Preskočiť navigáciu


EÚ a rozvojová pomoc

Rozvojová politika EÚ


Európska únia je najväčším svetovým darcom, ktorý v celosvetovom meradle poskytuje viac ako polovicu oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Ide o pomoc poskytovanú z rozpočtu Európskeho spoločenstva (ES), v mene ktorého vystupuje Európska komisia (EK), a o bilaterálnu pomoc členských štátov EÚ. Rozvojová spolupráca patrí medzi jednu z priorít vonkajších vzťahov Únie. Samotná EK posktyuje v rámci rozpočtu ES rozvojovú pomoc v objeme vyše 10% celosvetových prostriedkov, resp. zabezpečuje pätinu objemu ODA, ktorý poskytuje EÚ. Rozvojová pomoc však neznamená iba poskytnutie čistej vody či ciest s upraveným povrchom. Ide aj o pomoc rozvojovým krajinám zlepšiť obchodný výkon poskytnutím lepšieho prístupu na trh EÚ. Umožnilo by im to rozvíjať a posilniť zahraničný obchod, a tým využívať výhody globalizácie.

Európska únia je globálnym hráčom a to nielen v oblasti rozvojovej politiky. EÚ je aj najväčším svetovým obchodným partnerom realizujúcim 20% globálnych vývozov a dovozov v objeme 30% globálneho HDP. EÚ spolupracuje s tretími krajinami aj v politických a bezpečnostných otázkach, presadzujúc efektívny multilateralizmus.

Inštitúcie tvoriace a implementujúce rozvojovú politiku Spoločenstva


Najdôležitejšími inštitúciami EÚ v oblasti rozvojovej politiky sú EK, Rada EÚ a Európsky parlament (EP).

Na úrovni Rady EÚ sa formujú dôležité postoje EÚ k otázkam rozvojovej spolupráce – najmä spoločné pozície k dôležitým otázkam (napr. koherencia rôznych politík EÚ v prospech rozvoja, efektívnosť pomoci), či pozíciám EÚ, ktoré budú prezentované na medzinárodných konferenciách, stretnutiam (napr. OSN, OECD).

V EK zodpovedá za rozvojovú politiku najmä DG DEV, ktoré má na starosti krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria (ACP). DG RELEX – generálne riaditeľstvo pre vonkajšie vzťahy – politicky riadi aj vzťahy s krajinami susediacimi s EÚ, s krajinami Ázie a Latinskej Ameriky. Dôležitým je aj prepojenie rozvojovej politiky so spoločnou obchodnou politikou EÚ (DG TRADE), rozširovaním EÚ (DG ENLARG) a SZBP (Vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku).
Rozvojová politika Spoločenstva je implementovaná prostredníctvom DG AIDCO (Implementačná agentúra EK pre programy vonkajšej pomoci EÚ. V rámci AIDCO sa vyhlasujú grantové kolá na rôzne oblasti a sektory. Ročne poskytne viac ako 8 miliárd EUR.
Humanitárnu pomoc Spoločenstva má na starosti Úrad EK pre humanitárnu pomoc (DG ECHO) ( Humanitárna pomoc).

Na pomoci EK participuje viac než 150 partnerov – štátov, správnych oblastí (teritórií) a regionálnych organizácií. Komisia má vo svete zriadenú širokú sieť 128 delegatúr a zastúpení.

V EP zodpovedá za rozvojovú politiku najmä Výbor pre rozvojovú spoluprácu (DEVE).

Právny a politický rámec rozvojovej politiky Európskeho spoločenstva


Rozvojovú politiku EÚ tvoria politiky členských krajín a ES. Keď sa hovorí o európskej rozvojovej politike, myslí sa tým najmä politika Európskeho spoločenstva (a teda EK). Podľa Zmluvy o založení ES je rozvojová spolupráca zdieľanou kompetenciou medzi Európskym spoločenstvom (ktoré zastupuje EK) a členskými krajinami EÚ (čl. 177 – čl. 181).

