Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) EÚ sa v posledných rokoch vyvíjala s mimoriadnou intenzitou. EÚ sa dnes angažuje v mnohých krízových regiónoch sveta formou civilných, ale čiastočne aj vlastných vojenských misií. V súčasnosti takouto formou uskutočňuje napríklad výcvik príslušníkov polície v Bosne a Hercegovine, Kongu, Palestíne a v Afganistane. Rovnako sa podieľa i na vzdelávaní sudcov a justičných pracovníkov v Iraku. V Bosne a Hercegovine realizovala EÚ svoju zatiaľ najväčšiu vojenskú operáciu zameranú na zaistenie bezpečnosti tamojšieho obyvateľstva. V roku 2006 tiež prostredníctvom vojenskej prítomnosti pomohla zabezpečiť pokojný priebeh prvých demokratických volieb v Konžskej demokratickej republike.

SZBP EÚ bola uvedená do života Maastrichtskou zmluvou, ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 1993. K niektorým zmenám v štruktúre SZBP došlo prijatím záverov Európskej rady v Nice v decembri 2000. Oblasti SZBP sa významne dotkla Lisabonská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. Dôležité je, že napriek rušeniu pilierovej konštrukcie EÚ v Lisabonskej zmluve sa rozhodnutia v oblasti SZBP budú naďalej prijímať konsenzom. SZBP teda nenahradí zahraničnú politiku členských štátov, ale i naďalej bude predstavovať nástroj na presadzovanie politiky, na ktorej sa členské krajiny dohodnú. Opatrenia vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy smerujú v prvom rade k lepšej koherencii a efektivite SZBP EÚ. V tomto zmysle je kľúčovou zmenou vytvorenie postu Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý je zároveň podpredsedom Európskej komisie (EK). Týmto krokom sa inštitucionálne zakotvila ambícia EÚ hovoriť v oblasti zahraničnej politiky jednotne. Prvou vysokou predstaviteľkou a podpredsedníčkou EK sa stala Catherine Ashtonová z Veľkej Británie, ktorej nominácia na tento post bola jednohlasne schválená Európskou radou dňa 19. novembra 2009.

Úlohou vysokej predstaviteľky je zastupovať EÚ v otázkach SZBP. Vysoká predstaviteľka vedie v mene EÚ dialóg s tretími krajinami a prezentuje pozície EÚ v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách. Zároveň vykonáva aj úlohy, ktoré doteraz v oblasti zahraničných vzťahov EÚ plnilo rotujúce predsedníctvo spolu s Vysokým predstaviteľom pre SZBP (od roku 1999 do novembra 2009 Javier Solana) a členkou EK zodpovednou za zahraničné vzťahy (do roku 2009 Benita Ferrero-Waldnerová).

Pri výkone svojej činnosti sa vysoká predstaviteľka môže oprieť o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (European External Action Service – EEAS), ktorá spája potenciál diplomatov a zahraničných služieb Európskej komisie, Sekretariátu Rady a národných diplomacií členských štátov EÚ a svoju činnosť spustila 1. decembra 2010.

Hlavné zásady a línie SZBP určuje Európska rada, ktorá sa schádza dvakrát za pol roka. Skladá sa z hláv štátov, resp. predsedov vlád všetkých 27 členských krajín EÚ a jej členom je aj predseda Európskej rady (v súčasnosti H. Van Rompuy) a predseda Európskej komisie (J. M. Barroso).

Ústredným rozhodovacím orgánom v oblasti SZBP je Rada pre zahraničné veci (FAC). Skladá sa z ministrov zahraničných vecí všetkých 27 členských krajín EÚ. Rozhodnutia prijíma v súlade s hlavnými zásadami a líniami pre oblasť SZBP stanovenými Európskou radou. Rade pre zahraničné veci predsedá Vysoká predstaviteľka EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Rada sa schádza spravidla raz za mesiac (s výnimkou augusta). V apríli, júni a októbri sa zasadnutia Rady konajú v Luxemburgu, v ostatných mesiacoch v Bruseli. Raz za pol roka sa v rámci zasadnutia FAC schádzajú aj ministri obrany a ministri pre rozvojovú spoluprácu členských krajín EÚ.
Rozhodnutiam FAC predchádzajú rokovania v pracovných skupinách Rady EÚ pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
Hlavné pracovné skupiny v oblasti SZBP Európskej únie sú:

