Na udržanie dosiahnutej miery bezpečnosti a stability je potrebné vyvíjať neustále úsilie. Nevyriešené konflikty za hranicami rozšírenej EÚ naďalej sprevádza organizovaný zločin, ilegálna migrácia, terorizmus a nie je vylúčené šírenie zbraní hromadného ničenia. Celkové riešenia je preto potrebné zamerať nielen proti jednotlivým negatívnym javom, ale zároveň preventívne odstraňovať ich príčiny. Čeliť prejavom aktuálnych ohrození výlučne silou nie je dostatočne efektívne, na príčiny je potrebné vplývať predovšetkým angažovanou zahraničnou a rozvojovou politikou.
Slovenská republika odsudzuje všetky formy terorizmu bez ohľadu na krajinu pôvodu a jeho ideologické, politické, etnické alebo náboženské pozadie.

Vláda Slovenskej republiky a všetky kompetentné subjekty bezpečnostného systému Slovenskej republiky považujú boj s terorizmom za jednu zo svojich hlavných priorít.

Zahraničnú politiku v oblasti boja proti terorizmu realizuje SR predovšetkým prostredníctvom multilaterálnych fór, aktivít medzinárodných organizácií a z nich vyplývajúcich odporúčaní a záväzkov.

Aktívnym prístupom a účasťou na projektoch medzinárodných organizácií sa SR snaží nielen o zásadný príspevok do koalície v boji proti terorizmu, ale aj o zvýšenie vlastnej bezpečnosti.

V boji s globálnym terorizmom, respektíve globálnymi teroristickými sieťami, by reakcia iba na národnej alebo regionálnej úrovni bola nedostatočná, preto jediným účinným riešením je komplexný globálny prístup medzinárodného spoločenstva.

Popredné miesto v boji proti medzinárodnému terorizmu patrí Organizácii spojených národov (OSN). SR sa ratifikáciou Dohovoru o potláčaní činov jadrového terorizmu v marci 2006 stala prvou krajinou na svete, ktorá ratifikovala všetkých trinásť univerzálnych medzinárodných zmlúv v boji proti terorizmu a naďalej sa zasadzuje o prijatie Všeobecného dohovoru o terorizme s univerzálnou definíciou terorizmu.

SR sa v máji 2007 pripojila ku Globálnej iniciatíve pre boj s jadrovým terorizmom, ktorú predložili v júli 2006 počas summitu G-8 v Sankt-Peterburgu prezidenti Ruska a USA. Zapojenie do tejto iniciatívy predstavuje potvrdenie dlhodobej politiky SR v otázkach nešírenia zbraní hromadného ničenia (chemických, biologických, rádiologických a jadrových) a boja proti medzinárodnému terorizmu.

SR si plní všetky medzinárodnoprávne záväzky, ktoré jej z medzinárodných zmlúv vyplývajú, implementuje a pravidelne aktualizuje sankcie OSN s dôrazom na boj proti terorizmu. Otázky aplikácie sankčného režimu BR OSN, ako aj Rady EÚ komplexne právne upravuje zákon č. 460/2002 Z.z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť a jeho novela (zák. 127/2005 Z.z.).

Najdôležitejším krokom pri uplatňovaní medzinárodných právnych nástrojov v Slovenskej republike je implementácia základnej protiteroristickej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1373/2001 v podmienkach Slovenskej republiky, ďalej podpísanie Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 s výhradou ratifikácie, podpísanie tzv. Dohovoru o Europole 12. mája 2004 a štyroch nadväzných protokolov (Protokol o praní špinavých peňazí, Protokol o vyšetrovacích tímoch, Protokol o zriadení Európskeho policajného úradu, Protokol o výsadách a imunitách).

V rámci Európskej únie (EÚ) sú najvýznamnejšími dokumentmi umožňujúcimi aktívne bojovať s terorizmom Európsky dohovor o potláčaní terorizmu a Deklarácia o boji proti terorizmu. Prijatím uvedených dokumentov sa vytvorili podmienky na prípravu a prijatie revidovaného Akčného plánu boja proti terorizmu (AP), ktorý bol postavený na strategických cieľoch boja proti terorizmu, prehĺbení medzinárodného konsenzu a posilnení spoločného úsilia, obmedzení prístupu k finančným a ekonomickým zdrojom zo strany teroristov, prevencii teroristických útokov, vysporiadaní sa s následkami prípadných útokov, kompenzáciách pre obete teroristických útokov a zlepšení spolupráce v oblasti boja proti terorizmu s tretími krajinami. Úlohy vyplývajúce z Akčného plánu pre boj proti terorizmu EÚ sú zohľadnené v rámci Národného akčného plánu pre boj proti terorizmu (NAP). NAP vytvára platformu pre riešenie legislatívnej, inštitucionálnej a výkonnej stránky boja s terorizmom, platformu pre posilnenie koordinácie a spolupráce medzi kľúčovými subjektami boja proti terorizmu v rámci SR a vhodné podmienky na dôslednú implementáciu medzinárodných zmlúv a záväzkov SR.

