Preskočiť navigáciu


Rada OSN pre ľudské práva

Rada OSN pre ľudské práva


Web: http://www2.ohchr.org/english/bodies/hrcouncil/

Ochrana ľudských práv je jedným zo základných cieľov Miléniovej deklarácie Valného zhromaždenia (VZ) OSN, pričom tejto agende sa venuje niekoľko orgánov – Rada OSN pre ľudské práva (RĽP, resp. Rada), Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a 3. výbor VZ OSN.

Vytvorenie Rady pre ľudské práva v roku 2006 bolo jedným z reformných opatrení uskutočnených v uplynulom období v rámci OSN. RĽP vznikla na základe rezolúcie VZ OSN č. 60/251 z 15. marca 2006 a nahradila bývalú Komisiu OSN pre ľudské práva. Na rozdiel od Komisie, ktorá bola jednou z funkčných komisií Hospodárskej a sociálnej rady (ECOSOC), je RĽP pomocným (subsidiárnym) orgánom VZ OSN. Snahou EÚ bolo síce povýšiť HRC na jeden z hlavných orgánov OSN, takýto status však nebol všeobecne akceptovateľný. VZ OSN má po 5 rokoch (v roku 2011) zhodnotiť činnosť Rady a prípadne ju transformovať na hlavný orgán.

RĽP má 47 členov (Komisia mala 53) volených VZ OSN na základe regionálneho kľúča. Členstvo sa považuje za prestížnu záležitosť a je časovo obmedzené. Rada zasadá v Ženeve a funguje ako stály orgán na rozdiel od Komisie, ktorá sa schádzala raz ročne na 6-týždňovom zasadnutí. RĽP má najmenej 3 riadne zasadnutia ročne v minimálnej dĺžke 10 týždňov.

Rezolúcia VZ OSN 60/251 poskytuje Rade potrebné prostriedky pre posudzovanie ľudskoprávnych situácií a prijímanie rozhodnutí. Mala by promptne reagovať na prípady hrubého a systematického porušovania ľudských práv a skúmať vhodné spôsoby ich nápravy. Odporúčania Rady by sa mali zameriavať na hľadanie praktických riešení a viesť ku konkrétnym zlepšeniam realizovaným v spolupráci s ďalšími orgánmi OSN, medzinárodnými organizáciami a dotknutými krajinami.

Poslaním Rady je efektívne riešiť vzniknuté a dlhodobo pretrvávajúce krízové situácie v oblasti ľudských práv a hľadať inovatívne spôsoby ich riešenia. Nosnou myšlienkou je kultúra spolupráce a dialógu, pričom Rada má opustiť štýl práce bývalej Komisie, ktorý bol často kritizovaný ako regionálne nevyvážený a spolitizovaný. Rada sa okrem situácie v jednotlivých krajinách zaoberá mnohými tematickými otázkami, ako je napríklad boj proti rasizmu a diskriminácii, ochrana práv žien, detí, príslušníkov menšín a mnohé iné. Za účelom lepšej ochrany jednotlivých práv funguje v rámci RĽP systém tzv. osobitných procedúr – tematických a geografických expertných mandátov.

Novinkou je zavedenie systému tzv. univerzálneho periodického hodnotenia, ktorému by sa postupne mali podrobiť všetky členské i nečlenské krajiny.

Rada má pevne stanovenú agendu a na začiatku každého cyklu prijíma program práce. Z pohľadu Európskej únie medzi najdôležitejšie témy patria najmä:
  • otázka zákazu trestu smrti, svojvoľných popráv a skrátených rozsudkov smrti,
  • otázka zákazu diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti, náboženstva, pohlavia, jazyka, či názorov,
  • otázka slobody prejavu a názoru,
  • otázka náboženskej znášanlivosti,
  • otázka práv zraniteľných skupín, najmä detí a žien,
  • otázka obhajcov ľudských práv,
  • otázka zákazu mučenia,
  • otázka vynútených zmiznutí,
  • otázka sexuálnej orientácie z pohľadu nediskriminácie.

Okrem tematických otázok sa Rada postupne zaoberá situáciami v konkrétnych krajinách a územiach:
  • mandáty vytvorené v rámci bodu 4 agendy Rady (situácia v krajinách vyžadujúcich si pozornosť Rady): Mjanmarsko, KĽDR a Sudán
  • mandáty vytvorené v rámci bodu 10 agendy Rady (technická pomoc a budovanie kapacít): v súčasnom období pôsobia osobitní spravodajcovia pre Burundi, Kambodžu, Haiti, okupované palestínske územia (OPT) a Somálsko.

