Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ sa v posledných rokoch vyvíjala s mimoriadnou intenzitou. EÚ sa dnes angažuje v mnohých krízových regiónoch sveta formou civilných, ale čiastočne aj vlastných vojenských misií. V súčasnosti takouto formou uskutočňuje napríklad výcvik príslušníkov polície v Bosne a Hercegovine, Kongu, Palestíne a v Afganistane. Rovnako sa podieľa i na vzdelávaní sudcov a justičných pracovníkov v Iraku. V Bosne a Hercegovine realizovala EÚ svoju zatiaľ najväčšiu vojenskú operáciu zameranú na zaistenie bezpečnosti tamojšieho obyvateľstva. V roku 2006 tiež prostredníctvom vojenskej prítomnosti pomohla zabezpečiť pokojný priebeh prvých demokratických volieb v Konžskej demokratickej republike.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ bola uvedená do života Maastrichtskou zmluvou, ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 1993. K niektorým zmenám v štruktúre SZBP došlo prijatím záverov Európskej rady v Nice v decembri 2000. Oblasti SZBP sa významne dotkla Lisabonská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. Dôležité je, že napriek rušeniu pilierovej konštrukcie EÚ v Lisabonskej zmluve sa rozhodnutia v oblasti SZBP budú naďalej prijímať konsenzom. SZBP teda nenahradí zahraničnú politiku členských štátov, ale i naďalej bude predstavovať nástroj na presadzovanie politiky, na ktorej sa členské krajiny dohodnú. Opatrenia vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy smerujú v prvom rade k lepšej koherencii a efektivite SZBP EÚ. V tomto zmysle je kľúčovou zmenou vytvorenie postu Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý je zároveň podpredsedom Európskej komisie (EK). Týmto krokom sa inštitucionálne zakotvila ambícia EÚ hovoriť v oblasti zahraničnej politiky jednotne. Prvou vysokou predstaviteľkou a podpredsedníčkou EK sa stala Catherine Ashtonová z Veľkej Británie, ktorej nominácia na tento post bola jednohlasne schválená Európskou radou dňa 19. novembra 2009.

Úlohou vysokej predstaviteľky je zastupovať EÚ v otázkach SZBP. Vysoká predstaviteľka vedie v mene EÚ dialóg s tretími krajinami a prezentuje pozície EÚ v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách. Zároveň vykonáva aj úlohy, ktoré doteraz v oblasti zahraničných vzťahov EÚ plnilo rotujúce predsedníctvo spolu s Vysokým predstaviteľom pre SZBP (od roku 1999 do novembra 2009 Javier Solana) a členkou EK zodpovednou za zahraničné vzťahy (do roku 2009 Benita Ferrero-Waldnerová).
Pri výkone svojej činnosti sa vysoká predstaviteľka môže oprieť o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (European External Action Service – EEAS), ktorá spája potenciál diplomatov a zahraničných služieb Európskej komisie, Sekretariátu Rady a národných diplomacií členských štátov EÚ a svoju činnosť spustila 1. decembra 2010.

Hlavné zásady a línie SZBP určuje Európska rada, ktorá sa schádza dvakrát za pol roka. Skladá sa z hláv štátov, resp. predsedov vlád všetkých 27 členských krajín EÚ a jej členom je aj predseda Európskej rady (v súčasnosti H. Van Rompuy) a predseda Európskej komisie (J. M. Barroso).

Ústredným rozhodovacím orgánom v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je Rada pre zahraničné veci (FAC). Skladá sa z ministrov zahraničných vecí všetkých 27 členských krajín EÚ. Rozhodnutia prijíma v súlade s hlavnými zásadami a líniami pre oblasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky stanovenými Európskou radou. Rade pre zahraničné veci predsedá Vysoká predstaviteľka EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Rada sa schádza spravidla raz za mesiac (s výnimkou augusta). V apríli, júni a októbri sa zasadnutia Rady konajú v Luxemburgu, v ostatných mesiacoch v Bruseli. Raz za pol roka sa v rámci zasadnutia FAC schádzajú aj ministri obrany a ministri pre rozvojovú spoluprácu členských krajín EÚ.
Rozhodnutiam FAC predchádzajú rokovania v pracovných skupinách Rady EÚ pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Hlavné pracovné skupiny v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie sú:

