Preskočiť navigáciu


Rumunsko


  • Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ponúka slovenským občanom bezplatnú službu poskytovania dôležitých informácií, včasného varovania pred hroziacim nebezpečenstvom v zahraničí a pomoci v núdzových situáciách pri cestách do zahraničia.

    Využite tento systém pomoci vyplnením registračného formulára.


    Choď na:   1
    Choď na:   1
     
  • Svetadiel:Európa
    Štátne zriadenie:republika
    Oficiálny názov štátu:
    slovenskyRumunsko
    miestny názov Romania
    miestny názov v latinke Romania
    anglickyRomania
    Rozloha:238.391 km2
    Počet obyvateľov:22,335.551 (údaj z roku 2004)
    Hlavné mesto:
    slovenskymiestny názov anglicky
    BukurešťBucureştiBucharest
    Počet obyvateľov hlavného mesta:1.921.753 (údaj z roku 2002)
    Ďalšie dôležité mestá:Brašov, Kluž, Sibiu, Oradea, Iaşi, Arad, Temešvár, Konstanca, Braila, Ploieşti, Piteşti, Targu Mureş, Craiova
    Hustota obyvateľstva:94 obyv. / km2 (údaj z roku 2001)
    Úradný jazyk:rumunčina
    Jazyky:
    jazyk% zastúpenie
    rumunský90 %
    maďarský6,6 %
    Mena:Leu (RON)
    Dĺžka hraníc so susednými štátmi:
    štátdĺžka hranice
    Moldavská republika681,3 km
    Ukrajina649,4 km
    Bulharská republika631,3 km
    Maďarská republika448 km
    Srbská republika546,4 km
    Dĺžka pobrežia:225
    Administratívne územné členenie:41 žúp, 263 miest, 2.685 strediskových obcí, 13.285 obcí
    Telefónna predvoľba:0040
    Medzinárodná poznávacia značka:RO
    Internetová doména:ro
    HDP na obyvateľa:9301 USD (údaj z roku 2008)
    Podiel na tvorbe HDP:
    poľnohospodárstvopriemyselslužby
    13,3%25%30%
    Miera nezamestnanosti:7,44% (údaj z roku jún 2010)
    Národnostné zloženie:
    národnosť% zastúpenie
    Rumuni89,5%
    Maďari6,6%
    Rómovia2,5%
    Etnické skupiny:
    skupinaoblasť
    Maďarižupy Hargita, Covasna, Kluž, Bihor
    Rómoviarozptýlení po celom území
    Slovácižupy Arad, Bihor, Timiš
    Náboženstvá:
    náboženstvo% zastúpenie
    pravoslávna cirkev86,7%
    evanjelická cirkev5,2%
    rímskokatolícka cirkev4,7%
    gréckokatolícka cirkev0,9%
    Štátny sviatok
    dátumsviatok
    01. decembraDeň zjednotenia Sedmohradska, Bukoviny a Moldavska s Rumunským kráľovstvom
    Vznik štátu:01. decembra 1918 (Romania Mare)
    História štátu v skratke:
    Počiatky histórie Rumunska siahajú už do doby paleolitu. V polovici 3. storočia pred Kr. krajinu osídlili trácke kmene, ktoré boli následne vystriedané Gétmi a Dákmi. V 1. stor. pred Kr. vzniklo dácke kráľovstvo pod vládou kráľa Burebistu. V neskoršom období Dákovia pod vedením kráľa Decebala nevydržali nápor Rimanov, ktorí si v 1. stor. za cisára Trajana podmanili takmer celé teritórium a premenili ho na novú provinciu Dáciu. Následná symbióza dáckeho obyvateľstva s prisťahovanými Rimanmi, ktorá pretrvala aj po ústupe rímskej moci z Dácie pod tlakom Hunov a ostatných etník v dobe sťahovania národov, dala základ postupnému formovaniu latinského základu kultúry a jazyka rumunského národa. Medzi 4. a 13. stor. územím dnešného Rumunska, nachádzajúceho sa v susedstve vplyvu mocnej Byzantskej ríše, migrovali viaceré etniká od Hunov a Avarov cez Slovanov, Maďarov Nemcov a Tatárov, z ktorých niektoré sa tu usadili a svojím dielom tiež prispeli k formovaniu kultúry, jazyka, zvykov a tradícií domáceho etnika. V 13.-14. stor. vznikli na území Valašska a Moldavska prvé štátne útvary (kniežatstvá) Rumunov, ktoré v neskorších dobách pod vedením vojvodov Mirču Starého a Štefana Veľkého bránili svoju nezávislosť pred náporom Osmanskej ríše. Tá napokon od 16. stor. ovládla na dlhé obdobie prevažnú časť územia. Transylvánia sa po vyhnaní Turkov vrátila do správy Rakúskej monarchie.
    Národnosloslobodzovací boj Rumunov proti Osmanskému panstvu začal v r. 1821 Tudor Vladimirescu za pomoci Ruska. Výsledkom bolo vytvorenie protektorátnych rumunských kniežatstiev, formálne závislých na Porte. Obe kniežatstvá sa zjednotili v r. 1859 pod vedením panovníka Ioana Cuzu. Po jeho odstúpení (1866) nastúpil na spoločný trón Carol I. z nemeckého rodu Hohenzollern, pod vedením ktorého sa Rumunsko za podpory Ruska definitívne zbavilo osmanskej závislosti a v r. 1877 vyhlásilo nezávislosť. Zjednocovací proces Rumunska vyvrcholil po skončení 1. svetovej vojny 1.12.1918 pripojením Transylvánie (Sedmohradska) a následne Besarábie s Bukovinou, čo potvrdila Trianonská zmluva z r. 1920. V medzivojnovom období Rumunské kráľovstvo predstavovalo rozvíjajúci sa balkánsky štát, ktorý bol spojenecky naviazaný na Francúzsko, ČSR a Juhosláviu. Úspešný rozvoj zastavil najprv nemecko-ruský pakt Ribbentrop-Molotov (1940), ktorý viedol k odtrhnutiu Besarábie a Severnej Bukoviny od Rumunska a jej pripojeniu k sovietskemu Rusku a následne výsledky Viedenskej arbitráže, na základe ktorej Transylvániu okupovalo Maďarsko. Počas vojny Rumunsko vsadilo na spojenectvo s Nemeckom a zúčastnilo sa ťaženia proti Rusku. Porážka nemeckých armád na Východe a priblíženie sa frontu na hranice Rumunska viedli dňa 23.8.1944 k mocenskému prevratu v krajine, keď kráľ Michal zosadil pronemeckého vodcu maršála Antonesca a pripojil krajinu k antihitlerovskej koalícii. Rumunská armáda sa potom zúčastnila po boku Sovietskej armády oslobodzovania Československa od okupačných síl. Nádeje prozápadného kráľa Michala na udržanie demokracie v krajine sa rýchlo rozplynuli po skončení vojny. Pod tlakom rumunských komunistov, podporovaných sovietskymi poradcami, bol nakoniec koncom r. 1947 donútený abdikovať a odísť do emigrácie. Nasledujúci komunistický režim sa udržal pri moci až do decembra 1989, keď po krvavom prevrate spojenom s odstránením posledného predstaviteľa režimu Nicolae Ceaušesca s manželkou moc prevzal moc revolučný Front národnej spásy na čele s Ionom Iliescom, neskorším prezidentom a predsedom vládnucej Strany sociálnej demokracie Rumunska (PDSR). PDSR sa udržala pri moci do r. 1996, keď bola vystriedaná stredo-pravou vládou Demokratického konventu v čase prezidenta Emila Constantinesca. Socialisti sa vrátili k moci v r. 2001, keď vytvorili jednofarebnú vládu premiéra Nastaseho, kedy bola PDSR premenovaná na Sociálno-demokratickú stranu (PSD). V prezidentských voľbách z decembra r. 2004 zvíťazil kandidát opozičného liberálno-demokratického volebného bloku „DA“ - demokrat T. Băsescu, ktorý na základe výsledku novembrových parlamentných volieb poveril zostavením vlády liberála C. P. Tăriceana. Po prehĺbení politickej krízy po vstupe krajiny do EÚ došlo k reštrukturalizácii vlády, z ktorej premiér vylúčil Demokratickú stranu. 30.11.2008 sa v RO uskutočnili v poradí 6. parlamentné voľby po roku 1989. Vládnu koalíciu vytvorila Aliancia Sociálno-demokratickej strany s Konzervatívnou stranou (PSD+PC) a Demokraticko-liberálna strana (PD-L). Národno-liberálna strana (PNL) a Demokratický zväz Maďarov (UDMR) prešli do opozície. Po vypuknutí vládnej krízy v októbri 2009 odstúpili z vlády ministri za PSD a PSD prešla do opozície. Vláde PD-L bola dňa 13.10.2009 vyslovená v parlamente nedôvera. Víťazom prezidentských volieb v Rumunsku (2. kolo sa konalo 6.12.2009) sa opätovne stal Traian Basescu (podporovaný PD-L), ktorý svojho rivala – Mircea Geoanu porazil o 0,67%. Po vyslovení nedôvery vláde Mihaia Razvana Ungureanu 27.4.2012 v rumunskom parlamente kvôli viacerým výhradám opozície, bola vytvorená nová vláda na čele s predsedom vlády Victorom Pontom, ktorá dňa 7.5.2012 získala v rumunskom parlamente dôveru. Po nástupe novej vlády sa vzťahy medzi ňou a prezidentom vyhrotili. Dňa 26.6.2012 Snemovňa poslancov schválila návrh novely zákona o referende, čím sa otvorila cesta k impeachmentu prezidenta. Konflikt medzi vládou a opozíciou sa preniesol aj na parlamentnú úroveň. Dňa 3.7.2012 bol odvolaný predseda Senátu rumunského parlamentu Vasile Blaga z opozičnej PDL a nahradený predsedom vládnej PNL Crinom Antonescom. Taktiež predsedníčka Snemovne poslancov Roberta Anastase z opozičnej PDL bola nahradená Valeriom Zgoneom z vládnej PSD.
    Rumunský prezident Traian Basescu bol 6.7.2012 suspendovaný z funkcie sociálno-liberálnou parlamentnou väčšinou a dočasným prezidentom sa stal predseda Národnoliberálnej strany (PNL) – senátor Crin Antonescu. Bolo vyhlásené celonárodné referendum na 29.7.2012, ktorého sa však nezúčastnila požadovaná nadpolovičná väčšina voličov (46 percent), a preto bolo vyhlásené za neplatné. Prezident T. Basescu sa vrátil naspäť do úradu, vládni politici však spochybňujú jeho legitimitu.
    Dňa 9.12.2012 sa konali parlamentné voľby v Rumunsku. Drvivé víťazstvo v nich dosiahla vládna Sociálnoliberálna únia (USL) vedená súčasným predsedom vlády Victorom Pontom, (predsedom Sociálnodemokratickej strany - PSD) a Crinom Antonescom (predsedom Národnoliberálnej strany – PNL) ktorá pozostáva zo štyroch politických subjektov –PSD, PNL, Konzervatívnej strany (PC) a Národnej únie pre pokrok Rumunska (UNPR). Získala 58,63% hlasov do Snemovne poslancov a 60,10% do Senátu. USL obsadí v 588 člennom parlamente miesta 122 senátorov a 273 poslancov (t.j. celkom 395 zákonodarcov). Na druhom mieste a s trpkou porážkou skončila opozičná stredopravá aliancia – Aliancia za spravodlivé Rumunsko (ARD) pozostávajúca z Demokratickoliberálnej strany (PDL), strany Občianska sila (Forca civica) a Kresťansko-demokratickej národnej roľníckej strany (PNTCD) - 16,50% do Snemovne poslancov a 16,70% do Senátu. V poradí tretím politickým subjektom, ktorý sa dostal do parlamentu, je Ľudová strana Dana Diaconesca (PP-DD) - 13,99% do Snemovne poslancov a 14,65% do Senátu. Tesne cez päťpercentnú hranicu sa do nového parlamentu ešte dostal Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UDMR) - 5,13% do Snemovne poslancov a 5,23% do Senátu. V Snemovni poslancov parlamentu bude zastúpených ešte 18 poslancov za národnostné menšiny. Doterajší poslanec za Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku – Slovák Adrián Miroslav Merka bol opätovne zvolený na ďalšie štvorročné funkčné obdobie.
    Prezident Traian Basescu poveril 17.12.2012 doterajšieho predsedu vlády Victora Pontu zostavením novej rumunskej vlády USL. Po absolvovaní všetkých ústavou predpísaných krokov zložili 21.12.2012 členovia novej rumunskej vlády prísahu do rúk prezidenta.
    Nová rumunská vláda má 28 členov:
    1. Victor Ponta (PSD) – predseda vlády
    2. Gabriel Oprea (UNPR) – podpredseda vlády – bez portfólia
    3. Liviu Dragnea (PSD) – podpredseda vlády a minister pre verejnú
    správu a regionálny rozvoj
    4. Daniel Chitoiu (PNL) – podpredseda vlády a minister financií
    5. Mircea Dusa (PSD) – minister obrany
    6. Titus Corlatean (PSD) – minister zahraničných vecí
    7. Dan Nica (PSD) – minister komunikácií
    8. Eugen Teodorovici (PSD) – minister pre európske fondy
    9. Remus Pricopie (PSD) – minister školstva
    10. Rovana Plumb (PSD) – ministerka životného prostredia
    11. Nicolae Banicioiu (PSD) – minister mládeže a športu
    12. Eugen Nicolaescu (PNL) – minister zdravotníctva
    13. Relu Fenechiu (PNL) – minister dopravy
    14. Radu Stroe (PNL) – minister vnútra
    15. Mariana Campeanu (PNL) – ministerka práce
    16. Varujan Vosganian (PNL) – minister priemyslu, obchodu a
    konkurencieschopnosti
    17. Daniel Barbu (PNL) – minister kultúry
    18. Daniel Constantin (PC) – minister poľnohospodárstva
    19. Mona Pivniceru (nezávislá) – ministerka spravodlivosti
    20. Constantin Nita (PSD) – delegovaný minister energetiky
    21. Liviu Voinea (PSD) – delegovaný minister pre štátny rozpočet
    22. Doina Pana (PSD) – delegovaná ministerka pre sociálny dialóg
    23. Dan Sova PSD) – delegovaný minister pre infraštruktúrne projekty
    24. Mihnea Costoiu (PSD) – delegovaný minister pre vedecký výskum
    25. Mihai Voicu (PNL) – delegovaný minister pre vzťahy s
    parlamentom
    26. Cristian David (PNL) – delegovaný minister pre Rumunov žijúcich
    v zahraničí
    27. Lucia Varga (PNL) – delegovaná ministerka vodného a lesného
    hospodárstva
    28. Maria Grapini (PC) – delegovaná ministerka malého a stredného
    podnikania, cestovného ruchu a podnikateľského prostredia
    Hlava štátu:Traian Băsescu (opätovne po suspendácii od 28.8.2012)
    Predseda vlády:Victor Ponta (PSD opätovne od 21.12.2012)
    Minister zahraničných vecí:Titus Corlatean (PSD opätovne od 21.12.2012)
    Dátum konania posledných volieb:09. decembra 2012
    Vládne strany:
    názov strany (skratka)
    Sociálno-liberálna únia (USL) pozostávajúca z troch strán:
    Sociálno-demokratická strana (PSD)
    Národno-liberálna strana (PNL)
    Konzervatívna strana (PC)
    Opozičné strany:
    názov strany (skratka)
    Aliancia za spravodlivé Rumunsko (ARD) pozostávajúca z troch strán:
    Demokratickoliberálna strana (PDL)
    Občianska sila (FC - Forca civica)
    Kresťansko-demokratická národná roľnícka strana (PNTCD)
    Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UMDR)
    Ľudová strana Dana Diaconesca (PPDD)
    Výkonná moc v štáte:Vláda pozostáva z predsedu vlády, 3 podpredsedov vlády, 15 rezortných ministrov a 9 delegovaných ministrov
    Zákonodarný orgán:588 členný parlament Rumunska zložený zo senátu (176 senátorov) a snemovne poslancov (412 poslancov)
    Uznanie štátu zo strany SR:01. 01. 1993
    Uznanie SR:01. januára 1993
    Nadviazanie diplomatických vzťahov so SR:01. januára 1993
    Časové pásmo:SEČ+1
    Internetová stránka ministerstva zahraničných vecí:www.mae.ro
      
  • Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti

    Názov:
    slovenskymiestny názov
    Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti
    Ulica:Strada Otetari
    Mesto:
    slovenskymiestny názov
    Bucuresti
    PSČ:020977
    Štát:
    slovenskymiestny názov
    RumunskoRomania
    Telefón:+40 213006100, +40 213006107
    Mobilný telefón: 0040-744 372 825 (Pohotovostná služba / Diplomatic non-stop service)
    Fax:+40 213006101
    E-mail:emb.bucharest@mzv.sk
    Internet:www.mzv.sk/bukurest
      
  • Konzulárny úrad Salonta

    RumunskoKonzulárny úrad Salonta
    Konzul:Miroslav IABLONCSIK
    otvorený:10.11.2006
    adresa:Honorary Consulate of the Slovak Republic
    ul. 1. Decembra 5415500
    Salonta zupa Bihor
    Romania
    Tel.: +40/ 259 373 027
    Fax.: +40/ 259 373 028
    E-mail.: office@slovakiakonzulat.ro
    konzulárny obvod:severozápadná oblasť Rumunska župa Bihor Maramures Satu Mare a Salaj
      
      
  • Podmienky vstupu:Po vstupe Rumunska do EÚ t. j. od 1.1.2007 vyplývajú pre občanov SR, ktorí sa krátkodobo alebo dlhodobo zdržujú na území Rumunska, dôležité zmeny. Pri vstupe občanov SR do Rumunska sa uplatňuje bežný cestovný režim platný pre členské krajiny EÚ.
    Doklady: Štátni občania SR môžu pricestovať do Rumunska s platným cestovným pasom alebo platným občianskym preukazom.