• COAFR Afrika
• COARM Export konvenčných zbraní
• COASI Ázia, Oceánia
• COCON Konzulárne záležitosti
• CODUN Odzbrojenie
• COELA Rozširovanie únie
• COEST Východná Európa a Stredná Ázia
• COHOM Ľudské práva
• COJUR Medzinárodné právo verejné
• COLAT Latinská Amerika
• COMAG Maghreb-Mashriq
• COMAR Námorné právo
• COMEM Blízky východ, Perzský záliv
• COMEP Blízkovýchodný mierový proces
• CONOP Nešírenie zbraní hromadného ničenia
• CONUN Organizácia Spojených národov (OSN)
• COSCE Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)
• COTER Boj proti terorizmu
• COTRA Transatlantické vzťahy (USA, Kanada)
• COWEB Západný Balkán
• RELEX Sanctions - Implementácia sankcií Rady EÚ
• WPDU Dual Use Materials

Všetky návrhy záverov FAC sa vopred pripravujú vo Výbore stálych predstaviteľov II (COREPER II), ktorý sa skladá z veľvyslancov – vedúcich stálych zastúpení členských krajín pri EÚ v Bruseli.

Sledovaním a hodnotením vývoja medzinárodnej politickej a bezpečnostnej situácie sa zaoberá Politický a bezpečnostný výbor (Political and Security Committee – PSC) Rady EÚ, ktorý permanentne zasadá v Bruseli. Zložený je zo zástupcov jednotlivých členských krajín EÚ. Rada EÚ môže výboru zveriť operatívne rozhodovacie právomoci v otázkach politickej kontroly a strategického riadenia operácií krízového manažmentu (čl. 38 Zmluvy o Európskej únii). PSC predstavuje operatívne riadiace a kontrolné grémium členských štátov vo vzťahu k SZBP EÚ.

Ciele SZBP

Hlavným cieľom SZBP EÚ je prispieť k zachovaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti a podporiť hodnoty demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vo svete. Článok 24 Zmluvy o Európskej únii určuje, že kompetencia únie v oblasti SZBP sa vzťahuje na všetky oblasti zahraničnej politiky a tiež na všetky otázky súvisiace s bezpečnosťou únie. V článku 21 sa ďalej hovorí: „Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov...“.

Ciele EÚ v oblasti SZBP (zasadzovanie sa za hodnoty EÚ a jej najvlastnejšie záujmy, podpora a upevňovanie demokracie, právneho štátu, ľudských práv a zásad medzinárodného práva) vychádzajú z hlavných princípov, na ktorých sa zakladá spolupráca členských krajín v oblasti zahraničnej politiky. Tieto ciele sú zámerne formulované skôr všeobecne, na rozdiel od zmluvných úprav v iných oblastiach, kde sú kompetencie Európskej komisie veľmi presne definované. Dôvodom je skutočnosť, že v oblasti SZBP platí aj v podmienkach Lisabonskej zmluvy pri prijímaní rozhodnutí požiadavka konsenzu, preto členské krajiny nechceli zužovať svoj manévrovací priestor príliš obmedzujúcimi formuláciami. Základné princípy SZBP boli podrobnejšie definované v „Európskej bezpečnostnej stratégii“ schválenej v decembri 2003.

Nástroje SZBP

Nástroje SZBP majú umožniť krátkodobú reakciu na krízové situácie vo svete. Pred uplatňovaním Lisabonskej zmluvy rozlišovala zmluva EÚ rôzne nástroje, ktoré si spravidla vyžadovali jednohlasné rozhodnutie Rady: spoločná pozícia, jednotná akcia, spoločná stratégia. Lisabonská zmluva tieto nástroje spojila a hovorí už len o všeobecných usmerneniach a o rozhodnutiach k akciám, ktoré má únia uskutočniť, resp. k pozíciám, ktoré má zaujať (čl. 25).

EÚ ďalej pravidelne vydáva vyhlásenia k aktuálnemu politickému vývoju v krajinách, resp. regiónoch sveta (odsudzuje napríklad uplatňovanie trestu smrti v niektorom štáte alebo víta pokojný priebeh volieb v inom), ktoré sú pre členské krajiny politicky záväzné. Do 31.12. 2009 vydávalo takéto vyhlásenia rotujúce predsedníctvo, od 1.1. 2010 prešla táto kompetencia na Vysokú predstaviteľku EÚ pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. K týmto vyhláseniam sa môžu pripojiť aj asociované krajiny (ktoré spája s EÚ asociačná dohoda).

Označenie „SZBP“ vyjadruje skutočnosť, že EÚ realizuje aj bezpečnostnú politiku. V tejto oblasti došlo v posledných rokoch k zásadnému posunu. Kým otázka vonkajšej bezpečnosti EÚ bola najmä v kontexte európskej integrácie dlhodobo na okraji záujmu únie, museli členské krajiny v 90-tych rokoch v dôsledku konfliktov a kríz v bezprostrednom susedstve EÚ tento postoj prehodnotiť. V roku 1999 boli napokon existujúce nástroje SZBP doplnené o Európsku bezpečnostnú a obrannú politiku (EBOP, v súčasnosti Spoločná bezpečnostná a obranná politika - SBOP), čím bolo únii umožnené využívať na riešenie konfliktov aj opatrenia vojenského krízového manažmentu.

