Preskočiť navigáciu


Správa o príčinách rastu nerovností v krajinách OECD

Správa o príčinách rastu nerovností v krajinách OECD
  • 6.12.2011 | SR v medzinárodných organizáciách
 


OECD zverejnila novú publikáciu Divided We Stand: Why Inequality Keeps Rising (Sme rozdelení: Prečo pokračuje rast nerovností). Publikácia nadväzuje na úspešnú správu z roku 2008 Growing Unequal?, popisujúcu zväčšujúci sa rozdiel medzi bohatými a chudobnými vo väčšine krajín OECD. Zvyšujúce sa príjmové nerovnosti vo vyspelých ekonomikách zaznamenané v čase rozmachu hospodárstiev vyvolali veľkú pozornosť u vlád daných krajín, pričom hospodárska kríza tento fenomén ešte viac akcentovala. Najvyššia úroveň príjmových nerovností z krajín OECD sa vyskytuje v Čile, Mexiku, Turecku, USA a Izraeli, naopak najnižšie hodnoty boli zaznamenané v Slovinsku, Dánsku, Českej republike, Slovenskej republike a Nórsku. Slovensko sa teda radí medzi krajiny OECD s nízkymi príjmovými nerovnosťami s nízkou mierou chudoby a patrí tak stále medzi rovnostárske krajiny.


V novej publikácii OECD analyzuje príčiny uvedeného nárastu, za ktoré považuje napr. globalizáciu, technologické zmeny, zmeny v štruktúre rodín, regulačné reformy, netradičné pracovné kontrakty alebo regionálne disparity. Správa taktiež analyzuje redistribučnú funkciu daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia, ktorých kapacita zmierňovať nerovnosti v spoločnostiach sa za ostatné dekády znížila.

S cieľom mierniť príjmové nerovnosti OECD odporúča podporovať tvorbu kvalitných pracovných miest, investovať do vzdelávania, zvážiť zvýšenie sadzieb dane z príjmu pre „bohatých“, ako aj poskytovať vysoko kvalitné a dostupné verejné služby.

Ako na tlačovej konferencii zdôraznil generálny tajomník OECD, v priestore OECD dosiahli príjmové nerovnosti svoju najvyššiu úroveň za ostatných 50 rokov. Priepasť medzi chudobnými a bohatými v rozvinutých ekonomikách sa neustále zväčšuje. Priemerný príjem 10% najbohatšieho obyvateľstva je zhruba 9x vyšší ako priemerný príjem najchudobnejších 10% populácie. Najvyššie príjmové nerovnosti merané Gini koeficientom (definícia viď nižšie) v roku 2008 boli zaznamenané v Čile, Mexiku, Turecku, USA a Izraeli, najnižšie hodnoty v Slovinsku, Dánsku, Českej republike, Slovenskej republike a Nórsku. V porovnaní s 80-tymi rokmi narástla príjmová nerovnosť v 17 z 22 krajín OECD (za ktoré sú dostupné dáta), pričom viac ako 4%-ný nárast bol vo Fínsku, Nemecku, Izraeli, Luxembursku, na Novom Zélande, vo Švédsku, USA, relatívne stabilná zostala situácia vo Francúzsku, Maďarsku a Belgicku a pokles bol zaznamenaný v Grécku a Turecku, nedávno aj v Mexiku a Čile, avšak z veľmi vysokých úrovní.

OECD konštatuje markantné narastanie rozdielu medzi najlepšie a najmenej zarábajúcimi osobami napriek všeobecne rastúcim priemerným príjmom populácie vďaka hospodárskemu rozmachu na konci prvého desaťročia 21. storočia. Mnohé krajiny prešli významnými transformáciami pracovných trhov vyvolanými globalizáciou, technologickými zmenami a politickými reformami. Úžitky z toho plynúce však neboli distribuované rovnomerne a v podobe príjmov najviac získalo zhruba 1% populácie nachádzajúcej sa najvyššie na rebríčku (v niektorých krajinách dokonca 0,1% top populácie). Analýzy organizácie preukázali, že samotná globalizácia mala malý vplyv na rast nerovností a mieru zamestnanosti. Z technologického pokroku benefitovali najmä ľudia s vyššou kvalifikáciou, najmä v oblasti informačných technológii, telekomunikáciách a vo finančnom sektore. Regulačné a inštitucionálne reformy síce zvýšili príležitosti pre zamestnanosť, avšak prispeli k väčšej mzdovej nerovnosti, keďže sa zamestnali najmä slabo platené osoby. Za rastom príjmových nerovností je potrebné vidieť aj nárast pracovných kontraktov na polovičný úväzok, rôzne atypické pracovné kontrakty, ako aj pokles vplyvu kolektívneho odborového vyjednávania v mnohých krajinách. Zmeny v štruktúre rodín smerom k početnejším rodinám iba s jedným rodičom alebo hľadanie si partnera z rovnakej príjmovej skupiny taktiež prispeli svojou mierou ku klesajúcej rovnosti.

