Preskočiť navigáciu


Rada Európy

Rada Európy


Rada Európy (RE) má od svojho založenia v roku 1949 atribúty združenia európskych štátov, ktoré sa spojili s cieľom zachovať a rozvíjať „demokratickú bezpečnosť“. V preambule Štatútu Rady Európy zakladajúce štáty potvrdili „oddanosť duchovným a morálnym hodnotám, ktoré sú spoločným dedičstvom ich národov a skutočným zdrojom individuálnej slobody, politickej slobody a právneho štátu“, princípom, ktoré tvoria základ skutočnej demokracie. K základným záväzkom členského štátu RE patrí podľa čl. 3 Štatútu povinnosť prijať princípy právneho štátu, rešpektovať ľudské práva a základné slobody všetkých osôb a spolupracovať na uskutočňovaní cieľov RE v čl. 1 Štatútu („...dosiahnutie jednoty za účelom zachovania a uskutočnenia ideálov a princípov, ktoré sú ich spoločným dedičstvom, a uľahčenie ich ekonomického a sociálneho rozvoja...“).

V priebehu mnohoročného vývoja sa RE stala uznávanou medzinárodnou inštitúciou pre otázky ľudskoprávnej dimenzie, iniciátorkou rozsiahleho systému európskych dohovorov, ale aj diskusným politickým parlamentným fórom predstaviteľov rôznych politických strán a občianskych združení. Na jej úrovni funguje zatiaľ najprepracovanejší regionálny mechanizmus na ochranu ľudských práv a základných slobôd s bohatým zdrojom judikatúry k prípadom porušovania ľudských práv a základných slobôd. RE pokrýva široké spektrum otázok humanitných, ekonomických, sociálnych, zdravotníckych, mediálnych, vzdelávacích, ekologických, kultúrnych, eticko-filozofických a v súčasnom období predovšetkým otázok výrazne politického charakteru spätých so základmi demokratického politického systému.

Postupné zakotvenie tradičných hodnôt uznávaných pôvodnými členskými krajinami RE (demokracia, ochrana ľudských práv, právny štát) v rámci celého kontinentu sa začalo považovať za základný predpoklad rozvoja stability a bezpečnosti v Európe (demokratická bezpečnosť a neskôr demokratická stabilita). Akcentovanie demokratického obsahu bezpečnosti v pojme „demokratická bezpečnosť“ bezprostredne súvisí s politickými zmenami v Európe po roku 1989. V tomto období sa pod vplyvom predovšetkým politických zmien formuje nová koncepcia európskej architektúry (systém celosvetových a európskych organizácií a inštitúcií a mechanizmus spolupráce štátov) a aj pojem demokratickej bezpečnosti. V dôsledku pádu komunistických režimov a začínajúceho sa rozširovania členskej základne, nadobudla RE novú politickú dimenziu.

Oficiálne bol pojem „demokratická bezpečnosť“ zavedený do praxe prijatím Viedenskej deklarácie na záver 1. summitu Rady Európy dňa 9. októbra 1993, v ktorej sa o.i. hovorí : „Všetky naše (členské) krajiny sú oddané pluralitnej a parlamentnej demokracii, nedeliteľnosti a univerzálnosti ľudských práv, právnemu štátu a spoločnému kultúrnemu dedičstvu obohatenému o jeho rozmanitosť. Európa sa tak môže stať rozsiahlym priestorom demokratickej bezpečnosti.“ V deklarácii sa ďalej zdôrazňuje, že členské krajiny sa prihlásili k predsavzatiu „plne využívať politické fórum, ktoré predstavuje Výbor ministrov RE a Parlamentné zhromaždenie RE s cieľom rozvíjať, v súlade s právomocami a funkciou organizácie, posilňovanie demokratickej bezpečnosti v Európe.

Hoci koncepcia demokratickej bezpečnosti je stále živá, v súčasnom období, t.j. po rozšírení Rady Európy, sa akcent presúva na koncepciu demokratickej stability, ktorá je komplementárnou súčasťou demokratickej bezpečnosti.