Slovensko a SZBP EÚ

Základným cieľom úsilia SR v oblasti SZBP EÚ je pôsobiť v prospech takého zahraničnopolitického postavenia štátu, ktoré bude zárukou stabilného vývoja a prosperity našej krajiny a jej občanov.

Účasť na SZBP EÚ umožňuje Slovensku efektívnejšie uplatňovať svoje predstavy o riešení zahraničnopolitických problémov a presadzovať svoje záujmy, ktoré by bez členstva v Európskej únii v mnohých prípadoch ďaleko presahovali naše možnosti.

Z aktivít v rámci SZBP vyplýva tiež nutnosť koordinácie postojov členských štátov a ich spoločný postup na pôde medzinárodných organizácií, čím sa prostredníctvom Európskej únie nepochybne zvyšuje aj prestíž a váha SR na medzinárodnej scéne. Ide o jeden z pozitívnych efektov nášho členstva v EÚ, ktorý však na druhej strane znamená aj prevzatie podielu zodpovednosti za SZBP EÚ.

V štruktúre MZV SR zabezpečuje koordináciu slovenskej účasti na aktivitách SZBP EÚ Odbor Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky pôsobiaci v rámci Politickej sekcie MZV SR. Odbor sleduje horizontálne záležitosti SZBP, zabezpečuje koherenciu výstupov MZV SR v oblasti SZBP smerom k partnerom a kompletizuje inštrukcie a podkladové materiály na zasadnutia jednotlivých pracovných formátov SZBP (pracovné skupiny Rady EÚ, Politický a bezpečnostný výbor, Výbor stálych predstaviteľov, Rada pre zahraničné veci).

V zmysle priorít zahraničnej politiky SR sa ťažisko aktivít slovenskej diplomacie v oblasti SZBP orientuje predovšetkým na tvorbu a implementáciu európskej politiky voči krajinám západného Balkánu a východnej Európy (iniciatíva Východného partnerstva), do ktorých môžeme vnášať know-how s vysokou pridanou hodnotou z vlastných reformných a integračných procesov. Dôležitou ambíciou SR je tiež prispievať k rozvoju transatlantických vzťahov a k budovaniu kapacít Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Slovensko sa okrem toho aktívne zasadzuje za pokračovanie procesu rozširovania Európskej únie.

Rozširovanie EÚ

V súčasnosti prebiehajú prístupové rokovania s dvomi krajinami: Chorvátskom a Tureckom. Na summite v júni 2010 rozhodla Európska rada o začatí prístupových rozhovorov s Islandom. Štatút kandidátskej krajiny bol udelený aj Macedónsku v decembri 2005, ale o termíne začatia prístupových rokovaní zatiaľ nebolo rozhodnuté.

Prístupové rokovania s Chorvátskom a Tureckom boli otvorené v októbri 2005. Na základe skúseností s predchádzajúcim kolom rozširovania boli pre tento proces stanovené ďalšie doplňujúce elementy, ktoré umožnia dôkladnejšiu kontrolu plnenia záväzkov obidvoch krajín v priebehu celého procesu negociácií. Súčasťou rokovaní sú aj dôležité politické otázky vrátane reformy súdnictva a dodržiavania ľudských práv. SR očakáva ukončenie negociácií s Chorvátskom v r. 2011.

Perspektívu budúceho členstva v EÚ majú krajiny západného Balkánu: Čierna Hora, Srbsko, Bosna a Hercegovina a Albánsko. Čierna Hora získala od Európskej komisie pozitívne stanovisko k svojej žiadosti o začatie prístupových rokovaní a v r. 2011 očakáva skoré udelenie štatútu kandidátskej krajiny a začatie prístupových rokovaní. Srbsko požiadalo o začatie prístupových rokovaní a očakáva stanovisko Európskej komisie, o ktoré ju požiadala Rada ministrov zahraničných vecí EÚ.

Výsledkom zložitých diskusií v únii (ovplyvnených nízkym ekonomickým rastom v krajinách EÚ, spormi o inštitucionálne usporiadanie Únie, problémami v samotných krajinách západného Balkánu) je koncepcia Nového konsenzu o rozširovaní Únie, ktorá bola prijatá Európskou radou v decembri 2006. Nový konsenzus o rozširovaní znamená pre uchádzačov o členstvo v EÚ sprísnenie pravidiel hry a spomalenie prístupových rozhovorov. Bol zavedený systém konkrétne definovaných podmienok pre uzatváranie a v zložitých prípadoch i pre otváranie negociačných kapitol (tzv. benchmarks) a podmienenie začatia prístupových rokovaní dostatočným plnením záväzkov zo stabilizačných a asociačných dohôd.