    Občania EÚ a ich rodinní príslušníci majú povinnosť do 15 dní odo dňa vstupu na územie Rumunska prihlásiť sa na najbližšom útvare cudzineckej polície. Rovnaká lehota platí i pre oznámenie akejkoľvek relevantnej zmeny, ktorá u cudzinca nastane. Pokiaľ sa občan EÚ hodlá zdržiavať na území Rumunska maximálne 3 mesiace, nie je potrebné si vybavovať žiadne ďalšie formality.
    V prípade pobytu nad 3 mesiace je potrebné, aby si občan SR vybavil registráciu.
    Typ cestovného dokladu:cestovný pas alebo občiansky preukaz
    Všeobecné informácie pre turistov a cestujúcich:Ministerstvo zahraničných vecí SR informuje, že vláda Rumunska schválila vykonávaciu vyhlášku k mimoriadnemu nariadeniu vlády č. 195/2002 o premávke na verejných komunikáciách, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2006. Vykonávacou vyhláškou došlo k zmenám, resp. doplneniu pôvodných pravidiel premávky na pozemných komunikáciách v Rumunsku.
    Najvýznamnejšia zmena v porovnaní s predchádzajúcimi pravidlami je v tom, že sa zaviedol tzv. bodový systém za porušenie dopravných predpisov. Podľa bodovania sú priestupky rozdelené do 5 skupín:
    1. 2-3 body sa dávajú za prekročenie povolenej rýchlosti o 10-30 km/hod, nedanie znamenia o zmene smeru jazdy, nerešpektovanie oranžového svetla, nepoužitie bezpečnostného pásu, za jazdu po električkových koľajach, telefonovanie počas jazdy, nečitateľnú ŠPZ, (a pokuta od 70-300 RON),
    2. 4-5 bodov sa dáva za prekročenie povolenej rýchlosti od 31- 40 km/hod, nedodržanie pokynu policajta pri riadení premávky, nerešpektovanie dopravných značiek, jazdu s nevhodnými pneumatikami, nesplnenie ekologických predpisov, za chýbajúcu lekárničku, hasiaci prístroj v aute a pod., za predbiehanie kolóny vozidiel stojacich na červenú, nedanie prednosti chodcovi na prechode, jazdu na červenú, jazdu s neplatným vodičským preukazom, (a pokuta od 150-500 RON),
    3. 6-8 bodov sa dáva za prekročenie povolenej rýchlosti od 41-50 km/hod, nedodržanie predpisov pri jazde v pruhoch, nedanie prednosti v jazde, nedovolené predbiehanie, ktoré zapríčinilo dopravnú nehodu, (a pokuta od 200-800 RON),
    4. 9-20 bodov sa dáva za prekročenie povolenej rýchlosti o viac ako 50 km/hod, za jazdu vo vozidle, ktorého technický stav nezodpovedá stanoveným podmienkam, bez ŠPZ, nedodržiavanie predpisov na diaľnicach, za nehodu, jazdenie pod vplyvom alkoholu,
    5. 21-100 bodov sú sankcie ukladané právnickým osobám.

    Za niektoré priestupky je vodičovi odobratý vodičský preukaz, a to:
    - na 30 dní - ak vodič - predbehne kolónu vozidiel stojacich pred semaforom alebo pred prejazdom cez železničnú trať, nedá prednosť chodcom na vyznačenom mieste, nedá prednosť v jazde, nerešpektuje pravidlá predbiehania, nerešpektuje pokyny príslušníka policajného zboru riadiaceho premávku,
    - na 60 dní - ak vodič - nerešpektuje pravidlá prednosti, predbiehania alebo prejazdu na červenú farbu semaforu, čím spôsobí dopravnú nehodu, nerešpektuje dočasný zákaz jazdy na určitom úseku cesty, nerešpektuje pravidlá pri jazde oficiálnej kolóny alebo sa zaradí do tejto kolóny, jazdí v protismere, s výnimkou prípadov, pri ktorých sa takto jazdí podľa pokynu,
    - na 90 dní - ak vodič - riadi vozidlo pod vplyvom alkoholu, vozidlo má závažné poruchy brzdového systému, prekročí povolenú rýchlosť jazdy o viac ako 50 km/hod.

    Uvedené dopravné predpisy platia aj pre cudzincov, t.j. i pre štátnych občanov SR.

    Jeden bod sa rovná pokute vo výške 10 % minimálnej hrubej mzdy v Rumunsku, v súčasnosti 35,- RON. Pokutu možno zaplatiť priamo na mieste príslušníkovi dopravnej polície alebo v najbližšej pobočke štátnej sporiteľne (CEC). V prípade uloženia pokuty do výšky 20 trestných bodov, to je 700 RON, môže vodič zaplatiť pokutu priamo policajtovi, ktorý na mieste prejednal priestupok.
    Ak vodič uhradí pokutu do 24 hod. od spáchania priestupku, zaplatí polovicu z minimálnej sadzby pokuty stanovenej za daný priestupok, po 24 hod. musí zaplatiť celú pokutu. Na štátnych hraniciach Rumunska sa zavádza nový systém kontroly zaplatenia uložených pokút. V prípade, ak cudzinec nezaplatil pokutu do 6 mesiacov od spáchania priestupku, bude mu umožnený výstup z Rumunska, resp. opätovný vstup do Rumunska až po zaplatení pokuty.
    V prípade, ak vodič dostane v priebehu 6 mesiacov 15 bodov, môže mu byť zadržaný vodičský preukaz na dobu 30, 60 alebo 90 dní. Po uplynutí tejto lehoty sa mu vodiký preukaz vráti až po preskúšaní z pravidiel cestnej premávky. V odôvodnených prípadoch môže vodič požiadať o skrátenie doby zadržania vedúceho dopravnej polície podľa mieste, kde k dopravnému priestupku došlo.
    Vodičovi, ktorý pri kontrole nepredloží zákonné poistenie, sa zadrží technický preukaz a ŠPZ. Ak do 30 dní nepredloží potvrdenie o uzavretí zákonného poistenia, vozidlo nebude môcť jazdiť na pozemných komunikáciách.
    Koncentrácia alkoholu v krvi vodiča vyššia ako 8g/l je trestný čin a trestá sa odňatím slobody od 1 do 5 rokov.
    Klimatické podmienky:Stredoeurópske kontinentálne pásmo; horúce letá (aj nad 40 stupňov Celsia) a studené zimy (aj do mínus 20°C).