Základná informácia o Rade Európy

www.radaeuropy.sk
www.coe.int

Rada Európy je najstaršia medzinárodná politická organizácia Európy (založená 5. mája 1949 Londýnskou zmluvou)
Sídlo: Palác Európy, Štrasburg, Francúzsko
Pracovný jazyk: anglický jazyk, francúzsky jazyk
Princípy Rady Európy pluralitná demokracia, ľudské práva a právny štát
Pôsobnosť pôsobí vo všetkých oblastiach s výnimkou vojenskej obrany

Členské štáty:
47 členských štátov: Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, BJR Macedónsko, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská federácia, San Marino, Slovenská republika, Slovinsko, Srbsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina a Veľká Británia.

Podmienky členstva v Rade Európy:
Záväzok dodržiavať princípy právneho štátu, demokracie a rešpektovať základné ľudské práva a slobody. Členský štát musí byť zmluvnou stranou štatútu Rady Európy a musí tiež prijať a uplatňovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Orgány Rady Európy (RE):

Výbor ministrov (VM RE)

Committee of Ministers - Home

Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave | súvisiace dokumenty

je rozhodovacím orgánom Rady Európy. Tvoria ho ministri zahraničných vecí členských štátov, resp. v zastúpení stáli diplomatickí zástupcovia v Štrasburgu. Členské krajiny sa striedajú v predsedníctve VM RE každých 6 mesiacov. VM RE zasadá jedenkrát za rok (v máji). V súčasnosti je predsedníckou krajinou Poľsko (jeho predsedníctvo končí v máji, kedy ho vystrieda Portugalsko). Ako pozorovatelia pri VM RE pôsobia Kanada, Japonsko, Mexiko, Spojené štáty a Svätá Stolica.
Zástupcovia ministrov zahraničných vecí, stáli predstavitelia pri Rade Európy v Štrasburgu; majú rovnaké právomoci ako samotní ministri. Schádzajú sa každý týždeň na úrovni veľvyslancov (tzv. Výbor delegátov ministrov - VDM). Pre zabezpečenie činnosti má VDM vytvorených viacero stálych pracovných skupín (zložených z diplomatov ČK v Štrasburgu) alebo osobitných spravodajcov (spravidla niektorý z veľvyslancov).
Rozhodnutiami Výboru ministrov sú prijímané dohovory Rady Európy, odporúčania pre vlády. Výbor ministrov tiež schvaľuje mandáty expertných výborov Rady Európy, kde sú štáty zastúpené národnými expertmi (takýchto výborov je v RE viac ako 100). Zameranie a činnosť výborov vypovedá o aktuálnych záujmoch organizácie. Výbor ministrov schvaľuje rozpočet organizácie a rozhoduje o použití povinných členských príspevkov, ktoré sú takmer výhradným zdrojov príjmov Rady Európy. VM RE dohliada na vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.
Hoci VM má stanovené potrebnú väčšinu na prijímanie jednotlivých rozhodnutí, v zásade však platí, že všetky rozhodnutia sú vo VM prijímané konsenzom. Hlasovanie vo VM býva skôr výnimkou a je vnímané ako naštrbenie jednoty členských štátov, ktorej upevňovanie patrí medzi hlavné princípy organizácie.

Výbor ministrov rozhoduje o prijatí za člena Rady Európy a za podmienok stanovených v štatúte môže štátu členstvo pozastaviť, resp. ho vylúčiť z organizácie. V doterajšej histórii organizácie k tomu nedošlo.

