Rozdelenie európskej agendy

Sekcia európskych záležitostí (SEZA) sa podieľa na definovaní a realizácii aktuálnych cieľov zahraničnej politiky SR vo vzťahu k Európskej únii a jej členským štátom. Do pôsobnosti sekcie patria vnútorné politiky EÚ, ako aj bilaterálne vzťahy so štátmi EÚ v teritoriálnej pôsobnosti sekcie. SEZA zodpovedá za koordináciu európskych záležitostí v podmienkach SR. Aktívne spolupracuje s Radou vlády SR pre európske záležitosti, Národnou radou SR a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy pri vypracovaní stanovísk a inštrukcií na rokovania v inštitúciách EÚ.

Sekcia európskych záležitostí sa člení na Odbor európskych politík, Odbor všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ, Odbor štátov Západnej a Južnej Európy a Odbor štátov Strednej, Severnej Európy a susedských vzťahov a Odbor sektorálnych analýz.

Sekcia riadi činnosť Stáleho zastúpenia SR pri EÚ a prostredníctvom podriadených teritoriálnych odborov riadi činnosť zastupiteľských úradov a generálnych konzulátov v štátoch spadajúcich do teritoriálnej pôsobnosti.

Európska agenda je na MZV SR súčasne pokrývaná Odborom spoločnej zahraničnej bezpečnostnej politiky na Sekcii politického riaditeľa. Do pôsobnosti uvedeného odboru patrí aj agenda rozširovania, Východné partnerstvo a sankcie EÚ. Konania o porušení Zmluvy o založení ES tzv. infringement proceedings patria do vecnej pôsobnosti Odboru práva EÚ na Právnej sekcii.

Koordinačný mechanizmus

Koordinačný mechanizmus

Z členstva v Európskej únii (EÚ) vyplýva pre Slovensko okrem práv a povinností aj nevyhnutnosť rešpektovať existujúci mechanizmus rozhodovacích procesov vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ. Pôsobenie Slovenska v štruktúrach EÚ je podmienené nielen fungujúcim systémom koordinácie záležitostí EÚ medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami, ale aj vhodným spôsobom koordinácie a spolupráce na národnej úrovni. Túto formu spolupráce zabezpečuje v rámci Sekcie európskych záležitostí Odbor sektorálnych analýz, ktorý vznikol 1.novembra 2010 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti novely zákona č.403/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činností vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. § 40p prešla pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti koordinácie realizácie politík Európskej únie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Rozhodovací proces na úrovni Rady EÚ

Ťažiskom rozhodovacieho procesu EÚ je tvorba legislatívy, ktorá má tri štádiá – iniciatíva, prerokúvanie a rozhodnutie. Návrh legislatívneho aktu, ktorý predkladá Európska komisia (EK), je na expertnej úrovni prerokovaný a pripomienkovaný v Pracovnej skupine Rady EÚ, neskôr vo Výbore stálych predstaviteľov (Coreper). Rada EÚ predstavuje záverečný - vo väčšine prípadov formálny - krok v schvaľovacom procese legislatívnych návrhov.

Pracovné skupiny

Na najnižšej úrovni je legislatívna činnosť Rady pripravovaná v pracovných skupinách (PS). Ich zloženie v podstate kopíruje princíp, na ktorom je založená aj samotná Rada, t.j. na ich zasadnutiach sú prítomní zástupcovia členských štátov (spravidla zo stáleho zastúpenia pri EÚ v Bruseli). Pracovnej skupine predsedá členský štát, ktorý vykonáva funkciu predsedníctva EÚ.

Coreper

V nadväznosti na činnosť jednotlivých PS zodpovedá Coreper na úrovni veľvyslancov, stálych predstaviteľov členských štátov pri EÚ, resp. ich zástupcov za prípravu činnosti samotnej Rady. Coreper-u predsedá stály predstaviteľ alebo zástupca stáleho predstaviteľa členského štátu, ktorý je poverený funkciou predsedníctva EÚ. Coreper preskúma všetky body na programe zasadnutia Rady, pričom vynakladá úsilie, aby sa už na jeho úrovni dosiahla dohoda medzi členskými štátmi (v prípade, že sa tak nestalo na úrovni PS), ktorá sa Rade predloží na konečné schválenie.

Jeho činnosť je rozdelená nasledovne:

• Coreper II (na úrovni stálych predstaviteľov pri EÚ) zodpovedá za prípravu rokovaní Rady pre všeobecné záležitosti ;

Zvláštne výbory

Coreper-u v rámci Rady napomáhajú tzv. zvláštne výbory, ktorých úlohou je koordinácia práce v jednotlivých sektorálnych formáciách Rady. Medzi ne patrí:

• Hospodársky a finančný výbor – pripravuje okrem iného prácu Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN);
• Politický a bezpečnostný výbor – monitoruje medzinárodnú situáciu v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;
• Výbor podľa čl. 36 – pripravuje zasadnutia a rokovania v oblasti policajnej a súdnej spolupráce;
• Výbor podľa č. 133 – asistuje EK pri negociáciách o medzinárodných dohodách v rámci Spoločnej obchodnej politiky a
• Zvláštny výbor pre poľnohospodárstvo – pripravuje zasadnutia Rady pre poľnohospodárstvo a rybolov.

