Preskočiť navigáciu


Kam sa obrátiť v prípade porušenia ľudských práv

V prípade porušenia ľudských práv v Slovenskej republike je možné domáhať sa svojich práv na nezávislých súdoch Slovenskej republiky, vrátane Ústavného súdu. Okrem toho bol v roku 2001 zriadený inštitút verejného ochrancu práv (ombudsman), ktorý ako nezávislý orgán sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. V prípade diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu je možné sa obrátiť na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

V tejto sekcii uvádzame len informácie o medzinárodných orgánoch, ktoré poskytujú ochranu pri porušení ľudských práv. Tieto orgány zároveň pozorne skúmajú, či sťažovatelia vyčerpali všetky dostupné prostriedky nápravy, ktoré poskytuje slovenský právny poriadok.

Rada Európy - Európsky súd pre ľudské práva


Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) kontroluje dodržiavanie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaný pod č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.). ESĽP sa skladá zo sudcov volených Parlamentným zhromaždením RE, počet sudcov sa rovná počtu členských štátov RE. Sídlo má v Štrasburgu.
Jeho úlohou je rozhodovať, či štáty rešpektujú práva a záruky obsiahnuté v Dohovore. Súd koná výlučne na základe sťažností, ktoré môžu podávať jednotlivci, skupiny jednotlivcov, mimovládne organizácie, ale aj členské štáty Rady Európy (RE). Ak Súd zistí, že štát porušil práva alebo záruky, vynesie rozsudok. Rozsudky sú záväzné a krajiny, ktorých sa týkajú, sú povinné ich vykonať. Na výkon rozsudkov dohliada Výbor ministrov RE.
Zastupovanie Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva patrí do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR.

Viac informácií je možné nájsť na stránkach:

www.echr.coe.int/echr
www.justice.gov.sk/
www.radaeuropy.sk/

Organizácia Spojených národov


Niektoré z medzinárodných zmlúv, ktorých zmluvnou stranou je aj Slovenská republika, umožňujú jednotlivcom, skupinám jednotlivcov alebo mimovládnym organizáciám podať sťažnosť (oficiálne sa tento inštitút označuje anglickým communication) proti štátu, ak sa nazdávajú, že ich práva zakotvené v príslušnej zmluve (dohovore) boli porušené.

Zmluvami, ktoré umožňujú podanie sťažnosti a ktorých je SR zmluvnou stranou sú:
  • Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Opčný protokol k nemu (publikované pod č. 120/1976 Zb. a č. 169/1991 Zb.)
  • Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (publikovaný pod č. 95/1974 Zb.)
  • Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu (publikovaný ako vyhláška pod č. 143/1988 Zb.)
  • Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Opčný protokol k nemu (publikovaný pod č. 62/1987 Zb. a č. 343/2001 Z. z.)
  • Medzinárodný dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (publikovaný pod č.317/2010 Z. z.)
  • Opčný protokol (publikovaný pod č.318/2010 Z. z.)

Oznámenie o tom, že medzinárodnoprávne dokumenty, ktorých zmluvnou stranou bola Česká a Slovenská Federatívna Republika a ktoré ku dňu jej rozdelenia nadobudli platnosť pre Slovenskú republiku, bolo publikované pod č. 53/1994 Z. z..

Sťažnosti jednotlivcov posudzujú tzv. zmluvné orgány (treaty bodies) – orgány vytvorené priamo jednotlivými zmluvami. Slovenská republika uznáva príslušnosť nasledujúcich zmluvných orgánov:
  • Výbor pre ľudské práva (HRC)
  • Výbor pre odstránenie rasovej diskriminácie (CERD)
  • Výbor proti mučeniu (CAT)
  • Výbor pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW)
  • Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím (CRPD)

Slovenská republika v roku 2009 podpísala Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý v budúcnosti umožní podávanie individuálnych sťažností. S rovnakým zámerom sa v súčasnosti pripravuje v Rade OSN pre ľudské práva Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa. Viac v časti: Rada OSN pre ľudské práva .

Sťažnosť môže podať osoba, ktorá sa nachádza pod jurisdikciou Slovenskej republiky a nazdáva sa, že jej práva zaručené niektorou z uvedených medzinárodných zmlúv OSN o ľudských právach boli porušené. Sťažnosť sa podáva relevantnému výboru (HRC, CERD, CAT, CEDAW).

Právne zastúpenie nie je procesnou podmienkou podania sťažnosti, spravidla je však rozhodujúce pre jeho kvalitu. Sťažnosť je možné podať aj v zastúpení, ak zástupca disponuje písomným súhlasom poškodenej osoby, právo ktorej bolo porušené. Vo výnimočných prípadoch môže sťažnosť podať v mene obete aj iná osoba (spravidla blízky príbuzný) i bez jej súhlasu.

Sťažnosť je potrebné podať v jednom z oficiálnych jazykov OSN (anglický, francúzsky, španielsky, čínsky alebo ruský). Na podanie oznámenia nie je vymedzená osobitná lehota, je však v záujme podávateľa predložiť oznámenie v čo najkratšom čase, po vyčerpaní príslušných opravných prostriedkov. Oznámenia musia byť v písomnej forme a nemôžu byť anonymné. Oznámenie musí obsahovať základné osobné údaje podávateľa, resp. poškodeného a označenie zmluvného štátu, proti ktorému podanie smeruje. Ak je podanie urobené v mene inej osoby, treba preukázať súhlas tejto osoby s konaním. Ďalej je potrebné uviesť dôvod podania, resp. v chronologickom poradí všetky dôležité skutočnosti prípadu. Podávateľ je povinný uviesť vnútroštátne opravné prostriedky, ktoré boli vyčerpané (nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy je dôvodom na zamietnutie sťažnosti) a tiež skutočnosť, či bol prípad postúpený aj inému medzinárodnému orgánu (v prípade, že sťažnosť posudzoval iný medzinárodný orgán, príslušný výbor sťažnosť zamietne). Na záver podávateľ zhodnotí, prečo považuje fakty, ktoré uviedol, za porušenie konkrétnych článkov dotknutej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach.

Konanie pred zmluvnými orgánmi je rámcovo upravené v príslušných zmluvách a podrobne v procesných poriadkoch jednotlivých orgánov. Podstata konania spočíva v tom, že po podaní sťažnosti rozhodne zmluvný orgán o tom, či došlo k porušeniu práva a navrhne prípadné kroky, ktoré má daný štát podniknúť za účelom nápravy. Rozhodnutia uvedených výborov nemajú povahu súdnych rozhodnutí ako napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Názory výborov majú povahu odporúčaní pre členské štáty. MZV SR predkladá každoročne informáciu o stave individuálnych sťažností vláde SR. Poslednú správu možno vyhľadať na stránke www.rokovania.sk.

Ďalšie informácie týkajúce sa mechanizmu podávania individuálnych sťažností v rámci systému OSN nájdete na: www.ohchr.org/.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR upozorňuje, že tieto údaje majú iba informatívny charakter. Proces podania sťažnosti prináleží sťažovateľovi samotnému, ktorý si ho riadi a obstaráva sám. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR neposkytuje v tejto súvislosti právnu, či poradenskú pomoc.

Európska únia


Dodržiavanie ľudských práv je integrálnou súčasťou Zmluvy o Európskej únii a prvoradou podmienkou kandidátskej krajiny na vstup do EÚ: „Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom. Únia rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov, ako základných princípov práva spoločenstva.“

Konania týkajúce sa ľudských práv pred Európskym súdnym dvorom sú v kompetencii Ministerstva spravodlivosti SR. Viac informácií nájdete na stránke www.justice.gov.sk/.