Parlamentné zhromaždenie (PZ RE)

Council of Europe Parliamentary Assembly (PACE Web site)

Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave | Parlamentné zhromaždenie

Podľa štatútu RE je poradným orgánom Výboru ministrov RE; má 318 členov a 318 náhradníkov, ktorých volia alebo určujú zo svojich radov poslanci národných parlamentov. Počet predstaviteľov štátov je úmerný počtu ich obyvateľov a pohybuje sa od 2 do 18. Národné delegácie do PZ RE sú zložené tak, aby bolo zaistené spravodlivé zastúpenie všetkých politických strán a skupín v národných parlamentoch.
Politické strany v zhromaždení sa sformovali do piatich skupín: Socialistickej skupiny (SOC), Európskej ľudovej strany (EPP/CD), Európskej demokratickej skupiny (EDG), Liberálnej, demokratickej a reformnej skupiny (LDR) a Skupiny zjednotenej európskej ľavice (UEL) a nezávislí.
PZ RE sa stretáva na týždňovom plenárnom zasadaní štyrikrát ročne v Štrasburgu. PZ RE volí svojho predsedu na obdobie jedného roka.
PZ RE sa zaoberá širokým okruhom tém (politické, právne, ľudskoprávne, sociálne, zdravotnícke, a pod.). Prijíma rezolúcie, resp. odporúčania pre VM RE, ktorými sa s snaží ovplyvňovať nasmerovanie činnosti VM RE. PZ RE má tiež konzultačnú funkciu pri prijímaní dohovorov RE.
PZ RE má aj niektoré významné právomoci, ktoré zasahujú do činnosti RE, volí aj generálneho tajomníka RE a jeho zástupcu, sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva a komisára RE pre ľudské práva.
Štatút pozorovateľa v PZ RE získali Izrael, Kanada a Mexiko. Štatút osobitného hosťa v PZ RE malo i Bielorusko, od 13. januára 1997 je suspendovaný.

Kongres miestnych a regionálnych samospráv (Kongres)

www.coe.int

Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave | Kongres miestnych a regionálnych samospráv

Kongres pôsobí ako konzultačný orgán v oblasti miestnej a regionálnej demokracie. Pomáha členským štátom najmä s praktickou stránkou v procese budovania efektívnej miestnej a regionálnej samosprávy.
Skladá sa z dvoch komôr: z Komory miestnych samospráv a Komory regiónov. Dvojkomorové zhromaždenie pozostáva z 315 členov a 315 náhradníkov, riadne zvolených v komunálnych voľbách, priamo zodpovedných zvoleným miestnym a regionálnym samosprávam. Komory striedavo volia predsedu kongresu na dvojročné obdobie.
Kongres sa stretáva na plenárnom zasadaní v Štrasburgu raz za rok. Stály výbor, ktorý tvoria zástupcovia všetkých národných delegácií, sa stretáva medzi plenárnymi zasadaniami Kongres.

Stály administratívny aparát (sekretariát RE)
Stály administratívny aparát RE sa člení na jednotlivé generálne direktoriáty. Výdavky na chod sekretariátu sú hradené z riadneho rozpočtu Rady Európy.
Na čele Sekretariátu RE je generálny tajomník (GT), volený PZ RE na dobu 5 rokov, ktorý zodpovedá celkovo za strategické smery práce a program RE a dohliada na denné riadenie organizácie a jej sekretariátu.

The Council of Europe Secretary General

Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave | Generálny tajomník

* * * * *

Niektoré aktivity vyvíja Rada Európy i prostredníctvom tzv. parciálnych dohôd, kde nemusia byť členmi všetky členské štáty RE, príp. môžu byť členmi aj nečlenské štáty RE. Medzi najznámejšie parciálne dohody zriadené v rámci Rady Európy patri Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, známa tiež ako Benátska komisia, Rozvojová banka Rady Európy, Skupina štátov proti korupcii (GRECO), Eurimages, Európska liekopisná komisia, Centrum Sever-Juh a ďalšie.

Jednou z primárnych aktivít RE je zmluvná normotvorba. Dosiaľ bolo v RE prijatých 200 dohovorov v oblasti ochrany ľudských práv, právnej spolupráce, zdravia, životného prostredia, ale i kultúry, športu. Dodržiavanie väčšiny dohovorov je zaistené kontrolným mechanizmom dohodnutom v samotnom dohovore zmluvnými stranami.

