Preskočiť navigáciu


Humanitárna pomoc

Humanitárna pomoc sa podľa zákona č. 617/2007 Z. z o oficiálnej rozvojovej pomoci SR definuje ako „prejav solidarity s ľuďmi v núdzi, ktorej podstatou je pomoc, podpora, záchrana životov, ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie utrpenia ľudí v prípade prírodných katastrôf, kríz spôsobených človekom, stavu hladu a podvýživy alebo v porovnateľných núdzových situáciách, ako aj preventívne a pohotovostné programy, najmä v obzvlášť rizikových oblastiach.“ Dokument „Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci SR“ špecifikuje, že humanitárna pomoc sa poskytuje ľudom bez ohľadu na ich etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo politické presvedčenie a je určená predovšetkým tým najzraniteľnejším, ako sú deti a matky, obyvatelia rozvojových krajín, alebo ľudia trpiaci nedostatkom základných životných potrieb.

Humanitárna pomoc sa poskytuje vždy druhým štátom, nejde o záchranné akcie na území vlastného štátu. Má niekoľko foriem:

a) záchranné akcie,
b) materiálna pomoc, najmä formou darovania hnuteľného majetku,
c) finančné príspevky,
d) projekty slovenských humanitárnych organizácií.


Humanitárne princípy
Pod humanitárnymi princípmi chápeme súbor pravidiel, ktorý tvorí myšlienkovú a vecnú súčasť humanitárnej pomoci. Bez dodržania týchto pravidiel nemôže byť pomoc chápaná ako humanitárna:

  • Humanitárna pomoc je vykonávaná v súlade s princípmi medzinárodného humanitárneho práva, podľa zásad humanity (orientácia na záchranu ľudských životov a zmiernenia utrpenia), nestrannosti (pomoc je poskytovaná čisto na základe potrieb, bez rozlišovania príslušnosti k národnostnej, rasovej, náboženskej, alebo inej príslušnosti) a politickej neutrality (humanitárna pomoc nesmie byť na žiadnej zo strán ozbrojeného konfliktu), rešpektujúc Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.
  • Pre poskytnutie humanitárnej pomoci sú rozhodujúce potreby obetí prírodných katastrôf, človekom spôsobených konfliktov alebo porovnateľných situácií, vyjadrené oficiálnou výzvou národných, resp. medzinárodných inštitúcií.
  • Poskytovanie humanitárnej pomoci je dobrovoľným prejavom solidarity a nie je podnecované snahou o získanie finančného prospechu.

Poskytovanie humanitárnej pomoci vyžaduje vlastné mechanizmy a nástroje, odlišné od tých, ktoré sú využívané pri poskytovaní rozvojovej pomoci, pretože sa poskytuje ad hoc, ako reakcia na mimoriadne, neočakávané udalosti a vyžaduje si rýchlu a efektívnu pomoc. Humanitárna pomoc sa však považuje za súčasť rozvojovej pomoci. Nie je dlhodobo plánovaná, reaguje na aktuálne potreby iných subjektov a vyžaduje si schopnosť flexibility a pohotovosti na strane poskytovateľa. Za humanitárnu pomoc sa považujú i preventívne a pohotovostné programy, najmä v obzvlášť rizikových oblastiach. Tieto zahrnujú zriadenie efektívnej inštitucionálnej pomoci, posilnenie systémov včasného varovania a iné opatrenia na ochranu obyvateľstva.

Typy humanitárnej pomoci

Konkrétny spôsob humanitárnej pomoci vyplýva z charakteru krízy a potrieb poškodeného štátu. Môžu mať nasledovnú formu:
  • záchranná: zapojenie sa do záchranárskych operácií alebo vyslanie záchranárskeho tímu, ktorého zloženie a technické vybavenie zodpovedá charakteru mimoriadnej udalosti;
  • materiálna (potravinová): poskytnutie potrebného materiálu, techniky, potravín, resp. iných produktov, ktoré boli vyšpecifikované príjemcom pomoci, humanitárnymi organizáciami, alebo na základe vlastných analýz;
  • zdravotná: poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti, vakcinácia, zabezpečenie zdravotníckeho personálu, výstavba poľných nemocníc, zabezpečenie pitnej vody a hygieny, prevencia a ochrana v prípade epidémií;
  • poradenská a expertná: vyslanie špecialistov a odborníkov, alebo poskytnutie potrebných informácií smerujúcich k zamedzeniu strát na ľudských životoch alebo k obmedzeniu materiálnych škôd, realizácia prípravných a preventívnych programov;
  • finančná: poskytnutie finančných prostriedkov humanitárnym organizáciám alebo priamo príslušným orgánom postihnutej krajiny na základe konzultácií s humanitárnymi organizáciami a odporúčaní zastupiteľských úradov;
  • pomoc utečencom/presídlencom: správa utečeneckých táborov, sociálna rehabilitácia, provizórne vzdelávanie, potraviny za prácu a programy pre voľný čas;
  • kombinovaná: vzhľadom na komplexnosť potrieb pri humanitárnych katastrofách a krízach je takýto typ najčastejší.

