|
| Svetadiel: | Južná Amerika |
| Štátne zriadenie: | republika |
| Oficiálny názov štátu: |
| slovensky | Paraguajská republika |
| miestny názov | Paraguay (República del Paraguay) |
| miestny názov v latinke | |
| anglicky | The Republic of Paraguay |
|
| Rozloha: | 406 750 km2 |
|
| Počet obyvateľov: | 6 541 591 (údaj z roku 2012) |
| Hlavné mesto: |
| slovensky | miestny názov | anglicky |
|---|
| Asunción | Asunción | Asunción |
|
| Počet obyvateľov hlavného mesta: | 502.000 (údaj z roku 2004) |
| Ďalšie dôležité mestá: | Concepción, Coronel Oviedo, Fortín Carlos Antonio López, La Esmeralda |
| Hustota obyvateľstva: | 14,1 obyv. / km2 (údaj z roku 2004) |
| Úradný jazyk: | španielsky jazyk a guaraní |
| Jazyky: |
| jazyk | % zastúpenie |
|---|
| španielsky | % | | guaraní | % |
|
| Mena: | guaraní (PYG) |
| Dĺžka hraníc so susednými štátmi: |
| štát | dĺžka hranice |
|---|
| Argentínska republika | 1880 km | | Bolívijská republika | 750 km | | Brazílska federatívna republika | 1290 km |
|
| Dĺžka pobrežia: | 0 km |
| Administratívne územné členenie: | 17 departmentov plus hlavné mesto:
Alto Paraguay, Alto Parana, Amambay, Asuncion (mesto), Boqueron, Caaguazu, Caazapa, Canindeyu, Central, Concepcion, Cordillera, Guaira, Itapua, Misiones, Neembucu, Paraguari, Presidente Hayes, San Pedro |
| Telefónna predvoľba: | 00 595 |
| Medzinárodná poznávacia značka: | PY |
| Internetová doména: | py |
| HDP na obyvateľa: | 3 629 (údaj z roku 2011) |
| Podiel na tvorbe HDP: |
| poľnohospodárstvo | priemysel | služby |
|---|
| 27,5 % | 24 % | 48,5 % |
|
| Miera nezamestnanosti: | 6, 9 % (údaj z roku 2012) |
| Národnostné zloženie: |
| národnosť | % zastúpenie |
|---|
| Paraguajci | % |
|
| Etnické skupiny: |
|
| Náboženstvá: |
| náboženstvo | % zastúpenie |
|---|
| kresťania | katolíci - rímski - 90 % |
|
| Vznik štátu: | 14. mája 1811 (Paraguaj) |
| História štátu v skratke: |
Prví Španieli prišli do Paraguaja v roku 1524 a odvtedy sa stal Paraguaj španielskou kolóniou. Krajina získala nezávislosť na Španielsku 14. mája 1811. Absolutistické a prísne zákony počas vlády prezidenta Rodrígueza de Franciu (1814 - 1840) zabezpečovali Paraguaju suverenitu napriek plánom Argentíny na jeho pripojenie. V tejto politike pokračovali aj jeho nástupcovia. Vo vojne proti Trojaliancii (1865 - 1870), t.j. proti Brazílii, Uruguaju a Argentíne, prišiel Paraguaj o 70 % obyvateľstva a takmer celé hospodárstvo mal zničené. V rokoch 1932 - 1935 viedol Paraguaj víťaznú vojnu o Gran Chaco s Bolíviou o ropné oblasti. 4.mája 1954 zosadil vojenským prevratom generál Alberto Stroessner Mattiauda prezidenta Frederico Cháveza a sformoval diktátorský režim, založený na prepojení armády, vládnej strany Colorado a štátneho aparátu. Pádu Stroessnera predchádzal rozkol vo vládnucej strane Colorado a armáde. V noci z 2. na 3. februára 1989 uskutočnil generál Andrés Rodríguez prevrat a ako dočasný prezident sa ujal moci. Po jeho nástupe bol prijatý celý rad opatrení na demokratizáciu života - povolené opozičné strany, zrušenie cenzúry, povolené verejné manifestácie. Diktátorovi Stroessnerovi bol umožnený odchod do exilu do Brazílie. Prezidentský mandát získal Rodríguez vo voľbách 1.5.1989, jeho vláda pripravila novú ústavu a podmienky pre prechod k demokracii v prvých slobodných voľbách v histórii Paraguaja v roku 1993. Prvé všeobecné prezidentské slobodné voľby v 182-ročných dejinách krajiny sa uskutočnili dňa 9. mája 1993. Ich víťazom sa stal kandidát frakcie vládnucej Strany Colorado - Národného republikánskeho združenia - J. C. Wasmosy. Po