Preskočiť navigáciu


Kontrola zbrojenia

Kontrola zbrojenia, odzbrojenie, nešírenie zbraní hromadného ničenia a kontrola exportu


Hrozba šírenia zbraní hromadného ničenia, osobitne obavy, že tieto zbrane sa podarí získať teroristom, ako aj snahy niektorých štátov o ich výrobu patrí medzi akútne hrozby globálnej bezpečnosti. SR pri riešení otázok globálnej bezpečnosti podporuje a presadzuje posilnenie efektívneho multilateralizmu, ktorý v tejto oblasti v ostatnom období viedol k renesancii agendy kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia (ďalej len odzbrojenie). Táto agenda je však dlhodobo na vrchole sledovanosti a dominuje medzi otázkami globálnej bezpečnosti.

Rozpad bipolárneho sveta, nástup globalizácie v kombinácii s vedecko-technickým pokrokom a novým vnímaním bezpečnostných hrozieb spôsobil, že problematika odzbrojenia sa rozrástla do bezprecedentných rozmerov a zaznamenala nástup nových rizikových faktorov.

Kľúčovú úlohu pri posilnení globálnej bezpečnosti, vrátane kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia, zohráva podpora a posilnenie medzinárodnej inštitucionálnej a zmluvnej infraštruktúry, vrátane posilnenia zdrojov a autority už existujúcich medzinárodných organizácií a samostatných multilaterálnych fór.

Postavenie Slovenska v oblasti kontroly zbrojenia


Zahraničnú politiku v oblasti kontroly zbrojenia realizuje SR predovšetkým prostredníctvom multilaterálnych fór, ako OSN - 1. výbor, Komisia OSN pre odzbrojenie, Konferencia o odzbrojení a tiež cez samostatné rokovacie fóra a implementačné orgány odzbrojovacích zmlúv a kontrolných režimov, ktorých je SR zmluvnou stranou, členským alebo účastníckym štátom.

Slovenská republika je zmluvnou stranou všetkých významných dohovorov v oblasti kontroly zbrojenia a odzbrojenia, vrátane Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), Dohovoru o zákaze biologických zbraní (BWC), Dohovoru o zákaze chemických zbraní (CWC), Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT), Dohovoru o určitých druhoch konvenčných zbraní (CCW), Dohovoru o zákaze protipechotných mín, tzv. Ottawský dohovor a ďalších.

Slovensko je účastníckou krajinou Wassenaarskeho usporiadania (WA), Austrálskej skupiny (AG), Skupiny jadrových dodávateľov (NSG) a dobrovoľne dodržiava princípy Kontrolného režimu pre raketové technológie (MTCR), ktoré plnia úlohu multilaterálnych režimov pre kontrolu exportu vojenského materiálu, resp. tovarov a technológií využiteľných na výrobu zbraní. SR je tiež členom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu IAEA a Zangger(ovho) výboru (ZC), účastníkom Bezpečnostnej iniciatívy proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (PSI) a patrí medzi pôvodných signatárov Haagskeho kódexu proti šíreniu balistických rakiet (HCOC).

ZBRANE HROMADNÉHO NIČENIA


Otázka boja proti šíreniu ZHN sa v ostatnom období, osobitne však od teroristických útokov v septembri 2001, dostala do centra záujmu medzinárodného spoločenstva, vrátane euroatlantických štruktúr, ktorých je SR členom. Vyplýva to zo závažných bezpečnostných implikácií súvisiacich s extrémne ničivým potenciálom týchto zbraní a rastúcim rizikom ich zneužitia teroristickými elementmi.

Aktivity Slovenska vo vzťahu k ZHN vychádzajú najmä z rámca určeného OSN, EÚ a NATO a ďalších relevantných multilaterálnych fór a zoskupení, ktorých je SR členom, zmluvným alebo účastníckym štátom.