V dlhoročnej diskusii o tom ako má EK najefektívnejšie realizovať ODA je dôležitým momentom to, že Európska rada v decembri 2005 odsúhlasila text Európskeho konsenzu o rozvojovej politike (DPS). Prvýkrát v období takmer päťdesiatich rokoch, v ktorých Spoločenstvo realizuje rozvojovú pomoc, bolo dohodnuté spoločné vyhlásenie EP, Rady a EK o rozvojovej spolupráci.

Vyhlásenie v prvej časti upravuje princípy rozvojovej spolupráce EÚ (pre členské krajiny EÚ a Komisiu). Druhá časť vyhlásenia nanovo definuje oblasti, sektory zamerania rozvojovej spolupráce Spoločenstva, EK. Vyhlásenie nahradilo spoločné vyhlásenie Rady a EK z roku 2000, ktoré upravovalo len politiku Spoločenstva a svojím obsahom sa dalo fakticky aplikovať len na spoluprácu Spoločenstva s krajinami ACP.

Spolupráca ES s tretími krajinami je upravená zmluvne, napr. spolupráca s krajinami ACP, ktoré majú historicky privilegované postavenie v rámci rozvojovej politiky Spoločenstva, v komplexnej Dohody z Cotonou a tiež právnymi predpismi Spoločenstva – najmä nástroje vonkajšej pomoci.

Hlavným cieľom rozvojovej politiky ES je znižovanie a v konečnom dôsledku úplné odstránenie chudoby. To znamená podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj, presadzovať postupné začleňovanie rozvojových krajín do svetového hospodárstva a odhodlanie bojovať proti nerovnosti. EK poskytuje podporu krajinám v boji proti chudobe a pri ich úsilí zachovávať mier, bezpečnosť a demokraciu a takisto pri podpore právneho štátu, „good governance“, a rešpektovania ľudských práv, ktoré sú kľúčovými faktormi pre rozvoj.

V zmysle DPS sa má pomoc Spoločenstva zamerať na deväť prioritných sektorov:

1.obchod a regionálna integrácia;
2. životné prostredie a trvaloudržateľné využívanie prírodných zdrojov;
3. infraštruktúra, komunikácia a doprava;
4. voda a energia;
5. rozvoj vidieka, územné plánovanie, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť;
6. vládnutie, demokracia, ľudské práva a podpora pre ekonomické a inštitucionálne reformy;
7. prevencia konfliktov a krehké štáty („fragile states“);
8. ľudský rozvoj;
9. sociálna kohézia a zamestnanosť.

Vo všetkých svojich aktivitách vonkajšej pomoci sa ES vo väčšej miere snaží uplatňovať prierezové témy: podpora dobrého vládnutia, demokracie, ľudských práv, práv detí a domorodcov, rodovú rovnosť, udržateľnosť životného prostredia a boj proti HIV/AIDS. EK ich bude systematicky zapracúvať do všetkých programov rozvojovej spolupráce ES.

EÚ sa snaží vytvárať synergiu medzi politikou rozvojovej pomoci a inými politikami, ktoré majú vplyv na rozvojové krajiny. V roku 2005 sa dohodla na uplatnení prístupu koherencie politík pre rozvoj v 12tich oblastiach, čím by sa mohol urýchliť proces dosahovania miléniových rozvojových cieľov (napríklad obchod, životné prostredie, poľnohospodárstvo, migrácia). Záväzok ku koherencii politík je obsiahnutý v Európskom

Kódex správania sa darcov EÚ – Code of Conduct on Complementarity and Division of Labour in Development Policy bol prijatý 15. mája 2007 na úrovni ministrov EÚ pre rozvojovú spoluprácu.
Kódex definuje pracovné princípy komplementarity v oblasti rozvojovej pomoci s cieľom dosiahnuť optimálne využitie ľudských a finančných zdrojov v tejto oblasti. To implikuje, že každý štát smeruje svoju pomoc do oblastí, v ktorých môže byť najviac prínosom. Vychádza z princípov Parížskej deklarácie o efektivite rozvojovej pomoci európskeho Konsenzu a komplementárnych cieľov a hodnôt vychádzajúcich z Európskeho Konsenzu.