Slovenská republika vníma členstvo v Európskej únii ako pridanú hodnotu a má preto eminentný záujem na pokračovaní procesu rozširovania, ktorý znamená šírenie a upevňovanie mieru, demokracie, slobody a prosperity. Ovplyvňuje stabilitu, priebeh reforiem a globálne postavenie Európskej únie a v neposlednom rade je šírením spoločne zdieľaných hodnôt. Zároveň podporuje regionálnu integráciu a spoluprácu a preventívne tak pôsobí voči možným novým regionálnym napätiam.

Východné partnerstvo (Európska susedská politika)

Zmeny vo východnej dimenzii ENP vyústili do formalizácie koncepcie Východného partnerstva. Európska komisia zverejnila v decembri 2008 na kolégiu nový strategický dokument o Východnom partnerstve, pod názvom „Oznámenie Európskej komisie o Východnom partnerstve“. Európska rada na svojom zasadnutí rovnako v decembri 2008 prijala k téme Východného partnerstva samostatné závery prevažne procedurálneho charakteru, v ktorých poverila Európsku komisiu a ďalšie formáty Rady, aby ďalej pracovali na rozpracovaní návrhu o Východnom partnerstve.

V máji 2009 sa v Prahe v rámci českého predsedníctva v EÚ uskutočnil 1. summit EÚ k Východnému partnerstvu, ktorý prijal vo forme deklarácie základný koncepčný dokument, podľa ktorého funguje Východné partnerstvo dodnes. Ambiciózny megaprojekt Východného partnerstva predstavuje koncept zmien vo vzťahu EÚ k východným partnerom s cieľom zintenzívniť spoluprácu na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni.

Bilaterálna iniciatíva Východného partnerstva je pokračovanie budovania úspešnej spolupráce s ďalším návrhmi na existujúcich základoch východnej dimenzie ENP (Európskej susedskej politiky). Politika je založená na prístupe diferenciácie ku každému partnerovi, na individuálnej podpore ku každej krajine a na závislosti od pokroku na vlastnej ceste a dosiahnutej rýchlosti. Bilaterálny rámec zabezpečí začlenenie špecifických potrieb každej z partnerských krajín (dohoda o voľnom obchode, zjednodušenia vízového režimu), pričom kľúčovým bude individuálny (tailor-made) prístup ku každému partnerovi.

Multilaterálna iniciatíva Východného partnerstva znamená podporu partnerským krajinám, kde je možné riešiť ich rámec problémov a spoločné výzvy ako celok. Multilaterálny rámec by mal spočívať najmä na projektoch spoločného záujmu v oblastiach, kde partnerské krajiny zdieľajú rovnaké záujmy. Pre tento účel boli vytvorené štyri mnohostranné platformy: o demokracii, dobrej správe verejných záležitostí; o hospodárskej integrácii a konvergencii s oblasťami politiky EÚ; o energetickej bezpečnosti; a o kontaktoch medzi ľuďmi na ďalšie posilnenie individuálneho reformného úsilia partnerov.

V 2. polroku 2010 sa však začal proces revízie ENP, ktorého závery by sa v 1.polroku 2011 mali premietnuť do zlepšenia pozície i sady nástrojov a financovania Východného partnerstva. Tieto snahy by mali vrcholiť na 2. summite EÚ k Východnému partnerstvu, ktorý sa má koncom mája 2011 uskutočniť v rámci maďarského predsedníctva EÚ v Budapešti.

SR podporuje Východné partnerstvo, ktoré znamená evolučný krok vo východnej susedskej politike EÚ. Prostredníctvom Východného partnerstva ako nového nástroja ENP je možné realizovať víziu politickej asociácie, ekonomickej integrácie a celkovej modernizácie východoeurópskych krajín na báze hodnôt a štandardov EÚ. SR prispeje k prípravám summitu EÚ k Východnému partnerstvu v rámci svojho prebiehajúceho predsedníctva vo Visegrádskej skupine organizáciou stretnutia ministrov zahraničných vecí V4, Nemecka a partnerských krajín Východného partnerstva a vysokých predstaviteľov inštitúcií EÚ – v marci 2011 v Bratislave.

Zaujímavé odkazy

EUR-LEX (Official Journal)
Európska bezpečnostná a obranná politika
EÚ a boj proti terorizmu
predsedníctvo v Rade EÚ