Jadrové zbrane

Rámec pre jadrové odzbrojenie a nešírenie vytvára Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá je zároveň kľúčovou normou režimu nešírenia. NPT je jedinou zmluvou, ktorá priznáva legálne vlastníctvo zbraní hromadného ničenia – jadrových zbraní, vybraným krajinám. NPT má 190 zmluvných strán a svojim členstvom predstavuje najuniverzálnejšiu odzbrojovaciu zmluvu.

Samotná zmluva je založená na troch pilieroch, ktoré majú vytvárať rovnováhu – jadrové odzbrojenie (záväzok jadrových krajín, že budú v dobrej viere presadzovať jadrové odzbrojenie), jadrové nešírenie (záväzok nejadrových krajín, že sa nebudú snažiť o získanie jadrových zbraní a záväzok jadrových krajín, že nebudú nápomocné nejadrovým krajinám pri snahách o získanie jadrových zbraní) a mierové využívanie jadrovej energie (neodňateľné právo zmluvných strán na využívanie jadrovej energie, materiálov a technológií na mierové účely). SR sa štandardne angažuje vo všetkých troch pilieroch NPT (odzbrojenie, nešírenie, mierové využívanie jadrovej energie) a presadzuje ich rovnováhu s cieľom efektívneho fungovania režimu nešírenia prostredníctvom napĺňania záväzkov vyplývajúcich z NPT.

V centre medzinárodnej spolupráce v mierovom využívaní jadrovej energie stojí Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Bola vytvorená v roku 1957, aby pôsobila v troch hlavných oblastiach súvisiacich s jadrovou energiou: jadrová bezpečnosť a ochrana, veda a technika a predchádzanie zneužitia jadrovej energie na iné ako mierové účely (bezpečnostné záruky a verifikácia).

MAAE, sídliaca vo Viedni, je nezávislou medzinárodnou organizáciou s väzbami na širší systém OSN. Jednou z najdôležitejších úloh agentúry je dohliadať na plnenie záväzkov, ktoré medzinárodné spoločenstvo prijalo na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). K tomuto slúži systém bezpečnostných záruk MAAE, ktoré sú uplatňované v jednotlivých krajinách na základe dohody s agentúrou. Zistenia a závery agentúry ohľadne dodržiavania bezpečnostných záruk zohrávajú osobitnú úlohu pri posudzovaní, či daná krajina koná v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z NPT. Medzi kľúčové úlohy agentúry patrí aj podpora rozvoja využívania jadrovej energie na mierové účely. MAAE poskytuje pôdu pre spoluprácu v oblasti jadrových technológií. Neoddeliteľnou súčasťou rozvoja medzinárodnej spolupráce pri mierovom využívaní atómovej energie je poskytovanie technickej pomoci prostredníctvom MAAE.

pdf Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok CTBT  (pdf; 266,17 kB)

Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje akékoľvek jadrové výbuchy. Text CTBT prijalo 50. VZ OSN rezolúciou č. 50/245 dňa 10. septembra 1996. Zmluva bola otvorená na podpis dňa 24.9.1996. Prijatie CTBT malo byť aktuálnym vyvrcholením snáh medzinárodného spoločenstva o zákaz jadrových skúšok / výbuchov. Na nadobudnutie platnosti CTBT je potrebná ratifikácia 44 krajín uvedených v prílohe II zmluvy (tzv. „Annex II countries“), čo predstavuje neštandardný prvok z hľadiska nadobúdania platnosti medzinárodných zmlúv v oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia.

Nadobudnutie platnosti CTBT umožní vznik Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO), čím medzinárodné spoločenstvo bude mať k dispozícii jedinečný globálny systém pre monitorovanie a kontrolu toho, či nedošlo k uskutočneniu jadrovej skúšky.

Na zasadnutí signatárskych štátov CTBT v New Yorku bola dňa 19.11.1996 prijaté rozhodnutie o vytvorení Prípravnej komisie (PrepCom) CTBTO. Úlohou komisie je príprava nadobudnutia účinnosti CTBT, vrátane prípravy úplného fungovania jej verifikačného režimu v čase nadobudnutia platnosti zmluvy.

