Home
English
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Ottawe
/servlet/ottawazu?MT=/App/WCM/ZU/OttawaZU/main.nsf/vw_ByID/ID_98750C561FE0B9CAC125715B002FEF86_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/ottawazu/main.nsf/vw_ByID/ID_D985F2B18F86B662C125716700515385_SK&OpenDocument=Y&DS=Y&NCH=Y&LANG=SK" title="Home"> Home | /servlet/ottawazu?MT=/App/WCM/ZU/OttawaZU/main.nsf/vw_ByID/ID_621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/ottawazu/main.nsf/vw_ByID/ID_89F3055C7606EC81C1257191002F4A7D_SK&OpenDocument=Y&OB=1005&LANG=SK&HM=pagesmap" title="Mapa stránok"> Mapa stránok |Napíšte nám | /servlet/ottawazu?MT=/App/WCM/ZU/OttawaZU/main.nsf/vw_ByID/ID_621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/ottawazu/main.nsf/vw_ByID/ID_2E13E5AA225F0F42C12570D500496A49_SK&OpenDocument=Y&OB=1003&LANG=SK&HM=infomail" title="Info mailom"> Info mailom | /servlet/ottawazu?MT=/App/WCM/ZU/OttawaZU/main.nsf/vw_ByID/ID_621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/ottawazu/main.nsf/vw_ByID/ID_EF12FE459CC676F3C1257191002ECE72_SK&OpenDocument=Y&OB=1004&LANG=SK&HM=links" title="Linky"> Linky | /servlet/ottawazu?MT=/App/WCM/ZU/OttawaZU/main.nsf/vw_ByID/ID_98750C561FE0B9CAC125715B002FEF86_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/ottawazu/main.nsf/vw_ByID/ID_D985F2B18F86B662C125716700515385_SK&OpenDocument=Y&DS=Y&OB=0&H=0-XXX&TV=Y&TVID=Y&LANG=SK" title="Textová verzia"> Textová verzia
 
KONTAKT
VEĽVYSLANEC
PRÍHOVOR VEĽVYSLANCA
BÝVALÍ VEĽVYSLANCI
PRACOVNÍCI
NAŠE POSLANIE
HONORÁRNE KONZULÁTY
ZOZNAM ŠTÁTNYCH SVIATKOV
OZNAMY A UPOZORNENIA PRED CESTOVANÍM
MIESTNE ŠPECIFIKÁ
RADY PRE CESTOVATEĽOV
UŽITOČNÉ INFORMÁCIE
INFORMÁCIE
O KANADE CESTOVNÉ DOKLADY
VÍZA
FORMULÁRE 01. LEGALIZÁCIA KANADSKÝCH DOKLADOV
02. INFORMÁCIA K ŽIADOSTI O SLOVENSKÝ MATRIČNÝ DOKLAD
03. ŽIADOSŤ O VYDANIE OSVEDČENIA O ŠTÁTNOM OBČIANSTVE
04. POVOLENIE ZMENY MENA A PRIEZVISKA
05. UZAVRETIE MANŽELSTVA NA SLOVENSKU
06. UZNANIE CUDZOZEMSKÉHO ROZHODNUTIA O ROZVODE
07. INFORMÁCIA K ŽIADOSTI O SLOVENSKÝ CESTOVNÝ PAS
08. VÝMENA A OBNOVA VODIČSKÝCH PREUKAZOV
09. ŽIADOSŤ O NÁHRADNÝ CESTOVNÝ DOKLAD
10. ŽIADOSŤ O VYDANIE NOVÉHO OBČIANSKEHO PREUKAZU SR
11. ŽIADOSŤ O VÝPIS Z REGISTRA TRESTOV
12. ŽIADOSŤ O VYDANIE ZBROJNÉHO SPRIEVODNÉHO LISTU
13. ŽIADOSŤ O PREPUSTENIE ZO ŠTÁTNEHO ZVÄZKU
14 STRATA OBČIANSTVA SR
15. PRIZNANIE POSTAVENIA ZAHRANIČNÉHO SLOVÁKA
16. HLÁSENIE POBYTU OBČANOV SR
17. OVEROVANIE PODPISU, KÓPIE A PREKLADU LISTÍN
18. FORMULÁRE KRAJANSKÉ AKTIVITY V KANADE
KRAJANSKÉ ORGANIZÁCIE V KANADE
ÚRAD PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ
MATICA SLOVENSKÁ
STUDIA ACADEMICA SLOVACA
INFORMÁCIE O MOŽNOSTI ŠTÚDIA NA SLOVENSKU
ÚSTAV JAZYKOVEJ A ODBORNEJ PRÍPRAVY
METODICKÉ CENTRUM UMB PRE ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV
CENTRUM JAZYKOVEJ A ODBORNEJ PRÍPRAVY
SLOVENČINA AKO CUDZÍ JAZYK!
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA V MARTINE
AKO NA VYSOKÚ ŠKOLU V AKADEMICKOM ROKU 2007/2008?
SOCIÁLNA POLITIKA A DÔCHODKY
PREČÍTAJTE SI SLOVENSKÉ NOVINY A ČASOPISY
VYPOČUJTE SI SLOVENSKÉ RÁDIÁ!
POZRITE SI SLOVENSKÉ TELEVÍZIE!
OBJEDNAJTE SI SLOVENSKÉ KNIHY, NOVINY A ČASOPISY
ZABUDLI STE PO SLOVENSKY?
PRE DETI
DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE PRE PRISŤAHOVALCOV OBCHODNO-EKONOMICKÉ ODDELENIE
EKONOMICKÉ INFORMÁCIE O KANADE
PODNIKANIE V/SO SR KONTAKT A INFORMÁCIE SLOVENSKÁ AGENTÚRA CESTOVNÉHO RUCHU
SLOVENSKÁ ADVOKÁTSKA KOMORA
OBCE
BANKY SPRÁVY
GALÉRIÁ MÉDIÍ
 
 
 
 
 
  Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch
  Globálna obchodná stratégia Kanady
  Obchodno-politické vzťahy s EÚ
  Inštitucionálny rámec ZO
  Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce
  Podnikateľská legislatíva
  Devízové predpisy
  Bankový systém
  Poisťovníctvo
  Mena
  Zákon o hospodárskej súťaž
  Verejné obstarávanie
  Ochrana práv duševného vlastníctva
  Dovozný a vývozný režim, obchodná prax
  Dovozný režim
  Štátne dovozné obchodné spoločnosti
  Daňový systém
  Vývozný režim
  Štátne vývozné monopolné organizácie
  Certifikácia výrobkov
  Priame zahraničné investície
  Priame zahraničné investície
  Turistika
  Rozpočtové hospodárenie
  Hlavné odvetvia hospodárstva
  Základná štatistika zahraničného obchodu
  Vývoj zahranično-obchodnej výmeny SR a Kanady v r. 2001 - 2006
  Tovarová štruktúra celkového importu do Kanady
  Tovarová štruktúra celkového exportu z Kanady
  Komoditná štruktúra exportu SR do Kanady
  Komoditná štruktúra importu SR z Kanady
  Teritoriálna štruktúra importu do Kanady
  Teritoriálna štruktúra exportu z Kanady
  Stručný prehľad zmluvných záväzkov
  Prehľad najdôležitejších veľtrhov v Kanade v roku 2007


Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch

Kanada patrí medzi krajiny, ktoré sa aktívne zúčastňujú prác vo všetkých medzinárodných organizáciách, ako aj v multilaterálnej diplomacii a je, okrem iných, členom týchto medzinárodných organizácii:
Z obchodného hľadiska má pre Kanady najväčší význam jej členstvo v NAFTA a WTO.

Severoamerická dohoda o zóne voľného obchodu

(North American Free Trade Area) –ďalej NAFTA, podobne ako iné dohody o voľnom obchode, ponúkajú významné príležitosti a výhody pre spoločnosti plánujúce rozšíriť svoje obchodné aktivity do Kanady. Vytvorením tejto kontinentálnej zóny voľného obchodu medzi Kanadou, USA a Mexikom (v platnosti od 1.1. 1994 rozšírením pôvodnej FTA medzi USA a Kanadou o Mexiko) NAFTA vytvorila najväčšie svetové voľné obchodné zoskupenie, poskytujúc spoločnostiam potenciálne konkurenčné výhody naprieč celým severoamerickým trhom.
NAFTA je zároveň aj najväčším svetovým obchodným zoskupením s HDP 11,4 biliónov USD, čo je v podstate tretina svetového HDP. Denne prechádza hranice medzi Kanadou a USA tovar v hodnote necelých 2 mld. USD, čo robí z kanadsko-amerického obchodného prepojenia najintenzívnejšiu obchodné prepojenie vo svete.
Hlavným cieľom NAFTA je radikálna eliminácia ciel na tovaroch vyrábaných a predávaných v Kanade, Mexiku alebo USA. Na zrealizovanie tohto zámeru boli určité clá eliminované hneď v roku 1994, kedy vstúpila táto dohoda do platnosti a ďalšie sú postupne odstraňované v obdobiach 5, 10 alebo 15 rokov. Kým NAFTA odstraňuje všetky tarify, Kanada aj naďalej aplikuje federálne a provinčné dane (daň z predaja a spotrebná daň) na importy pochádzajúce z Mexika a USA.

Svetová obchodná organizácia (World Trade Organization)

- ďalej WTO, nahradila od 1.1.95 pôvodnú dohodu GATT – Všeobecná dohoda o clách a obchode a Kanada sa stala jej členom taktiež od 1.januára 1995. Nevyhnutnosť tejto náhrady vyplynula so záverov ôsmej konferencie GATT známej ako Uruguajské kolo. Obsah jej záverečného aktu vytvoril priestor pre ďalšiu liberalizáciu medzinárodných ekonomických vzťahov a to nielen v oblasti priemyslu, ale aj poľnohospodárstva, služieb, intelektuálneho vlastníctva, služieb, bankovníctva a poisťovníctva. Svetová obchodná organizácia (WTO) zahŕňa väčšinu rozvinutého sveta, má sídlo v Ženeve a je jedinou medzinárodnou organizáciou, ktorá sa zaoberá pravidlami obchodovania medzi členskými krajinami. Členmi WTO je 148 krajín (k 16. februáru 2005).

     



Globálna obchodná stratégia Kanady

Globálna obchodná stratégia Kanady by mala zabezpečiť akýsi strategický rámec na rozšírenie medzinárodnej obchodnej zaangažovanosti a konkurencieschopnosti Kanady, zároveň by mala vytvoriť podmienky na lepšie etablovanie sa v globálnom obchodnom prostredí a mala by ponúknuť určitú flexibilitu, ako odpoveď na rozvíjajúce sa ekonomické podmienky a trhové príležitosti. Cieľom je zvýšiť rast produktivity a konkurencieschopnosti v horizonte 5 rokov, prostredníctvom: Táto stratégia je zameraná na plnenie priorít, založených na potrebách klientov a kanadskej ekonomiky. Jej súčasťou sú 3 integrované prvky:
  1. zabezpečiť, aby Kanada bola konkurencieschopným partnerom v medzinárodnom podnikaní
  2. zlepšiť prístup na globálne trhy, ku kapitálu, technológiám a talentom
  3. spájať kanadské podnikateľské prostredie s rozpínajúcimi sa globálnymi príležitosťami
Pri plnení týchto úloh by sa mala predovšetkým orientovať na platformu severnej Ameriky a domáce schopnosti cez sektorálnu prácu NAFTA a regulačnú konvergenciu.