Členstvo SR v Rade OSN pre ľudské práva


Slovenská republika dosiahla výrazný diplomatický úspech, keď bola 21. mája 2008 zvolená do Rady OSN pre ľudské práva (RĽP) so sídlom v Ženeve. Rozhodli o tom členské krajiny Organizácie Spojených národov v tajnom hlasovaní na 62. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Slovenská republika sa presadila v konkurenčnom prostredí skupiny krajín strednej a východnej Európy, v rámci ktorej na dve voľné miesta kandidovali i Ukrajina a Srbsko. Slovenskú republiku počas hlasovania podporilo 135 členských štátov OSN.

Slovenská republika sa tak vôbec po prvýkrát stala členom tohto významného orgánu, ktorého úlohou je monitorovať stav ochrany ľudských práv v celom priestore OSN. Slovenská republika v minulosti nepôsobila ani v bývalej Komisii OSN pre ľudské práva, ktorú v roku 2006 nahradila práve súčasná Rada.

Slovenská republika chce ako člen zohrávať pozitívnu a konštruktívnu úlohu v rozvoji a ochrane ľudských práv vo svete. Bude sa zasadzovať za to, aby Rada promptne reagovala na prípady hrubého a systematického porušovania ľudských práv bez ohľadu na to, kde k nim dochádza. Rezolúcie a odporúčania prijímané Radou by mali byť povzbudením, aby dotknuté krajiny dosahovali konkrétne zlepšenia a pokrok pri ochrane ľudských práv v praxi. Slovenská republika bude zdôrazňovať význam a rovnocenné postavenie všetkých kategórií ľudských práv, vrátane občianskych, politických, hospodárskych, kultúrnych a sociálnych práv.

Slovenská republika sa plne hlási k univerzálnemu rozvoju a ochrane ľudských práv a základných slobôd. Od svojho vzniku v roku 1993 sa Slovenská republika zasadzuje za dodržiavanie cieľov a zásad Charty OSN v oblasti ľudských práv, za rovnosť veľkých i malých národov, za implementáciu medzinárodných noriem a štandardov vyplývajúcich zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv a ďalších medzinárodných dokumentov. Naša krajina je zmluvnou stranou takmer všetkých základných medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany ľudských práv a humanitárneho práva.

V rámci kampane za zvolenie do Rady OSN pre ľudské práva predložila Slovenská republika osobitný dokument obsahujúci dobrovoľné prísľuby a záväzky, ktorý bol vydaný ako oficiálny dokument OSN a je dostupný na internetovej adrese:
http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/62/747&Lang=E.

Tento dokument obsahuje okrem iných nasledujúce prísľuby a záväzky:
  • aktívne sa zúčastňovať na činnosti a rokovaniach Rady a podporovať rozvoj všestranného dodržiavania všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetkých;
  • rozvíjať dialóg a spoluprácu medzi členskými krajinami Rady s cieľom dosiahnuť reálny pokrok pri ochrane ľudských práv v praxi;
  • prispieť ku konsolidácii nových mechanizmov Rady, vrátane systému osobitných procedúr, mechanizmu podávania sťažností a Poradného výboru;
  • aktívne sa zapojiť do univerzálneho periodického hodnotenia s cieľom rozvíjať ho ako kooperatívny a inkluzívny proces, ktorého výsledkom budú konštruktívne odporúčania pre členské štáty prijímané na zásade rovnakého metra a s identifikáciou oblastí, kde existuje priestor na budovanie kapacít a možnú technickú podporu;
  • udržiavať najvyššie ľudskoprávne štandardy a plne spolupracovať s Radou a jej orgánmi, potvrdzujúc platnosť otvoreného pozvania pre držiteľov mandátov osobitných procedúr;
  • spolupracovať s Úradom Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva a podporovať jeho činnosť;
  • rozvíjať spoluprácu medzi vládnym sektorom a občianskou spoločnosťou, využívajúc pritom účasť mimovládnych organizácií na aktivitách Rady;
  • zasadzovať sa za univerzálnu ratifikáciu ľudskoprávnych dohovorov OSN a aktívne povzbudzovať tretie štáty, aby sa stali ich zmluvnou stranou v prípade, že tak ešte neurobili;
  • podieľať sa na príprave nových medzinárodnoprávnych noriem a nástrojov v oblasti ľudských práv, vrátane zlepšovania fungovania existujúcich mechanizmov;
  • spolupracovať so zmluvnými orgánmi OSN a usilovať o včasné predkladanie národných periodických správ vo vzťahu k dohovorom, ktorými je Slovenská republika viazaná;
  • ukončiť počas členstva v Rade ratifikačný proces Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike;
  • deliť sa o vlastné skúsenosti s budovaním demokratických štruktúr a ľudskoprávnych inštitúcií a odovzdávať know-how v tejto oblasti iným krajinám v transformačnom procese, ktoré o to prejavia záujem.

