Preskočiť navigáciu


Pracovná skupina pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti vzdelávania, zachovania pamiatky a výskumu holokaustu - ITF

Dňa 15. 11. 2005 sa Slovenská republika stala členom Pracovnej skupiny pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti vzdelávania, zachovania pamiatky a výskumu holokaustu – Task Force for International Cooperation on Holocaust Education, Remembrance and Research - ITF (www.holocausttaskforce.org).

ITF, ktorá v súčasnosti združuje 27 štátov, vznikla v roku 1998. V jej rámci spolupracujú zástupcovia štátnych i neštátnych inštitúcií. Hlavným cieľom ITF je realizácia a podpora projektov zameraných na vzdelávanie o holokauste, výskum v tejto oblasti a zachovanie pamiatky holokaustu. Projekty sú financované z príspevkov členských krajín. Vznik ITF bol motivovaný presvedčením, že na dôstojné vyrovnanie sa s dedičstvom holokaustu nestačí jeho odsúdenie ani priznanie si historickej viny, ale je potrebná realizácia permanentných aktivít zainteresovaných spoločenstiev vo viacerých oblastiach, ich vhodná inštitucionalizácia na medzištátnej úrovni, komunikácia a koordinácia postupov.

Ako tzv. liaison country spolupracovalo Slovensko s ITF už od roku 2000. Vďaka úspešne realizovaným projektom v oblasti vzdelávania o holokauste si získalo uznanie a rešpekt a predloženie jeho žiadosti o členstvo bolo v ITF očakávané a všeobecne podporované. Členstvo v ITF odsúhlasila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 754 z 28. 9. 2005.
(www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/CF4B067D7F1BAFFDC1257089003929D2?OpenDocument).

Koordináciu predvstupovej procedúry a ďalšieho pôsobenia Slovenska v ITF poverila vláda ministra zahraničných vecí. Úlohu odborných garantov prevzali Ministerstvo školstva, Ministerstvo kultúry a Slovenská akadémia vied, ktoré nominovali expertov do odborných pracovných skupín ITF posudzujúcich projekty. Štátne inštitúcie intenzívne spolupracujú aj s mimovládnymi organizáciami, osobitne predovšetkým s občianskym združením Dokumentačné stredisko holokaustu (www.holocaust.sk).

História
Slovensko sa zúčastnilo Štokholmského medzinárodného fóra o holokauste v roku 2000 a od tohto roku sa datuje aj intenzívna spolupráca SR s ITF. Po piatich rokoch intenzívnej spolupráce vyústilo snaženie SR do prijatia za plnohodnotného člena ITF v novembri 2005 v Krakove. Pre SR je členstvo v tomto zoskupení obzvlášť dôležité, a to aj z dôvodu, že štyri desaťročia komunistického režimu negatívne ovplyvnili aj interpretáciu historických faktov vrátane problematiky holokaustu. Až po roku 1989 sa obnovilo vedecké bádanie na tomto poli bez ideologickej predpojatosti a biele miesta v slovenskej histórii sa začali postupne zapĺňať. Dnes sa realizujú projekty a programy, a to aj s podporou ITF a ďalších partnerov, ktoré sú bežnou súčasťou a napomáhajú pripomínaniu pamiatky holokaustu.

Členstvo Slovenska v ITF je vyjadrením vôle byť medzi štátmi, ktoré aktívne podporujú vyučovanie o holokauste, jeho pripomínanie a výskum. Holokaust zanechal hlboké stopy na Slovensku. V rokoch 1942 a 1944 bolo z územia vtedajšieho Slovenska deportovaných viac ako 70 000 Židov. Väčšina z nich zahynula v koncentračných táboroch. Aktívnu úlohu pri prenasledovaní židovského obyvateľstva, pri jeho postupnom úplnom vylúčení z hospodárskeho i politického života, ktoré vyvrcholilo pozbavením základných ľudských práv a deportáciami, zohrával fašistický režim Slovenského štátu. Jeho predstavitelia mali hlavný podiel zodpovednosti na týchto hrozných udalostiach.

