|
| Svetadiel: | Európa |
| Štátne zriadenie: | demokratická republika |
| Oficiálny názov štátu: |
| slovensky | Poľská republika |
| miestny názov | Rzeczpospolita Polska |
| miestny názov v latinke | Rzeczpospolita Polska |
| anglicky | Republic of Poland |
|
| Rozloha: | 312 685 km2 |
|
| Počet obyvateľov: | 38 649 000 (údaj z roku 2005) |
| Hlavné mesto: |
| slovensky | miestny názov | anglicky |
| Varšava | Warszawa | Warsaw |
|
| Počet obyvateľov hlavného mesta: | 1 650 000 (údaj z roku 2005) |
| Ďalšie dôležité mestá: | Gdaňsk, Poznaň, Krakov, Lublin, Bialystok, Lodž, Katovice, Štetín, Čenstochova |
| Hustota obyvateľstva: | 123,6 obyv. / km2 (údaj z roku 2005) |
| Úradný jazyk: | polština |
| Mena: | zlotý; 1 zlotý – PLN = 100 grošov ( grosze ) (PLN) |
| Dĺžka hraníc so susednými štátmi: |
| štát | dĺžka hranice |
| Bieloruská republika | 407 km | | Česká republika | 658 km | | Nemecká spolková republika | 456 km | | Litovská republika | 91 km | | Ruská federácia | 206 km | | Slovenská republika | 444 km | | Ukrajina | 526 km |
|
| Dĺžka pobrežia: | 491 |
| Administratívne územné členenie: | Poľskú republiku tvorí 16 vojvodstiev - krajov (od 1.1.1999, od roku 1975 bolo v Poľsku 49 vojvodstiev ). Vojvodovia sú orgánom vládnej administrácie a predstaviteľmi vlády vo vojvodstvách. Menšie územné celky s vlastnou samosprávou sú powiaty (okresy) – 308 a gminy (obce) – 2 468. |
| Telefónna predvoľba: | 0048 |
| Medzinárodná poznávacia značka: | PL |
| Internetová doména: | .pl |
| HDP na obyvateľa: | 12,000 (údaj z roku 2006) |
| Podiel na tvorbe HDP: |
| poľnohospodárstvo | priemysel | služby |
| 2,9% | 31,3% | 65,9% |
|
| Miera nezamestnanosti: | 14,4% (údaj z roku 2006) |
| Národnostné zloženie: |
| národnosť | % zastúpenie |
| Poliaci | 97,4% | | Nemci | 1,3% | | Bielorusi | 0,7% | | Ukrajinci | 0,6% |
|
| Etnické skupiny: |
| skupina | oblasť |
| Kašubovia | Pomoransko | | Lemovia | JV Poľsko, Halič |
|
| Náboženstvá: |
| náboženstvo | % zastúpenie |
| rímskokatolíci | 89,9% | | evanjelické | 0,3% | | kresťania | pravoslávni - 1,3% | | iné kresťanské | 0,3% | | ateisti | 8,3% |
|
| Štátny sviatok |
| dátum | sviatok |
| 03. mája | Výročie vyhlásenia ústavy v r. 1791 | | 01. mája | Sviatok práce | | 11. novembra | Sviatok poľskej nezávislosti |
|
| Vznik štátu: | 11. novembra 1918 (Rzeczpospolita Polska) |
| História štátu v skratke: | Územie dnešného Poľska bolo osídľované slovanskými kmeňmi v 6. storočí. Ich zjednotením došlo v 10. storočí ku vzniku poľského štátu. Po bojoch s českým štátom a Nemeckou ríšou sa jeho územie postupne rozširovalo (Pomorie, Sliezko), reakciou na boje s rádom nemeckých rytierov bola únia s Litovským veľkým kniežatstvom (r. 1389, formálne znovu r. 1569) a postupná inkorporácia Litvy do Poľska. V dôsledku úpadku centrálnej kráľovskej moci sa Poľsko od 17. storočia stávalo čoraz viac predmetom expanzie susedných štátov (Prusko, Rakúsko, Rusko), ktorá vyvrcholila trojitým rozdelením Poľska (r. 1772, r. 1793, r. 1795) a ukončením samostatnej existencie poľského štátu. Po napoleonských vojnách sa z častí obsadených území v r. 