Preskočiť navigáciu


Dedičská agenda

Veľvyslanectvá Slovenskej republiky poskytujú súčinnosť pri ochrane záujmov občanov Slovenskej republiky v zahraničí v konaniach v dedičských veciach.

V štátoch, s ktorými Slovenská republika uzavrela konzulárny dohovor alebo zmluvu o právnej pomoci v občianskych veciach, postupuje veľvyslanectvo podľa príslušných ustanovení týchto dohovorov alebo zmlúv.
V ostatných štátoch sa veľvyslanectvá riadia mnohostrannými zmluvami, ktorými je viazaná Slovenská republika i prijímajúci štát.

Pri poskytovaní súčinnosti v dedičských veciach sú veľvyslanectvá povinné prihliadať na právny poriadok prijímajúceho štátu. Osobitnú pozornosť venujú špecifickým odlišnostiam dedičského práva prijímajúceho štátu a dedičskému právu Slovenskej republiky.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky po obdržaní informácie o dedičstve, ktoré sa týka slovenského štátneho občana, upovedomí dedičov v Slovenskej republike (ktorí sú známi) o dedičstve a odporučí formu zastupovania pred príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu s ohľadom na jeho právny poriadok.

Ak vo výnimočných prípadoch dedič zo Slovenskej republiky požiada veľvyslanectvo Slovenskej republiky v príslušnej krajine, aby ho zastupoval v dedičskom konaní, veľvyslanectvo vykoná len úkony nevyhnutné na to, aby oprávnená osoba neutrpela ujmu na svojich dedičských právach a podľa potreby a na náklady dedičov zabezpečí jeho zastupovanie právnym zástupcom v prijímajúcom štáte. Po rozhodnutí príslušných úradov prijímajúceho štátu o vysporiadaní dedičstva veľvyslanectvo na požiadanie dedičom obstará doklady o konečnom vyúčtovaní a zabezpečí prevod dedičstva do Slovenskej republiky.
V prípade, že veľvyslanectvo zabezpečuje uvedené úkony, vyberie príslušný správny poplatok.

Ak osoba žijúca v zahraničí požiada veľvyslanectvo Slovenskej republiky o pomoc pri riešení jej dedičských záležitostí na území Slovenskej republiky, veľvyslanectvo sa obmedzí na poskytnutie informácií o postupe pri prejednávaní dedičstva v Slovenskej republike a odporučí jej obrátiť sa na príslušný notársky úrad prejednávajúci dedičstvo, prípadne požiadať o právne zastupovanie prostredníctvom Slovenskej advokátskej komory.

Ak občan Slovenskej republiky dá prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky podnet na začatie pátrania po svojom prípadnom dedičstve v zahraničí, ministerstvo od žiadateľa vyžiada všetky dostupné informácie a postúpi ich teritoriálne príslušnému veľvyslanectvu Slovenskej republiky, ktoré sa (podľa svojich možností) na náklady potenciálneho dediča pokúsi vypátrať zosnulú osobu a predmet dedičstva.

Zoznam dvojstranných zmlúv a konzulárnych dohovorov obsahujúcich ustanovenia o vybavovaní dedičskej agendy.

1. Dvojstranné zmluvy sú uzavreté s nasledujúcimi štátmi (v zátvorke sa uvádza číslo a rok, pod ktorým bola zmluva uverejnená v Zbierke zákonov):

Afganistan (44/1983 Zb.), Albánsko (97/1960 Zb.), Alžírsko (17/1984 Zb.), Austrália (152/1938 Zb., upravená výmenou nót z 5./25.1.1972), Belgicko (59/1986 Zb.), Bahamy (18/1980 Zb.), Bulharsko (3/1978 Zb.), Cyprus (96/1983 Zb.), Francúzsko (83/1985 Zb.), Fidži (18/1980 Zb.), Grécko (102/1983 Zb.), Jemen (76/1990 Zb.), Kanada (152/1938 Zb., upravená výmenou nót z 5./25.1.1972), KĽDR (94/1989 Zb.), Kuba (80/1981 Zb.), Lesotho (18/1980 Zb.), Maďarsko (63/1990 Zb.), Mongolsko (106/1978 Zb.), Nauru (18/1980 Zb.), NDR (147/1990 Zb.), Nový Zéland (46/1936 Zb., upravená výmenou nót z 5./25.1.1972), Poľsko (42/1989 Zb.), Portugalsko (22/1931 Zb.), Rakúsko (9/1963 Zb.), Rumunsko (31/1959 Zb.), SFRJ (207/1964 Zb.) – platí vo vzťahu ku všetkým nástupníckym štátom SFRJ: Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko, Slovinsko, Srbsko a Čierna Hora, Svazijsko (18/1980 Zb.), Sýria (8/1986 Zb.), Španielsko (6/1989 Zb.), Švajčiarsko (9/1928 Zb., 23/1929 Zb.), Taliansko (508/1990 Zb.), Tonga (18/1980 Zb.), Tunisko (40/1981 Zb.), Turecko (75/1933 Zb.), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (70/1926 Zb., 178/1935 Zb.), Vietnam (98/1984 Zb.), ZSSR (95/1983 Zb.) – platí vo vzťahu k Rusku, Moldavsku, Ukrajine.

2. Uzavreté konzulárne dohovory s nasledujúcimi štátmi (v zátvorke sa uvádza číslo a rok, pod ktorým bol dohovor uverejnený v Zbierke zákonov):

Afganistan (33/1983 Zb.), Albánsko (96/1960 Zb.), Alžírsko (48/1987 Zb.), Belgicko (41/1979 Zb.), Bulharsko (63/1974 Zb.), Cyprus (74/1979 Zb.), Čína (97/1989 Zb.), Etiópia (119/1982 Zb.), Francúzsko (79/1971 Zb.), Grécko (18/1985 Zb.), India (8/1980 Zb.), Irak (81/1987 Zb.), Jemen (43/1986 Zb.), KĽDR (96/1989 Zb.), Kuba (14/1975 Zb.), Laos (46/1987 Zb.), Maďarsko (50/1974/ Zb.), Mongolsko (47/1977 Zb.), Poľsko (83/1973 Zb.), Rakúsko (22/1981 Zb.), Rumunsko (64/1974 Zb.), SFRJ (42/1983 Zb.) – platí vo vzťahu k Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Macedónsku, Srbsku a Čiernej Hore, Sýria (101/1983 Zb.), Taliansko (42/1979 Zb.), Tunisko (44/1981 Zb.), Turecko (33/1980 Zb.), USA (28/1988 Zb.), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (135/1976 Zb.), Vietnam (15/1981 Zb.), ZSSR (143/1973 Zb.) – platí vo vzťahu k Rusku a Ukrajine.