Dôležitým partnerom EÚ je tiež OSN.

Informácie k spolupráci EÚ a OSN v rozvojovej a humanitárnej pomoci

Rozvojová spolupráca v novej finančnej perspektíve na roky 2007 – 2013


Od 1.1. 2007 platia najmä nasledujúce nástroje vonkajšej pomoci Spoločenstva prijaté vo formách nariadení: nástroj pre rozvojovú spoluprácu (DCI) - pre spoluprácu s rozvojovými krajinami okrem tých, ktoré sú pokrývané ďalšími nástrojmi vonkajšej pomoci (Ázia vrátane Strednej Ázie, Latinská Amerika, Blízky Východ, Juhoafrická republika), nástroj Európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) – pre spoluprácu so susedmi EÚ (Severná Afrika a Východná Európa); nástroj pre predvstupovú pomoc (IPA) pre spoluprácu s kandidátmi a „potenciálnymi kandidátmi“ na vstup do EÚ z krajín Balkánu i Turecko, nástroj pre spoluprácu s rozvinutými krajinami (ECI), nástroj stability (IS) a nástroj pre humanitárnu pomoc.

Na intervencie vo všetkých uvedených regiónoch bol prijatý aj Nástroj na podporu demokracie a ľudských práv (EIDHR).

Mimo rozpočtu Spoločenstva je Európsky rozvojový fond – EDF, ktorý financuje spoluprácu s krajinami subsaharskej Afriky, Karibskej oblasti a Tichomoria. Na roky 2008-2013 platí v poradí 10 EDF.

Tematické programy, ktoré možno použiť v regiónoch DCI, ENPI a EDF, sú zamerané na potravinovú bezpečnosť, spolufinancovanie mimovládnych organizácií, životné prostredie, migráciu a azyl, ľudský a sociálny rozvoj („investovanie do ľudí“). Bol prijatý aj osobitný program na podporu krajín ACP, ktoré sú zmluvnými stranami Protokolu cukru.

Hlavné výzvy pre Európsku rozvojovú spoluprácu (EÚ vrátane Spoločenstva a SR)


Ako skonštatovala aj Európska rada (ER), rok 2005 bol kľúčový pre rozvojovú spoluprácu. V septembri 2005 sa totiž konal samit OSN päť rokov po Miléniovom samite, na ktorom EÚ aktívne vystupovala.

Počas nasledujúcich rokov sa majú záväzky a prísľuby EÚ vrátane SR implementovať. Ide najmä o tri kľúčové oblasti:

a) zvyšovanie objemu rozvojovej pomoci EÚ,
b) zvyšovanie kvality a efektívnosti poskytovanej ODA
c) zlepšovanie koherencie všetkých politík EÚ v prospech rozvoja (PCD).