SR je tradičným podporovateľom CTBT. SR sa zasadzuje o čo najskoršie nadobudnutie platnosti CTBT a považujeme ju popri NPT (Non-Proliferation Treaty) za dôležitý medzinárodný nástroj pre jadrové odzbrojenie a nešírenie a pilier režimu nešírenia. Ako jedna zo 44 krajín, ktorých ratifikácia je nevyhnutná na nadobudnutie platnosti CTBT, SR ratifikovala zmluvu v marci 1998, ako 9. štát v poradí.

SR sa aktívne zapája do aktivít PrepCom CTBTO. V rámci podpory CTBT ponúka SR svoje priestory a zariadenia na území SR pre účely výcvikov a školení Dočasného technického sekretariátu (Provisional Technical Secretariat - PTS) a PrepCom CTBTO. Jedným z príkladov spolupráce SR s organizáciou je uskutočňovanie cvičení PTS zameraných na identifikáciu vzácnych plynov, ktorá je kľúčovým komponentom verifikačného systému CTBTO..Skorá ratifikácia CTBT patrí medzi priority druhého volebného obdobia prezidenta Obamu. Prijatie konkrétnych krokov v tomto smere nielen zo strany USA, ale aj ďalších kľúčových štátov (Čína, Egypt, India, Irán, Izrael, KĽDR a Pakistan) je potrebné pre nadobudnutie platnosti CTBT.

Chemické a biologické zbrane

Ďalšie kategórie zbraní hromadného ničenia predstavujú chemické a biologické zbrane. Oba druhy zbraní sú na rozdiel od jadrových zbraní úplne zakázané osobitnými dohovormi o zákaze chemických zbraní (CWC) a zákaze biologických zbraní (BWC). História úsilia o elimináciu tohto prostriedku vedenia vojny siaha do obdobia po 1. svetovej vojne, v ktorej boli hojne využívané bojové otravné plyny (Ženevský protokol z roku 1925).

Hoci nie všetky krajiny sú zmluvným stranami týchto dohovorov, ich prípadné použitie zo strany štátov stojacich mimo nich by bolo medzinárodnou komunitou neprijateľné a chápané v priamom rozpore s duchom zákazu predmetných zbraní.

Dosiahnutie úplného odstránenia hrozby chemických a biologických zbraní je možné len prostredníctvom pristúpenia všetkých štátov k CWC a BWC a kontrolou ich dodržiavania. BWC má 170 zmluvných strán (k 1. 4. 2014), avšak nedisponuje akkmkoľvek právne záväzným verifikačným mechanizmom. Dohovor o zákaze chemických zbraní (CWC) z roku 1997, ktorý stavia na filozofii BWC, obsahuje aj mechanizmus verifikácie ako svoju integrálnu súčasť. Výkonom verifikácie dodržiavania CWC je poverená Organizácia pre zákaz chemických zbraní so sídlom v Haagu (OPCW), ktorá má 190 členských štátov. SR sa stala zmluvnou stranou Dohovoru o zákaze chemických zbraní dňa 29.4.1997. Historicky prvý krát sa v máji 2008 stala Slovenská republiky na jeden rok predsedníckou krajinou Výkonnej rady OPCW, ako hlavného rozhodovacieho orgánu tejto organizácie.

Nosiče

Otázka šírenia balistických rakiet si vyžaduje zvýšenú pozornosť, nakoľko sú optimálnym prostriedkom dopravy ZHN.

V súčasnosti neexistuje medzinárodný právne záväzný inštrument, ktorý by reguloval túto otázku. Napriek tomu však nie je možné hovoriť o úplnom normatívnom vákuu v oblasti. Existujúce snahy o kontrolu balistických rakiet a ich technológií majú zatiaľ povahu politických záväzkov.