prvýkrát sa v týchto voľbách volili v súlade s novou ústavou krajiny aj zástupcovia do obidvoch komôr parlamentu, ako aj guvernéri všetkých 17 okrskov v krajine. Výsledky volieb do parlamentu boli pre vládnucu Stranu Colorado politickou porážkou, pretože väčšinu kresiel v obidvoch komorách získala opozícia.Vláda prezidenta J.C.Wasmosyho, napriek tomu, že bola zvolená vo všeobecných voľbách, musela počítať s ešte silnou pozíciou vojakov na politickej scéne krajiny. Významné postavenie si zachovala skupina okolo generála L. Ovieda. Prezident J.C.Wasmosy sa pokúsil oslabiť moc vojakov dvoma spôsobmi. V prvom rade sa snažil znemožniť kandidovať na post prezidenta generálovi A. Rodríguezovi a jeho rodinným príslušníkom. V druhom rade sa pokúsil o zmeny na niektorých postoch v rámci ozbrojených síl. Obidva pokusy boli úspešné, aj keď v prvom prípade išlo o protiústavný krok a v druhom prípade narazil na odpor nielen vojakov, ale aj USA, ktoré sa obávali, aby nedošlo so zmenami k oslabeniu veľmi dôležitej činnosti paraguajských ozbrojených síl proti výrobcom a prepravcom omamných látok.Vláda prezidenta J.C.Wasmosyho po prvých úspechoch pokračovala v ďalšom prehlbovaní demokratických princípov vo vládnutí v krajine. Súčasne intenzívne pracovala na stabilizovaní hospodárskej situácie v krajine, ako aj v reforme štátnej správy, pričom značnú časť svojej práce venovala aj otázke dodržiavania ľudských práv. Za najvýznamnejšie úspechy vlády J. C. Wasmosyho v tomto období je možné považovať ustanovenie kontroly civilov nad ozbrojenými zložkami, úspešne zavŕšenú reformu volebného systému a súdov krajine. V spolupráci s členskými krajinami OAŠ sa prezidentovi J. C. Wasmosymu podarilo úspešne čeliť pokusu o štátny prevrat v roku 1966, ktorý bol vedený vrchným veliteľom pozemného vojska generálom L. Oviedom.Generál L. Oviedo sa stal kandidátom na post prezidenta v roku 1998 za Stranu Colorado. Najvyšší súd krajiny ale začal vyšetrovať jeho účasť na pokuse o štátny prevrat v roku 1996. Generál L. Oviedo preto odovzdal svoje vedenie v Strane Colorado R. Cubasovi Grauovi, ktorý sa stal víťazom vo všeobecných prezidentských voľbách v krajine v máji 1998.Medzi prvoradé úlohy novej vlády, ktorá nastúpila v auguste 1998, patrilo zníženie vnútornej zadĺženosti prostredníctvom zníženia výdavkov štátu, boj s korupciou a výrobou a prepravou omamných prostriedkov. Súčasne prezident udelil milosť generálovi L. Oviedovi, ktorý si zachoval značný politický vplyv v krajine.V decembri 1998 Najvyšší súd vyhlásil amnestiu prezidenta pre generála L. Ovieda za protiústavnú. Vo februári 1999 sa prezident R. Cubas Grau opäť obrátil na Najvyšší súd s požiadavkou na oslobodenie generála L. Ovieda. V napätej vnútropolitickej situácii došlo k zavraždeniu viceprezidenta L. M. Argaňu, dlhoročného politického rivala generála L. Ovieda. Tento násilný akt bol pripisovaný generálovi a preto bol prezident R. Cubas Grau nasledujúci deň v súlade s ústavou krajiny navrhnutý na odvolanie zo svojho postu. Vnútropolitická situácia sa ešte viac vyhrotila po zavraždení ôsmych študentov dňa 26. marca 1999. Horná komora parlamentu (Senát) mala hlasovať o odvolaní prezidenta dňa 29. marca 1999, ale ten podal dobrovoľne demisiu deň predtým. Aby sa predišlo možnému vojenskému prevratu, predseda Senátu L. González Macchi, politický rival odstúpeného prezidenta R. Cubasa Graua, bol vymenovaný za dočasného prezidenta krajiny. Tento post mal pôvodne zastávať do nových prezidentských volieb v novembi 1999, ale neskôr Najvyšší súd jednohlasne rozhodol, že v novembrových