• COAFR Afrika
• COARM Export konvenčných zbraní
• COASI Ázia, Oceánia
• COCON Konzulárne záležitosti
• CODUN Odzbrojenie
• COELA Rozširovanie únie
• COEST Východná Európa a Stredná Ázia
• COHOM Ľudské práva
• COJUR Medzinárodné právo verejné
• COLAT Latinská Amerika
• COMAG Maghreb-Mashriq
• COMAR Námorné právo
• COMEM Blízky východ, Perzský záliv
• COMEP Blízkovýchodný mierový proces
• CONOP Nešírenie zbraní hromadného ničenia
• CONUN Organizácia Spojených národov (OSN)
• COSCE Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)
• COTER Boj proti terorizmu
• COTRA Transatlantické vzťahy (USA, Kanada)
• COWEB Západný Balkán
• RELEX Sanctions - Implementácia sankcií Rady EÚ
• WPDU Dual Use Materials

Všetky návrhy záverov FAC sa vopred pripravujú vo Výbore stálych predstaviteľov II (COREPER II), ktorý sa skladá z veľvyslancov – vedúcich stálych zastúpení členských krajín pri EÚ v Bruseli.

Sledovaním a hodnotením vývoja medzinárodnej politickej a bezpečnostnej situácie sa zaoberá Politický a bezpečnostný výbor (Political and Security Committee – PSC) Rady EÚ, ktorý permanentne zasadá v Bruseli. Zložený je zo zástupcov jednotlivých členských krajín EÚ. Rada EÚ môže výboru zveriť operatívne rozhodovacie právomoci v otázkach politickej kontroly a strategického riadenia operácií krízového manažmentu (čl. 38 Zmluvy o Európskej únii). PSC predstavuje operatívne riadiace a kontrolné grémium členských štátov vo vzťahu k SZBP EÚ.

Ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

Hlavným cieľom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je prispieť k zachovaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti a podporiť hodnoty demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vo svete. Článok 24 Zmluvy o Európskej únii určuje, že kompetencia únie v oblasti SZBP sa vzťahuje na všetky oblasti zahraničnej politiky a tiež na všetky otázky súvisiace s bezpečnosťou únie. V článku 21 sa ďalej hovorí: „Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov...“.

Ciele EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (zasadzovanie sa za hodnoty EÚ a jej najvlastnejšie záujmy, podpora a upevňovanie demokracie, právneho štátu, ľudských práv a zásad medzinárodného práva) vychádzajú z hlavných princípov, na ktorých sa zakladá spolupráca členských krajín v oblasti zahraničnej politiky. Tieto ciele sú zámerne formulované skôr všeobecne, na rozdiel od zmluvných úprav v iných oblastiach, kde sú kompetencie Európskej komisie veľmi presne definované. Dôvodom je skutočnosť, že v oblasti SZBP platí aj v podmienkach Lisabonskej zmluvy pri prijímaní rozhodnutí požiadavka konsenzu, preto členské krajiny nechceli zužovať svoj manévrovací priestor príliš obmedzujúcimi formuláciami. Základné princípy SZBP boli podrobnejšie definované v „Európskej bezpečnostnej stratégii“ schválenej v decembri 2003.