    Upozorňujeme na väčšie množstvo voľne sa pohybujúcich psov v mestách, ako i mimo nich. Aj keď väčšinou nie sú agresívní, doporučujeme opatrnosť.
    Podmienky pobytu:Pre cesty občanov SR do Rumunska platía rovnaké podmienky ako pre všetkých občanov EÚ t.j. bez víz s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom. Občania EÚ a ich rodinní príslušníci majú povinnosť do 15 dní odo dňa vstupu na územie Rumunska prihlásiť sa na najbližšom útvare cudzineckej polície. Rovnaká lehota platí i pre oznámenie akejkoľvek relevantnej zmeny, ktorá u cudzinca nastane. Pokiaľ sa občan EÚ hodlá zdržiavať na území Rumunska maximálne 3 mesiace, nie je potrebné si vybavovať žiadne ďalšie formality.V prípade pobytu nad 3 mesiace je potrebné, aby si občan SR vybavil registráciu. O špecifických a najmä aktuálnych podmienkach týkajúcich sa vstupu a pobytu na území Rumunska by sa občania SR mali vopred informovať i na konzulárnom oddelení Veľvyslanectva Rumunska v Bratislave, ul. Tichá 45/A, tel. č. 02/20727147, 20727547.
    Práca v krajine:V prípade, že sa občan SR chce zamestnať v Rumunsku (resp. rumunský občan v SR), nepotrebuje k tomu povolenie na zamestnanie. Ak sa chce občan SR zdržiavať na území Rumunska dlhšie ako 3 mesiace, musí sa do 90 dní odo dňa vstupu prihlásiť na najbližšom útvare cudzineckej polície a zároveň splniť jednu z nasledujúcich podmienok účelu pobytu: zamestnanie alebo samostatná zárobková činnosť, finančná nezávislosť a zdravotné poistenie, štúdium, zlúčenie rodiny. Na základe nižšie uvedených dokladov bude občanovi EÚ vydaný ešte v ten istý deň potvrdenie o registrácii. To isté platí aj pre rodinných príslušníkov – občanov EÚ. Doklady potrebné pre jednotlivé účely pobytu: Zamestnanie: - vyplnená žiadosť, - platný cestovný doklad alebo občiansky preukaz v origináli i kópia, - pracovnú zmluva v origináli a v kópii alebo prehlásenie zamestnávateľa potvrdené oblastným inšpektorátom práce, - doklad o zaplatení poplatku, Samostatná zárobková činnosť: - vyplnená žiadosť, - platný cestovný doklad alebo občiansky preukaz v origináli i kópia, - povolenie k výkonu činnosti (živnostenský list), - doklad o zaplatení poplatku, Pobyt na základe dostatočných finančných prostriedkov: - vyplnená žiadosť, - platný cestovný doklad alebo občiansky preukaz v origináli i kópia, - doklad o finančných prostriedkoch vo výške rumunského životného minima (výpis z bankového účtu, potvrdenie o priznaní dôchodku, atď.) - doklad o zdravotnom poistení (buď v rámci rumunského zdravotného systému, alebo v inom členskom štáte EÚ - karta európskeho zdravotného poistenia), - doklad o zaplatení poplatku, Štúdium: - vyplnená žiadosť, - platný cestovný doklad alebo občiansky preukaz v origináli i kópia, - doklad o štúdiu v akreditovanej inštitúcii, - doklad o finančnom zabezpečení pobytu vo výške rumunského životného minima (výpis z bankového účtu, apod.), prípadne čestné prehlásenie, - doklad o zdravotnom poistení (buď v rámci rumunského zdravotného systému, alebo v inom členskom štáte EÚ - karta európskeho zdravotného poistenia), - doklad o zaplatení poplatku, Zlúčenie rodiny: - vyplnená žiadosť, - platný cestovný doklad alebo občiansky preukaz v origináli i kópia, - matričný doklad potvrdzujúci stupeň príbuzenstva (rodný list, sobášny list, apod.), - kópia potvrdenia o registrácii občana EÚ, s ktorým žiadateľ žije v spoločnej domácnosti, - doklad o finančných prostriedkoch na zabezpečenie pobytu vo výške rumunského životného minima (výpis z bankového účtu, apod.), - doklad o zdravotnom poistení (buď v rámci rumunského zdravotného systému, alebo v inom členskom štáte EÚ - karta európskeho zdravotného poistenia), - doklad o zaplatení poplatku, Poplatky za vydanie potvrdenia o registrácii sú: 1,- RON (kolok) + 4,-RON, platí sa oddelene na účet č. 21340202 v CEC (Štátna sporiteľňa). Poplatky za pobytové karty sú: 7,- RON (cena karty), platí sa na účet č.20330108 + 1,- RON (kolok) + 4,- RON, platí sa oddelene na účet č. 21340202 v CEC. Ak sa občan SR, či jeho rodinný príslušník zdržiava na území Rumunska nepretržite najmenej 5 rokov (zákon stanovuje výnimky z tejto doby a definuje nepretržitosť), má právo získať trvalý pobyt. O vydanie karty o trvalom pobyte je potrebné požiadať cudzineckú políciu, ktorá vydá kartu na základe žiadosti do 30 dní, resp. do 90 dní pre rodinného príslušníka, ktorý nie je občanom EÚ. Miestom, kde sa musia občania SR, či jeho rodinní príslušníci prihlásiť k pobytu, resp. požiadať o vydanie potvrdenia o registrácii, je AUTORITATEA PENTRU STRAINI (cudzinecká polícia). V Bukurešti sídli na adrese: Strada Nicolae Iorga 23, sector 1. Mimo Bukurešti sú sídla cudzineckých polícií vo všetkých župných mestách. Občania SR, ktorí mali v Rumunsku dlhodobý pobyt už pred 1.1.2007, boli povinní si povolenie na pobyt („permis de şedere“) vymeniť za nový doklad do konca r. 2007. Ďalšie informácie možno nájsť na webovej stránke Cudzineckej polície Rumunska http://aps.mai.gov.ro, ktoré sú aj v angličtine. Je možné si z nej stiahnuť i príslušné formuláre, informovať sa o dokladoch a poplatkoch za získanie pobytových dokladov.
    Colné a devízové predpisy:Colné predpisy (od 1.1.2007)

    Informácie o rumunských colných predpisoch, hraničných prechodoch apod. je možné nájsť na webovej stránke http://www.customs.ro/.

    Od 1.1.2007 Rumunsko uplatňuje predpisy EÚ. Podľa colného zákona možno dovážať a vyvážať tovar v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorých je Rumunsko zmluvnou stranou. Pokiaľ sa vyváža alebo dováža tovar, ktorý neslúži na osobnú spotrebu alebo je vo väčšom množstve, je potrebné zaplatiť colný dlh.

    Na vývoz a dovoz živých zvierat sa požaduje veterinárne osvedčenie a na vývoz a dovoz rastlín sa požaduje fytosanitárna správa. Colný dlh za dovoz, vývoz rastlín alebo zvierat za neobchodným účelom sa neplatí.
    Dôležité telefónne čísla:polícia - 955, SOS - 962, požiarnici – 981, informácie o telefónnych číslach - 931,

    Jednotná núdzová linka 112
    Pohotovosť 962 (Spitalul de Urgenta , Calea Floreasca č. 8)
    Záchranná služba 961
    Vlakový cestovný poriadok 9521, www.cfr.ro
    Informácie 931
    Zdravotná starostlivosť:Úroveň zdravotnej starostlivosti: je v porovnaní so SR kvalitatívne nižšia s výnimkou súkromných kliník a ordinácií, ktoré sú porovnateľné s klinikami v SR. Pri využívaní štátnych zdravotníckych zariadení treba počítať s nižším štandardom služieb. Pre občana SR je nevyhnutné uzavrieť pri cestách a pobytoch v Rumunsku zdravotné poistenie (Európsky preukaz zdravotného poistenia, resp. i komerčné pripoistenie). Tel. č. pohotovosti je 0722/60261, resp. pri volaní z pevnej linky – 961.
    V Bukurešti je možné využiť služby dobre vybavených súkromných zdravotných kliník za úhradu.
    American medical centre, ul. Dragoş Vodă č. 70, tel. 021/210.27.06, 210.50.64, 210.00.96
    Medicover Medical Centre, ul. Eugen Lovinescu č. 16
    t.č.(004021)2102706, 2104923 2234931, fax.č. 2227352
    Adresy / kontakty vybraných nemocničných zariadení:

    Americké zdravotnícke centrum

    Názov:
    slovenskymiestny názov
    Americké zdravotnícke centrumAmerican medical centre
    Ulica:ul. Dragoş Vodă č. 70
    Mesto:
    slovenskymiestny názov
    BukurešťBucureşti
    Štát:
    slovenskymiestny názov
    RumunskoRomania
    Telefón:004021/210.27.06, 210.50.64, 210.00.96
    Doprava:Neexistuje priame vlakové spojenie. Je možné cestovať rýchlikom z Bratislavy do Budapešti, kde je potrebné prestúpiť na rýchlik z Viedne smerom do Bukurešti. Letecké spojenie: denne cez Viedeň, Prahu alebo Budapešť do Bukurešti na letisko Henri Coanda v Otopeni – 17 km od centra mesta spoločnosťami, ČSA, Austrian Airlines, Málev alebo Tarom. Let z Viedne do Bukurešti trvá asi hodinu a pol.Doprava automobilom: z Bratislavy najlepšie po dialnici M1 na Budapešť, obchvatom Budapešti po M0 na diaľnicu M5 na Szeged, odtiaľ smerom na hraničný priechod s Rumunskom Nadlak a po území Rumunska ďalej smerom na Arad, Devu, Sibiu, Ramnicu Valcea, Pitešť a Bukurešť. Cesta trvá asi 15 hodín. Doprava v Bukurešti: je veľmi prehustená s takmer trvalými dopravnými zápchami. Denne sa v obvode hlavného mesta pohybuje asi milión vozidiel. Jazda osobným vozidlom po meste si preto vyžaduje istú skúsenosť. V meste je výhodné cestovať metrom - cestovný lístok na dve jazdy stojí 2,3 RON. Metro má moderné súpravy, je rýchle, pohodlné a je bezpečné vzhľadom na stálu bezpečnostnú službu. Na prepravu (napr. z letiska a i.) je výhodným aj taxík – cena za 1 km je asi 3-4 RON (odporúčame využívať len riadne označené taxíky a dohodnúť cenu za odvoz vopred, rozdiely môžu byť niekoľko desiatok RON!). V meste je sieť električiek, trolejbusov, autobusov a minibusov. Parkovanie v meste, okrem víkendov, je veľmi komplikované. Parkovacie poplatky pre cudzincov sú 5 - 7 RON na hodinu.

