pomôcok, opatrenia v oblasti vody, hygieny a sanitácie atď.;  
 
 
2) podpora výskumu, zdravia a vodných systémov (3 mld. eur): posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany, vodných a sanitačných systémov, príprava odborníkov, podpora výskumu v oblasti diagnostiky, liečby a prevencie atď.;
 
 
3) riešenie sociálnych a ekonomických dôsledkov (17 mld. eur): poskytnutie finančnej podpory partnerským krajinám, pomoc pre malé a stredné podniky a samostatne zárobkovo činné osoby formou záruk, likvidity a technickej pomoci, poskytnutie pôžičiek verejnému sektoru z Európskej investičnej banky atď. 
 
 
V rámci tzv. koordinovaného prístupu Team Europe sú tieto zdroje EÚ doplnené aj príspevkami jednotlivých členských štátov a ďalších finančných inštitúcií (napr. z Európskej banky pre obnovu a rozvoj) a dosahujú celkovú výšku takmer 36 mld. eur. Team Europe predstavuje sumár všetkých aktivít Európskej komisie, európskych finančných inštitúcií a členských štátov.

 

Okrem finančnej podpory EÚ využije celý svoj vnútorný trh, investičné nástroje a dopravný systém na zabezpečenie nepretržitého toku tovaru a zabránenie dlhodobého prerušenia dodávok, najmä pre kritické lekárske výrobky a potraviny.

 

Členské krajiny EÚ tiež upravia prebiehajúce a budúce rozvojové programy tak, aby čo najviac reagovali na zmierňovanie následkov koronavírusu.

 

Európska únia bude opatrenia koordinovať s Organizáciou Spojených národov, Svetovou zdravotníckou organizáciou, zoskupeniami G7 a G20, Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom a ďalšími multilaterálnymi inštitúciami, aby podporila ráznu a koordinovanú multilaterálnu reakciu na globálnu pandémiu.

 

 

Informácie o reakcii EÚ na šírenie ochorenia COVID-19 podľa inštitúcií

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ďalšie informácie

 

 

 

 

Dátum poslednej aktualizácie: 22.6.2020 Dátum vytvorenia: 3.4.2020