Preskočiť navigáciu


Dôležité dokumenty a ľudskoprávne orgány

pdf Zoznam medzinárodných zmlúv  (pdf; 209,92 kB)

Organizácia Spojených národov


Slovenská republika je zmluvnou stranou takmer všetkých základných (core) ľudskoprávnych dohovorov OSN. K hlavným dohovorom OSN pokrývajúcim problematiku ľudských práv patria:

    • Charta OSN
    • Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)
    • Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966) – publikované pod č. 120/1976 Zb.
    • Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) – publikované pod č. 120/1976 Zb.
    • Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965) – publikované pod č. 95/1974 Zb.
    • Dohor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979) – publikovaný pod č. 62/1987 Zb.
    • Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu (1984) - publikovaný pod č. 143/1988 Zb.
    • Dohovor o právach dieťaťa (1989) – publikovaný pod č. 104/1991 Zb.
    • Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (1990)
    • Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006) – publikovaný pod č. 317/2010 Z. z.
    • Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím (2006) – podpis SR dňa 26. septembra 2007

Podrobný prehľad dohovorov členených podľa ich významu a problematiky
Stránka umožňuje stiahnutie plnej verzie dokumentov v anglickom jazyku. Slovenskú verziu možno nájsť na stránke Ministerstva spravodlivosti SR v systéme JASPI, kde sú tieto dokumenty publikované ako právne predpisy v Zbierke zákonov SR.

Systém OSN zameraný na podporu a ochranu ľudských práv pozostáva z dvoch hlavných typov orgánov:
  • orgány vytvorené na základe Charty OSN
  • orgány vytvorené na základe medzinárodných zmlúv o ľudských právach (zmluvné orgány)

Medzi orgány vytvorené na základe Charty patrí v súčasnosti predovšetkým Rada OSN pre ľudské práva (RĽP), ktorá nahradila Komisiu OSN pre ľudské práva. Rada je dnes najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom v rámci systému OSN. Viac informácii o RĽP nájdete v časti „Rada OSN pre ľudské práva“.

Podporou a ochranou ľudských práv sa zaoberajú všetky hlavné orgány OSN, a to najmä:
Valné zhromaždenie (VZ) – primárne tretí výbor Valného zhromaždenia (Sociálny, humanitárny a kultúrny výbor).
Hospodárska a sociálna rada
Medzinárodný súdny dvor

Medzi zmluvné orgány zaraďujeme:


Úrad Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva
Úrad Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (ďalej aj ako „úrad“) je relatívne novým inštitútom v rámci systému ľudských práv OSN. Vznikol v roku 1993 na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 48/141. Vysoký komisár pre ľudské práva nesie hlavnú zodpovednosť za aktivity OSN v oblasti ľudských práv – v tejto oblasti je po generálnom tajomníkovi OSN predstaviteľom OSN s najvyššou hodnosťou. Vysoký komisár v rámci svojej právomoci a bez toho, aby potreboval explicitný mandát od iného politického orgánu (napr. Rady pre ľudské práva), môže vyvíjať iniciatívy v prípade závažného a systematického porušenia ľudských práv.

Úrad, okrem iného, podporuje univerzálnu ratifikáciu a implementáciu ľudskoprávnych dohovorov. Plní úlohy zamerané na integráciu ľudských práv v rámci systému OSN (mainstreaming ľudských práv). Podporuje spoluprácu ľudskoprávnych inštitúcií a organizácií sveta a povzbudzuje ich k tomu, aby v rámci podpory ľudských práv postupovali v súlade so systémom OSN. Úrad poskytuje expertízu a poradenstvo ľudskoprávnym orgánom OSN a tiež zabezpečuje prístup k informáciám v oblasti ľudských práv.

Európska Únia


"Európska únia je založená na princípoch slobody, demokracie, právneho štátu, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú spoločnými hodnotami všetkých členských štátov."