    Orientácia pri príjazde do Bukurešti: Veľvyslanectvo SR sa nachádza v centre Bukurešti v blízkosti Námestia Univerzity. Orientačný bod: výšková budova hotela Intercontinental na bulvári gen. Magheru, do ktorého ústi ulica Batiştei. Sídlo veľvyslanectva SR sa nachádza na ulici Oţetari (čítaj Ocetari) 3, t. j. na štvrtej ulici vpravo z ulice Batiştei. Cesta autom od vstupu do Bukurešti po ZÚ trvá podľa intenzity dopravy 30-60 minút, podobne i cesta z letiska.

    Informácie pre vodičov -cesta motorovým vozidlom:
    Pri ceste motorovým vozidlom sa vyžaduje zelená karta, platný vodičský preukaz a technický preukaz.
    Na rumunských pozemných komunikáciách sa jazdí po pravej strane vozovky. Povolená rýchlosť v meste je max. 50 km/hod., 90 km/hod mimo mesta a 120 km/hod na diaľnici. Používanie bezpečnostných pásov je povinné.

    Na mnohých úsekoch cestných komunikácií je zlý stav vozoviek, i keď na hlavných európskych trasách už došlo k zlepšeniu. Na cestách je potrebné počítať s pomerne častou prítomnosťou chodcov, cyklistov a najmä v noci nebezpečných neosvetlených konských povozov. Odporúčame na minimum obmedziť jazdu v noci a na cestu plánovať dostatočnú časovú rezervu.
    Pri prejazde cez Bukurešť osobnými autami odporúčame prejsť centrom mesta a vyhnúť sa diaľničnému obchvatu, kde je vozovka na mnohých úsekoch v zlom stave.
    Bezprostredne po vjazde do Rumunska je potrebné si zakúpiť diaľničnú známku „rovinetu“, ktorou musia disponovať pri používaní rumunských ciest aj cudzinci, už aj za osobné automobily (pri doprave po štátnych komunikáciách). Cestnú známku je možné kúpiť v kanceláriách poisťovne ARDAF priamo na hraniciach, alebo na benzínových pumpách PETROM, ROMPETROL, MOL. Cudzinci môžu platiť za rovinetu v cudzej mene alebo v ROL na hraničných priechodoch alebo v RON vo vnútrozemí Rumunska.
    Poplatky za rovinetu sú stanovené podľa doby jazdy, resp. pobytu či parkovania, počtu náprav a euronoriem emisie výfukových plynov:
    1 deň – 0,6 eúr
    1 týždeň – 3 eurá (resp. 2,4 a 1,8 eúr pre vozidlá spĺňajúce normy znečistenia EURO 1,2)
    1 mesiac – 15 eúr (resp. 4,8 3,6)
    6 mesiacov – 15 eúr (resp. 12 a 9 eúr)
    Vyššie uvedené ceny platia pre všetky druhy vozidiel.
    Cestné známky s ročnou platnosťou sú rozdelené podľa druhu vozidla, maximálnej prípustnej celkovej váhy a plnenia normy znečistenia EURO):
    1. osobné automobily: 24 eúr (resp. 21 a 16,8 eúr pre vozidlá splňujúce normy znečistenia EURO 1,2)
    2. mikrobusy: 216 eúr (resp. 210 a 204 eúr)
    3. autobusy: 510 (resp. 450 a 390 eúr)
    4. nákladné vozidlá do 3,5 tony: 90 eúr (resp. 78 a 60 eúr)
    5. nákladné vozidlá od 3,5 tony do 7 ton: 240, (resp. 228 a 210 eúr)
    6. nákladné vozidlá od 7 ton do 12 ton: 540 (resp. 480 a 420 eúr)
    Za ďalšie nákladné vozidlá sa platí v závislosti od ich celkovej váhy, počtu osí a emisií od 450 do 930 eúr za rok. V prípade, že vozidlá tieto známky nemajú, hrozí pokuta od 3 000 000 až 7 000 000 ROL.

    Poplatok za prejazd mostu cez Dunaj (mýto):
    1. Most Giurgiu-Ruse (na ceste E70/E85 rumunsko-bulharská hranica) - motorky – 2 USD, osobné vozidlá 7 USD, minibusy, nákladné vozidlá do 5 t. – 15 USD, autobusy, nákladné vozidlá od 5 t. do 16 t. – 36 USD, nákladné vozidlá nad 16 t. – 55 USD
    2. Most Giurgeni – Vadul Oii – motorky 10 RON, osobné vozidlá – 20.RON, mikrobusy, nákladné vozidlá do hmotnosti 12 t. – 50.RON, autobusy, nákladné vozidlá s celkovou hmotnosťou väčšou alebo rovnajúcou sa 12 t. a s max. 3 osami - 80 RON, nákladné vozidlá s max. povolenou hmotnosťou väčšou alebo rovnajúcou sa 12 t. a s min. 4 osami – 150 RON.
    Pri platení poplatkov sa odporúča vodičom trvať na predložení písomného dokladu o zaplatení požadovanej sumy a hneď na mieste skontrolovať doklad o zaplatenej sume. Ďalšie informácie ohľadne mýtneho, ekologických poplatkov a poplatkov za dezinfekciu, ako i za nadváhu a prekročenie rozmerov vozidla možno nájsť na webovej stránke Národného zväzu cestných dopravcov v Rumunsku (http://www.untrr.ro/).

    Obmedzenia pre nákladné vozidlá na území Rumunska:
    Podľa nariadenia rumunskej vlády je obmedzená cestná doprava na niektorých úsekoch ciest pre nákladné vozidlá nad 7,5 t. (nevzťahuje sa na osobnú dopravu) počas soboty, nedele a sviatkov (od 6 do 22 hod). Sviatky v Rumunsku: 1.-2. január, prvý a druhý deň Veľkonočných sviatkov (podľa pravoslávneho kalendára), 1. máj, 1. december a 25. a 26. december.
    Z uvedeného nariadenia sú vyňaté vozidlá prevážajúce živé zvieratá, tovar podliehajúci skaze, mäso a mäsové výrobky, mlieko a mliečne výrobky, vajcia, ryby, pečivo a prevozy zosnulých.
    Podrobnejšiu informáciu o vyššie uvedených obmedzeniach cestnej dopravy na niektorých úsekoch ciest pre nákladné vozidlá nad 7,5 t. je možné nájsť na webovej stránke Národného zväzu cestných dopravcov v Rumunsku (http ://www.untrr.ro).

    Na základe rozhodnutia vlády Rumunska č. 415/2005 je od 23.5.2005 pre medzinárodnú prepravu osôb a tovarov uzavretý hraničný prechod a Colný úrad Giurgiu (Rumunsko) - Ruse (Bulharsko) na km 489+500 (Ostrovul Mocănaşului) . Tento hraničný prechod slúžil pre malý pohraničný styk občanov Rumunska a Bulharska. Naďalej je otvorený hlavný hraničný prechod Giurgiu-Ruse.