     



Obchodno-politické vzťahy s EÚ

Trh EÚ je pre Kanadu druhý najväčší exportný trh s podielom 7,9% na celkovom exporte tovarov a služieb. Taktiež predstavuje druhý najväčší trh v toku priamych zahraničných investícií do Kanady s podielom 25,1%, je druhý najväčší trh pre kanadské PZI v zahraničí s podielom 23,7%, tretí najsilnejší partner pre rozvoj R&D. Krajiny EÚ sú sídlom dopravných svetových reťazcov a zároveň pre Kanadu je to región, kde sídlia hlavné svetové finančné centrá (Londýn, Frankfurt).
Vo vzťahu k EÚ má Kanada vypracované svoje obchodné ciele, ktoré podľa údajov ministerstva zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Kanady sú nasledovné: V obchodných vzťahoch k EÚ bola v r. 1994 prvý krát prednesená myšlienka vytvorenia tzv. Transatlantickej zóny voľného obchodu TAFTA a to prepojením NAFTA a EÚ. Táto myšlienka naráža na odpor tretích krajín, ktoré sa obávajú, že by sa toto združenie mohlo stať akýmsi klubom najbohatších krajín. Rokovania na túto tému sú predmetom viacerých stretnutí na rôznych úrovniach..

Revíziou vzájomných vzťahov bol summit Kanada – EÚ v decembri 2002, s cieľom rozvoja spolupráce a prijatia spoločných postupov na posilnenie a prehĺbenie transatlantickej väzby. Prípravný materiál k summitu bol implementovaný na základe Rámcovej dohody z r. 1976. Táto bola neskôr doplnená Deklaráciou o vzájomných vzťahoch medzi Kanadou a Európskym spoločenstvom, podpísanej v r. 1990 a o šesť rokov neskôr podpísaným Spoločným akčným plánom. Na summite v r. 2002 bola ministrom zahraničného obchodu zúčastnených štátov daná úloha, novo definovať vzájomný Kanada-EU obchod a investície s prihliadnutím k súčasným problémom a pretrvávajúcim prekážkam. Dokument, ktorý má vzniknúť by mal ponúknuť viac, než klasickú zmluvu o Zóne voľného obchodu. Súčasný prípravný materiál má názov Trade and Investment Enhancement Agreement (TIEA) a predstavuje obchodnú a investičnú dohodu novej generácie. Rokovania o TIEA sa začali v r. 2005.

V súčasnosti je v príprave ďalší Summit EU – Canada, ktorý je naplánovaný na 6. júna 2007 v Heiligendamne (blízko Rostocku), tesne pred Summitom G8, ktorý sa bude konať na tom istom mieste. Nadchádzajúci Summit EU-Kanada by mal priniesť konkrétne prínosy a mal by dať politický signál na upevnenie ako politických, tak aj ekonomických vzťahov medzi EU a Kanadou. Agenda pre summit je momentálne v štádiu prípravy, predpokladá sa, že prioritnými bodmi agendy bude rozvoj spolupráce v energetickej politike - transatlantický energetický dialóg (vrátane energetickej bezpečnosti, efektívnosti a inovácii), riešenie problematiky klimatických zmien a obchodné záležitosti. Súčasná predsedajúca krajina EÚ, Nemecko, uvádza, že jedným zo základných cieľov ich predsedníctva je vniesť do Trans-atlantických vzťahov nový impulz. Aj Kanada zdôrazňuje, že má jasný a zreteľný záujem na vytvorení lepšieho prístupu na európsky trh. Tento bod bol podčiarknutý aj na rokovaniach v Davose, pri stretnutí nemeckej premiérky Marcelovej s vedúcim kanadskej delegácie (premiérom provincie Quebec Mr. Charest).
Hoci tento cieľ je dlhodobý, mal by nadobúdať konkrétnu podobu už teraz. Jednou z možností je začatie vyjednávaní o partnerstve na základe dohody TIEA a mohol by mať názov „TIEA plus“ (napr. TIEA + energy +energy efficiency +climate change).

     



Inštitucionálny rámec zahraničného obchodu

Organizáciou a riadením zahranično-obchodnej činnosti v Kanade je poverené Ministerstvo zahraničného obchodu - MZO ( Department of Foreign Affairs And International Trade – DFAIT, Ministère des Affaires étrangéres et du commerce international - MAECI ), ktoré je spojené do jedného ministerstva s ministerstvom zahraničných vecí. Je zodpovedné za medzinárodný obchod Kanady. Pomáha vývozcom súťažiť na svetových trhoch tým, že im zabezpečuje trhové informácie a obchodnú spravodajskú službu. Obchodné kontakty a informácie SR má v kompetencii divízia Baltiku, Strednej Európy a Východného Stredomoria, bližšie informácie sú
prístupné na internetovej adrese www.canadaeuropa.gc.ca .

     




Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce

Pre podporu a rozvoj zahraničnoobchodných aktivít má Kanada vypracovaný materiál s názvom Kanadská stratégia medzinárodného obchodu“ – Canada´s International Business Strategy –CIBS, . Je to verejný dokument, ktorý je k dispozícii zdarma. K dispozícii je aj v elektronickej forme "on-line," spolu so súborom pravidelne obnovovaného zoznamu činností, ktoré podporujú medzinárodný obchod kanadských firiem a ktoré sú sponzorované federálnou a provinciálnymi vládami.Slovenské podnikateľské subjekty môžu využiť za poplatok aj služby „Kanadskej spoločnosti dovozcov a vývozcov (Canadian Association of Importers and Exporters), ktorá je súkromnou neziskovou organizáciou a od r. 1932 je dôležitým zdrojom informácii o colnej a obchodnej politike Kanady a Severnej Ameriky. Denne poskytuje najaktuálnejšie informácie z tejto problematiky, 2x mesačne vydáva rozsiahly časopis, vydáva ročné správy, usporadúva rôzne semináre a konferencie. Jej obchodné výbory monitorujú dianie v energetike, obuvníctve, potravinárstve (hlavne mäso a syry), v textile a odevoch. Členmi tejto organizácie sú rôzne skupiny dovozcov, vývozcov, distribútorov, prepravcov, bánk, colní deklaranti, audítorské firmy, zástupcovia zahraničných firiem a agentúr na podporu obchodu.

Industry Canada

– Ministerstvo priemyslu prostredníctvom svojich International Ttrade Centres poskytuje v jednotlivých regiónoch servis najmä pre malých a stredných exportérov, informuje o kľúčových vládnych iniciatívach

Canadian Food Inspection Agency

- agentúra kanadskej vlády pre kontrolu Agropotravinárskeho dovozu.

Agriculture and Agri-food Canada
– Ministerstvo poľnohospodárstva, poskytuje aktuálne informácie o situácii na trhu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi produktmi

Canadian International Development Organization (CIDA)
je agentúra kanadskej vlády, ktorá podporuje rozvojové projekty vo viac ako 100 krajinách. Takmer 40% finančných prostriedkov smeruje do rozvojových krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, 12% získavajú rozvojové krajiny v rámci programu partnerstva prostredníctvom kanadských nevládnych organizácií a súkromného sektoru, 30% pripadá na
mnohostranné programy, vrátane humanitárnej pomoci a z ostávajúcich cca 4,5% je určených na krajiny Strednej a Východnej Európy a bývalého ZSSR. CIDA tiež pripravila pre všetkých kanadských záujemcov o investovanie v regióne Strednej a Východnej Európy podporný program technickej pomoci pod názvom Industrial Cooperation Programm, ktorý je zameraný na vytváranie joint-venture, firemných pobočiek na spolufinancovanie analytických štúdií.
Formou nenávratných finančných príspevkov pomáha uhradiť počiatočné náklady spojené s prienikom na tieto trhy , maximálne vo výške 65 tis. USD. Pre krajiny stredoeurópskeho regiónu (ČR, SR, Maďarsko a Poľsko) pripravila Kanada prostredníctvom
agentúry CIDA program ODACE (Official Development Assistance in Central Europe Program), dotovaný 15 mil.CAD. Program má 2 zložky:
1. - budovanie a posilňovanie inštitúcií pre poskytovanie rozvojovej pomoci (táto etapa je ukončená, nakoľko všetky priame dotácie a podpory do regiónu SVE boli k 31.3.2005 ukončené.)
2. – táto zložka zahŕňa realizáciu trojstranných rozvojových projektov, ktoré vyberú partnerské krajiny na základe vopred stanovených prioritných oblastí, regiónov. Táto forma spolupráce by mohla byť zaujímavá pre slovenské vývozné aktivity z vybraných cieľových regiónov Strednej a Východnej Európy, keď by mohli byť využité naše znalosti problematiky týchto regiónov a skúsenosti Kanady v poskytovaní pomoci. Podrobnejšie informácie tu.
CIDA vypracovala aj podporný program technickej pomoci pod názvom Industrial Cooperation Program Určený je pre kanadských záujemcov o investovanie v regióne SVE.

Trade Facilitation Office Canada

- nezisková organizácia zameraná na podporu obchodu z rozvojovou alebo prechodovou ekonomikou. SR mohla až do vstupu do EU využívať jej služby bezplatne. Celý balík

Stredisko medzinárodných obchodných príležitostí (IBOC)

zabezpečuje prepojenie zahraničného
dopytu na kanadský tovar a služby s kanadskou ponukou, prostredníctvom výpočtového systému WIN Export. Táto informačná sieť spája misie kanadskej hospodárskej diplomacie v 125 mestách po celom svete.

Osobitnú podporu exportu robí vládna agentúra Export Development Canada – EDC, ktorá poskytuje exportné úvery, poistenie exportu a odborné znalosti o zahraničných trhoch.

MZV a MZO Kanady majú vypracované aj ďalšie programy a nástroje, ktorými zabezpečuje optimálny tok informácií a prispievajú tak k vysokej vývoznej výkonnosti kanadského hospodárstva :
     



Podnikateľská legislatíva

Kanada má určité zvláštnosti v podnikateľskej legislatíve, vyplývajúce z jej administratívno- správneho členenia. Každá kanadská provincia (10) a teritórium(3) má svoju vlastnú právnu legislatívu, upravujúcu jej právne predpisy v oblasti podnikania. Tie však musia byť v súlade s Federálnym obchodným zákonom, ktorý je určujúci a právne záväzný. Napríklad, podnik ktorý je zapísaný v obchodnom registri v Ontáriu sa riadi Ontarijským obchodným zákonom a ten musí byť v súlade s Federálnym obchodným zákonom, ktorý je nadriadený nad jednotlivými provinčnými zákonmi. Všeobecne, federálne zákony upravujú právne predpisy týkajúce sa národných a medzinárodných záležitostí, kým provinčné upravujú viac menej záležitosti relevantné pre jednotlivé provincie a teritória.
Zahraničné investície smerujúce do Kanady upravuje regulačný systém Investment Canada Act (ICA), ktorý je v kompetencii Federálneho ministerstva priemyslu- Industry Canada a federálnej agentúry Investment Canada. Tento systém kontroluje významné investície smerujúce do Kanady s cieľom zaručiť ich výhodnosť a zabezpečiť ich hlavný cieľ- rast kanadskej ekonomiky a zamestnanosti.
Každý zahraničný investor (spolu s investičným zámerom) musí byť registrovaný v Industry Canada. Výnimka môže byť len v prípade, ak je konkrétna investícia oslobodená spod povinnej evidencie.
ICA v kapitole 3, nazývanej Zahraničné investície, upravuje množstvo princípov, ktoré sú zhodné s princípmi WTO – podpora domácich a zahraničných investícií, ekonomický rast a tvorba pracovných príležitostí.