"Rešpektovanie základných práv, garantovaných v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísanom v Ríme 4. novembra 1950 a vyplývajúcich z ústavných tradícií spoločných pre všetky členské štáty, je základným princípom Európskeho spoločenstva."
Zmluva o Európskej únii, článok 6


V roku 1987 bola vytvorená pracovná skupina Rady EÚ pre ľudské práva (COHOM), ktorá má v zmysle rozšíreného mandátu (2003) v kompetencii všetky ľudskoprávne aspekty vonkajších vzťahov Európskej únie v rámci 1. aj 2. piliera.
Mandát pre pracovnú skupina Rady EÚ pre ľudské práva (COHOM)

V decembri 2004 bol vytvorený post Osobného predstaviteľa generálneho tajomníka Rady EÚ, resp. Vysokého predstaviteľa pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku pre ľudské práva. Osobný predstaviteľ prispieva k väčšej koherencii a kontinuite ľudskoprávnej politiky EÚ.
ue.eu.int/uedocs/cmsUpload/Appointment.pdf
ue.eu.int/cms3_fo/showPage.asp?id=849&lang=en&mode=g

V rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) sa EÚ zameriava na sledovanie a zlepšovanie stavu ľudských práv v tretích krajinách. Dôležitým nástrojom sú ľudskoprávne dialógy s tretími krajinami, resp. politické dialógy, ktorých súčasťou sú aj ľudskoprávne témy. Okrem toho EÚ prijala 8 základných usmernení, ktoré definujú ciele a prostriedky pri zabraňovaní porušovania ľudských práv v jednotlivých oblastiach:

V roku 1998 sa členské štáty EÚ rozhodli posilniť svoje aktivity proti vynášaniu rozsudkov trestu smrti a ich výkonu. V júni 1998 prijali usmernenie, ktoré zakotvuje základné nástroje a politiky EÚ smerujúce k absolútnemu zrušeniu tohto trestu v čase mieru i v čase vojny. Toto usmernenie bolo aktualizované v roku 2008.

Účelom usmernenia, prijatého v apríli 2001 a aktualizovaného v roku 2008 je poskytnúť EÚ nástroj, ktorý by mohla využiť pri stykoch s tretími krajinami na všetkých úrovniach ako aj medzinárodných fórach na posilnenie a podporu snáh o prevenciu a odstránenie mučenia a zlého zaobchádzania vo svete.

Usmernenie, prijaté v decembri 2001 a aktualizované v roku 2009, je potvrdením úlohy EÚ pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách. EÚ uskutočňuje ľudskoprávny dialóg s mnohými krajinami a to v rôznych formátoch a na rôznych úrovniach. Veľkú dôležitosť prikladá predovšetkým inštitucionalizovanému dialógu s Čínou (prebieha od roku 1995) a dialógu s Ruskou federáciou (prebieha od roku 2005).

Podpora a ochrana práv detí je jednou z priorít ľudskoprávnej politiky EÚ. Cieľom usmernenia, prijatého v decembri 2003 a aktualizovaného v roku 2008, je zvýšiť pozornosť k tejto problematike v rámci EÚ, ako aj vo vzťahu k tretím krajinám. EÚ prostredníctvom jednotlivých členských štátov uskutočňuje mnohé aktivity a projekty najmä v afrických štátoch.

Podpora ochrancov ľudských práv je dlhodobým prvkom ľudskoprávnej politiky EÚ. Usmernenie, prijaté v júni 2004 a aktualizované v roku 2008, slúži ako návod pri stykoch s tretími krajinami na všetkých úrovniach ako aj multilaterálnych fórach na podporu a posilnenie snáh EÚ zvýšiť rešpektovanie práva na ochranu ľudských práv.

Nové usmernenie, prijaté v decembri 2007, znovu potvrdzuje záväzok EÚ zabezpečiť plnú realizáciu všetkých práv dieťaťa, umožňujú ucelený postup EÚ pri podpore práv detí prostredníctvom zahraničnej politiky a poskytujú nový nástroj presadzovania ľudskoprávnej politiky EÚ v politických kontaktoch.

Rada EÚ v decembri 2008 prijala usmernenie EÚ o násilí voči ženám a boji proti všetkým formám ich diskriminácie, s cieľom vytvoriť prostriedky na účinný boj proti porušovaniu ľudských práv v tejto oblasti. EÚ týmto deklaruje svoju politickú vôľu priznať prioritu otázke práv žien a byť dlhodobo činná v tejto oblasti. Usmernenie poskytuje praktický návod ako chrániť práva žien prostredníctvom monitoringu (aj individuálnych prípadov), predkladania správ, hodnotenia, dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce.