    Upozornenie :
    Podľa vyjadrenia Cudzineckej a pohraničnej polície pracovníci pohraničnej polície nemajú oprávnenie stanovovať ani vyberať žiadne poplatky. V prípade, ak pasové, colné alebo iné orgány vyžadujú poplatky, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi, keď sa úradníci chovajú nevhodne, odporúčame vždy si vyžiadať meno a služobné číslo dotyčného pracovníka, obrátiť sa na veliteľa hraničného prechodu alebo jeho zástupcu, alebo priamo na Generálny inšpektorát pohraničnej polície (tel.: 021/3121189, 021/4138963), resp. o prípade informovať veľvyslanectvo SR v Bukurešti. K operatívnemu vyriešeniu situácií tohto druhu je možné využiť i telefonické spojenie s konzulárnym oddelením veľvyslanectva, na tel. č. 004021/3006103, 3006106, 3006107.
    Bezpečnostná situácia a bezpečnostné opatrenia:Bezpečnostné podmienky sú štandardné.
    V niektorých mestských štvrtiach a sídlach, ako aj v miestach väčšej koncentrácie ľudí sa však odporúča zvýšená opatrnosť pri zabezpečení ochrany osobného majetku a osobných dokladov. Neodporúča sa meniť peniaze mimo oficiálnych zmenární, ktorých je dostatok, alebo bánk a nosiť so sebou väčšiu hotovosť. V prípade problémov je potrebné ihneď sa skontaktovať s políciou, resp. ZÚ. V súčasnosti sa už len výnimočne vyskytujú prípady falošných policajtov, ktorí kontrolujú doklady cudzincov alebo zastavujú ich autá. V prípade akéhokoľvek podozrenia sa odporúča nezastaviť, ale prihlásiť sa na najbližšej policajnej stanici.
    Mimo miest treba počítať s prítomnosťou voľne sa pohybujúcich zvierat, psov, stád oviec a hovädzieho dobytka.


    Upozorňujeme na pomerne častý jav – na voľne sa pohybujúcich psov bez majiteľa v meste i mimo mesta. Väčšinou nie sú agresívni, ale odporúčame zachovávať opatrnosť. Ročne je v Rumunsku zaznamenaných niekoľko sto prípadov uhryznutia psom.
    Pri ceste po Rumunsku zásadne neodporúčame parkovať alebo prespávať v autách na neosvetlených, neoznačených parkoviskách mimo mesta a pod. Zásadne neodporúčame meniť peniaze mimo oficiálnych zmenární alebo banky. Nenosiť pri sebe väčšiu hotovosť. Nestopovať. Mimoriadnu pozornosť venovať osobným dokladom.

    Upozorňujeme na skutočnosť, že osobitne cudzinci sú objektom rôznych nekalých praktík - najmä pouličných krádeží, žobrania, ponúkania prostitúcie, „kontroly“ dokladov a valút falošnými policajtmi alebo zastavovania t falošnými policajnými hliadkami. Preto nikdy nevkladať peniaze do osobných alebo vodičských dokladov.
      
    Pre viac informácií si prečítajte aj konzulárne informácie v sekcii Konzulárne informácie a navštívte stránku zastupiteľského úradu daného štátu v sekcii Všetky zastupiteľstvá.
      
  • Rumunsko - informácie pre podnikanie
     
  • Choď na:   1   2   3   4   5   6
    • rumunská vlajka
      Správa obsahuje dokument

      31.10.2014 | Ekonomické správy | Rumunsko

       

      Všeobecný dopravný plán Rumunska – príležitosť pre slovenské stavebné spoločnosti

      Ministerstvo dopravy Rumunska zverejnilo Všeobecný dopravný plán Rumunska (Romania General Transport Master Plan). Dokument poskytne strategický prehľad rozvoja rumunského dopravného sektora na nasledujúcich 20 rokov...

    • rumunská vlajka
      Správa obsahuje dokument

      7.10.2014 | Ekonomické správy | Tendre, dopyty, ponuky | Rumunsko

       

      Ponuka odpredaja hotelov na čiernomorskom pobreží v Rumunsku

      Zastupiteľský úrad SR v Bukurešti informuje podnikateľskú verejnosť o ponuke na odpredaj hotelov Amfiteatru, Belvedere, Panoramic (hotelový komplex Olimp) a Onix (prímorské mesto Mangalia) na čiernomorskom pobreží. Hotely v súčasnosti patria spoločnosti S.C. UNITA TURISM HOLDING a.s., ktorý predstavuje jedného z najväčších hotelových reťazcov v Rumunsku

    • Touristica

      3.10.2014 | Ekonomické správy | Obchodné misie pre podnikateľov | Rumunsko

      11. turistický veľtrh cestovného ruchu v Rumunsku - Touristica

      Zastupiteľský úrad SR v Bukurešti informuje podnikateľskú verejnosť o konaní 11. turistického veľtrhu cestovného ruchu Touristica – ktorý je najvýznamnejším veľtrhom cestovného ruchu v Transylvánii vôbec. Veľtrh sa bude konať v dňoch 21. - 23. 11. 2014 v Polus Center v Cluj Napoca, Rumunsko...

    • rumunská vlajka

      3.10.2014 | Ekonomické správy | Obchodné misie pre podnikateľov | Rumunsko

      Ministerské poľnohospodárske Fórum Čína + 16 krajín SVE / poľnohospodársky veľtrh INDAGRA 2014

      V termíne 29. 10. – 2.11.2014 sa v Bukurešti v rámci potravinárskeho veľtrhu INDAGRA´2014 uskutoční ministerské poľnohospodárske Fórum Čína + 16 krajín strednej a východnej Európy.....

    • rumunská vlajka
      Správa obsahuje dokument

      2.7.2014 | Ekonomické správy | Tendre, dopyty, ponuky | Rumunsko

       

      Hiroelectrica a.s. - ponuka predaja malých vodných elektrární dražbou

      Spoločnosť Hidroelectrica a.s., je rumunský štátny podnik, hlavný výrobca a technologický dodávateľ energetických doplnkových služieb v Rumunsku s použitím vodných zdrojov. V súčasnej dobe spoločnosť prechádza súdnym procesom reorganizácie (Euro Insole SPRL) - súčasný súdny správca spoločnosti. Za účelom dosiahnutia strategických cieľov spoločnosti, pokračuje predaj malých vodných elektrární.

    • Štátny tajomník Peter Javorčík a Steluţa Arhire, vyslankyňa, chargé d´affaires a.i.,  Rumunska

      19.6.2014 | Aktivity štátnych tajomníkov | Rumunsko

      Štátny tajomník Javorčík prijal chargé d´affaires Rumunska

      Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Peter Javorčík prijal dnes (19. júna 2014) novú chargé d’affaires ad interim Veľvyslanectva Rumunska v Slovenskej republike Steluţu Arhire, ktorá mu odovzdala kabinetný list.

    • international wine fair Bucharest
      Správa obsahuje dokument

      7.4.2014 | Ekonomické správy | Obchodné misie pre podnikateľov | Rumunsko

       

      Medzinárodá výstava vín v Bukurešti.

      Zastupiteľský úras SR v Bukurešti informuje, že v dňoch 22.- 25. mája 2014 sa v Bukurešti bude konať medzinárodá výstava vín International Wine Contest Bucharest.

    • rumunská vlajka

      4.3.2014 | Ekonomické správy | Tendre, dopyty, ponuky | Rumunsko

      Tender na rekonštrukciu hangárov a príslušenstva na letisku Fetesti

      Zastupiteľský úrad SR v Bukurešti informuje o ponuke Ministerstva obrany Rumunska, ktoré vypísalo tender na rekonštrukciu hangárov na letisku vo Fetesti (150 km od Bukurešti). Zúčastniť sa môžu spoločnosti z členských krajín NATO.

    Choď na:   1   2   3   4   5   6
     
  • Kultúrna výmena:
    SPOLUPRÁCA V OBLASTI ŠKOLSTVA
    Základom dvojstrannej slovensko-rumunskej spolupráce v oblasti školstva je Dohoda o spolupráci v oblasti vedy, školstva, kultúry a športu medzi vládou SR vládou Rumunska (3. 3. 1994), Program spolupráce medzi MŠ SR a Rumunska na roky 2007-2010 a Dohoda medzi vládou SR a vládou Rumunska o vzájomnom uznávaní časti štúdia a dokladov o vzdelaní vydaných v SR a v Rumunsku. Na Bukurešťskej univerzite je lektorát slovenského jazyka, na Univerzite Komenského v Bratislave je lektorát rumunského jazyka. Na výmenu študentov si partnerské rezorty poskytujú v rámci reciprocity 25 mesiacov ročne a na doktorandské štúdium a na vedecký výskum 20 mesiacov ročne.V zmysle Programu spolupráce na slovenských menšinových školách v Rumunsku pôsobia traja vyslaní pedagógovia zo Slovenska. SR taktiež každoročne poskytuje metodické doškoľovacie kurzy pre učiteľov, pôsobiacich na slovenských menšinových školách v Rumunsku. Obe strany si ročne poskytujú 5 štipendií na letné jazykové kurzy.Viac informácii je možné nájsť na adrese: www.education.gov.sk, www.edu.ro.