Pri zakladaní podnikateľských subjektov v Kanade, zahraničné spoločnosti môžu zvážiť, ktorá z možných foriem je pre nich najvýhodnejšia. Podrobnejšie informácie sú v materiáli Guide to Doing Business in Canada www.aylesworth.com.

     



Devízové predpisy

Kanada nemá devízové obmedzenia. Prevod zisku, dividend a kapitálu do krajiny pôvodu, platieb za autorské práva a honorárov nie je zákonom obmedzený. Podľa kanadského investičného zákona z roku 1985 mal zahraničný kapitál vo väčšine prípadov rovnaké postavenie ako kanadský. Inštitúcia, ktorá zabezpečovala uplatňovanie investičného zákona, bola v roku 1994 rozpustená a jej úlohy boli rozdelené medzi Ministerstvo zahraničných vecí a medzinárodného obchodu (MZV MO) a Ministerstvo priemyslu. MZV a MO teraz zodpovedá za podporu investícií a investičný prieskum. Ministerstvo priemyslu (Industry Canada) schvaľuje a eviduje nové žiadosti o schválenie zahraničných investičných zámerov .
S výnimkou získania podielu nad určitý stanovený prah, investor má povinnosť len oznámiť Ministerstvu priemyslu do 30 dní po uskutočnení transakcie nadobudnutie majetku. Obmedzenie hladiny podielu zahraničného vlastníctva prevláda v bankovníctve, hromadných oznamovacích prostriedkoch, v poisťovníctve, v dôverníckych spoločnostiach a v leteckej doprave. Vláda ponúka široký rozsah výhod na povzbudenie investičnej činnosti cez daňový systém formou odpočtu z dane. Ďalej priame dotácie, návratné a nenávratné pôžičky a poistenie. Kritériami na získanie takejto motivácie je jasne preukázaný hospodársky a sociálny prínos. Obyčajne je to prevod vyspelej technológie, vytvorenie pracovných príležitostí, zvýšenie kvalifikácie a zabezpečenie vývozu.

     





Bankový systém

Od roku 1935 je bankový systém Kanady pod dozorom federálneho Ministerstva financií (Department of Finance) prostredníctvom centrálnej banky Bank of Canada. Medzi hlavné funkcie centrálnej banky patrí: Bankovníctvo v Kanade je charakterizované celoštátnou sieťou bankových pobočiek, poskytujúcich širokú paletu služieb od hotovostného platobného styku až po syndikovené úvery. Tento rámec bol v nedávnej minulosti legislatívne rozšírený o umožnenie charterovým bankám vlastniť korporácie investičných dealerov.
Federálny bankový zákon rozdeľuje banky na dve kategórie a to: V roku 2001 znížila Bank of Canada spolu s americkým Federal Reserve svoje úrokové sadzby, aby tak zvýšila dôveru na trhu a podporila ekonomiku. Všetky kanadské banky sa musia riadiť prísnou ohlasovacou povinnosťou stanovenou federálnou vládou. Okrem centrálnej banky so sídlom v Ottawe dominuje kanadskému bankovému sektoru šesť veľkých komerčných bánk, ktoré majú 90% podiel na bankovom trhu a poskytujú všetky bankové a finančné služby na kanadskom trhu: V činnosti sú aj desiatky menších bánk, sporiteľní, peňažných inštitúcií a pobočiek zahraničných bánk. Bankové služby v malom a obchodné bankové služby poskytujú tiež rôzne dôvernícke spoločnosti ako aj oblastne pôsobiace úverové zväzy. Federálna vláda prijala zákony, ktoré zvyšujú konkurenciu medzi kanadskými finančnými inštitúciami a zabezpečujú väčšiu ochranu vkladateľov. Individuálny investor alebo firma, kanadská či zahraničná, nesmie vlastniť viac ako 10% banky, ktorá má povolenie na plný rozsah bankových služieb. Zahraničná banka môže vlastniť celú banku, táto musí však mať menej ako 16% kanadského bankového trhu, meraného aktívami v kanadských dolároch. Ani takúto banku však nemôže vlastniť priemyselná firma. Kto nie je kanadským občanom a ani zahraničný subjekt, nesmie vlastniť celkove viac ako 25% alebo individuálne viac ako 10% hlasov v dôverníckych a pôžičkových spoločnostiach. Súčasne každá takáto spoločnosť s reálnou hodnotou 750 mil. CAD a viac, je zodpovedná za to, aby aspoň 35% podielov bolo držaných a kótovaných na burze v Kanade.

     




Poisťovníctvo

Poisťovacie spoločnosti vykonávajú činnosť v súlade s federálnym zákonom o poisťovacích spoločnostiach (Insurance Companies Act) a/alebo podľa príslušných provinciálnych zákonov. Podľa predmetu činnosti sa delia na poisťovne zaoberajúce sa životným poistením a súvisiacimi skutočnosťami alebo inými druhmi poistenia mimo životného. Podľa právnej formy to môžu byť účastinné spoločnosti alebo vzájomné spoločnosti, vlastnené samotnými majiteľmi poistiek. Vo väčšine prípadov sú poistné služby poskytované cez zmluvného sprostredkovateľa (broker - courtier).
Medzi najvýznamnejšie poisťovne patria : Royal Insurance Company of Canada, Toronto; Canada General Insurance Group Limited, Scarborough, Ontario; Commercial Union Assurance Company of
Canada, Toronto - Ottawa – Scarborough; Assurances Générales des Caisses Desjardins Inc., Lévis, Quebec; AXA Assurances, Montreal, Quebec; Canada West Insurance Company, Edmonton, Alberta; The Canadian Surety Company, Toronto, Ontario; The Dominion of Canada General Insurance Company, Toronto; The Guarantee Company of North America , Montreal; The Wawanesa Mutual Insurance Company, Winnipeg, Manitoba, atď. Na poistnom trhu je činných ďalších viac ako
200 poisťovacích spoločností, z ktorých veľká časť je zahraničných.

     



Mena


Menovou jednotkou je kanadský dolár (CAD alebo C), ktorý má 100 centov. Základným meradlom sily kanadského dolára je jeho pomer k americkému doláru.



V prvom polroku 2006 kurz CAD voči USD mierne posilnil (1,114 za 1 USD), ale už od mája 2006 opäť poklesol a v decembri 2006 bol na úrovni 1,153 za 1 USD. Posilnenie meny v prvom polroku sa prejavilo aj na na opätovnom raste kanadského importu, keď Kanaďania využívali silu svojej meny na lacnejšie a výhodnejšie dovozy strojov a strojového zariadenia, počítačového a telekomunikačného vybavenia svojich kancelárii, zo zahraničia. Koncom roku 2006 však kurz CAD voči USD klesal a tento trend pretrvával aj v prvých troch mesiacoch r. 2007.

     




Zákon o hospodárskej súťaži

z roku 1986 poveril "Úrad pre politiku hospodárskej súťaže" sledovaním spájania a preberania štátnych podnikov a bánk, ako aj súkromných firiem. Rozhodujúcou je skutočnosť, či týmto činom konkurencia zaniká alebo sa znižuje. Príslušné sporné prípady rieši Súd pre hospodársku súťaž.

     



Verejné obstarávanie

Vládne organizácie Kanady musia podľa zákona všetky nákupy realizovať formou výberového konania (každý nákup, ktorý presahuje čiastku 25 tis. CAD) Výber je založený na princípe najnižšej ceny, samozrejme pri splnení požadovanej kvality a dodacej lehoty. Tendrové informácie sú zverejňované denne a to prostredníctvom súkromnej centrálnej monopolnej distribučnej a komunikačnej firmy a to výhradne elektronickou formou.Podmienky verejných súťaží na dodávky stavebných prác, tovarov, služieb a prenájmu stanovuje Rada kanadskej pokladne (Treasury Board of Canada) v zákonnom predpise Treasury Board Manual. Firmy, ktoré sa zaujímajú o účasť vo vládnych tendroch si musia včas a na vlastné náklady zistiť podrobné tendrové informácie, všetky technické údaje a inú potrebnú dokumentáciu, vrátane oficiálnej prihlášky. Zverejnené tendrové informácie sú veľmi kusé, uvádza sa len dátum uzávierky, dátum a miesto dodávky a najzákladnejší popis tovaru, resp. výrobku. Ďalšie informácie sú za úplatu.
Informácie právnej povahy sú v zákonných ustanoveniach a vykonávacích predpisoch obsiahnutých v Treasury Board Manual, Vol. 14 a v Treasury Board Manual – Contracting Amendment. V tendrových podmienkach je stanovených aj niekoľko výnimiek. Medzi najdôležitejšie patria: mimoriadne naliehavé nákupy, resp. prípady, keď by verejná súťaž neslúžila verejnému záujmu, alebo keď je zmluva vykonateľná len jediným dodávateľom. Kanadský verejný sektor obstarávania prešiel od r. 1998 na elektronický systém zverejňovania a vyhodnocovania verejných súťaží. Národná elektronická služba na verejné súťaže pracuje cez Internet pod názvom MERX. Mesačné predplatné v systéme MERX stojí 8,95 CAD a podmienkou je
byť predplatiteľom na minimálne ročné obdobie. Bližšie podmienky je možné zistiť cez
sieťovú stránku www.merx.cebra.com,
na adrese:
MERX at Cebra Inc.
Two Watts Avenue
Charlottetown
PEI C1E 1B0, Canada
alebo cez fax: 1-888-235-5800 a telefón 1-8000-964-MERX (=6379).
Súbehy súkromného sektora sú zverejňované v dennej tlači, najčastejšie v denníkoch Globe And Mail, National Post, Toronto Star, Montreal Gazette a v provinciálnych denníkoch.