1807 utvorilo Varšavské kniežatstvo, ktoré po Viedenskom kongrese bolo premenované na Varšavské kráľovstvo a tvorilo personálnú úniu s Ruskou ríšou. Po roku 1918 došlo k obnoveniu poľského štátu, ktorý si v bojoch so sovietskym Ruskom zachoval nielen samostatnosť, ale v roku 1920 rozšíril svoje územie aj na časť západnej Ukrajiny a Bieloruska. V sporoch s Litvou získalo Poľsko v roku 1922 dokonca hlavné mesto Litvy Vilnus a jeho okolie. V roku 1939 bolo poľské územie rozdelené medzi nacistické Nemecko a ZSSR. K obnove Poľska došlo až po 2. svetovej vojne, keď bola západná hranica posunutá na líniu Odra – Nisa, zatiaľ čo východné oblasti medzivojnového Poľska boli odovzdané ZSSR. V rokoch 1947-1989 vládol v Poľsku komunistický režim. Nepokoje v rokoch 1970 a 1972 boli potlačené pomocou armády. Po vzniku nezávislej odborovej organizácie Solidarita v lete 1980 sa aktivizovala činnosť opozície. Komunisti zareagovali vojenským prevratom Wojciecha Jaruzelského koncom roku 1981, vyhlásením výnimočného stavu, internovaním a väznením desaťtisícov ľudí. Výnimočný stav bol zrušený až v roku 1984. V roku 1989 bola Solidarita legalizovaná a v parlamentných voľbách toho istého roku zvíťazila. V roku 1990 sa prezidentom stal predstaviteľ Solidarity Lech Walęsa a Poľsko nastúpilo cestu k demokracii. V roku 1993 opustil Poľsko posledný sovietsky vojak. V roku 1994 vstúpila do platnosti dohoda o pridružení k EÚ. Prezidentom PL v rokoch 1995-2005 (dve plné volebné obdobia) bol Alexander Kwasniewski. Počas jeho mandátu Poľsko sa stalo členom NATO (1999) a 1. mája 2004 vstúpilo do EÚ. Z vnútropolitického hľadiska bolo najdôležitejším prijatie novej Ústavy. 10. apríla 2010 sa odohrala najväčšia poľská národná tragédia od konca 2. svetovej vojny - havária prezidentského špeciálu TU-154 zo dňa 10. apríla 2010 pri ruskom Smolensku. Pri leteckej katastrofe zahynulo 96 osôb, vrátane prezidenta L. Kaczyńského s manželkou, posledného exilového prezidenta R. Kaczorowského, dvoch podpredsedov Sejmu PR, podpredsedníčky Senátu PR, 14 ďalších poslancov a senátorov, niekoľkých štátnych tajomníkov, guvernéra národnej banky, ombudsmana, náčelníka generálneho štábu a všetkých veliteľov jednotlivých zložiek poľskej armády. Početná poľská delegácia sa mala zúčastniť na slávnostnom akte pri príležitosti 70. výročia katynského masakru. |
| Hlava štátu: | Bronislaw Komorowski |
| Predseda vlády: | Donald Tusk (PO) |
| Minister zahraničných vecí: | Radosław Sikorski (PO) |
| Dátum konania posledných volieb: | 09. októbra 2011 |
| Vládne strany: |
| názov strany (skratka) |
| Občianska platforma (PO) | | Poľská ľudová strana (PSL) |
|
| Opozičné strany: |
| názov strany (skratka) |
| PiS (Právo a spravodlivosť) | | SLD (Zväz demokratickej ľavice) | | RP (Hnutie J. Palikota) |
|
| Výkonná moc v štáte: | vláda |
| Zákonodarný orgán: | Parlament (Sejm+Senát) |
| Uznanie štátu zo strany SR: | 01/01/1993 |
| Uznanie SR: | 01. januára 1993 |
| Nadviazanie diplomatických vzťahov so SR: | 01. januára 1993 |
| Časové pásmo: | SEČ |
| Internetová stránka ministerstva zahraničných vecí: | www.msz.gov.pl |
| | |