    SPOLUPRÁCA V OBLASTI KULTÚRY

    Základom kultúrnej spolupráce s Rumunskom je Dohoda o spolupráci v oblasti vedy, školstva, kultúry a športu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska (3.3.1994) a Program spolupráce medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvom kultúry Rumunska.Viac informácii možno nájsť na adrese: www.culture.gov.sk, www.eurocult.ro

    Počas dočasného útlmu činnosti Slovenského inštitútu v Bukurešti kultúrne akcie propagujúce Slovensko a slovenskú kultúru v zahraničí organizuje Veľvyslanectvo SR v Bukurešti.

    Kultúrne aktivity SR v Bukurešti v rokoch 2005-2011
    december 2004 - marec 2005 - Slovensko-maďarská reprezentačná výstava Stredoveké nástenné maľby v srdci Európy: Bukurešť, Sfântu Georghe, Kluž, Deva
    23.3.2005 - Výstava karikatúr slovenského karikaturistu Kaza Kanalu – Tulcea
    8.-9.4.2005 - Medzinárodný seminár Národný program komunikačnej stratégie prijatia do EÚ (organizovaný ZÚ krajín V4, Rumunskom a EK v Bukurešti
    6.5.2005 v Bukurešti - Premietanie slovenského filmu od Zity Furkovej: „Jesenná, zato silná láska“ v rámci 9. ročníka medzinárodného festivalu európskeho filmu v Bukurešti, následne v mestách Kluž, Iaši, Timišoara, Sibiu
    11.5.2005- Výstava o živote a diele slovenského hudobného skladateľa Jána Levoslava Bellu – Nadlak,
    9.5. a 11.5.2005 - Hudobný recitál Miriam Brüllovej (gitara) a Ivice Encingerovej (flauta) na medzinárodnom hudobnom festivale Jeunesses musicales v Bukurešti
    17.-18.5.2005 - Medzinárodná konferencia Skúsenosti štátov Višegrádskej skupiny po roku členstva v EÚ (organizovaná ZÚ krajín V4, Rumunska a EK v Bukurešti
    4.6.2005 - Vystúpenie baletných umelcov A. Sukhanova a Nikolety Stehlíkovej z baletného súboru ŠD v Košiciach v rumunskej Národnej opere na premiére opery Don Quijote v rámci festivalu Dni opery a baletu v podunajských krajinách
    jún 2005 - Výstava o živote a diele slovenského hudobného skladateľa Jána Levoslava Bellu –Bukurešť, Sibiu
    15.7. – 25.7.2005 - Výstava modernej slovenskej grafiky, Bukurešť
    26.7.-18.8.2005 - Výstava slovenských karikaturistov, Bukurešť október,
    november 2005 - Organový koncert slovenského interpréta Mareka Vrábela, Bukurešť, Brašov, Máj 2006 - Uvedenie filmu M. Šulíka Slnečný štát na 10. ročníka Medzinárodného festivalu európskeho filmu v Bukurešti
    12.12.2006 - Prezentácia dokumentárneho filmu J. Vojteka „My zdes“ v Cinema Studio v Bukurešti a odovzdanie ceny za najlepší európsky dokumentárny film na 8. ročníku medzinárodného filmového festivalu Astra Film Fest v Sibiu
    20.4.-1.7.2007- Účasť na európskom projekte organizovanom ZÚ Nemecka v Bukurešti počas nemeckého predsedníctva EÚ „1001 básní. Diverzita v európskej lyrike“ – poézia 22 ČK EÚ prezentovaná na paneloch na hlavných staniciach bukurešťského metra – v rámci ktorého SR prezentovala báseň M. Rúfusa „Vážka“ v origináli a v preklade C. Barboricu
    3. 6. 2007 - uvedenie predstavenia M. Šindelku (Caspar Ester) „Toaletárka alebo Štvrté želanie“ v prevedení rusínskeho divadla A. Duchnoviča z Prešova na medzinárodnom divadelnom festivale v Sibiu a otvorenie výstavy Tradičná slovenská svadba na Dolnej zemi zo zbierok SNM v Bratislave. Kurátor výstavy: Jarmila Gerbócová.
    26.-27. 9. 2007 - Dni slovenskej kultúry v Sibiu venované hudobnému odkazu J. L. Bellu, skladateľovi, ktorý v meste Sibiu prežil 40 tvorivých rokov: Otvorenie dokumentárnej výstavy o živote a diele J. L. Bellu (kurátor Edita Bugálová), dva koncerty z jeho diel a diel slovenských skladateľov v podaní poprednej rumunskej klavírnej umelkyne Ilinky Dumitrescu a fagotistu Vasile Macovei a známeho slovenského organistu Mareka Vrábela v Evanjelickej katedrále v Sibiu.
    11. 10. 2007 vernisáž reprezentatívnej výstavy súčasného slovenského výtvarného umenia zo zbierok Prvej slovenskej investičnej skupiny a. s. v rámci Dní slovenskej kultúry v Sibiu. Kurátor výstavy: PhDr. Zuzana Bartošová.
    19. 10. 2007 – krst výberu z poviedkovej tvorby Dušana Mitanu pod názvom Horúce popoludnie (O după-amiază caniculară) a z poézie Milana Rúfusa Básne (Poezii), vydavateľstvo Paralela 45, v preklade Cornelia Barboricu
    23. 10. 2007 – krst knihy antológie staršej slovanskej poézie – „Niet krajšej víly“ v preklade Cornelia Barboricu
    11.5.2008 – uvedenie filmu Martina Repku „Návrat bocianov“ na Medzinárodnom festivale európskeho filmu v Bukurešti
    3. 9. 2008 – účasť Pavlíny Fichta Čiernej na medzinárodnom Bienále mladých umelcov v Bukurešti5. 9. 2008 – vernisáž výstavy „Magická osmička v dejinách Slovenska“ v Rumunskom národnom historickom múzeu v Bukurešti
    15. 9. 2008 – Koncert tradičných židovských piesní vo Veľkej synagoge v Bukurešti v podaní Ervína Schönahusera (spev) a Milana Dubovského (klavír) na okraj medzinárodnej konferencie o antisemitizme v Bukurešti
    13. 10. 2008 – účasť slovenských historikov PhDr. S. Sikoru, CSc. a PhDr. M. Londáka, CSc. na medzinárodnej konferencii „Československo v r. 1968“ v Bukurešti
    20. 10. 2008 – vernisáž výstavy „Magická osmička v dejinách Slovenska“ v Alba Iulii
    28. 10. 2008 – vernisáž výstavy „Magická osmička v dejinách Slovenska“ v Kluži
    18. 10. 2008 – Divadlo jedného herca „Neveľo nás idze, neveľo nás treba“ Milky Zimkovej v bihorskej obci Bodonoš
    16. 11. 2008 – uvedenie improvizácie na skladbu M. Schneidera Trnavského „Matka Božia Trnavská“ v Talianskom kostole v Bukurešti v prevedení amerického organistu Davida di Fiore
    17. a 19. 11. 2008 – koncert slovenského akordeonistu Tibora Ivána v Bukurešti za sprievodu rumunského pianistu Štefana Donigu
    20. 11. 2008 – vystúpenie baletu Štátnej opery v Banskej Bystrici s tanečnou tragikomédiou „Gypsy Roots“ v rámci medzinárodného festivalu klasickej hudby, operety a baletu v Bukurešti
    13. 1. 2009 – gitarový koncert Miriam Brüllovej na rezidencii veľvyslankyne v Bukurešti k vstupu SR do eurozóny
    20.-21.3.2009 – „Štefankove dni“ v Nadlaku v súčinnosti s krajanskou komunitou v Nadlaku
    23. - 25.3.2009 – Dni slovenského filmu v Kluži
    9.5.2009 – uvedenie Slovenského filmu “Slepé lásky” v rámci 13. Medzinárodného festivalu európskeho filmu v Bukurešti29.5.2009 – Výstava grafiky Ivana Kováčika v Bukurešti
    11.6.2009 – Výstava Regióny V4 a ich sídelné mestá
    17.6.2009 – Recitál Daniela Buranovského (klavír) v Bukurešti
    30. a 31.10.2009- Vystúpenie míma Milana Sládka v divadle Maska v Bukurešti
    18.11. a 21.11.2009 - v rámci II. ročníka medzinárodného festivalu scénických umení „Život je krásny„ vystúpenie v Divadle operety Iona Daciana v Bukurešti baletu Slovenského národného divadla s baletným predstavením Mária Radačovského „Bolero a viac“ a Štátnej opery Banská Bystrica s predstavením Franza Lehára „Veselá vdova“
    28.1.2010 – slávnostné podujatie a koncert Československého komorného dua Zuzana Berešová (klavír), Pavel Burdych (husle) pri príležitosti 90. výročia nadviazania diplomatických stykov medzi Československom a Rumunskom