Počas riadnych a osobitných zasadnutí Rady má SR možnosť vystupovať k mnohým témam podpory a ochrany ľudských práv. V rámci plenárnych schôdzí sa konajú interaktívne dialógy s predstaviteľmi osobitných procedúr Rady. Členské krajiny prednášajú aj príspevky k správam Vysokého komisára OSN pre ľudské práva.

SR sa zúčastňuje na príprave a hlasovaní o všetkých rezolúciách prijímaných Radou. Ako príklad možno uviesť, že na 7. zasadnutí Rady (marec 2008) bolo schválených celkovo až 36 tematických a regionálnych (tzv. „country-specific“) rezolúcií. Ku každej rezolúcii sa v zmysle Rokovacieho poriadku koná viac kôl neformálnych konzultácií, kde sa detailne rozoberá text rezolúcií a členské krajiny môžu presadzovať svoje iniciatívne návrhy.

Z pohľadu SR je v rámci členstva v Rade prioritou presadzovanie návrhov EÚ, ktorá koordinuje otázky ľudských práv v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Z tohto vyplýva časté unisono hlasovanie členských krajín za alebo proti prijímaným rezolúciám. EÚ často koordinuje pozície i pri kosponzorovaní návrhov rezolúcií.

Iniciatíva za nový opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorým bude vytvorená procedúra pre podávanie sťažností


O možnosti podávania sťažností Výboru OSN pre práva dieťaťa (ďalej len ,,výbor“) v prípade porušenia práv detí garantovaných Dohovorom OSN o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor“) medzinárodné spoločenstvo diskutovalo už v 80-tych rokoch pri príprave samotného dohovoru. Návrh vtedy nezískal konsenzuálnu podporu. Výbor tému opätovne otvoril v roku 1999 pri príležitosti 10. výročia prijatia dohovoru, no diskusia o príprave opčného protokolu k dohovoru o podávaní sťažností sa zintenzívnila až v roku 2008 v reakcii na iniciatívu mimovládnych organizácií (prijatie opčného protokolu podporilo doposiaľ viac ako 550 mimovládnych organizácií, ľudsko-právnych inštitúcií a ďalších organizácií). Iniciatíva vyplynula z rastúceho presvedčenia, že efektívna ochrana a realizácia práv dieťaťa by bola výrazne posilnená mechanizmom, ktorý by nositeľom práv – deťom umožnil obrátiť sa v prípade neexistencie alebo zlyhania vnútroštátnych mechanizmov na expertný výbor na medzinárodnej úrovni – Výbor OSN pre práva dieťaťa.

Prvé kolá neformálnych konzultácií členských krajín OSN v Ženeve zorganizovalo Slovinsko, ktoré neskôr z personálnych dôvodov na post lídra procesu rezignovalo. V roku 2009 prejavila z podnetu Ministerstva zahraničných vecí SR záujem o prevzatie iniciatívy Slovenská republika.

K základným pilierom angažovanosti SR od samého počiatku patrili intenzívna komunikácia so všetkými členskými krajinami OSN a snaha o medziregionálnu podporu procesu prípravy opčného protokolu – novej medzinárodnej zmluvy.

Slovensko predložilo na 11. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v júni 2009 rezolúciu o vytvorení medzivládnej pracovnej skupiny Rady OSN pre ľudské práva, ktorá by pripravila text opčného protokolu. SR, ako hlavný predkladateľ, zároveň viedla neformálne konzultácie k textu rezolúcie. Stratégia SR bola úspešná a v júni 2009 Rada OSN pre ľudské práva konsenzuálne schválila rezolúciu č. 11/1 o vytvorení pracovnej skupiny s mandátom „zvážiť možnosť vypracovania nového opčného protokolu“. Na príprave a predložení rezolúcie sa podieľalo medziregionálne zoskupenie štátov “core group“ (Fínsko, Francúzsko, Slovensko, Slovinsko, Thajsko a Uruguaj) a kosponzorovalo ju 50 štátov. K pôvodným 6 členom core group sa po následne pridali Egypt, Keňa, Maledivy a Čile; core group pracuje dodnes v tomto 10-člennom zložení, po 2 zástupcoch z každej regionálnej skupiny.

V decembri 2009 sa v Ženeve uskutočnilo 1. zasadnutie pracovnej skupiny pre nový opčný protokol, za predsedu ktorej bol aklamáciou zvolený zástupca SR p. Drahoslav Štefánek (bývalý zástupca stáleho predstaviteľa SR v Ženeve).