     



Ochrana práv duševného vlastníctva

Kanada sa podpísaním Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie WTO zaviazala rešpektovať rad medzinárodných dokumentov. Jedným z nich je Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS). Kanada harmonizovala práva a predpisy v oblasti komerčného uplatňovania a využívania predmetov duševného vlastníctva. Jej legislatíva bola revidovaná radou TRIPS v r.1996-98, posledná aktualizácia prebehla v hlavných oblastiach v roku 2004 (realizované divíziou informácií duševného vlastníctva a politiky obchodných technológií MZO Kanady).
Kanadský systém ochrany práv duševného vlastníctva je spravovaný Kanadskou kanceláriou duševného vlastníctva – The Canadian Intellectual Property Office (CIPO), ktorá je špeciálnou agentúrou prevádzkovanou Industry Canada.
Kancelária ochrany pestovateľov rastlín a plodín – The Plant Breeders´ rights Office, spadá pod Kanadskú agentúru potravinárskej inšpekcie – Canadian Food Inspection Agency (CFIA) a ochraňuje práva pestovateľov rastlín a plodín.
Ďalšou inštitúciou je The Intellectual Property Institut of Canada (IPIC) – Kanadský inštitút duševného vlastníctva, ktorý je národnou asociáciou pozostávajúcou z 1 700 členov z Kanady a zahraničia. Je najvýznamnejšou asociáciou zoskupujúcou odborníkov, ktorí sa špecializujú na duševné vlastníctvo: patenty na vynálezy, obchodné značky, autorské práva a priemyselné vzory. IPIC je zameraný na ochranu a podporu duševného vlastníctva v kanadskom hospodárstve.
Ochrana obchodných značiek sa môže zachovávať na dobu neurčitú, zatiaľ čo ochrana patentov, autorských práv a priemyselných vzorov je len na dobu určitú.
Ďalšie inštitúcie, pôsobiace v oblasti ochrany duševného vlastníctva v Kanade:
     



Dovozný a vývozný režim, obchodná prax

Kanada patrí medzi krajiny s relatívne liberálnou obchodnou politikou. Vývozný aj dovozný režim sa riadi Zákonom o vývozných a dovozných povolenia (Export and Import Permits Act). Stanovuje predovšetkým pravidlá udeľovania licencií na určité druhy výrobkov a teritória a taktiež určuje zákazy vývozu a dovozu určitých druhov tovarov. Súčasťou tejto právnej úpravy je aj Listina tovarov podliehajúcich licenčnému konaniu pri dovoze a Listina tovarov podliehajúcich licenčnému konaniu pri vývoze.
Zvláštnym postupom sa riadi len dovoz a vývoz zbraní, munície a strategických materiálov, niektorých poľnohospodárskych komodít a textilných výrobkov, pre ktoré sa udeľujú dovozné kvóty.Ostatné výrobky a služby v dovoze aj vo vývoze podliehajú obchodným pravidlám, ktoré vychádzajú z členstva Kanady v medzinárodných hospodárskych a obchodných inštitúciách, z tarifných a netarifných opatrení, ako aj z požiadaviek kanadských úradov na identifikáciu a kvalitu tovaru. Popri všeobecných obchodných predpisoch Kanada uplatňuje množstvo predpisov týkajúcich sa konkrétneho výrobku.

Predpisy týkajúce sa dovozu potravinárskych aj nepotravinárskych výrobkov

Predpisy týkajúce sa potravinárskych výrobkov

Predpisy na nepotravinárske výrobky


Tarifné a netarifné prekážky


Základnou právnou normou upravujúcou colné procedúry v Kanade je Colný zákon (Custom Act), Kanadský zákon o colných službách (Canada Border Service Agency, ďalej CBSA) a Zákonom o colných tarifách (Customs Tariff Act), ktorým je stanovený colný sadzobník s dovoznými clami.

     




Dovozný režim

Všetci importéri tovarov musia byť registrovaný v Canada Revenue Agency z dôvodu pridelenia identifikačného business čísla (obsahujúci dovozný aj vývozný účet). Toto číslo musí byť vždy uvedené na príslušných colných dokumentoch. V zmysle colného zákona má CBSA oprávnenie fyzicky preveriť zásielku. Realizuje sa približne v 2% dovážaných zásielok (v závislosti od tovaru a kreditu importéra). Na zefektívnenie evidencií a platby je v súčasnosti možné v Kanade implementovať tzv. Customs Self-Assessment, na základe ktorého môže importér obdržať predbežný súhlas na dovoz. Ďalšou možnosťou na urýchlenie procesu preclievania tovaru na hranici je Prearrivel Review System(PARS), ktorý bol využitý takmer v 47%-tách dovozov. Tento PARS umožňuje importérom dodať požadované importné dokumenty v predstihu max. 30 dní, min. 1 hodinu pred fyzickým doručením tovaru na hranicu. Zásielka je uvoľnená v priebehu jednej minúty, ak všetky náležitosti dovozu sú splnené.

Colný sadzobník v Kanade je zostavený tak, ako v SR, na základe harmonizovaného systému klasifikácie s členením položiek do desaťmiestneho kódu. Preclievanie tovaru spadá pod časť III. Colného zákona. Základom pre výpočet cla je cena na parite FOB. Na 90 % tovaru sa vzťahuje hodnotové clo a je vyjadrené ako percento z obchodnej hodnoty tovaru . Súčasné colné tarify platia od januára 1998. Kanadské colné sadzby sú všeobecne vyššie ako napr. colné sadzby USA alebo v EÚ a ich colná incidencia je na úrovni približne 9%. Vyššie colné sadzby sa vzťahujú predovšetkým na poľnohospodárske a potravinárske komodity. Suma vybraná z ciel za dovezené tovary predstavovala v roku 2006 1,5% celkového príjmu do štátnej pokladne. Priemerná colná sadzba aplikovaná na tovary dovážané v režime DNV (doložka najvyšších výhod) v roku 2006 bola 6,5% (6,8% v r. 2002). Pravidlá pôvodu tovaru - Kanada poskytuje preferenčné a nepreferenčné pravidlá pôvodu. Pri zaradení tovaru v preferenčnom režime je tovar považovaný za pôvodný, ak minimálne 50% hodnoty konečného výrobku pochádza alebo bolo vytvorenej (pridanej) v krajine, ktorá je beneficientom DNV. V takomto prípade tovar je zaradený do Systému všeobecných colných preferencií a môže využiť výhody z neho plynúce.

Clo môže uložiť len federálna vláda, provinčné vlády to majú ústavne zakázané. V súčasnosti sú v platnosti nasledujúce kategórie colných sadzieb (kanadská vláda si však vyhradzuje právo zrušiť výhody ktorejkoľvek prednostnej colnej sadzby na ktorýkoľvek alebo všetky tovary):
Kanada pri dovoze tovarov z krajín WTO aplikuje DNV. Priemerná colná sadzba aplikovaná na tovary dovážané v režime DNV v roku 2006 bola 6,5% (6,8% v r. 2002). Takmer 53% tovarov v roku 2006 do Kanady bolo dovezených voľne. V tom istom roku priemerne aplikovaná colná sadzba na dovoz poľnohospodárskych produktov bola 22,4%, na ostatný nepotravinársky tovar bola aplikovaná priemerná colná sadzba 3,8%. Kanada poskytuje aj jednostranné preferenčné tarify v zmysle kontextu Dohody o voľnom obchode s Chile, Kostarikou, Izraelom, Mexikom a USA. Taktiež poskytuje preferenčné colné sadzby na malú časť tovarov dovážaných z Austrálie a Nového Zélandu. Väčšinu importovaného tovaru z najmenej rozvinutých krajín okrem Myanmaru, Kanada dováža bez cla alebo podliehajú kvótam (quota free).

Ako najbežnejší prostriedok proti nekalému obchodu sa používa antidumpingové clo. Tento nástroj ochrany domáceho priemyslu a podnikateľských záujmov Kanada veľmi majstrovsky a účinne používa. Vyrovnávacie clo (Countervailing duty) je uložené dodatočne v prípade, ak ja cena dovážaného tovaru z dôvodu vládnych subvencií nižšia, ako v krajine pôvodu. Antidumpingové konanie použila kanadská strana v prípade Slovenskej republiky na dovážanú oceľ. V rámci tohto postupu v minulosti kanadská vláda uvalila antidumpingové clá na dovoz ocele z US Steel Košice, tieto ale boli v roku 2004 zrušené.
Netarifné prekážky sú uplatňované pri dovoze niektorých poľnohospodárskych výrobkov, hlavne mliečnych výrobkov a hydiny, ktoré sú uvedené v zozname kontroly dovozu, textilných a odevných výrobkov.

     




Štátne dovozné obchodné spoločnosti

V Kanade sa dovoz destilátov, piva a vína uskutočňuje v zmysle Zákona o dovážaní opojných destilátov a každá provincia a dve teritóriá majú zriadené monopoly na dovážanie všetkých alkoholických nápojov do svojich teritórií, či už zo zahraničia alebo z iných provincií. Z pohľadu slovenského exportu, pre našich potenciálnych vývozcov vína sú najdôležitejšie monopolné organizácie v Ontáriu LCBO (Liquor Control Board of Ontario) a v Quebecu SAQ (The Société des alcools du Québec)

     



Daňový systém

Dane v Kanade sú rozdelené na federálne, provinčné a municipálne. Medzi federálne dane patrí daň z príjmov jednotlivcov a spoločností, daň za tovary a služby, spotrebné dane, poplatky z ropy a zemného plynu a daň z majetku.Medzi provinčné a teritoriálne dane patria dane z príjmu jednotlivcov a spoločností, maloobchodné dane, ťažobné dane, kapitálové dane a poplatky z prírodných zdrojov. Municipálne dane sú dane z nehnuteľností a dane z podnikania.Dane z príjmu vyberá federálna vláda, 10 provincií aj 3 územia. Kanadskí občania sú povinní odvádzať daň zo všetkých, aj zahraničných príjmov. Ostatné osoby žijúce v Kanade odvádzajú daň len z príjmov pochádzajúcich z kanadských zdrojov. Priame dane, ktoré môžu vyberať aj federálna aj provinčné vlády,
tvoria dane z príjmu právnických aj fyzických osôb, dane z kapitálu, maloobchodné dane a dane z vlastníctva. Nepriame dane môže vyberať len federálna vláda a tvoria ich clo za dovezený tovar a federálna daň z predaja tovaru a služieb, ktorá je obdobou našej dane z pridanej hodnoty, v Kanade sa uplatňuje od 1.1.1991.
Základná sadzba dane z príjmu právnických osôb v Kanade je 21%.Fyzické osoby majú za svoj príjem odstupňovanú federálnu daňovú sadzbu. Podľa miesta pobytu platí fyzická osoba aj provinčnú alebo územnú daň z príjmu. Kombinácia obidvoch
daní z príjmu, federálnej aj provinčnej sa pohybuje v rozmedzí maximálne 44 až 54%, v závislosti od provincie alebo územia bydliska.Viacero programov realizuje kanadská vláda formou odpočítateľnej položky zo základu dane alebo
formou daňového úveru. Pre malých podnikateľov bol zavedený princíp tzv. daňového rolovania.S cieľom obmedziť daňovú záťaž vláda pokračuje v znižovaní vybraných daní na HDP z 16,8%
z r. 2004/05 na 15,5% na r. 2006/07.

Na väčšinu tovarov a služieb predávaných v Kanade uvaľuje federálna vláda 6% federálnu daň (Goods and Services Tax - GST) porovnateľná s našou DPH a platí ju posledný spotrebiteľ. Táto 6%-tná daň platí od mája 2006, dovtedy bola 7%-tná daň GST.
Od GST sú oslobodené - neziskový sektor, sektor finančných služieb zahŕňajúci obce, univerzity, nemocnice a školy. GST sa nevzťahuje ani na potraviny, lekárske služby, na predpísané lieky, lekárske prístroja na väčšinu finančných a vzdelávacích služieb.
Dani GST podliehajú všetky dovozy a je platená dovozcom v momente prekročenia tovaru cez kanadské hranice. Daň na vybrané výrobky uplatňovaná federálnou vládou zahŕňa šperky, klimatizáciu do automobilov, hodinky, PHM, cigarety, tabak a víno. Sadzba kolíše v závislosti od tovaru. Tejto dani podliehajú pivo a alkohol a ďalšie tabakové výrobky. Túto daň vyberajú aj provinciálne vlády. Ďalšou aplikovanou daňou je provinčná daň z maloobchodného predaja (Provincial Sales Tax – PST) Táto daň je rôzna v jednotlivých provinciách a pohybujú sa v rozmedzí od 6- 12%. Výnimku má Quebec, ktorý používa daň podobnú GST a Alberta, ktorá PST daň z predaja nevyberá.
Ceny tovaru v maloobchodnej predajnej sieti sú uvádzané bez federálnej dane za tovar a služby a bez provinciálnej dane z predaja. Skutočná cena je teda vždy minimálne o 12% vyššia ako je uvedená cena na tovare.