Účelom týchto usmernení je stanoviť operačné nástroje pre EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva. Tieto usmernenia sú určené všetkým, ktorí konajú v rámci EÚ v rozsahu, v ktorom riešené záležitosti spadajú do oblasti ich zodpovednosti a právomoci. Sú doplnkové k usmerneniam a spoločným pozíciám už prijatým v rámci EÚ. Tieto usmernenia sú v súlade so záväzkom EÚ a jej členských štátov k medzinárodnému humanitárnemu právu a majú za cieľ zaoberať sa so súladom tretích štátov s medzinárodným humanitárnym právom a prípadne neštátnych subjektov, ktoré fungujú v tretích štátoch. Všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými stranami Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov a majú teda povinnosť dodržiavať ich normy.

Cieľom každoročnej správy EÚ o ľudských právach je prezentovať, ako sa spoločné hodnoty EÚ transformujú do ľudskoprávnej politiky a stanovísk Únie. Faktické informácie obsiahnuté v správe majú slúžiť ako podklad pre zhodnotenie ľudskoprávnej politiky EÚ. Správa sa primárne zaoberá nasledovnými témami: politika EÚ v oblasti ľudských práv, akcie podniknuté EÚ voči tretím krajinám, účasť EÚ na medzinárodných fórach, tematické záležitosti mimoriadnej dôležitosti pre EÚ a situácia ľudských práv vo svete. Všetky správy nájdete na http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/A4_HR_200pp_EN_def.pdf

Rada Európy


Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách a jeho protokoly spolu s Dohovorom o zabránení mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania, Chartou sociálnych práv, Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín a ďalšími dohovormi prijatými v rámci Rady Európy obsahujú katalóg ľudských práv a základných slobôd uznávaných ako európsky štandard.

Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách sa stal vôbec prvým medzinárodno-právnym dokumentom ochraňujúcim široký okruh občianskych a politických práv, ktorý prevzal formu mnohostrannej zmluvy záväznej pre všetky jej zmluvné strany a zároveň zaviedol systém kontroly realizácie týchto práv (dohovor bol podpísaný 4.novembra 1950 v Ríme a platnosť nadobudol 3.septembra 1953). Dôležitosť dohovoru nespočíva teda len na šírke práv v ňom zahrnutých, ale aj v ochrannom mechanizme, ktorý na jeho základe vznikol – Európsky súd pre ľudské práva.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP)

Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave | Európsky súd pre ľudské práva

ESĽP bol zriadený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ESĽP je stála súdna inštancia, ktorá právne záväznými a vykonateľnými rozsudkami rozhoduje o porušení práv garantovaných Dohovorom.

Súd uplatňuje Európsky Dohovor o ľudských právach. Jeho úlohou je zaistiť, aby štáty rešpektovali práva a záruky obsiahnuté v dohovore. Každý členský štát Rady Európy musí byť stranou dohovoru. Súd tak koná prostredníctvom preskúmania sťažností (známych ako "žiadosti"), ktoré podávajú jednotlivci a niekedy aj štáty. Ak Súd zistí, že štát porušil jedno alebo viac práv alebo záruk, vynesie rozsudok. Rozsudky sú záväzné, a krajiny, ktorých sa týkajú, sú povinné podriadiť sa im.

ESĽP sa skladá zo sudcov volených Parlamentným zhromaždením Rady Európy, počet sudcov sa rovná počtu členských štátov Rady Európy. Sídlo má v Štrasburgu.
K podávaniu sťažností viac v časti: Kam sa obrátiť v prípade porušenia ľudských práv .

Komisár pre ľudské práva
Úrad Komisára je najmladšou inštitúciou Rady Európy, vznikol v roku 1999. Úrad komisára pre ľudské práva je mimosúdnou inštitúciou, ktorá nerieši individuálne sťažnosti a vykonáva činnosť úplne odlišnú od činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Môže však poskytovať rady a všetky relevantné informácie o ochrane ľudských práv a navrhovať riešenia všeobecnej povahy. Komisár vykonáva svoju funkciu nezávisle a nestranne. Pravidelne predkladá správu o činnosti Výboru ministrov i Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy. V prípade potreby môže vydať i všeobecné odporúčania pre členské štáty. Komisár monitoruje situáciu v členských štátoch a môže štátu adresovať konkrétne odporúčania na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv.

Prvým komisárom sa stal španielsky právnik Alvaro Gil-Robles. Nového komisára PZ RE volilo v októbri 2005. Stal sa ním Thomas Hammarberg (Švédsko).