voľbách bude volený iba viceprezident. Najvyšší súd taktiež rozhodol, že dočasný prezident L. González Machi bude zastávať úrad v súlade s ústavou krajiny a koniec jeho funkčného obdobia bude v roku 2003, čo sa stretlo s odporom značnej časti politických síl v krajine. Generálovi L. Oviedovi bolo umožnené odcestovať do Argentíny, kde získal politický azyl. V Argentíne zostal do konca funkčného obdobia prezidenta C. S. Menema a v decembri 1999 sa opäť ilegálne vrátil na územie Paraguaja, kde sa zdržoval na neznámom mieste. Aktívne pripravoval odstránenie vlády prezidenta L. Gonzáleza Macchiho demokratickou cestou – prostredníctvom predčasných prezidentských volieb v krajine. Neskôr bol zadržaný a na nátlak vlád krajín Latinskej Ameriky, predovšetkým Argentíny a Brazílie, vyhostený do Brazílie, kde si mal odpykať trest, ktorý mu bol uložený za pokus o vojenský prevrat. Brazílske úrady mu ale zmiernili podmienky a v súčasnosti sa nachádza už iba v domácom väzení. González Macchi bol po celé obdobie svojej vlády obviňovaný z korupcie a zhoršovania už aj tak zložitej ekonomickej krízy v krajine. Dokonca bol označený za jedného z najhorších prezidentov v histórii Paraguaja. Napriek tomu sa mu podarilo vyšmyknúť sa zo šiestich pokusov o jeho politický súd vďaka svojim prívržencom z vládnucej Partido Colorado v parlamente. Vo voľbách, ktoré sa konali 27.apríla 2003, bol zvolený za prezidenta Nicanor Duarte Frutos, kandidát vládnej strany Partido Colorado s pravicovo – nacionalistickou orientáciou. Dňa 20.apríla 2008 sa konali prezidentské a parlamenté voľby, ktorých výsledok možno označiť za historický, keďže sa nimi ukončila vláda jednej strany Partido Colorado, ktorá bola pri moci viac ako 60 rokov. Víťazom volieb sa stal bývalý biskup Fernando Lugo. V juni 2012 kongres zosadil prezidenta F. Luga, hlavou štátu sa stal viceprezident Federico Franco Gomez. Dňa 21.4.2013 sa konali prezidentské a parlamentné voľby, ktoré vyhral kandidát Strany Colorado, podnikateľ Horacio Cartes so ziskom 45,91%. Víťazná strana bude mať majväčší počet zástupcov v poslaneckej snemovni, lae v senáte zo 45 kreslami obsadí len 19 kresiel. Prioritou zahraničnej politiky bude obnovenie členstva krajiny v Mercosure. |
| Hlava štátu: | Horacio Cartes (od 15. 08. 2013 ) |
| Predseda vlády: | funkciu vykonáva v súlade s ústavou prezident krajiny |
| Minister zahraničných vecí: | José Felix Fernandez Estigarribia od 22. 06.2012 |
| Dátum konania posledných volieb: | 21. apríla 2013 |
| Vládne strany: |
| názov strany (skratka) |
|---|
| Národné republikánske združenie (ANR) nazývaná aj Partido Colorado | | Drahá vlasť (PQ) | | Strana solidárna vlasť (PPS) |
|
| Opozičné strany: |
| názov strany (skratka) |
|---|
| Autentická radikálna liberálna strana (PLRA) | | Hnutie národnej jednoty občanov za etiku (UNACE) |
|
| Výkonná moc v štáte: | Rada ministrov menovaná prezidentom republiky |
| Zákonodarný orgán: | Dvojkomorový parlament, pozostávajúci zo Senátu (45 senátorov volených na 5 - ročné obdobie) a Snemovne poslancov (80 poslancov volených na 5 - ročné funkčné obdobie). Voľby do Senátu aj Snemovne sú všeobecné a priame. Predseda Senátu od r. 2012 Jorge Antonio Oviedo Matto, predseda Snemovne od r. 2012 Víctor Bogado. |
| Uznanie štátu zo strany SR: | 01.01.1993 |
| Uznanie SR: | 01. januára 1993 |
| Nadviazanie diplomatických vzťahov so SR: | 08. januára 1993 |
| Časové pásmo: | GMT- 4/ GMT- 3 |
| Internetová stránka ministerstva zahraničných vecí: | www.mre.gov.py |
| Dodatočné informácie: |
| viceprezident - Óscar Denis |
|
| | |