Council of Europe - Treaty Office

Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave | Séria Európskych dohovorov

Medzi najdôležitejšie dohovory možno zaradiť:

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950)
Európsky kultúrny dohovor (1954)
Európska sociálna charta (1961)
Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia (1964)
Európsky dohovor o sociálnom zabezpečení (1972)
Európska charta miestnej samosprávy (1985)
Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (1987)
Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov (1992)
Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (1995)
Európsky dohovor o občianstve (1997)
Dohovor Rady Európy o zabránení terorizmu (2005)
Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi (2005)
Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu (2005)

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP)

European Court of Human Rights/Cour européenne des Droits de l'Homme
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave | Európsky súd pre ľudské práva
ECHR - Judgments and Decisions

ESĽP bol zriadený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Každý členský štát RE musí byť stranou dohovoru. ESĽP je stála súdna inštancia, ktorá právne záväznými a vykonateľnými rozsudkami rozhoduje o porušení práv garantovaných dohovorom.
Súd uplatňuje Európsky dohovor o ľudských právach. Jeho úlohou je zaistiť, aby štáty rešpektovali práva a záruky obsiahnuté v Dohovore. Súd tak koná prostredníctvom preskúmania sťažností (známych ako "žiadosti"), ktoré podávajú jednotlivci a niekedy aj štáty. Ak Súd zistí, že štát porušil jedno alebo viac práv alebo záruk, vynesie rozsudok. Rozsudky sú záväzné, a krajiny, ktorých sa týkajú, sú povinné podriadiť sa im.
ESĽP sa skladá zo sudcov volených PZ RE, počet sudcov sa rovná počtu členských štátov Rady Európy. Sídlo má v Štrasburgu.
K podávaniu sťažností viac v časti: Kam sa obrátiť v prípade porušenia ľudských práv.

Reforma Európskeho súdu pre ľudské práva
O súde sa hovorí, že sa stal „obeťou vlastného úspechu“. Už niekoľko rokov je zavalený obrovský množstvom sťažností, ktoré nie je schopný vybavovať v primeranom čase. Členské štáty RE sa preto usilujú o reformu, ktorá má kontrolný systém stanovený dohovorom zachrániť.
Ešte v roku 1998 bol zriadený jednotný a stály ESĽP, ktorý nahradil Európsku komisiu pre ľudské práva a Európsky súd pre ľudské práva. Opatrenie nestačilo.
Stále zvyšujúci sa počet sťažností spôsobený aj rozširovaním RE si vyžiadal ďalšiu revíziu dohovoru. Zjednodušenie procedúry pred ESĽP má priniesť Protokol č. 14. k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv. Protokol bol schválený VM a otvorený na podpis v máji 2004
Okrem protokolu prijal VM v máji 2004 aj odporúčania, ktoré sa sústreďujú na tri oblasti: predchádzanie porušeniam na vnútroštátnej úrovni a zdokonaľovanie domácich právnych prostriedkov nápravy, čo najefektívnejšie filtrovanie a spracovanie sťažností a konečne zlepšenie a urýchlenie výkonu rozhodnutí ESĽP.
SR protokol podpísala 22.10.2004, ratifikačné listiny uložil prezident počas 3. summitu RE. Protokol dosiaľ platnosť nenadobudol (podmienkou nadobudnutia platnosti je ratifikácia všetkými členskými štátmi RE).

Protokol č.14 nenadobudol platnosť, nakoľko je na to potrebná ratifikácia všetkými zmluvnými stranami Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Ruská federácia ho ako posledná zo zmluvných strán neratifikovala. Výbor ministrov Rady Európy preto prijal na svojom 119. zasadaní v Madride dňa 12. mája 2009 rozhodnutie, ktorým umožnil realizáciu vybraných ustanovení Protokolu č. 14. Prijal Protokol 14bis a rozhodol o jeho otvorení na podpis dňa 27. mája 2009. Protokol 14bis obsahuje dve z ustanovení Protokolu č. 14, ktoré boli vybrané vo viere, že najviac pomôžu riešiť zaťaženie Európskeho súdu pre ľudské práva. Ide o ustanovenia zavádzajúce nasledujúce inštitúty: rozhodovanie o prijateľnosti sťažnosti samosudcami a rozhodovanie senátmi zloženými z troch sudcov pokiaľ ide o opakujúce sa prípady.