V prvom rade ide o režim kontroly raketových technológií (MTCR, pozri časť kontrolné režimy).

pdf Haagsky kódex správania sa proti šíreniu balistických rakiet (HCOC)  (pdf; 141,98 kB)

Slovensko je jedným z pôvodných signatárov kódexu. HCOC, okrem iného, v rámci opatrení na budovanie dôvery stanovil povinnosť signatárskym krajinám vydávať oznámenia o chystanom vypustení rakety.

Problematika nosičov má tiež tesný súvis s otázkami mierového využívania kozmu a zabránenia pretekov v zbrojení v ňom. Otázka stabilne figuruje v diskusii vo vzťahu k programu práce Konferencie o odzbrojení.

Režimy kontroly exportu

Prax ukázala, že tak, ako pohyb zbraní a vojenského materiálu je potrebné sledovať aj materiály na výrobu ZHN a tovary a technológie dvojakého použitia, ktoré môžu byť zneužité na vojenské účely. Kontrola exportu je integrálnou súčasťou agendy kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia ZHN. Preto sa viaceré krajiny dohodli na vytvorení niekoľkých neformálnych režimov kontroly exportu, ktorých cieľom je vytvárať efektívne mechanizmy na zabránenie transferov zbraní, vojenského materiálu a tovarov a technológií dvojakého použitia, ktoré by mohli viesť k nežiaducej akumulácii konvenčných zbraní vo svete, alebo zneužitiu materiálov, tovarov a technológií dvojakého použitia na výrobu zbraní hromadného ničenia. Práca a závery režimov majú významný vplyv na fungovanie národných systémov kontroly exportu, vrátane komunitárnych mechanizmov, ako je napr. spoločný systém kontroly exportu v EÚ.

Slovensko je účastníckym štátom Skupiny jadrových dodávateľov (NSG), Austrálskej skupiny (AG), Wassenaarskeho usporiadania (WA), Zanggerovho výboru (ZC) a zároveň dobrovoľne dodržiava princípy Režimu kontroly raketových technológií (MTCR). SR prikladá členstvu v multilaterálnych režimoch kontroly exportu veľkú dôležitosť. Cieľom SR v rámci multilaterálnych režimov kontroly exportu je aktívne participovať na činnosti týchto zoskupení smerujúcej k posilneniu existujúcich mechanizmov a, v spolupráci s ostatnými účastníckymi krajinami, podieľať sa na tvorbe politiky kontroly exportu.

Wassenaarske usporiadanie (WA)

Wassenaarske usporiadanie predstavuje režim kontroly exportu konvenčných zbraní a tovarov a technológií dvojakého použitia s cieľom zabránenia nežiaducej akumulácii konvenčných zbraní a destabilizácie regiónov. V súlade s definíciou v štatúte združenia sa účastnícke štáty prostredníctvom svojich politík snažia zabezpečiť, aby transfery zbraní, materiálov a technológií dvojakého použitia nerozvíjali vojenské možnosti, ktoré podkopávajú medzinárodnú a regionálnu bezpečnosť a stabilitu alebo aby neboli zneužité na podporu takýchto možností.

Režim kontroly raketových technológií (MTCR)

Slovensko sa v súčasnosti uchádza o členstve v MTCR. Získaním členstva v zoskupení by sa SR stala členom všetkých kontrolných režimov exportu, čo je dôležité aj z hľadiska fungovania efektívnej kontroly nad citlivými položkami v rámci spoločného trhu, ktorého súčasťou sme sa stali po vstupe do EÚ.

Napriek tomu, že ešte nie sme členom zoskupenia, v kontrole exportu dobrovoľne uplatňujeme jeho princípy.

Austrálska skupina (AG)

Austrálska skupina predstavuje režim, ktorý vznikol s cieľom kontroly pohybu materiálov a technológií zneužiteľných pre výrobu chemických a biologických zbraní.Cieľom AG je dohliadať, aby priemyselná výroba a obchod spolupracujúcich krajín nenapomáhal šírenie týchto druhov zbraní, resp. kapacít a programov na ich výrobu.