Na 13. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v marci 2010 core group predložila rezolúciu o predĺžení a rozšírení mandátu pracovnej skupiny na prípravu opčného protokolu. V rámci negociácií o texte rezolúcie SR naďalej figurovala v úlohe lídra iniciatívy, rokovania viedla alebo im spolupredseda (spolu so Slovinskom a Maledivami). Rada OSN pre ľudské práva dňa 24. marca 2010 schválila konsenzom rezolúciu, ktorou bol predĺžený mandát pracovnej skupiny. V rezolúcii rada uložila predsedovi skupiny predložiť návrh opčného protokolu. Návrh bol k dispozícii v septembri 2010 vo všetkých oficiálnych jazykoch OSN. Prvé kolo rokovaní pracovnej skupiny o návrhu opčného protokolu sa uskutočnilo v decembri 2010. Druhé kolo bude pokračovať vo februári 2011.

Rokovanie o opčnom protokole k Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým by bola vytvorená procedúra pre podávanie sťažností, je mimoriadne dôležitý a sledovaný proces. Dohovor o právach dieťaťa je najuniverzálnejší medzinárodnoprávny inštrument v oblasti ľudských práv so 193 zmluvnými stranami. V prípade úspešného zavŕšenia bude opčný protokol prijatý plénom Rady OSN pre ľudské práva a následne Valným zhromaždením OSN. Už teraz vytvorená pracovná skupina patrí medzi najsledovanejšie mechanizmy Rady OSN pre ľudské práva. Pre SR znamená tento proces historickú a v multilaterálnom rámci doteraz bezprecedentnú šancu doviesť do úspešného konca rokovania o mimoriadne významom, právne záväznom medzinárodnoprávnom inštrumente.

Univerzálne periodické hodnotenie


Univerzálne periodické hodnotenie (UPH) je mechanizmom RĽP, v rámci ktorého je v štvorročných intervaloch komplexne posudzovaný stav ochrany a podpory ľudských práv vo všetkých členských štátov OSN. Ide o nový nástroj vytvorený spolu s Radou v roku 2006. V priebehu jedného pracovného roka RĽP (začína v júni) je v troch dvojtýždňových blokoch hodnotených 48 štátov. Hodnotenie prebieha v príslušnej Pracovnej skupine pre Univerzálne periodické hodnotenie zloženej z členov a pozorovateľských krajín RĽP. Prvé zasadnutie tejto pracovnej skupiny sa uskutočnilo v máji 2008, Slovensko bolo hodnotené na jej 5. zasadnutí.
Viac informácií na http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/UPR/Pages/UPRMain.aspx

Prezentácia správy o stave dodržiavania ľudských práv na Slovensku v rámci Univerzálneho periodického hodnotenia

Slovenská republika prezentovala dňa 13. mája v Ženeve situačnú správu o stave dodržiavania ľudských práv na Slovensku v rámci Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva (RĽP). Delegáciu zloženú zo zástupcov viacerých rezortov viedla štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí SR Diana Štrofová.
Po predstavení správy prebiehal dialóg so zástupcami členských krajín OSN. Diskusia sa sústredila najmä na uplatňovanie antidiskriminačnej legislatívy v SR, s osobitným dôrazom na postavenie a ochranu práv Rómov. V tejto súvislosti viaceré delegácie vyzdvihli osobnú účasť a vystúpenie splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity Aniny Botošovej. Ďalej sa hovorilo o rodovej rovnosti, právach žien a detí alebo rasovo motivovanom násilí a prípadoch neprimeraného použitia sily zo strany polície. Zúčastnené krajiny sa tiež zaujímali o stav ratifikačného procesu viacerých medzinárodnoprávnych inštrumentov v SR.

Dňa 25. septembra 2009 Slovenská republika prezentovala v Ženeve odpovede na odporúčania, ktoré jej adresovali členské štáty OSN počas dialógu v máji 2009 na pôde RĽP. Delegáciu SR viedol veľvyslanec Anton Pinter. SR prijala absolútnu väčšinu 79 z 91 odporúčaní, 9 odporúčaní odmietla a 3 prijala s výhradou. Na základe odpovedí SR a následnej diskusie s členskými krajinami OSN a mimovládnymi organizáciami Rada konsenzuálne prijala záverečnú hodnotiacu správu, čím bol ukončený prvý cyklus posudzovania stavu ľudských práv v SR podľa tohto mechanizmu.

pdf UPR Slovakia  (pdf; 36,74 kB)
pdf UPR prezentácia  (pdf; 29,59 kB)
pdf Odporúčania  (pdf; 137,21 kB)
pdf WG report  (pdf; 147,09 kB)

rtf Situačná správa o ochrane ľudských práv v SR  (rtf; 216,17 kB)
rtf Prezentácia situačnej správy SR v Pracovnej skupine pre UPH  (rtf; 28,5 kB)