V rámci NATO je SR zapojená do plnenia Partnerského akčného plánu boja proti terorizmu a vojenskej koncepcie na ochranu proti terorizmu (Pražský summit). Na Istanbulskom summite (2004) boli prijaté opatrenia na zdokonalenie mechanizmu odovzdávania spravodajských informácií prostredníctvom Spravodajskej jednotky analyzovania teroristickej hrozby (Brusel). Zároveň bol prijatý pracovný program Konferencie národných riaditeľov pre vyzbrojovanie v obrane proti terorizmu (CNAD), ktorý pozostáva z viacerých projektov. Jedným z projektov je likvidácia vojenských výbušnín a manažment následkov, v ktorom vedúcu úlohu v rámci Aliancie prevzala SR.
Zástupcovia príslušných štátnych orgánov Slovenskej republiky sa priebežne zúčastňujú medzinárodných konferencií, seminárov a ďalších akcií vzťahujúcich sa k problematike boja proti terorizmu.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vystupuje ako kontaktné miesto pre oblasť zahraničnej bezpečnostnej politiky v súvislosti s implementáciou medzinárodných dohovorov a záväzkov dotýkajúcich sa Slovenskej republiky, ďalej eviduje, centralizuje, aktualizuje a distribuuje relevantným bezpečnostným zložkám medzinárodné dokumenty súvisiace s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, nariadeniami inštitúcií a orgánov Európskej únie a ďalších výnosov medzinárodných inštitúcií i konkrétnych štátov, v ktorých sú vyhlasované sankcie voči osobám a skupinám podozrivým z terorizmu a z podpory terorizmu.

Zástupcovia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa pravidelne zúčastňujú na činnosti pracovných skupín Rady EÚ pre oblasť terorizmu (najmä pracovná skupina pre medzinárodné aspekty terorizmu v rámci 2. piliera EÚ – COTER). Informácie a poznatky získané v súvislosti s ich činnosťou sú základom na riadnu implementáciu Akčného plánu EÚ na boj proti terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky.
Otázky boja proti terorizmu bezprostredne súvisia aj s otázkami kontroly zbrojenia Efektívny prístup k riešeniu týchto otázok je bezprostredne spojený s úrovňou schopnosti SR čeliť hrozbám terorizmu a použitia ZHN.

Bezpečnostné riziká vyplývajúce z terorizmu a ich vplyv na Slovenskú republiku

V rámci vyhodnotenia bezpečnostnej situácie vo svete, najväčšie globálne teroristické hrozby predstavuje v súčasnosti naďalej teroristická sieť al-Káida a lokálne radikálne militantné skupiny, ktoré sú pod jej vplyvom. Hrozba teroristických útokov proti Spojeným štátom a Európskej únii je stále vysoká a reálna.

Destabilizácia situácie v Iraku viedla k nárastu terorizmu, k radikalizácii miestnych islamských skupín a militantných povstalcov a k eskalácii nábožensky motivovaných nepokojov medzi šiítskou, sunnitskou a kurdskou časťou obyvateľstva. Snahou teroristov a militantov je teroristickými prostriedkami – bombovými atentátmi proti vojakom a únosmi zahraničných civilistov prinútiť vlády, účastníckych štátov spojeneckej koalície pod vedením USA, aby stiahli svoje vojenské jednotky z Iraku.

Podobne nestabilná je aj situácia v Afganistane, kde je postavenie centrálnej vlády najmä v odľahlejších provinciách, a to napriek masívnej zahraničnej pomoci, pomerne krehké. Niektoré oblasti krajiny fakticky kontrolujú vzbúrenci z hnutia Taliban a nie vláda Afganistanu. Situácia sa nezlepšila ani po nedávnych prezidentských voľbách, v ktorých podľa platných afgánskych zákonov zvíťazil doterajší prezident H. Karzai.

Bezpečnosť v priestore geograficky blízkom k strednej Európe je ohrozená aj násilnými akciami islamských teroristov. Mimo regiónu Blízkeho východu sa môže preniesť napätie z palestínsko-izraelského konfliktu, nakoľko na celosvetový džihád vyzývajú aj militantné skupiny pôsobiace v európskych krajinách.

Vývoj bezpečnostnej situácie vo svete v ostatných rokoch zaznamenal priamy dopad aj na vývoj medzinárodných právnych nástrojov týkajúcich sa boja proti terorizmu v Slovenskej republike. Slovenská republika aktívne uplatňuje medzinárodné právne nástroje boja proti terorizmu a vo vnútroštátnom právnom poriadku prijíma príslušné opatrenia na realizáciu všetkých záväzkov vyplývajúcich z protiteroristických medzinárodných zmlúv, ako aj iné opatrenia na prevenciu a potláčanie terorizmu.

Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v jednotlivých častiach sveta pravidelne poskytujú informácie o vývoji situácie vo svete, ktoré sú Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky odstupované ďalším vecne príslušným rezortom. Informácie o politickej a bezpečnostnej situácii v zahraničí sú získavané aj prostredníctvom spolupráce so zastupiteľskými úradmi cudzích štátov na území Slovenskej republiky.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky priebežne konzultuje možné dopady negatívneho bezpečnostného vývoja na vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky a možnosti ich riešenia s príslušnými spravodajskými službami a ďalšími rezortmi a inými ústrednými orgánmi štátnej správy. V rámci rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sú vyššie uvedené informácie analyzované a vyhodnocované z hľadiska ich vplyvu na vnútornú bezpečnosť štátu.