Skupina jadrových dodávateľov (NSG)

Úlohou NSG je koordinácia postupu účastníckych krajín režimov v súlade s dohodnutými štandardmi pre kontrolu exportu jadrových materiálov, technológií, zariadení a tovarov dvojakého použitia za účelom zabránenia zneužitia kontrolovaných položiek na vojenské účely a zabránenia šírenia jadrových zbraní.

Bezpečnostná iniciatíva proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (PSI)

Zakladatelia PSI sa iniciatívne podujali odpovedať na potrebu aktívne blokovať a zachytávať náklady na zemi, vo vzduchu a na mori smerujúce z alebo do rúk rizikových štátov alebo neštátnych aktérov a predstavujúce riziko šírenia zbraní hromadného ničenia. Uvedené kroky boli prijaté hlavne preto, lebo aspekt aktívneho zachytávania nelegálneho cezhraničného pohybu zbraní hromadného ničenia a ich materiálov doteraz efektívne nepokrýval žiadny z existujúcich medzinárodných nástrojov. Naliehavosť zaplniť práve túto medzeru vyplynula zo zásadných zmien politicko-bezpečnostnej klímy vo svete, ktorá je výrazne charakterizovaná aktivitami súvisiacimi s bojom proti terorizmu a jeho najnebezpečnejšej forme, teda terorizmu s použitím zbraní hromadného ničenia.

Bezpečnostná iniciatíva proti šíreniu zbraní hromadného ničenia nepredstavuje organizáciu. Je to partnerská sieť, ku ktorej sa krajiny dobrovoľne prihlásili vyjadrením podpory jej princípom prijatým v roku 2003 v Paríži.

Slovenská republika sa k iniciatíve prihlásila v máji 2004. Za zapojením sa do iniciatívy stoja praktické, ako aj politické dôvody. Sme tranzitná krajina so zodpovednosťou za časť vonkajšej hranice EÚ. Účasťou v tejto iniciatíve potvrdzujeme našu dlhodobú politiku zasadzujúcu sa za aktívne predchádzanie šíreniu zbraní hromadného ničenia.

Pre doterajší život iniciatívy je charakteristické, že jeho dôležitú časť predstavuje organizovanie interdikčných cvičení sledujúcich simuláciu zadržania podozrivých nákladov. Na viacerých cvičeniach sa zúčastnili aj slovenskí experti.

Kontaktný bod pre operačné záležitosti iniciatívy pre Slovenskú republiky pôsobí pri Úrade justičnej a kriminálnej polície Prezídia policajného zboru SR.

KONVENČNÉ ZBRANE


Míny

Slovensko je priekopníkom v oblasti zákazu protipechotných mín (PPM) (na verejnosti sa často používa termín nášľapné míny. Tento termín nie je presný, nakoľko nášľapné míny sú len jedným z druhov PPM a teda nevystihujú podstatu). Problematika týchto zbraní je obsiahnutá v Dohovore o úplnom zákaze protipechotných mín – tzv. Ottawský dohovor z roku 1997 a tiež v Dohovore o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých druhov konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce, alebo majúce nerozlišujúci účinok. Druhý z nich, na rozdiel od prvého, nezakazuje protipechotné míny ako také, ale, ako naznačuje aj jeho zámerne dlhý názov, zavádza viaceré obmedzenia na ich použitie.

Dohovor o kazetovej munícii
Dohovor o kazetovej munícii je výsledkom uznania mnohých krajín, že kazetová munícia patrí do kategórie munície, ktorú je potrebné eliminovať, respektíve regulovať tak, aby nespôsobovala humanitárne problémy počas a po skončení ozbrojených konfliktov. Nadobudol platnosť 1.8.2010. K 1.4.2014 mal 84 zmluvných strán, podpísalo ho 108 krajín. Slovensko už dnes v maximálnej možnej miere rešpektuje predmetný dohovor pokiaľ ide o výrobu, dovoz či vývoz uvedenej munície. Od 18.9.2013 je v Ozbrojených silách SR platí zákaz manipulácie a používania kazetovej munície. Dňa 15. januára 2014 vláda SR schválila uznesením č. 22/2014 Akčný plán pristúpenia SR k Dohovoru o kazetovej munícii, ktorý definuje súbor opatrení a úloh umožňujúcich prijatie Dohovoru a jeho nadobudnutie platnosti pre SR do 1. januára 2016.