Za jeden z hlavných nástrojov znižovania príjmových rozdielov sú považované daňové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia. Odhaduje sa, že ku koncu 1. desaťročia 21. st. sa ich vplyvom znížili nerovnosti u pracujúcej populácie zhruba o ¼, najviac v nordických krajinách, Belgicku a Nemecku, najmenej v Čile, na Islande, v Kórei, Švajčiarsku a USA. Avšak v porovnaní s 90-tymi rokmi je ich redistribučná funkcia menej efektívna, keďže vtedy dokázali eliminovať viac ako polovicu nárastu nerovností. Kľúčovú úlohu pri zvyšovaní nerovností zohrali najmä dávky v hotovosti, a to najmä zmeny v podmienkach ich poskytovania a v počte ich príjemcov. Poklesy vo výške dávok, sprísňovanie podmienok pre ich poskytovanie a zlyhanie poskytovania transférov pre skupiny s najnižšími príjmami sú hlavnými príčinami na strane dávok. Zvyšné zložky systémov, dane z príjmov a príspevky sociálneho zabezpečenia, sa podieľali menšou mierou na zmierňovaní nerovností, napr. v prípade daní nižšie dane z príjmu a progresívnejšie sadzby pôsobili navzájom protichodne vzhľadom na ich opačný efekt na redistribúciu.

Správa stručne pojednáva aj o rastúcich nerovnostiach v distribúcii príjmov z kapitálu, vlastníctva, investícií a úspor, ktoré v porovnaní s príjmovými nerovnosťami rástli oveľa rýchlejšie. Tieto však tvoria iba 7% príjmov domácností, preto ich organizácia neanalyzuje do hĺbky.

V boji proti rastu nerovností OECD odporúča nasledovné:

1. podporovať zamestnanosť (zabezpečiť kvalitné a perspektívne pracovné miesta)
2. investovať do vzdelávania (od kvalitného predškolského vzdelávania až po celoživotné)
3. zvážiť zvýšenie marginálnych daňových sadzieb pri dani z príjmu (u vysokých príjmových skupín), resp. iné opatrenia v oblasti daňových systémov (zlepšenie daňového plnenia, eliminácia daňových úľav, prehodnotenie daní zo všetkých foriem vlastníctva a bohatstva)
4. poskytovať vysokokvalitné a voľné dostupné verejné služby, akými sú zdravotníctvo, vzdelávanie a starostlivosť o rodinu

Nerovnosti v rozvinutých ekonomikách stoja v centre pozornosti vlád, keďže sú potenciálnym zdrojom sociálneho napätia. U občanov prevláda pocit, že úžitky plynúce z hospodárskych rastov nie sú zdieľané rovnomerne, ale malá skupina bohatých sa stáva čoraz viac bohatšou a chudobnejší ešte viac chudobnejšími. Uvedená skutočnosť môže vyústiť až do straty podpory otvorenosti obchodu, voľných trhov a tvorbe protekcionistického zmýšľania. Súčasná hospodárska kríza ešte viac umocnila tieto pocity a existuje predpoklad, že počas nej sa nerovnosti ešte viac prehĺbili. Vzhľadom na skutočnosť, že publikácia stavia na dátach spred krízy, jej vplyv na nárast nerovností bude predmetom ďalšieho skúmania OECD.

Bližšie informácie o publikácii je možné nájsť na stránke www.oecd.org/els/social/inequality.

Pozn. Gini koeficient meria nerovnosť rozdelenia príjmov. Gini koeficient rovný 0 by znamenal dokonale rovnomerné rozdelenie, zatiaľ čo koeficient blížiaci sa k 1 by znamenal maximálnu nerovnosť, kde jedna osoba dostáva všetky príjmy.