Rada EÚ

Napriek tomu, že Rada je samostatnou inštitúciou združujúcou ministrov z členských štátov únie, z organizačných dôvodov sa schádza v závislosti od predmetnej sektorovej záležitosti v desiatich formáciách:

• Rada pre všeobecné záležitosti;
• Rada pre zahraničné veci;
• Rada pre hospodárske a finančné záležitosti;
• Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti;
• Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa;
• Rada pre konkurencieschopnosť;
• Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku;
• Rada pre poľnohospodárstvo a rybolov;
• Rada pre životné prostredie;
• Rada pre vzdelávanie, mládež a kultúru.

Detailné fungovanie tejto inštitúcie a jej orgánov je stanovené v rokovacom poriadku Rady (Úradný vestník L 106 , 15/04/2004 S. 0022 – 0045).

Koordinácia európskych záležitostí v podmienkach SR

Vstupom Slovenska do EÚ plnia v európskych záležitostiach jednotlivé ministerstvá hlavnú úlohu pri presadzovaní záujmov v rozhodovacom procese o politikách a legislatíve EÚ. Základ existujúcej koordinačnej štruktúry v SR vychádza a v podstate kopíruje štruktúru rozhodovacieho procesu v EÚ (tzn. PS, Coreper/zvláštne výbory a formácie Rady). V podmienkach SR sú jej základnými článkami rezortné koordinačné skupiny a komisie pre záležitosti EÚ.

Rezortné koordinačné skupiny

Prvý stupeň rozhodovacieho procesu predstavujú rezortné koordinačné skupiny (RKS), ktoré boli vytvorené na jednotlivých ministerstvách. Legislatívny návrh je po predložení EK postúpený prostredníctvom Generálneho sekretariátu Rady na jednotlivé gestorské ministerstvá buď priamo alebo cez Stále zastúpenie SR pri EÚ (SZ SR EÚ). RKS k danému návrhu - po konzultácii so zástupcami iných ministerstiev (taktiež záujmových združení a pod.) - vypracúva predbežné stanovisko, resp. následne v neskoršom štádiu pozíciu.

Komisie pre záležitosti EÚ

Komisia pre záležitosti EÚ 1 (KEÚ1) a Komisia pre záležitosti EÚ 2 (KEÚ2) predstavujú druhý stupeň koordinácie rozhodovacieho procesu v záležitostiach EÚ. Zástupcovia jednotlivých ministerstiev, resp. iných ústredných orgánov štátnej správy sa pravidelne každý týždeň stretávajú na Ministerstve zahraničných vecí SR na zasadnutí týchto komisií a rokujú o problematike, ktorá je v pôsobnosti Coreper-u I a II. Komisie pre európske záležitosti schvaľujú návrh inštrukcie, ktorá je k jednotlivým bodom rokovania Coreper-u pripravená kompetentne príslušnými ministerstvami.

V nadväznosti na základnú funkciu Coreper-u – t.j. príprava zasadnutí Rady - sa na zasadnutia jednotlivých formácií ministerských rád EÚ pripravuje stanovisko SR bez ohľadu na to, či je daná záležitosť predložená len na diskusiu alebo na konečné rozhodnutie. Návrh mandátu vypracúva zodpovedné ministerstvo a to na základe dovtedy spracovaných dokumentov (rámcová pozícia, stanovisko, inštrukcia), resp. v logickej nadväznosti na tieto dokumenty a taktiež z hľadiska znalosti situácie a posledného vývoja pri rokovaniach o danej problematike na úrovni všetkých členských štátov EÚ.

Spolupráca medzi Národnou radou SR a vládou SR v záležitostiach EÚ

V záujme skvalitnenia legislatívneho procesu, ako aj skĺbenia politickej a expertnej úrovne (resp. zákonodarnej a výkonnej moci) je pri spracovávaní návrhov európskej legislatívy do procesu tvorby stanovísk SR od jeho začiatku súčasne s exekutívou zapojená aj Národná rada SR (NR SR) cez Výbor pre európske záležitosti a odborný aparát Kancelárie NR SR. NR SR má právomoc prijímať záväzné stanoviská pre zástupcov SR v príslušnom orgáne EÚ.
Právna úprava spolupráce NR SR a vlády SR týkajúcej sa návrhov právne záväzných aktov EÚ vychádza z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 2, odsek 2) a nasledovných zákonov a uznesení vlády:

Uznesenie vlády SR č. 884/2007 zo 17. októbra 2007
 Ustavný zákon z 24. júna 2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie  (pdf; 29,79 kB)