Po obnovení demokracie v Československu vydala v decembri 1990 Slovenská národná rada a vláda SR vyhlásenie k deportáciám Židov zo Slovenska do koncentračných táborov v rokoch 1942 a 1944. Vo vyhlásení prejavili poslanci a členovia vlády ako reprezentanti celého Slovenska svoju účasť židovským spoluobčanom a vyslovili ľútosť nad zločinmi na nich spáchanými a ospravedlnili sa za činy svojich predchodcov.

Pripomínanie pamiatky holokaustu
Za týmto vyhlásením nasledovalo postupne od roku 1992 na celom území Slovenska odhaľovanie pamätníkov a pamätných tabúľ venovaných pamiatke obetí holokaustu (do dnešného dňa ich bolo odhalených okolo 100), vrátane Ústredného pamätníka holokaustu Židov na Slovensku, ktorý bol vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála neologická synagóga. Pamätník bol slávnostne odhalený 28. augusta 1997. Pamätníky a pamätné tabule boli odhaľované z iniciatívy vlády SR, predstaviteľov obcí, židovských komunít, Ministerstva kultúry SR, Slovenského národného múzea - Múzea židovskej kultúry, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti.

V roku 2001 schválila Národná rada Slovenskej republiky ustanovenie Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Tento deň pripomína 9. september 1941, kedy vydala vláda Slovenského štátu nariadenie – tzv. židovský kódex, ktoré odštartovalo prenasledovanie Židov na Slovensku. Pri tejto príležitosti sa každoročne koná viacero podujatí, ako napríklad kladenie vencov k Ústrednému pamätníku holokaustu pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky, konanie konferencií, seminárov a prednášok o problematike holokaustu, rasového násilia i antisemitizmu. Od roku 2003 sa na základe pokynu Ministerstva školstva SR pripomína 9. september aj na základných a stredných školách v Slovenskej republike a to formou stretnutí s preživšími osobami, návštevou pamätných miest, besedami na tému holokaustu, antisemitizmu a rasizmu a pod.

Vzdelávanie o holokauste
Po podpise Štokholmskej deklarácie o holokauste prezidentom SR v roku 2000 začalo Ministerstvo školstva SR realizovať v spolupráci s ITF medzinárodný projekt „Príprava učiteľov stredných škôl v oblasti vzdelávania o holokauste“. Jeho cieľom je vzdelávanie vybraných učiteľov dejepisu a ďalších spoločenskovedných predmetov vyučujúcich problematiku holokaustu, za účelom zvýšenia kvality výučby v zmysle svetových štandardov ako aj možnosti tvorby kvalitnejších a účinnejších učebných textov a pomôcok. V roku 2004 vyšla prvá slovenská učebná pomôcka pre učiteľov stredných škôl - edukačný balíček „Prečo sa učíme o holokauste“ (učebnica, cvičebnica, videokazeta) pre vyučovanie o tejto problematike.

O holokauste sa vyučuje na všetkých stupňoch škôl vrátane univerzít. V základných a stredných školách je problematika holokaustu integrálnou súčasťou nielen vyučovania dejepisu, ale aj občianskej či etickej výchovy. Úspešne napreduje aj ďalšie vzdelávanie pedagógov v tejto oblasti, aj vďaka podpore z ITF. V rokoch 2000-2008 v spolupráci so zahraničnými partnermi v Nemecku, Izraeli, USA a Českej republike vyslalo Ministerstvo školstva SR okolo 180 slovenských učiteľov (multiplikátorov) na približne 40 medzinárodných podujatí organizovaných v zahraničí.