Na okraj 119. zasadania Výboru ministrov Rady Európy zasadla tiež Konferencia zmluvných strán Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá sa dohodla na dočasnom vykonávaní vyššie uvedených vybraných ustanovení Protokolu č. 14. Cieľom súbežného prijatia Protokolu 14bis Výborom ministrov Rady Európy a dohody Konferencie zmluvných strán o predbežnom vykonávaní bolo umožniť zmluvným stranám vybrať si tú z alternatív, ktorá je z pohľadu vnútroštátneho práva zmluvných strán Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výhodnejšia a súčasne rýchlejšia a umožniť tak rýchlu realizáciu vybraných ustanovení Protokolu č. 14.

Komisár pre ľudské práva

www.coe.int/T/E/Commissioner_H.R/Communication_Unit

Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave | Komisár pre ľudské práva

Úrad Komisára je najmladšou inštitúciou RE, vznikol v roku 1999. Úrad komisára pre ľudské práva je mimosúdnou inštitúciou, ktorá nerieši individuálne sťažnosti a vykonáva činnosť úplne odlišnú od činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Môže však poskytovať rady a všetky relevantné informácie o ochrane ľudských práv a navrhovať riešenia všeobecnej povahy. Komisár vykonáva svoju funkciu nezávisle a nestranne. Pravidelne predkladá správu o činnosti výboru ministrov i PZ RE. V prípade potreby môže vydať i všeobecné odporúčania pre členské štáty. Komisár monitoruje situáciu v členských štátoch a môže štátu adresovať konkrétne odporúčania na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv.

Najvyšším politickým orgánom RE je summit hláv členských štátov a vlád.
V doterajšej histórii RE sa uskutočnili tri summity hláv štátov a vlád, ktoré priniesli zásadné politické impulzy pre činnosť organizácie.

1. summit RE (Viedeň 8. - 9. október 1993)

Vienna Summit Declaration

V roku 1993 sa uskutočnil 1. summit hláv štátov a vlád RE, ktorý prijal Viedenskú deklaráciu i za účelom posilnenia cezhraničnej spolupráce orgánov na miestnej a regionálnej úrovni. Formuloval pojem „demokratická bezpečnosť“, od ktorej mali členské štáty postupne prejsť k „demokratickej stabilite“.

1. summit RE formuloval priority organizácie pre najbližšie obdobie v súlade s Viedenskou deklaráciou do týchto oblastí :
- boj proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii (1. summit prijal Deklaráciu a Akčný plán),
- oblasť ľudských práv - reforma kontrolného mechanizmu Európskeho dohovoru o ľudských právach – na základe tohto impulzu bol vytvorený jednotný Európsky súd pre ľudské práva,
- ochrana národnostných menšín – výsledkom bolo prijatie Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín.

2. summit RE (Štrasburg 10. - 11. október 1997)

Second Summit of Heads of State and Government of the Council of Europe. - Appendix 3 bis- 2nd Summit (October 1997)

Second Summit of Heads of State and Government of the Council of Europe. - Appendix 3 - 2nd Summit (October 1997)

V roku 1997 sa uskutočnil 2. summit hláv štátov a vlád RE, ktorý prijal Akčný plán na upevnenie demokratickej stability. Jeho súčasťou je zámer uskutočniť štrukturálnu reformu RE, aby sa prispôsobila novým úlohám, zvýšenému počtu členov a zlepšila proces prijímania rozhodnutí.
2. summit RE formuloval priority organizácie pre najbližšie obdobie v súlade s Akčným plánom do týchto oblastí :
- demokracia a ľudské práva - reforma Európskeho súdu pre ľudské práva; vytvorenie inštitúcie komisára pre ľudské práva, zákaz klonovania ľudských bytostí; posilnenie boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii; ochrana národnostných menšín,
- sociálna kohézia - definícia novej stratégie sociálnej kohézie; prijatie programu podporujúceho záujmy detí,
- bezpečnosť osôb - posilnenie boja proti terorizmu, korupcii, organizovanému zločinu a zneužívaniu narkotík; opatrenia na ochrana detí,
- demokratické hodnoty a kultúrna rozmanitosť - posilňovanie európskeho dedičstva a kultúrnej rozmanitosti; európska stratégia využitia nových informačných technológií.