     




Vývozný režim

Vývozné clá Kanada neuplatňuje.
Niektoré kategórie tovarov, technológií smerujúce z Kanady do určitých krajín vyžadujú, aby exportér vopred obdržal federálne povolenie (licenciu) k exportu z Ministerstva zahraničného obchodu. Dôležitým zdrojom informácií pre exportérov je „Sprievodca kontroly kanadského exportu“ - Guide to Canadas Export Controls, ktorý obsahuje kompletný Zoznam tovarov podliehajúcich licenčnému konaniu pri vývoze. Tovary v nich uvedené vyžadujú exportné povolenie do všetkých krajín, okrem USA, spolu s detailnými inštrukciami postupov a procedúr. Tieto kontrolované tovary sú zoradené do 7 skupín:
     



Štátne vývozné monopolné organizácie

The Canadian Wheat Board (CWB) – Kanadská asociácia pre pšenicu

Kanadská asociácia pre pšenicu bola zriadená zákonom o Kanadskej asociácii pre pšenicu v roku 1935. Zastupuje približne 69 000 výrobcov pšenice a jačmeňa v západnej Kanade a každý rok exportuje okolo 16,5 mil. ton pšenice a jačmeňa do 70 krajín sveta a má cca 20%-ný podiel na svetovom trhu so pšenicou.
V septembri 2006 v zmysle odporúčaní WTO kanadský minister poľnohospodárstva oznámil zriadenie komisie, ktorá mala za úlohu vypracovať možnosti resp. odporúčania „na ceste napredovania v implementovaní marketingových možností pre pšenicu a jačmeň“. Komisia vydala svoju správu v októbri 2006 a navrhuje štvorfázový prechod z monopolnej CWB na prostredie, v ktorom farmári budú môcť predať svoju pšenicu alebo jačmeň akémukoľvek kupcovi, vrátane transformovanej CWB.

The Canadian Dairy Commission (CDC) – Kanadská komisia pre mliečne výrobky

CDC má moc nakupovať akýkoľvek mliečny výrobok a balenie, spracovávať, uskladňovať, prepravovať, poisťovať, importovať, exportovať alebo predávať alebo inak disponovať s hocijakým mliečnym výrobkom ňou zakúpeným.

The Freshwater Fish Marketing Corporation (FFMC)– Marketingová korporácia rýb zo sladkovodných vôd

FFMC má výhradné právo obchodovať a predávať ryby chytené vo vodách zmluvne dohodnutých (severo-západné Ontário, Alberta, Saskatchewan a Manitoba).

Ontario Bean Producers Marketing Board – Ontárijská marketingová asociácia výrobcov fazule

Asociácia nakupuje všetky plodiny bielej fazuľky vyrobených v Ontáriu

Exportný a importný kontrolný systém v Kanade spadá pod Úrad pre kontrolu exportu a importu.
Informácie možno získať :
     



Certifikácia výrobkov

Medzi Európskym spoločenstvom a vládou Kanady bola dňa 14. mája 1998 v Londýne podpísaná dohoda o vzájomnom uznávaní, ktorá zahrňuje aj certifikáciu štandardov a otázky prispôsobovania sa (vzájomné uznávanie certifikátov a testovacích procedúr pre výrobcov).

     



Priame zahraničné investície

Priame zahraničné investície z Kanady do SR sa v roku 2006 podľa údajov predložených NBS nerealizovali.
Tento údaj však čiastočne skresľuje reálnu situáciu, nakoľko kanadská hutnícka spoločnosť Alcan začala v júli 2006 výstavbu nového závodu na výrobu hliníkových odliatkov. Nový závod na Slovensku (v Leviciach) je súčasťou divízie Alcan Extrudede Product, ktorá patrí pod divíziu Alcan Engineered Products a finančné toky pre túto investíciu neboli realizované z kanadskej centrály, preto sa v štatistike PZI z Kanady na Slovensko neobjavuje. Investícia je v objeme 1,126 mld Sk, výroba by mala byť spustená v lete 2007 a bude zásobovať stavebný, priemyselný a dopravný trh v rámci strednej a východnej Európy. Po spustení kompletnej prevádzky tu zamestnanie nájde cca 150 -200 ľudí.
Doterajšie PZI z Kanady boli realizované v oblasti drevospracujúceho priemyslu, chemického a farmaceutického priemyslu, výroby kovových konštrukcií a kovových výrobkov (okrem výroby strojov a zariadení), ďalej do veľkoobchodu, hotelov a reštaurácii, činností v oblastí výskumu a vývoja, nehnuteľností, ako aj architektonických a inžinierskych činností. Podrobnejšie informácie nie sú z dôvodu ochrany individuálnych údajov zverejnené.
V súčasnosti sú viaceré investície, hlavne v oblasti strojárenského priemyslu v štádiu rozpracovania alebo plánovania.
PZI zo Slovenska do Kanady za obdobie január – december 2006 sú 0, stav slovenského investovaného kapitálu do Kanady je 1 mil. Sk, bližšie informácie, taktiež z dôvodu ochranu individuálnych údajov, nie sú zverejnené, nakoľko ide o počet firiem menší ako 3.

     



Priame zahraničné investície
Kanada je aktívna v realizácií investícií v zahraničí, rovnako je veľkým príjemcom PZI smerujúcich do Kanady. Celkovo v r. 2006 boli realizované PZI do Kanady v hodnote 415,6 mld.CAD, z toho najväčší príliv bol z USA 266,5 mld. CAD (64%) a z krajín EU to bolo 104,4 mld. (s podielom 25,1%). Naopak kanadské PZI do zahraničia boli realizované v celkovej hodnote 465,1 CAD, z toho do USA smerovali v hodnote 213,7 CAD ( 45,9% ) a do krajín EU to bolo 110,3 mld.CAD (23,7%).

     



Turistika

Turistika sa na tvorbe kanadského HDP podieľa 2% s ročným príjmom nad 63 mld. CAD a zamestnáva cca 700 000 ľudí priamo a ďalší milión nepriamo. Najviac (až 70%) turistov do Kanady prichádza z USA. V priebehu r. 2000 až 2006 však počet turistov do Kanady klesol o 30% a Kanadská asociácia turistického priemyslu apeluje na radikálnu zmenu obchodnej politiky v tomto sektore, predovšetkým v oblasti reklamy..

     



Rozpočtové hospodárenie

Kanady je už niekoľko rokov prebytkové. Tento fakt umožňuje vláde prideľovať čoraz viac prostriedkov na riešenie sociálnych, zdravotných otázok a školstvo, na vedu a výskum, rozvoj zamestnanosti, budovanie odvetví vyžadujúcich vysokú kvalifikáciu a prinášajúcich špičkové výrobky a vysoké zisky. Medzi oblasti, do ktorých bude investovaných najviac peňazí možno zaradiť obranu, medzinárodnú rozvojovú pomoc, predškolskú a detskú starostlivosť a rozvoj miest.
Taktiež implementácia záverov Kjótskeho protokolu bude stáť Kanadu vyše 10 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok pôvodne predpokladaných výdavkov (sumy zahrnutej v štátnom rozpočte). Federálny rozpočet Kanady na fiškálny rok 2007/2008 (ktorý bol schválený v parlamente 27.3.07) počíta s celkovými príjmami vo výške 236,7 mld. CAD (rast o 1,9% oproti minulému roku) a na strane výdavkov počíta so sumou 233,4 mld. CAD (čo je o 4,6% viac oproti minulému roku). Vzhľadom k tomu, že rozpočet bol predkladaný v parlamente, kde menšinová vláda konzervatívcov nedisponovala dostatočným počtom hlasom, bol rozpočet postavený tak, aby bol podporený Quebeckým blokom. Z toho jasne plynú aj výhody v prospech provincie Quebec, ktorej bude transferovaných z federálnych peňazí až 15,2 mld. CAD, čo je takmer o 18% viac, ako tomu bolo v predchádzajúcom rozpočte (druhé Ontario dostane 12,8 mld. CAD). Celkovo rozpočet možno hodnotiť ako vyvážený so stanovením si priorít v oblasti:
     



Hlavné odvetvia hospodárstva

Podiel jednotlivých sektorov na tvorbe HDP v r. 2006:
priemysel 29,2%, poľnohospodárstvo 2,3%, služby 68,5%.
Súkromný sektor tvorí 95 % a štátny 5 % kanadského hospodárstva Hospodársky rast sa neprejavuje rovnako priaznivo vo všetkých odvetviach a provinciách. Najlepšie sa darí v oblasti spracovateľského priemyslu, ktorý má na celkovej priemyselnej výrobe v roku 2006 najväčší podiel (vyspelé technológie, prepravné zariadenia a vozidlá, výroba plastov, spracované /aj nespracované/ nerasty ), nasleduje stavebný priemysel a ťažobný priemysel . Posledné miesta patria
potravinárskemu priemyslu, poľnohospodárstvu, drevospracujúcemu a papierenskému priemyslu, lovu a rybolovu . Dočasné ochabnutie zaznamenali elektrotechnika a elektronika, ktorej sa mimoriadne darilo v
predchádzajúcich rokoch. Z problémov sa čiastočne vymanilo stavebníctvo, ťažba dreva a lesné hospodárstvo (lesy zaberajú 49% rozlohy krajiny), tlačiarenstvo a vydavateľská činnosť.

Hlavnou priemyselnou základňou sú centrálne provincie Ontario a Quebec, kde žijú tri pätiny kanadského obyvateľstva. Ekonomicky najdynamickejšie sa rozvíja provincia Alberta, ktorá získala klasifikáciu úverovej spoľahlivosti od Moody´s Investors Service Inc. AAA skôr, ako federálna vláda. Calgary je hlavným centrom kanadského petrochemického priemyslu a vykazuje najnižšiu nezamestnanosť v celej Kanade (4,3%). Najväčším kanadským mestom a priemyselným centrom je Toronto, kde má sídlo množstvo veľkých kanadských a zahraničných firiem. Najväčšími priemyselnými odvetviami Quebecu je strojárenstvo, drevospracujúci priemysel, papierensky priemysel, textilný a letecký priemysel a energetika. Kanada má rozsiahle objavené a v súčasnosti ťažené, ale aj potenciálne, zatiaľ neťažené, ropné zdroje a zásoby prírodného zemného plynu. Ťažba ropy a prírodného zemného plynu rastie, produkcia kvapalín z neho a výroba základnej energie tiež neustále rastú. Dôležitú úlohu v Kanadskom hospodárstve má výroba elektrickej energie, ktorej má Kanada prebytok a to z vodných a tepelných zdrojov, ale aj z jadrových elektrárni. Ťažobný a energetický sektor má veľký podiel na raste ekonomiky krajiny. Na základe štatistík z posledných mesiacov, týkajúcich sa ťažby ropy a zemného plynu, sa čoraz častejšie hovorí o Kanade ako o ďalšom „Nórsku“ – krajine, kde aktivity okolo ropy a zemného plynu sa budú podieľať viac ako 17% na HDP.. Ťažobný priemysel a energetika počas r. 2006 naďalej priťahovali investorov. Tento sektor, ako v procese ťažby, tak aj v procese spracovania profitoval z finančných stimulov ponúkaných z federálnych aj provinčných zdrojov. Ťažobný priemysel je sektorom podporovaným vládou. Obmedzenia pre zahraničných investorov naďalej ostávajú v platnosti v ťažbe uránu. Provinčné vlády zohrávajú významnú úlohu v oblasti elektrickej energie. Vo väčšine provincií provinčné spoločnosti zabezpečujú/realizujú tvorbu, prenos a predaj energií vo vlastnej kompetencii, niektoré provincie, oblasť maloobchodu a veľkoobchodu realizujú na voľnej súťaži.