Ručné a ľahké zbrane (RĽZ)

Ručné a ľahké zbrane sa stali kvôli svojej ľahkej dostupnosti hlavným faktorom v ozbrojených konfliktoch v mnohých častiach sveta, predovšetkým na africkom kontinente, ako aj pri organizovanom zločine. Nedostatok efektívnej kontroly transferov, vlastnenia a používania uľahčuje ich šírenie a sťažuje medzinárodnému spoločenstvu riešiť tento celosvetový problém. Doposiaľ neexistovala dostatočná transparentnosť pri transferoch tohto druhu zbraní, tzn. že informácie o exporte a importe tejto kategórie zbraní neboli doteraz publikované. V snahe zvýšiť túto transparentnosť medzinárodné spoločenstvo začalo uvažovať o zaradení kategórie ručných a ľahkých zbraní ako zvláštnej kategórie v Registri OSN pre konvenčné zbrane, čím by sa sprehľadnili legálne transfery týchto zbraní do rôznych regiónov sveta. Významný pokrok v tejto oblasti dosiahla OBSE, ktorá zaviedla každoročnú výmenu informácií o týchto transferoch, ako aj o iných aspektoch spojených s ručnými a ľahkými zbraňami.

V súčasnosti je diskusia o problematike RĽZ sústredená hlavne na pôde OSN. V jej centre stojí proces odštartovaný Konferenciou OSN o potláčaní nezákonného obchodovania s RĽZ vo všetkých aspektoch v roku 2001. Proces sleduje aktívnu implementáciu Akčného plánu prijatého na konferencii, ktorý obsahuje politicky záväzné odporúčania na globálnej, regionálnej a národnej úrovni. Pokrok v implementácii plánu sa operatívne posudzuje na schôdzkach, ktoré sú zvolávané každé dva roky.

Aktívny prístup k nezákonnému obchodovaniu s RĽZ aplikuje aj EÚ, ktorá v roku 2006 prijala Program na boj a predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s konvenčnými zbraňami, v rámci ktorého monitoruje situáciu v členských krajinách EÚ ohľadom prijímaných opatrení proti nezákonnému obchodovaniu s RĽZ. SR pravidelne na národnej úrovni podniká rôzne aktivity v súlade s týmto programom..

Zmluva o obchodovaní so zbraňami (Arms Trade Treaty – ATT)

Text zmluvy bol prijatý Valným zhromaždením OSN 2. apríla 2013. Zmluvu podpísal podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák v sídle OSN v New Yorku 10. júna 2013.
V januári 2014 vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s jej ratifikáciou a 26. marca 2014 vyslovila Národná rada Slovenskej republiky súhlas so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami. Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič podpísal 27. marca 2014 ratifikačnú listinu ku Zmluve o obchodovaní so zbraňami, čim sa ukončil vnútroštátny ratifikačný proces.

Slovenská republika slávnostne odovzdala ratifikačnú listinu generálnemu tajomníkovi OSN, depozitárovi zmluvy dňa 2. apríla 2014 v New Yorku, v deň prvého výročia prijatia Zmluvy. Slovensko tak urobilo spolu s ďalšími 16 členskými krajinami EÚ, ktoré už ukončili vnútroštátny ratifikačný proces.