3. summit RE (Varšava 16. – 17. máj 2005)

Council of Europe - Summit of Heads of State and Government 2005

Návrh zorganizovať 3. summit RE sformulovalo PZ RE v r. 1999. Následne bol tento návrh postúpený do Výboru ministrov v roku 2000. VM vytvoril postupne niekoľko pracovných skupín, ktoré sa zaoberali prípravou agendy a príslušných dokumentov. Problematika 3. summitu bola prerokovávaná na 110. až 114. VM (máj 2004). Definitívne rozhodnutie o termíne a mieste konania summitu bolo prijaté v júli 2004.
V dňoch 16. a 17. mája 2005 sa vo Varšave uskutočnil 3. summit hláv štátov a vlád členských štátov Rady Európy. Zúčastnili sa na ňom prezidenti alebo predsedovia vlád a ministri zahraničných vecí 46 členských krajín, predstavitelia krajín, ktoré majú štatút pozorovateľa a predstavitelia medzinárodných organizácií na medzinárodnej úrovni. Diskutovali o aktuálnej situácii v Európe z pohľadu ľudských práv.
Členské štáty RE prijali Politickú deklaráciu a Akčný plán, dokumenty zamerané na potvrdenie kľúčovej úlohy Rady Európy, implementáciu reformy ESĽP a posilnenie vzťahov a spolupráce s EÚ, OBSE a OSN.
Na podpis boli otvorené tri nové dohovory týkajúce sa obchodovania s ľuďmi, a prevencie a financovania terorizmu.
Slovensko zastupoval prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, na summite sa zúčastnil aj minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Prezident Slovenskej republiky uložil ratifikačnú listinu k 14. Protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv.

Slovenská republika a Rada Európy

SR v Rade Európy
Slovenská republika sa stala členom Rady Európy dňa 30. júna 1993.
Členstvom v RE sa otvorili pre Slovensko nové možnosti účasti na riešení spoločných politických problémov Európy, ako aj nové možnosti a formy právnej spolupráce.

Výbor ministrov
SR vo Výbore ministrov RE reprezentuje minister zahraničných vecí SR.
V Štrasburgu je na úrovni veľvyslanca zriadená Stála misia SR pri Rade Európy.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy
Slovensko v Parlamentnom zhromaždení RE zastupuje stála delegácia piatich poslancov a piatich náhradníkov (zložená z poslancov Národnej rady SR).

Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy
Slovensko zastupuje delegácia piatich zástupcov a piatich náhradníkov (zložená zo zástupcov nominovaných Združením miest a obcí Slovenska).

Ľudské práva
Slovensko je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach (publikovaný pod č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.) a uznalo právo na individuálnu sťažnosť pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave

www.radaeuropy.sk

Hlavnou úlohou Informačnej kancelárie RE je rozširovať informácie, týkajúce sa činnosti organizácie najmä v oblastiach ako sú demokracia, ľudské práva, právny štát, kultúra, vzdelávanie, vrátane jazykového vzdelávania. Sprístupňuje verejnosti všetky publikácie RE, publikuje hlavné dokumenty v slovenskom preklade, organizuje prednášky a semináre o organizácii pre širšiu verejnosť, podieľa sa na príprave akcií RE na Slovensku; informuje pravidelne médiá o aktivitách prostredntvom aktuálnych tlačových správ. Jej postavenie vymedzuje štatút v zmysle Memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a RE (publikované ako oznámenie č.118/2000 Z. z.).
Knižnica informačnej kancelárie je otvorená pre verejnosť počas pracovných dní od 9. do 16. hod. Knižničný fond tvoria predovšetkým dokumenty a publikácie v obidvoch oficiálnych jazykoch: v angličtine a francúzštine. Knižnica ponúka aj bohatý výber literatúry v slovenčine, ktorý je tematicky zameraný na prioritné oblasti činnosti RE.