|
| Svetadiel: | Európa |
| Štátne zriadenie: | prezidentská republika |
| Oficiálny názov štátu: |
| slovensky | Gruzínsko |
| miestny názov | Sakartvelos Respublika |
| miestny názov v latinke | Sak'art'velo |
| anglicky | Georgia |
|
| Rozloha: | 69.700 km2 |
|
| Počet obyvateľov: | 4 630 841 (údaj z roku 2008) |
| Hlavné mesto: |
| slovensky | miestny názov | anglicky |
|---|
| Tbilisi | Tbilisi | Tbilisi |
|
| Počet obyvateľov hlavného mesta: | 1 480 000 (údaj z roku 2005) |
| Ďalšie dôležité mestá: | Kutaisi (185 956, 2002), Rustavi (116 384, 2002), Batumi (121 806, 2002) |
| Hustota obyvateľstva: | 66 obyv. / km2 |
| Úradný jazyk: | gruzínština |
| Jazyky: |
| jazyk | % zastúpenie |
|---|
| gruzínsky | 71% | | ruský | 9% | | aramejský | 7% | | azerbajdžanský | 6% | | iné | 7% |
|
| Mena: | 1 lari = 100 tetri, 1 EUR = 2,13 GEL; 1 USD = 1,69 GEL; 1 RUB = 0,05 GEL (2009) (GEL) |
| Dĺžka hraníc so susednými štátmi: |
| štát | dĺžka hranice |
|---|
| Arménska republika | 164 km | | Azerbajdžanská republika | 322 km | | Ruská federácia | 723 km | | Turecká republika | 252 km |
|
| Dĺžka pobrežia: | 310 km |
| Administratívne územné členenie: | 9 krajov (Guria, Imereti, Kacheti, Kvemo Kartli, Mccheta-Mtianeti, Rača-Lečchumi a Kvemo Svaneti, Samegrelo a Zemo Svaneti, Samcche-Džavacheti, Šida Kartli (+ Južné Osetsko, ktoré Tbilisi nazýva Cchinvalská oblasť) 1 mesto (kalaki) - Tbilisi, 2 autonómne republiky (ofic.) - - Abcházsko (hl. mesto Suchumi; mimo kontr. cent. vlády) - Adžarsko (hl. mesto Batumi) |
| Telefónna predvoľba: | +995-kód mesta |
| Medzinárodná poznávacia značka: | GE |
| Internetová doména: | .ge |
| HDP na obyvateľa: | 5000 USD (údaj z roku 2008) |
| Podiel na tvorbe HDP: |
| poľnohospodárstvo | priemysel | služby |
|---|
| 12,8% | 24,4% | 58,8% |
|
| Miera nezamestnanosti: | 13,6% (údaj z roku 2006) |
| Národnostné zloženie: |
| národnosť | % zastúpenie |
|---|
| Gruzínci | 83,8% | | Arméni | 5,7% | | Rusi | 1,5% | | Azerbajdžanci | 6,5% | | Ostatní | 2,5% |
|
| Náboženstvá: |
| náboženstvo | % zastúpenie |
|---|
| gruzínska ortodoxná cirkev | 83,9% | | moslimovia | 9,9% | | arménska apoštolská cirkev | 3,9% | | katolíci | 0,8% | | ostatní | 0,8% | | bez vyznania | 0,7% |
|
| Štátny sviatok |
| dátum | sviatok |
|---|
| 26. mája | Deň nezávislosti |
|
| Vznik štátu: | 09. novembra 1991 (Gruzínsko) |
| História štátu v skratke: |
Názov Gruzínska je odvodený od gruzínskeho Gurz – tak sa pôvodne označovala východná časť krajiny. V neskorom staroveku sa na území dnešného Gruzínska nachádzali dve gruzínske kráľovstvá – Ibéria na východe a Egrisi na západe. Obe krajiny v rokoch 317 a 523 prijali kresťanstvo. Následne bolo toto územie pod priamym vplyvom Rimanov, Peržanov, Arabov a Turkov. V 11. až 13. storočí nastal tzv. zlatý gruzínsky vek, ktorý bol len krátko prerušený vpádom Mongolov v roku 1236. Napriek kresťanskému