Automobilový priemysel

Automobilový priemysel (vrátane subdodávok) je najväčšou výrobnou aktivitou Kanady, podieľajúcou sa významnou mierou na tvorbe HDP. Až 97,7% celkového exportu tohto priemyselného odvetvia tvorí export do USA. Tento sektor sa v priebehu r. 2005 a 2006 dostal do čiastočného útlmu. V kooperácii s USA, patrila Kanada ešte v r.2004 medzi najväčších výrobcov automobilov. Firma General Motors Corp., ale aj ďalšie americké spoločnosti na prelome rokov 2004/05 oznámili, že už nebudú budovať v severnej Amerike žiadne nové továrne. Naopak ohlásili zatváranie prevádzok v Kanade a všetky investície a výrobu mienili presunúť do oblasti rozvíjajúcich sa trhov Ázie, Východnej Európy a Mexika. Preto pre niektorých bol prekvapujúci fakt, že rast exportu ku koncu roku 2006 bol zaznamenaný aj v automobilovom sektore. Po šnúre nedobrých mesiacov, keď hrozil takmer kolaps autosektora, v novembri bol zaznamenaný silný nárast exportu aj v tomto odvetví hospodárstva, a to ako v exporte osobných, tak aj nákladných automobilov. Export automobilov a ich súčastí v novembri a v decembri vzrástol o 5,4% a import o 2,4%. Najdôležitejšou výrobnou bázou motorových vozidiel v celej severnej Amerike je Ontário. Sedem svetovo najväčších automobilových výrobcov prevádzkuje v Ontáriu 14 závodov. V automobilovom priemysle Ontária je priamo vo výrobe zamestnaných takmer 40 000 vysoko vyškolených pracovníkov, ďalších takmer 90 000 ľudí pracuje v oblastiach subdodávok.

Chemický priemysel

Chemický priemysel Kanady je jedným z najsilnejších vo svete a to je aj hlavným dôvodom, prečo Kanada zaznamenala obrovský rast v tomto sektore v rokoch 2005 a 2006, a to aj napriek celosvetovému spomaleniu v tomto odvetví. Len v období medzi 1997 a 2003 medzinárodní investori priniesli do kanadského chemického priemyslu 10 mld. USD, pričom najviac financií smerovalo do petrochemického priemyslu. O sile kanadského chemického priemyslu hovorí aj fakt, že z 10 najväčších svetových chemických spoločností, osem má svoje firmy v Ontáriu.Chemické spoločnosti v Ontáriu sú zväčša koncentrované v 3 zoskupeniach:
Sarnia je najväčšie chemické zoskupenie Kanady, spojené s výrobou a R&D zariadením. Patria sem spoločnosti ako Basell Canada Inc., Dow Chemical Canada Inc., INVISTA, LANXESS (predtým Bayer Inc.), NOVA Chemicals Corporation, Shell Canada Products a Terra International.
Greater Toronto Area (GTA) - oblasť Toronta. Chemikálie z tejto oblasti vyrábajú mazivá, farby, medicínske plyny na domáce a nemocničné použitie, pracie prostriedky, lepidlá a ďalšie. Recochem, Hercules, Arkemas a Cognis majú svoje firmy v tejto oblasti.
Východné Ontário – chemikálie z tejto oblasti sa využívajú v odevnom priemysle (vlnených kabáty), pri výrobe bezpečnostných pásov, airbagov a v ďalších hi-tech firmách a produktoch. Priemyselní vodcovia v tomto zoskupení sú 3M, BASF, Kemira, Nitrochem a Procter & Gamble.

Oceliarsky priemysel

Oceliarsky priemysel Kanady patrí k významným odvetviam hospodárstva. Zo strategického hľadiska oceľ je hlavným spojovacím mostom medzi kanadskými priemyselnými odvetviami založenými na zdrojoch a radom výrobných aktivít s pridanou hodnotou výrobkov. Silný domáci oceliarsky priemysel je všeobecne uznávaný ako kľúčový hospodársky faktor a má pre Kanadu mimoriadny význam.
Najväčší kanadskí oceľoví výrobcovia majú viac ako 10 000 odberateľov po celej Kanade.
Oceliarsky priemysel priamo zamestnáva viac ako 35 000 ľudí

Významná je poľnohospodárska výroba.

Kanadské poľnohospodárstvo sa opiera o vysoko produktívne farmy ( 98% rodinné), ktoré zabezpečujú sebestačnosť v produkcii väčšiny segmentov potravinárskeho komplexu a má významný podiel na kanadskom exporte. Kanada je jedným z najväčších svetových producentov obilia (pšenica a jačmeň), olejnatých semien, tabaku, ovocia, zeleniny, mäsa, mliekarenských produktov, produktov lesného hospodárstva, živých zvierat a rýb. Celkovo však v poľnohospodárstve pracuje len 2,3 % práceschopného obyvateľstva a jeho podiel na tvorbe HDP Kanady v roku 2006 bol len 2,3%, pričom na rastlinnú výrobu pripadalo zhruba 1,0%, na živočíšnu výrobu 0,4% a podiel lesníctva a rybolovu bol len 0,7 %. Kanada je významným vývozcom rýb, hoci toto odvetvie má nepatrnú podiel na tvorbe HDP. Viac ako 75% rybích výrobkov ide na export, hlavne do USA.

Terciárny sektor

má v kanadskej ekonomike stabilne veľmi silné postavenie. V službách všetkého druhu sú zamestnané 2/3 pracovných síl a celý sektor sa podieľa na tvorbe kanadského HDP 68,5% Dôležitú úlohu v raste služieb zohral rýchly technologický rozvoj, hlavne výpočtovej a telekomunikačnej techniky. Najväčší podiel na obchode so službami pripadá USA (56% export a 59% import), krajiny Európy sa podieľajú celkovo 17% (rovnako v importe, ako aj v exporte) na kanadskom obchode so službami. Celkovo – sektor služieb je signifikantnou časťou kanadskej ekonomiky. Podiel služieb na HDP neustále narastá vzhľadom na zbližovanie sa demografických zložiek a expanzie technických vedomostí. Všetky odvetvia služieb vykázali v posledných rokoch skôr silnejší, než priemerný rast.

Kanadský sektor služieb je rozčlenený do troch kategórií:
     



Základná štatistika zahraničného obchodu

Kanada je spomedzi najvyspelejších ekonomík sveta najviac závislá na zahraničnom obchode a patrí medzi krajiny s relatívne liberálnou obchodnou politikou. Kanadský export tovaru a služieb sa dlhodobo podieľa na tvorbe HDP približne 35 – 37%. V obchodných vzťahoch má pre Kanadu najväčší význam jej členstvo v Zóne voľného obchodu NAFTA, ktorá je všeobecne považovaná za najdôležitejšiu obchodnú väzbu pre Kanadu vo vzťahu k USA a Mexiku. NAFTA je zároveň aj najväčším svetovým obchodným zoskupením s HDP 11,4 biliónov USD, čo je v podstate tretina svetového HDP. Denne prechádza hranice medzi Kanadou a USA tovar v hodnote necelých dvoch miliárd USD, čo robí z kanadsko-amerického obchodného prepojenia najintenzívnejšiu obchodné prepojenie vo svete.

Kanada tradične vykazuje aktívne saldo svojej obchodnej bilancie, spôsobené najmä prebytkom obchodu s USA. V r. 2006 export tovarov z Kanady sa realizoval v hodnote 387,6 mld. USD a doviezol sa tovar v hodnote 349,6 mld. USD. Takmer 85% exportu smeruje do USA, druhú priečku zaberá EÚ-25 s podielom necelých 6%.
Podiel USA na kanadskom importe je 56,6%, druhá priečka opätovne patrí krajinám EU s podielom 12%, nasleduje Čína, Japonsko a Mexico.
Najväčšími položkami kanadského exportu sú minerálne palivá, motorové vozidlá, stroje a ich zariadenia, elektrické stroje a zariadenia, drevo a výrobky z dreva, papier, plasty, hliník a výrobky z hliníka, lietadlá. Silnými vývoznými komoditami Kanady do USA sú energonosiče, motorové vozidlá a ich príslušenstvo, drevo a buničina, pšenica, plasty.
V celkovom importe do Kanady sa na prvých priečkach nachádzajú motorové vozidlá, nukleárne reaktory, stroje a strojové zariadenia, elektrické stroje a zariadenia, minerálne palivá a oleje, plasty, optické, zdravotnícke a foto zariadenia, farmaceutické výrobky.

V obchodnom styku medzi Kanadou a EÚ je uplatňovaná doložka najvyšších výhod.
Miera ochranárskych opatrení na dovozy pôvodom z EÚ je nízka a Kanada aplikuje na ne rovnaké clá, ako voči ostatným členským krajinám WTO. Clá pre túto kategóriu krajín sú nižšie ako všeobecné, ale vyššie, ako vo vzťahu k rozvojovým krajinám, na dovozy ktorých sa vzťahujú preferenčné clá.
Ani EÚ neuplatňuje na dovozy z Kanady špecifické ochranné opatrenia.
Kanada aj EÚ si uvedomujú význam ako politického, tak aj obchodno-investičného partnerstva. V snahe hľadania a posilnenia vzájomných vzťahov a spolupráce sa v marci r. 2004 konal v Ottawe Summit Kanada – EU, z ktorého vzišli 3 významné dokumenty: Deklarácia summitu Kanada – EU, Rámec pre Dohodu o posilnení obchodu a investícií (TIEA) a Agenda partnerstva Kanada – EU. Všetky sú v súčasnosti predmetom ďalších rokovaní a vyjednávaní.

Úplné znenie textov dohôd, ako aj ich dodatkov sú k dispozícií na internetovej stránke MZV Kanady.

     



Vývoj zahranično-obchodnej výmeny SR a Kanady v r. 2001 - 2006

2001
2002
2003
2004
2005
2006
Export7761 0433 1221 9501 972 3 282
Import9158901 0451 054 773 774
Obrat1 6921 9334 1683 0042 745 4 056
Bilancia-1391532 0778951 199 2 508
Zdroj: štatistika MH SR (Údaje sú v mil. Sk)

Obchodná bilancia Slovenska s Kanadou je tradične kladná. Vývoj zahranično-obchodnej výmeny medzi SR a Kanadou sa od r. 1999 do r. 2002, z pohľadu slovenského exportu, vyvíjal progresívne. Mimoriadny nárast slovenského vývozu nastal v roku 2003, čo bolo spôsobené prienikom modelu Volkswagen Touareg na severoamerický trh. V roku 2004 bol síce zaznamenaný znížený export do Kanady, ten však súvisel so spustením výroby a následným exportom nového výrobku - Audi 7. V zmysle vyhlásení nemeckej automobilky na začiatku februára r. 2005, že chce zvýšiť ziskovosť spoločnosti aj zvýšením jej doteraz malého podielu na Severoamerickom trhu, sa dalo očakávať, že rast exportu produktov VW na kanadský trh stúpne.
V r. 2006 bol zaznamenaný výrazný nárast exportu zo SR, index rastu bol 166%. Ten bol dosiahnutý predovšetkým z dôvodu takmer 230%-ného nárastu exportu motorových vozidiel (230% rast) VW Touareg. Rovnaká tendencia rastu slovenského exportu do Kanady pokračuje aj v r. 2007. Import z Kanady na Slovensko nezaznamenal výraznejšie odchýlky v porovnaní s rokom 2005.