Cieľom Zmluvy je stanoviť čo najvyšší univerzálny štandard pre obchodovanie so zbraňami a prostredníctvom dôslednej kontroly tohto obchodu predchádzať rizikám nelegálneho presmerovania zbraní a ich nekontrolovanému hromadeniu.
Kľúčovou časťou zmluvy je definovanie pravidiel, ktorými sa krajiny majú riadiť pri posudzovaní transferov zbraní v rozsahu obchodných aktivít a zavedenie opatrení transparentnosti. Zmluva uznáva legitímne politické, bezpečnostné, ekonomické a obchodné záujmy štátov a právo legálne vyrábať, nadobúdať a obchodovať so zbraňami. Potvrdzuje právo štátov na individuálnu alebo kolektívnu obranu. Uznáva princípy nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov, mierového riešenia sporov, vyvarovania sa používania hrozieb, rešpektovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.

Zmluva podľa čl. 22 nadobudne platnosť 90 dní po tom, ako v poradí 50. krajina uloží ratifikačnú listinu u depozitára.

SYSTÉM KONTROLY EXPORTU V SR


Kontrola exportu tvorí integrálnu súčasť politiky SR v oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia. Systém kontroly exportu predstavuje jeden z kľúčových elementov všeobecnej stratégie politiky nešírenia. V Slovenskej republike je tento systém rozdelený do dvoch oblastí: kontrola exportu vojenského materiálu (vrátane ručných a ľahkých zbraní) a kontrola exportu tovarov a technológií dvojakého použitia. Súčasný legislatívny rámec pre kontrolu exportu v SR sa riadi štandardmi Európskej únie.

Kontrola exportu vojenského materiálu

Podmienky obchodovania s vojenským materiálom upravuje v Slovenskej republike zákon č. 392/2011 Z.z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon explicitne zakazuje obchodovať, dovážať, vyvážať, nadobúdať, sprostredkúvať obchodovanie alebo prepravovať zbrane hromadného ničenia, vrátane ich komponentov.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zákon o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu administruje prostredníctvom Odboru výkonnú obchodných opatrení. .
Obchodovať s vojenským materiálom môže len oprávnená osoba, t.j. osoba, ktorej bolo vydané povolenie. Oprávnená osoba je povinná zdržať sa obchodovania s vojenským materiálom, ak by obchodovanie viedlo k poškodeniu zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodných záujmov Slovenskej republiky, medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky alebo k poškodeniu záujmov medzinárodných organizácií a inštitúcií, ktorých je Slovenská republika členom alebo ich Slovenská republika uznáva.
Na požiadanie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa k žiadostiam o vývoz vojenského materiálu vyjadrujú aj ďalšie príslušné rezorty Slovenskej republik.
Negatívne stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky k vývozu je pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky záväzné.

Kontrola exportu tovarov a technológií dvojakého použitia

Systém kontroly exportu tovarov a technológií dvojakého použitia sa riadi Nariadením Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (prepracované znenie a korigendum), ktoré nadobudlo účinnosť 27. augusta 2009 (k tomu istému dňu sa zrušilo nariadenie Rady (ES) č 1334/2000 z 22. júna 2000 stanovujúce režim Spoločenstva na kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím).

Zákon č. 39/2011 Z.z. o položkách s dvojakým použitím odráža tento stav a nahradil zákon č. 21/2007 Z. z. o tovare a technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na dovoz alebo vývoz kontrolovaného tovaru alebo sprostredkovateľskú činnosť s kontrolovaným tovarom musí mať oprávnená osoba povolenie udelené od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

Špecifikácia tovarov dvojakého použitia v Slovenskej republike je založená na zozname tovarov podliehajúcich kontrole platného v EÚ, ktorý zahŕňa zoznamy tovarov Dohovoru o zákaze chemických zbraní (CWC) a multilaterálnych režimov kontroly exportu, Wassenaarskeho usporiadania (WA), Austrálskej skupiny (AG), Režimu kontroly raketových technológií (MTCR) a Skupiny jadrových dodávateľov (NSG).

Podobne ako v prípade vojenského materiálu môže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky požiadať ďalšie príslušné rezorty o vyjadrenie sa k žiadosti o vývoz materiálu dvojakého použitia. Negatívne stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky k vývozu je pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky záväzné.

Dátum poslednej aktualizácie: 07.04.2014