charakteru štátu boli jeho predstavitelia tolerantní k moslimskému a židovskému obyvateľstvu. V ďalších storočiach bojovali o vplyv v regióne Osmanská a Perzská ríša. V 19. storočí sa Gruzínsko stalo súčasťou Ruska. Po prvej svetovej vojne, v rokoch 1918-1921, bolo Gruzínsko samostatné, až kým nebolo opätovne včlenené do Sovietskeho zväzu – najprv v roku 1921 ako súčasť Transkaukazskej federatívnej sovietskej socialistickej republiky a od roku 1936 ako Gruzínska socialistická republika. Súčasťou ZSSR bolo Gruzínsko až do jeho rozpadu v roku 1991. V roku 1995 bol za gruzínskeho prezidenta zvolený bývalý sovietsky minister zahraničných vecí Eduard Ševarnadze. Vyhrotili sa aj rozpory v Abcházsku a Južnom Osetsku, kde separatistické hnutia podporované Moskvou dosiahli de facto nezávislosť od ústrednej vlády v Tbilisi. Nasledovala emigrácia gruzínskeho obyvateľstva z oboch odštiepeneckých republík. V roku 2003 sa po parlamentných voľbách počas tzv. revolúcie ruží uskutočnil nekrvavý štátny prevrat, na čele ktorého stáli Michail Saakašvili, Zurab Žvania a Nino Burdžanadze. M. Saakašvili za podpory mnohých domácich aj zahraničných nevládnych organizácií tvrdil, že voľby boli zmanipulované v prospech E. Ševarnadzeho, čo však nebolo nikdy riadne dokázané. Proamerický M. Saakašvili bol v roku 2004 zvolený za prezidenta Gruzínska. Vo voľbách v roku 2008 bol M. Saakašvili opätovne zvolený za prezidenta. Predvolebnú kampaň však tentokrát sprevádzali mnohé incidenty a represálie proti opozícii, čo značne poškodilo Saakašviliho demokratický kredit. |
| Hlava štátu: | Michail Saakašvili |
| Predseda vlády: | Bidzina Ivanišvili |
| Minister zahraničných vecí: | Maja Pandžikidze |
| Dátum konania posledných volieb: | 01. októbra 2012 |
| Vládne strany: |
| názov strany (skratka) |
|---|
| Gruzínsky sen- Demokratické Gruzínsko (Bidzina Ivanišvili) |
|
| Opozičné strany: |
| názov strany (skratka) |
|---|
| Jedn. národné hnutie (Michail Saakašvili) |
|
| Výkonná moc v štáte: | prezident je hlavou štátu, ale zároveň aj predsedom vlády pre „silové“ ministerstvá: ministerstvo obrany a ministerstvo pre štátnu bezpečnosť (vrátane vnútra). Predseda vlády je zodpovedný za zvyšné ministerstvá |
| Zákonodarný orgán: | - Najvyššia rada (Umaglesi Sabčo)
- jednokomorový parlament (150 kresiel)
- 75 miest volených proporčne a 75 väčšinovo
- v súčasnosti je obsadených 139 zo 150 kresiel
- doplňuj. voľby na obsad. zvyšných 11 kresiel sa neplánujú |
| Nadviazanie diplomatických vzťahov so SR: | 25. novembra 1993 |
| Časové pásmo: | GMT+4 (rozdiel oproti Slovensku je 3 hodiny dopredu) |
| Internetová stránka ministerstva zahraničných vecí: | http://www.mfa.gov.ge |
| Dodatočné informácie: |
| Najvyššia hora: - Šchara 5068 m | | Významná rieka: - Kura 1364 km; Rioni 327 km | | Priemerný prírastok obyvateľov: - úbytok -0,36% (2004) | | Gramotnosť: - 99% |
|
| | |