V celkovom vzájomnom obchode SR s Kanadou badať pozitívny vplyv zahraničných investorov, ktorí pôsobia na Slovensku a exportujú svoje produkty na kanadský trh. Najvýraznejšie sa tento fakt prejavuje v exporte z výrobného závodu Volkswagen Slovakia (motorové vozidlá), Ecco v Martine(obuv) a Swedwood (nábytok). Slovenská republika sa neustále snaží o ďalšie rozšírenie vzájomnej spolupráce s Kanadou v hospodárskej, obchodnej a investičnej oblasti. Z pohľadu zahranično-obchodnej politiky je základom pre rozvoj obchodných vzťahov Memorandum o porozumení medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Kanady o obchodnej a hospodárskej spolupráci, podpísané v r. 2000. Kompletná zmluvná základňa je uvedená v záverečnej časti tohto materiálu.

Z pohľadu SR možno v oblasti zahranično-obchodnej výmeny hovoriť o rokoch 2004 a 2005 ako zlomových, keď v obchodnom styku medzi Kanadou a SR boli aplikované zmeny v colnom režime, ktoré musela SR prevziať po jej vstupe do EÚ. Dovoz produktov pôvodom zo SR do Kanady podliehal až do vstupu SR do EÚ nižším clám a uplatňoval sa na tieto dovozy Všeobecný systém colných preferencií. Priemerné colné zaťaženie našich výrobkov vyvážaných do Kanady v sortimentnej skladbe vývozu z r. 2003 bolo na úrovni 3,43%, pričom vo vývoze poľnohospodárskych produktov bolo nulové. Po vstupe SR do EÚ sa zmenilo a dosiahlo úroveň 5,6%. Je teda zrejmé, že podmienky na realizáciu slovenskej produkcie na kanadskom trhu sa po vstupe SR do EÚ čiastočne zhoršili.
Najväčšou položkou slovenského exportu aj v r. 2006 boli motorové vozidlá, stroje a strojové zariadenia a rôzny priemyselný tovar (ohrievače), nábytok, textil (umelé vlákna a posteľná bielizeň), obuv, výrobky zo železa, výrobky organickej chémie, ďalej nasleduje sklo, pneumatiky, elektrické prístroje, ale aj hračky, športové potreby a iné. V skupine poľnohospodárskych produktov je to pivo, čiastočne minerálne vody, rôzne prípravky a kakaové produkty. Sľubne sa vyvíjajú exportné možnosti cukrovinárskych produktov a sterilizovanej zeleniny.
V importe z Kanady do SR v r. 2006 sú to predovšetkým stroje a strojové zariadenia (telekomunikačné zariadenia), kotle, prístroje, farmaceutické výrobky, signalizačné aparatúry, elektrické stroje a zariadenia, optické stroje a meracie zariadenia, počítačové zariadenia a software, hračky, športové potreby, výrobky zo skla a iné komodity.

Perspektívne možnosti rozvoja spolupráce:
Podľa posledného vývoja sa najperspektívnejšou pre SR javí spolupráca s kanadskými podnikmi v automobilovom priemysle, strojárenskom, elektrotechnickom, chemickom, v spracovaní dreva a nerastných surovín, perspektívna môže byť spolupráca v high-tech technológiách a v technológiách životného prostredia, ako aj v oblasti leteckého priemyslu.Kanadskí odberatelia prejavujú dlhodobý záujem o dovoz veľmi širokého spektra výrobkov a v porovnaní so severoamerickou konkurenciou majú reálnu šancu uspieť slovenské výrobky aj z hľadiska kvality a pri rozumnej cenovej politike aj z hľadiska cenového. Perspektívne sa, okrem už tradičných exportných položiek, javia aj výrobky potravinárskeho priemyslu (nealko aj alkoholické nápoje, pivo, cukrovinky, sterilizovaná zelenina a iné.), obuv a niektoré dekoračné predmety, textilné výrobky, perspektívy sú v high-tech technológiách využívaných v oblasti bezpečnosti, či v technológiách životného prostredia. Pozornosť si zaslúži aj oblasť farmácie a zdravotníctva. V súvislosti s veľkým rozvojom bytovej výstavby v provincii Alberta, Britská Kolumbia, ale aj Ontário je veľký dopyt po bytovom vybavení. Táto oblasť zahŕňa rôzny bytový aj kancelársky nábytok, rôzne kuchynské súpravy, nádoby, nápojové súpravy, bytový textil, rôzne výrobky určené pre rodinné aktivity v prírode.

Výzvu pre slovenských výrobcov a exportérov predstavuje aj fakt, že ZOH v roku 2010 sa budú konať v hlavnom meste provincie Britská Kolumbia vo Vancouveri. S prípravou takéhoto významného podujatia je vždy spojená široká škála najrôznejších aktivít, ktorá súvisí s výstavbou športovísk, ubytovacích zariadení a ich následných vybavením interiéru (komunikačnými prístrojmi, nábytkom, elektrozariadeniami, atď), budovaním infraštruktúry a ďalšími inými nadväzujúcimi projektmi. Aktuálne informácie o vypisovaných verejných objednávkach spojených s prípravou ZOH sú tu.

Nasledovné tabuľky, uvádzajúce komoditnú skladbu exportu a importu Kanady vo vzťahu k ostatným krajinám sveta, ako aj so Slovenskom, sú spracované z kanadskej štatistiky a zo štatistiky MH SR.Rozdiely medzi oboma štatistikami sú spôsobené jednak odlišnou metodikou spracovania, ale predovšetkým z dôvodu, že do hodnoty slovenskej štatistiky sa berú údaje vývozných cien tovarov na parite FOB a kanadská štatistika spracováva údaje už vrátane prepravného, poistného, či iných nákladov spojených s prepravou tovaru až do prístavu určenia, najčastejšie Montreal.

     



Tovarová štruktúra celkového importu do Kanady (hodnoty v mil. USD)
(25 najvýznamnejších položiek importu, zoradené podľa výsledkov r. 2006)



KOMODITA

2004

2005

2006

% podiel na celk. importe
2006

Motorové vozidlá, prívesy, motocykle, bicykle

49 615

54 275

59 760

17,01

Nukleárne reaktory, stroje, zariadenia

44 991

51 384

56 012

16,02

Elektrické stroje a zariadenia

28 120

31 018

34 465

9,85

Minerálne palivá, minerálne oleje, vosky

19 394

28 895

31 986

9,15

Plasty a výrobky z nich

9 750

11 282

12 222

3,50

Optické, zdravotnícke a foto prístroje a nástroje

8 824

9 398

10 049

2,87

Farmaceutické výrobky

6 585

7 436

8 948

2,60

Výrobky zo železa a ocele

5 558

7 026

8 197

2,34

Železo a oceľ

5 887

7 030

7 881

2,25

Nábytok, svietidlá

5 025

5 704

6 633

1,90

Organické chemikálie

5 148

5 792

6 632

1,89

Papier, kartón, lepenka

4 703

5 015

5 527

1,58

Perly, drahé kamene alebo kovy, mince a šperky

2 698

3 692

5 299

1,52

Lietadlá a ich časti a súčasti

3 754

5 338

5 260

1,70

Kaučuk a výrobky z neho

4 030

4 525

4 896

1,50

Hliník a výrobky z hliníka

2 855

3 143

3 777

1,08

Hračky, hry a športové potreby

2 861

3 269

3 584

1,03

Anorganické chemikálie

2 160

2 757

3 325

0,95

Rôzne chemické výrobky

2 641

2 960

3 251

0,93

Odevy a odev. doplnky, iné ako pletené al. háčkované

2 517

2 918

3 214

0,92

Drevo a výrobky z dreva

2 747

2 917

3 139

0,90

Tlačené knihy, noviny, obrazy

2 602

2 808

3 080

0,88

Pletené alebo háčkované odevy a odev. doplnky

2 157

2 455

2 931

0,84

Nápoje, liehoviny a ocot

1 951

2 278

2 671

0,76

Jedlé ovocie a orechy

2 020

2 316

2 574

0,74

Sub-Total

228 593

265 630

295 314

84,71

Ostatné komodity

44 768

48 690

54 269

15,29

Import celkom - všetky komodity

273 360

314 320

349 583

100%
Zdroj: kanadský štatistický úrad



Tovarová štruktúra celkového exportu z Kanady (hodnoty v mil. USD)

(25 najvýznamnejších položiek exportu, zoradené podľa výsledkov r. 2006)



KOMODITA

2004

2005

2006

% podiel a celk. exporte 2006

Minerálne palivá, minerálne oleje, vosky

52 763

72 700

76 840

19,82

Motorové vozidlá, prívesy, motocykle, bicykle

61 678

64 667

64 833

16,74

Nukleárne reaktory, stroje, zariadenia

25 173

27 858

29 952

7,73

Elektrické stroje a zariadenia

14 476

16 946

18 538

4,78

Drevo a výrobky z dreva

16 890

16 739

15 366

3,96

Plasty a výrobky z nich

10 103

11 744

12 755

3,29

Papier, kartón, lepenka

11 862

12 672

12 593

3,25

Hliník a výrobky z hliníka

6 737

7 874

10 733

2,77

Lietadlá a ich časti a súčasti

7 259

7 975

9 009

2,32

Perly, drahokamy, drahé kovy, mince, bižutéria

5 260

6 092

7 817

2,02

Nábytok, svietidlá

6 221

6 582

6 677

1,72

Buničina z dreva, zberový papier alebo lepenka

5 661

5 358

5 863

1,51

Predmety zo železa alebo ocele

4 417

5 138

5 589

1,44

Železo a oceľ

4 095

4 809

5 495

1,42

Nikel a výrobky z niklu

3 342

3 390

5 168

1,33

Optické, fotograf., lekár., meracie nástroje

3 614

4 226

4 833

1,25

Farmaceutické výrobky

2 957

3 410

4 729

1,22

Výrobky organickej chémie

3 705

4 240

4 640

1,20

Rudy kovov, trosky a popoly

1 765

3 134

4 129

1,07

Meď a výrobky z mede

1 814

2 372

4 067

1,05

Anorg. chemik. org. al. anorg. zlúč. drah. kovov

2 327

3 427

4 018

1,04

Obilniny

3 237

2 835

3 888

1,00

Mäso a jedlé droby

3 537

3 931

3 474

0,90

Kaučuk a výrobky z neho

3 026

3 304

3 384

0,87

Ryby a kôrovce, mäkkýše, vodné bezstavovce

3 036

3 116

3 146

0,81

Sub-Total

264 955

304 539

327 537

84,51

Ostatné komodity

51 811

55 522

60 014

15,49

Export celkom – všetky komodity

316 766

360 061

387 551

100%
Zdroj: Kanadský štatistický úrad

     