    10.-11.5.2010 - vystúpenie jazzovej skupiny Mila Suchomela na Európskom jazzovom festivale v Bukurešti
    14.5.2010 – premietanie filmu Pokoj v duši za účasti režiséra Vladimíra Balka v rámci Európskeho filmového festivalu v Bukurešti
    15.6.2010 – koncert klaviristu Daniela Buranovského v Bukurešti
    11.08.2010 - Účasť slovenského folklórneho súboru Zemplín na Medzinárodnom folklórnom festivale Doina Covoroluilui Galati 2010
    25.01.2011 - Koncert židovských piesní v podaní Erwina Schoenhausera v rámci spomienkového podujatia k 70. výročiu protižidovského pogromu v Bukurešti
    27.01.2011 - Uvedenie rumunského prekladu knihy Alfréda Wetzlera „Čo nevidel Dante – Svedectvo z Osvienčimu“ v preklade Nicolae Vulpasina
    15. a 17.02.2011 - Koncert V4 jazzového kvinteta pod vedením Miloslava Suchomela v Bukurešti a v Kišiňove k 20. výročiu vzniku V4
    5.5.2011 - Slávnostné odovzdanie ocenenia Matice slovenskej za celoživotné dielo – prof. Corneliu Barborica
    máj 2011 - Premietanie slovenského filmu Tango s komármi na Európskom filmovom festivale v Bukurešti, Temešvári a v Kišiňove
    13.-17.6.2011 - Účasť slovenskej študentskej tvorby na medzinárodnom študentskom festivale krátkometrážnej dokumentárnej a animovanej tvorby Hyperion – získanie 4 ocenení
    18.-25.8.2011 - Účasť slovenských filmov Mŕtvola musí zomrieť (Jozef Paštéka), Slepé lásky (Juraj Lehotský) a Ako sa varia dejiny (Peter Kerekeš) na Medzinárodnom festivale degustácie filmového a kulinárskeho umenia v Cetate. Účasť herečky Zuzany Frenglovej a PR manažérky Trigon Production Ivety Pospíšilovej
    10.-20.9.2011 - Účasť slovenského sochára Mariána Králika na výstave East Meets West: A Cultural Book Exchange v rumunských Jašoch
    30.9.-31.10.2011 - Výstava Osobnosti vedy a techniky na Slovensku – výstava Slovenského technického múzea v Košiciach v Národnom technickom múzeu D. Leonida v Bukurešti
    3.– 31.10. 2011 - Výstava ÚĽUV – ľudového umelca Michala Hanulu Točenô a výstava umeleckej fotografie Matúša Zajaca „Slovenská menšina na Bihore“ v Múzeu ľudových krojov v Bukurešti
    3.10.2011 - Prezentácia slovenskej a českej národnostnej menšiny, združenej v Demokratickom zväze Slovákov a Čechov v Rumunsku väčšinovému obyvateľstvu – Parlamentný palác v Bukurešti, sála Brancusi
    3.10.2011 - Večer slovenského dokumentárneho filmu v Českom kultúrnom centre v Bukurešti – krátke dokumentárne filmy VŠMÚ „Bird of Prey“, „Obraz do Ameriky“, „Ticho“, celovečerný dokumentárny film Juraja Lehotského „Slepé lásky“
    5.10.2011 - Koncert Moyzesovho kvarteta v Sala Tinerimea v Bukurešti
    Výstava ilustrácií Bienále ilustrácií Bratislava – Grand Prix 1967-2009
    6.10.2011 - Koncert Moyzesovho kvarteta v Knižnici Astra v Sibiu
    Výstava ilustrácií Bienále ilustrácií Bratislava – Najlepší ocenení slovenskí autori 1967-2009
    10.-28.10.2011 - Účasť slovenského sochára Mariána Králika na výstave East Meets West: A Cultural Book Exchange Parlamentnom paláci v Bukurešti
    7.12.-31.1.2012 – Výstava „Krajiny Vyšehradskej skupiny na známkach a fotografiách“ v Bukurešti pri príležitosti 20. výročia V4
    Krajania a krajanské komunity:
    Slovenské osídlenie v Rumunsku súvisí so sťahovaním slovenských roľníkov na tzv. Dolnú zem a prebiehalo v 18. storočí. Slováci žijú v západnej časti Rumunska (v župách Bihor, Arad, Timiš, Salaj, Satu Mare a Hunedoara) v troch hlavných oblastiach: tzv. nadlackej (župa Arad), bihorskej (župy Bihor a Sălaj) a banátskej (okolie Temešváru).
    Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 sa k slovenskej národnosti v Rumunsku prihlásilo vyše 17 tisíc osôb.
    Jedinou organizáciou slovenskej menšiny v Rumunsku, ktorá zastupuje nielen slovenskú, ale aj českú menšinu vo vzťahu k rumunským orgánom, je Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR).
    Vzhľadom na spoločnú organizáciu majú Slováci a Česi v Rumunsku jedného poslanca v rumunskom parlamente – p. Adriana Merku, obyvateľa slovenskej obce Čerpotok v župe Bihor a zároveň predsedu DZSČR.
    Slovenská komunita je regionálne i konfesionálne členená: bihorskí Slováci sú prevažne katolíci, nadlackí sú z veľkej časti evanjelici.
    Líšia sa aj sociálnou úrovňou - chudobnejší je kopaničiarsky Bihor, relatívne bohatší a kompaktnejší je Nadlak.
    Životná úroveň slovenskej menšiny v Rumunsku dosahuje v rámci Rumunska lepší priemer. Tradičným povolaním Slovákov na Dolnej zemi bolo obrábanie pôdy a remeslá. Po reštitúcii pôdy (do výmery 10 ha) buď hospodária sami alebo spoločne.
    Najúspešnejšou poľnohospodárskou spoločnosťou je Agroslávia a. s. v Nadlaku, ktorá hospodári na cca 800 ha pôdy a má okolo 250 členov. Agroslávia vznikla v roku 1992 ako voľná súčasť obchodnej spoločnosti Slávia, od ktorej sa v roku 1995 osamostatnila. Hlavnou činnosťou obchodnej spoločnosti Slávia je t. č. vydavateľská činnosť.
    V Bihorskej oblasti v lokalite Gemelčička - Făget bola za pomoci švajčiarskych sponzorov vybudovaná moderná výrobňa masla a syrov. Po zatvorení baní a sklární sa bihorskí Slováci museli preorientovať na obrábanie pôdy a rozvíjajúci sa ropný priemysel.
    Slovenská menšina si zachovala kontinuitu vzdelávania v materinskom jazyku. V súčasnosti má dve stredné školy - Všeobecnovzdelávacie Lýceum (gymnázium) Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku (1947), v rámci ktorého sa každých päť rokov otvára aj Pedagogické lýceum na prípravu učiteľov pre základné školy s vyučovacím jazykom slovenským (a českým), Teoretické lýceum Jozefa Kozáčka v Bodonoši (1997), päť základných osemročných škôl, šesť štvorročných škôl a desať škôlok. Slovenské školy v Rumunsku sa nachádzajú v župách Arad, Bihor, Sălaj. Na slovenských menšinových školách v Rumunsku t.č. pôsobia 3 vyslaní učitelia zo SR.
    V oblasti kultúry patrí slovenská menšina k najaktívnejších menšinám v Rumunsku. Vyvíja bohatú publikačnú činnosť v oblasti historického, etnografického a jazykovedného výskumu, vydáva pôvodnú tvorbu. V Nadlaku pôsobí Literárny krúžok Ivana Krasku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (KVSIK). V rokoch 1978-1999 vychádzal literárny zborník z diel slovenských autorov v Rumunsku – „Variácie“. V súčasnosti funguje Vydavateľstvo KVISK, kde vyšlo viac ako 100 titulov pôvodnej tvorby v slovenskom jazyku, prekladov a publikácií. KVSIK od roku 1996 vydáva 4x ročne dvojjazyčný slovensko-rumunský literárny časopis „Rovnobežné zrkadlá“ a spolu so Slovákmi z Maďarska a Juhoslávie časopis „Dolnozemský Slovák“. DZSČR vydáva mesačník „Naše snahy“ a časopis organizácie Slovenskej mládeže v Rumunsku „MY“. V Nadlaku je Dom slovenskej kultúry s cennými etnografickými zbierkami.
    Adresy / kontakty krajanských spolkov:

    Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku

    Názov:
    slovenskymiestny názov
    Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku
    Ulica:Strada Intependentei
    Mesto:
    slovenskymiestny názov
    NadlakNadlac
    Štát:
    slovenskymiestny názov
    Romania