a) ER v júni 2005 znovu potvrdila dohodu, ktorá bola dosiahnutá v máji a podľa ktorej sa staré členské štáty EÚ zaväzujú dosiahnuť 0,51% pomer ODA/HDP do roku 2010 a 0,7% do roku 2015 a členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ po roku 2002 vrátane Slovenska sa budú usilovať o dosiahnutie 0,17% pomeru ODA/HDP do roku 2010 a 0,33% do roku 2015.
Minimálne polovica z novonavýšených prostriedkov na rozvojovú pomoc v celej EÚ má ísť na pomoc krajinám Afriky, ktoré najviac zaostávajú v plnení Miléniových rozvojových cieľov (MDGs).
Na väčšiu podporu zvyšovania objemu pomoci je potrebná aj podpora verejnej mienky. EK preto v novembri 2006 v Bruseli organizovala Európske rozvojové dni zo zameraním na Afriku (s množstvom diskusií na expertnej i najvyššej politickej úrovni, kultúrnymi podujatiami pre verejnosť). V pavilóne „rozvojovej dediny“ mala svoj stánok aj Slovak Aid. Ďalšie Európske rozvojové dni sa budú konať na jeseň 2007 v Lisabone.
V decembri ER bola v rámci veľkej dohody o finančnom výhľade na roky 2007-2013 dohodnutá aj celková suma 10. Európskeho rozvojového fondu (EDF), ako aj príspevky jednotlivých ČK do neho. Do sumy 10. EDF (22,7 miliardy EUR) prispieva SR sumou 47,6 milióna EUR. 10 EDF, ktorý zostáva mimo rozpočtu Spoločenstva, bude od roku 2008 do roku 2013 financovať spoluprácu s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (ACP). Vzhľadom na dobiehanie platieb, resp. projektov financovaných z predchádzajúcich EDF (najmä 9. EDF) však, podľa odhadu EK, požiada o prvú ročnú platbu SR až v rokoch 2011-2012. Zapojiť sa do tendrov na projekty 10 EDF bude výzvou pre slovenské subjekty. Spolupráca s krajinami Afriky, Karibiku, Tichomoria (ACP) je v súčasnosti upravená Dohodou z Cotonou, platnou na obdobie 2000-2020. Slovensko schválilo všetky dokumenty k tejto dohode ako prvá krajina EÚ. Slovenský parlament bol prvý, ktorý ratifikoval revidovanú verziu Dohody z Cotonou.

b) EÚ sa veľmi aktívne podieľala na príprave Parížskej deklarácie o efektívnosti pomoci, ktorá bola výsledkom Konferencii OECD o spoločnom pokroku k posilneniu efektívnosti rozvojovej pomoci v marci 2005. Intenzívne diskutuje o zefektívnení pomoci EÚ – zlepšení koordinácie medzi EK a členskými krajinami EÚ, lepšej deľbe práce.

c) Účelom zlepšovania koherencie politík EÚ v prospech rozvoja je, že všetky politiky EÚ, ktoré sa môžu dotknúť rozvojových krajín (medzi priority patrí obchod, poľnohospodárstvo, migrácia a bezpečnosť) prispievajú k úsiliu rozvojových krajín plniť MDGs.

V roku 2005 bola prijatá Spoločná stratégia EÚ pre Afriku – strategický dokument pre spoluprácu medzi dvomi kontinentami s cieľom posilňovať ekonomickú spoluprácu, podporovať trvalo udržateľný rozvoj, mier, prosperitu, solidaritu a ľudskú dôstojnosť.

Účasť SR v rozvojovej politike EÚ


Slovenská republika sa zapája do tvorby rozvojovej politiky EÚ najmä prostredníctvom pracovných skupín Rady EÚ v Bruseli (CODEV, ACP), ako aj účasťou v komitologických výboroch EK, ktoré spolurozhodujú o implementácii vonkajšej pomoci ES. SR sa zúčastňuje aj na iných fórach EÚ – napr. Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) k otázkam rozvojovej spolupráce, a tiež neformálnych stretnutí ministrov pre ODA a ďalších expertných stretnutí. V rámci uvedených štruktúr sa SR intenzívne podieľala na tvorbe a definovaní parametrov nových nástrojov pre vonkajšiu pomoc vrátane nástroja pre rozvojovú spoluprácu, ktoré vstúpili do platnosti od 1. 1. 2007 (v rámci novej Finančnej perspektívy EÚ).

MZV SR napomáha úspešnosti slovenských subjektov v grantových kolách vonkajšej pomoci, ktoré vyhlasuje EK (napr. cez národné spolufinancovanie týchto projektov). Zástupcovia MZV SR napríklad veľmi aktívne a úspešne vystupovali na pracovných rokovaniach v Bruseli, aby mimovládne organizácie z nových členských krajín EÚ (vrátane SR) získali prostriedky z rozpočtu určeného pre spolufinancovanie projektov európskych rozvojových MVO na zvyšovanie povedomia verejnosti o rozvojovej spolupráci (potenciálne ide o 10 mil. EUR).