Komoditná štruktúra exportu SR do Kanady

(údaje v tis. Sk)
Export Sk
Export Sk
Index %
2005
2006
SPOLU
1 971 680
3 281 978
166
I. Živé zvieratá; živočíšne výrobky
2 541
1 887
74
II. Rastlinné výrobky
0
66
1000
III. Živočíšne a rastl. tuky a oleje
0
0
0
IV. Výrobky potrav. priemyslu
21 532
26 759
124
V. Nerastné výrobky
460
1 448
314
VI. Výrobky chemického priemyslu
65 297
58 916
90
VII. Plasty a výrobky z nich
55 211
7 394
13
VIII. Surové kože a kožky,usne,kožuš. a výr.z nich
2 841
3 182
112
IX. Drevo a výrobky z dreva
4 496
9 698
216
X. Buničina z dreva alebo iných celulóz. vláknin
6 128
3 426
56
XI. Textílie a textil. výrobky
39 146
78 843
201
XII. Obuv,pokrýv.hlavy,dáždniky,palice,um.kvety
66 487
72 361
109
XIII. Výrobky z kameňa,sadry,cementu; keram. výr.
47 163
37 194
79
XIV. Pravé perly, drahokami, drahé kovy
538
483
90
XV. Základné kovy a výrobky z nich
79 566
75 457
95
XVI. Stroje a mechanické nástroje, elektr. zariad.
200 469
503 118
251
XVII. Vozidlá, lietadlá, plavidlá, doprav. Zariadenia
789 859
1 809 094
229
XVIII. Nástroje a prístroje opt.,fotograf.,kinematogr.
1 979
599
30
XIX. Zbrane a strelivo; ich časti a príslušenstvo
350
1 763
504
XX. Rôzne priemyselné výrobky
586 911
589 901
101
XXI. Umelec. diela, zberateľské predmety a starožit.
706
389
55
Zdroj: štatistika MH SR

     



Komoditná štruktúra importu SR z Kanady

(údaje v tis. Sk)
Import Sk
Import Sk
Index %
2005
2006
SPOLU
770 964
773 626
100
I. Živé zvieratá; živočíšne výrobky
9 572
16 385
171
II. Rastlinné výrobky
34 427
48 413
141
III. Živočíšne a rastl. tuky a oleje
0
0
0
IV. Výrobky potrav. priemyslu
71 964
58 421
81
V. Nerastné výrobky
1 955
2 298
118
VI. Výrobky chemického priemyslu
136 251
140 395
103
VII. Plasty a výrobky z nich
19 443
36 779
189
VIII. Surové kože a kožky, usne, kožušiny a výr.z nich
4 097
2 583
63
IX. Drevo a výrobky z dreva
201
14 340
1000
X. Buničina z dreva alebo iných celulóz. vláknin
12 977
25 651
198
XI. Textílie a textil. výrobky
20 266
12 700
63
XII. Obuv, pokrývky hlavy, dáždniky, palice, umelé kvety
13 579
16 843
124
XIII. Výrobky z kameňa, sadry, cementu; keram. výrobky
10 718
33 314
311
XIV. Pravé perly, drahokami, drahé kovy
33
70
211
XV. Základné kovy a výrobky z nich
20 139
21 535
107
XVI. Stroje a mechanické nástroje, elektr. zariadenia
276 817
227 505
82
XVII. Vozidlá, lietadlá, plavidlá, doprav. Zariadenia
42 691
23 304
55
XVIII. Nástroje a prístroje optické, fotograf., kinematogr.
53 684
47 693
89
XIX. Zbrane a strelivo; ich časti a príslušenstvo
340
401
118
XX. Rôzne priemyselné výrobky
41 807
44 601
107
XXI. Umelecké diela, zberateľské predmety a starožit.
2
394
1000
Zdroj: štatistika MH SR

     





Teritoriálna štruktúra importu do Kanady

Prvých 10 najväčších dovážajúcich krajín (zoradené podľa výsledkov r. 2006)

(údaje sú v mil.USD)


TERITÓRIUM

2004

2005

2006

% podiel na celk.
importe
2006

USA

160 556

177 601

191 877

54,89

Čína

18 519

24 362

30 398

8,70

Mexiko

10 322

12 046

14 093

4,03

Japonsko

10 383

12 218

13 521

3,87

Nemecko

7 237

8 471

9 801

2,80

Veľká Británia

7 420

8 609

9 562

2,74

Južná Kórea

4 478

4 436

5 082

1,45

Nórsko

3 807

5 003

4 801

1,59

Francúzsko

4 098

4 122

4 563

1,37

Alžírsko

2 387

3 442

4 368

1,25

Sub-Total

229 206

260 311

288 066

82,69

Ostatné krajiny

44 155

54 009

61 517

17,31

Celkom

273 360

314 320

349 583

100%
Zdroj: kanadský štatistický úrad

     



Komoditná štruktúra exportu SR do Kanady

(údaje v tis. Sk)
Export Sk
Export Sk
Index %
2005
2006
SPOLU
1 971 680
3 281 978
166
I. Živé zvieratá; živočíšne výrobky
2 541
1 887
74
II. Rastlinné výrobky
0
66
1000
III. Živočíšne a rastl. tuky a oleje
0
0
0
IV. Výrobky potrav. priemyslu
21 532
26 759
124
V. Nerastné výrobky
460
1 448
314
VI. Výrobky chemického priemyslu
65 297
58 916
90
VII. Plasty a výrobky z nich
55 211
7 394
13
VIII. Surové kože a kožky,usne,kožuš. a výr.z nich
2 841
3 182
112
IX. Drevo a výrobky z dreva
4 496
9 698
216
X. Buničina z dreva alebo iných celulóz. vláknin
6 128
3 426
56
XI. Textílie a textil. výrobky
39 146
78 843
201
XII. Obuv,pokrýv.hlavy,dáždniky,palice,um.kvety
66 487
72 361
109
XIII. Výrobky z kameňa,sadry,cementu; keram. výr.
47 163
37 194
79
XIV. Pravé perly, drahokami, drahé kovy
538
483
90
XV. Základné kovy a výrobky z nich
79 566
75 457
95
XVI. Stroje a mechanické nástroje, elektr. zariad.
200 469
503 118
251
XVII. Vozidlá, lietadlá, plavidlá, doprav. Zariadenia
789 859
1 809 094
229
XVIII. Nástroje a prístroje opt.,fotograf.,kinematogr.
1 979
599
30
XIX. Zbrane a strelivo; ich časti a príslušenstvo
350
1 763
504
XX. Rôzne priemyselné výrobky
586 911
589 901
101
XXI. Umelec. diela, zberateľské predmety a starožit.
706
389
55
Zdroj: štatistika MH SR

     



Stručný prehľad zmluvných záväzkov


Podpísané memorandá:
* * *
Dohoda medzi Kanadou a SR o spolupráci v audiovizuálnej koprodukcii, podpísaná 5. júna 2002 bola ratifikovaná NR SR a ešte stále čaká na svoju ratifikáciu kanadským parlamentom. ZÚ Ottawa opakovane pripomína na kanadskom MZV potrebu jej ratifikácie kanadskou stranou.

     




Prehľad najdôležitejších veľtrhov v Kanade v roku 2007



Výstava interiérového dizajnu (nábytok):

The Interior Design Show

13.-16.01.2007, Toronto

Veľtrh darčekov

Toronto International Gift Fair

26.-29.01.2007, Toronto

Medzinárodná Auto Show Canada:

Canadian International Auto Show

16.-25.02.2007, Toronto

Veľtrh športových potrieb

Toronto Sportsmen´s Show

14.-18.03.2007, Toronto

Kanadský hi-tech veľtrh

Massive Technology Show

28. 03. 2007 Vancouver

Veľtrh životného prostredia

International Environmental Technology And Trade Show Americana

20.-22.03.2007 Montreal

Veľtrh cestovného ruchu

The Travel and Vacation Show

17. – 18.3.2007,Ottawa

Veľtrh informačných technológií

IASSIST 2007, Conference, International Association for Social Science Information Services & Technology

15.-17.05.2007, Montreal

Veľtrh naftárskeho priemyslu

GO-EXPO: Gas & Oil Exposition 2007

12.-14.06.2007, Calgary

Medzinárodný odevný veľtrh

Toronto Fashion Week

28.-30.01.2007, Toronto

Medzinárodný potravinársky veľtrh

Food and wine Show

23. – 26.11.2007 Toronto

Veľtrh stavebníctva a dizajnu

Construct Canada, Building & construction Show

28.-30.11.2007, Toronto

Medzinárodný strojárensky veľtrh

Canadian Manufacturing Technology Show

15.-18.10.2007, Toronto

Veľtrh Ottawa Wine&Food Show

Ottawa Wine & Food Show

3.- 5.11.2006, Ottawa
Podrobnejšie informácie o veľtrhoch v Kanade nájdete tu.

     



Ďalšie dôležité informácie

Praktické telefónne čísla v teritóriu

Polícia 911
Informácie o telefónnych číslach 411
Vyhľadávanie kanadských adries a tel. čísiel cez Internet

Na vycestovanie do Kanady potrebujú slovenskí občania víza. Víza pre slovenských občanov vydáva kanadské veľvyslanectvo vo Viedni
The Canadian Embassy
Immigration Section
Laurenzerberg 2
1010 Vienna
Austria

Spojenie do a z Kanady zabezpečuje letecky väčšina veľkých zahraničných leteckých spoločností z letiska Viedeň priamo do Montrealu, Toronta alebo Vancouveru. Priame spojenie z Košíc a Bratislavy s prestupom v Prahe zabezpečuje ČSA s príletom do Montrealu alebo do Toronta. Adresy vzájomných zastúpení:

EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC

50 Rideau Terrace
Stanislav Opiela, veľvyslanec
Ottawa, Ontario, K1M 2A1
Tel.: (613) 749-4442, klapka 121 Fax : (613) 749-4989
www.ottawa.mfa.sk


Trade and Economic Secrion

EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Ing.Viera Ružeková, obchodný radca
50 Rideau Terrace
Ottawa, Ontario, K1M 2A1
Tel. : (613) 748-1773 Fax : (613) 748-0699
e-mail : slovaktradecomnet.ca


Kancelária kanadského veľvyslanectva v Bratislave

Carlton Courtyard & Savoy Buildings
Mr. John H. Broadbent, chargé d´affaires
Ing. Milan Haruštiak, obchodný komisár
Mostova 2
811 02 Bratislava, Slovenská republika
Tel.: (+421 2) 59204031
Fax: (+421 2) 54434227
E-mail: brslva@international.gc.ca
Úradné hodiny:
8:30 - 12:00 a 13:30 - 16:30

Kanadské veľvyslanectvo v Prahe

Muchova 6
160 00 Praha 6
Česká republika
Tel.: (+420) 27210 1800
Fax: (+420) 27210 1890
E-mail: canada@canada.cz
Úradné hodiny:
Pondelok–piatok
8:30–12:30 a 13:30–16:30

     












 
 
/servlet/ottawazu?MT=/App/WCM/ZU/OttawaZU/main.nsf/vw_ByID/ID_621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/ottawazu/main.nsf/vw_ByID/ID_05D908209317C0C6C12570E5004F0C6D_SK&OpenDocument=Y&DS=Y&OB=1000&LANG=SK&HM=webinfo" title="Informácie o websídle"> » Informácie o websídle  
Slovensko je členom EÚ a NATO