V roku 2006 uzavrelo Ministerstvo školstva SR dohodu s mimovládnou organizáciou Dokumentačné stredisko holokaustu, na základe ktorej sú organizované odborné vzdelávacie aktivity pre slovenských učiteľov v spolupráci s Metodicko-pedagogickými centrami v rámci SR. Dokumentačné stredisko holokaustu v spolupráci s ďalšími subjektami taktiež aktívne zapája pedagógov a študentov do rôznych projektov venovaných problematike holokaustu a v spolupráci s odborníkmi a multiplikátormi pripravuje rôzne vzdelávacie materiály pre vyučovanie.

Múzeá
Na Slovensku pôsobí od r. 1994 v Bratislave Múzeum židovskej kultúry ako špecializované múzeum v rámci Slovenského národného múzea. Jeho poslaním je aj uchovávať a propagovať spomienku holokaustu na Slovensku. Súčasťou múzea je od r. 2005 stála expozícia holokaustu v Nitre v budove synagógy, ktorá pod názvom „Osudy slovenských židov“ prezentuje cenné a výnimočné artefakty viažuce sa k tragédii slovenských židov v čase II. svetovej vojny.

V Banskej Bystrici v Múzeu Slovenského národného povstania bola v r. 2004 vytvorená stála expozícia „Slovensko v protifašistickom hnutí odporu Európy v rokoch 1939 – 1945“, v rámci ktorej je prezentovaný aj tragický osud židovského obyvateľstva na Slovensku deportovaného v rokoch 1942 a 1944 do nemeckých koncentračných a vyhladzovacích táborov na územie okupovaného Poľska. Múzeum pripravilo v r. 2007 pri príležitosti 65. výročia začiatku deportácií slovenských Židov putovnú výstavu po slovenských mestách pod názvom “Vagón”, ktorá bola umiestnená v dvoch železničných vagónoch podobných tým, ktoré boli použité na transport slovenských Židov do koncentračných táborov. Cieľom celej expozície bolo poskytnúť komplexnú faktografickú informáciu o holokauste na Slovensku previazanú na konkrétne ľudské osudy, a tak bezprostrednejšie odhaliť a vysvetliť na pravú podstatu holokaustu a dokumentovať jeho obludnosť.

Od roku 2002 sa v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau v Poľsku nachádza stála Slovenská národná expozícia holokaustu.

Výskum
Výskumu sa venuje Nadácia Milana Šimečku v spolupráci so slovenskou židovskou komunitou a Dokumentačným strediskom holokaustu. Doposiaľ bolo vydaných osem zväzkov dokumentov „Holokaust na Slovensku“. Skupina editorov (Eduard Nižňanský, Ivan Kamenec, Katarína Hradská a Igor Baka) spracovala dokumenty pokrývajúce takmer všetky základné aspekty histórie protižidovských opatrení a politiky na Slovensku v rokoch 1939 - 1945.

Taktiež je potrebné spomenúť činnosť Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorý na svojich internetových stránkach zverejnil databázy zlikvidovaných a arizovaných židovských podnikov (vrátane mien arizátorov).

Genocída Rómov
Prvé iniciatívy súvisiace s pripomínaním si tragédie Rómov počas 2. sv. vojny sa na Slovensku uskutočnili až na začiatku 90-tych rokov. Témou sa zaoberala predovšetkým Nadácia Milana Šimečku, ktorá v rámci projektu „Osudy tých, ktorí prežili“ zaznamenala popri židovských svedectvách aj svedectvá slovenských Rómov. Táto téma bola ďalej spracovaná v publikácii „Rómovia a 2. svetová vojna“, ktorá vyšla v r. 2006.

V roku 2005 začali Slovenské národné múzeum a občianske združenie In Minorita realizovať projekt „Ma bisteren!“ (Nezabudnite!), súčasťou ktorého je vzdelávací program pre mládež, putovná výstava o genocíde Rómov a osádzanie pamätných tabúľ v lokalitách, ktoré sa viažu k perzekúciám Rómov. Celkovo bolo do roku 2007 osadených 7 pamätných tabúľ.