Nástroje spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

Nástroje spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky majú umožniť krátkodobú reakciu na krízové situácie vo svete. Pred uplatňovaním Lisabonskej zmluvy rozlišovala zmluva EÚ rôzne nástroje, ktoré si spravidla vyžadovali jednohlasné rozhodnutie Rady: spoločná pozícia, jednotná akcia, spoločná stratégia. Lisabonská zmluva tieto nástroje spojila a hovorí už len o všeobecných usmerneniach a o rozhodnutiach k akciám, ktoré má únia uskutočniť, resp. k pozíciám, ktoré má zaujať (čl. 25).
EÚ ďalej pravidelne vydáva vyhlásenia k aktuálnemu politickému vývoju v krajinách, resp. regiónoch sveta (odsudzuje napríklad uplatňovanie trestu smrti v niektorom štáte alebo víta pokojný priebeh volieb v inom), ktoré sú pre členské krajiny politicky záväzné. Do 31.12. 2009 vydávalo takéto vyhlásenia rotujúce predsedníctvo, od 1.1. 2010 prešla táto kompetencia na Vysokú predstaviteľku EÚ pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. K týmto vyhláseniam sa môžu pripojiť aj asociované krajiny (ktoré spája s EÚ asociačná dohoda).

Označenie „SZBP“ vyjadruje skutočnosť, že EÚ realizuje aj bezpečnostnú politiku. V tejto oblasti došlo v posledných rokoch k zásadnému posunu. Kým otázka vonkajšej bezpečnosti EÚ bola najmä v kontexte európskej integrácie dlhodobo na okraji záujmu únie, museli členské krajiny v 90-tych rokoch v dôsledku konfliktov a kríz v bezprostrednom susedstve EÚ tento postoj prehodnotiť. V roku 1999 boli napokon existujúce nástroje SZBP doplnené o Európsku bezpečnostnú a obrannú politiku (EBOP, v súčasnosti Spoločná bezpečnostná a obranná politika - SBOP), čím bolo únii umožnené využívať na riešenie konfliktov aj opatrenia vojenského krízového manažmentu.

Slovensko a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Základným cieľom úsilia Slovenskej republiky v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je pôsobiť v prospech takého zahraničnopolitického postavenia štátu, ktoré bude zárukou stabilného vývoja a prosperity našej krajiny a jej občanov.
Účasť na spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky umožňuje Slovensku efektívnejšie uplatňovať svoje predstavy o riešení zahraničnopolitických problémov a presadzovať svoje záujmy, ktoré by bez členstva v Európskej únii v mnohých prípadoch ďaleko presahovali naše možnosti.

Z aktivít v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vyplýva tiež nutnosť koordinácie postojov členských štátov a ich spoločný postup na pôde medzinárodných organizácií, čím sa prostredníctvom Európskej únie nepochybne zvyšuje aj prestíž a váha SR na medzinárodnej scéne. Ide o jeden z pozitívnych efektov nášho členstva v EÚ, ktorý však na druhej strane znamená aj prevzatie podielu zodpovednosti za SZBP EÚ.

V štruktúre Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zabezpečuje koordináciu slovenskej účasti na aktivitách SZBP EÚ Odbor Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky pôsobiaci v rámci Politickej sekcie ministerstva. Odbor sleduje horizontálne záležitosti SZBP, zabezpečuje koherenciu výstupov MZV SR v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky smerom k partnerom a kompletizuje inštrukcie a podkladové materiály na zasadnutia jednotlivých pracovných formátov SZBP (pracovné skupiny Rady EÚ, Politický a bezpečnostný výbor, Výbor stálych predstaviteľov, Rada pre zahraničné veci).

V zmysle priorít zahraničnej politiky SR sa ťažisko aktivít slovenskej diplomacie v oblasti SZBP orientuje predovšetkým na tvorbu a implementáciu európskej politiky voči krajinám západného Balkánu a východnej Európy (iniciatíva Východného partnerstva), do ktorých môžeme vnášať know-how s vysokou pridanou hodnotou z vlastných reformných a integračných procesov. Dôležitou ambíciou SR je tiež prispievať k rozvoju transatlantických vzťahov a k budovaniu kapacít Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Slovensko sa okrem toho aktívne zasadzuje za pokračovanie procesu rozširovania Európskej únie.

Zaujímavé odkazy

EUR-LEX (Official Journal)
Spoločná bezpečnostná a obranná politika
EÚ a boj proti terorizmu
predsedníctvo v Rade EÚ





Dátum poslednej aktualizácie: 29.09.2012