Slovenský systém

Dokument „Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci SR“ schválila v roku 2006 vláda SR. Podrobne popisuje rozhodovací proces, stanovuje rozdelenie právomocí a kompetencií hlavných aktérov a rozpracúva zabezpečenie jej jednotlivých foriem; predpokladá posilnenie spolupráce so slovenským mimovládnym sektorom, ako aj s medzinárodnými humanitárnymi organizáciami. Uznesením vlády SR k tomuto materiálu bol v rámci rozpočtovej kapitoly MZV SR vytvorený podprogram pre humanitárnu pomoc SR. Z neho bude v prípade vzniku krízovej situácie MZV SR môcť čerpať finančné prostriedky na implementáciu projektov slovenských mimovládnych organizácií, resp. na finančné príspevky humanitárnym organizáciám.

Od roku 2007 je v rámci národného programu ODA SR vyčlenená rozpočtová položka, ktorá nepodlieha ďalšiemu schvaľovaniu vlády SR. O rozdelení financií rozhoduje priamo minister zahraničných vecí. MZV SR tak môže urýchlene a adresne poskytnúť finančnú pomoc prostredníctvom vybraného realizátora.

Technickú stránku záchrannej pomoci zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom svojich zložiek. Rezort má taktiež k dispozícii lietadlá a ľudské kapacity letky Ministerstva vnútra, ktoré je možné využiť pri realizácii HP. Základné činnosti zložiek MV SR pri realizácií záchrannej pomoci sú: okamžitá pomoc a záchranné práce, preprava záchranárov a humanitárneho materiálu, núdzová rekonštrukcia a dodávka humanitárneho materiálu pre ľudí v núdzi, poskytnutie expertov, poradenstva a techniky, resp. realizácia preventívnych a pohotovostných programov (technická pomoc), správa skladov humanitárnej pomoci, v ktorých je zhromažďovaný materiál pre účely poskytnutia humanitárnej pomoci a pomocných zásahov civilnej ochrany do zahraničia.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a diplomatické misie SR v zahraničí spolupracujú v nasledovných činnostiach: monitoring situácie v postihnutej krajine a krízových regiónoch, komunikácia s koordinátorom pomoci, miestnymi orgánmi v prijímajúcej krajine, EÚ, OSN a ďalšími humanitárnymi organizáciami a partnermi a pri právnej, diplomatickej ochrane, konzulárna pomoc, spolupráca pri doručení pomoci, resp. koordinácia doručenia pomoci mimo územia SR.
Pri realizácii humanitárnej pomoci spolupracujú aj ďalšie orgány štátnej správy (Správa štátnych hmotných rezerv, Ministerstvo pôdohospodárstva, Ministerstvo zdravotníctva...)
Realizátormi programov a projektov humanitárnej pomoci môžu byť slovenské mimovládne humanitárne organizácie, Slovenský Červený kríž a ďalšie slovenské inštitúcie a organizácie na základe predložených projektov.

V prípade nedostatku vlastných kapacít na poskytnutie bilaterálnej humanitárnej pomoci, resp. nad rámec takto poskytnutej pomoci, poskytuje SR humanitárnu pomoc do zahraničia v podobe finančného príspevku humanitárnym organizáciám. Príspevok môže byť poskytnutý ústrediu medzinárodnej humanitárnej organizácii alebo ich slovenskému zastúpeniu. (napríklad organizácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, IOM,...)

Medzinárodné humanitárne organizácie


Hlavnými realizátormi humanitárnej pomoci sú medzinárodné organizácie (agentúry OSN, Hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Európska únia) a ďalšie humanitárne organizácie. Úloha Organizácie Spojených národov (OSN) v humanitárnej pomoci pramení z jej globálneho mandátu, kredibility a nestrannosti. V systéme OSN príslušné aktivity riadi a koordinuje Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA). Najväčším svetovým poskytovateľom potravinovej pomoci je Svetový potravinový program (WFP) technicky podporovaný Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Na humanitárnej pomoci sa podielajú tiež Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodný úrad pre migráciu (IOM) pri pomoci utečencom a presídlencom, Medzinárodný detský fond (UNICEF) pri ochrane detí a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pri poskytovaní zdravotníckej pomoci, Rozvojový program (UNDP) pri okamžitej obnove a ďalšie. Úrad OCHA každý rok publikuje zjednotený plán humanitárnych operácii pre všetky krízové oblasti (tzv. CAP – „Consolidated Appeal Process“) a v prípade naliehavých humanitárnych situácií rozosiela osobitné žiadosti o pomoc (tzv. „Flash Appeals“). V súlade so Ženevskými konvenciami, má Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC) špeciálny mandát monitorovať dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva. Z toho dôvodu hrá ICRC dôležitú úlohu predovšetkým pri ochrane civilných obetí ozbrojených konfliktov. Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) združuje národné organizácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca a poskytuje pomoc a ďalšie zdravotnícke, záchranné, sociálne a humanitárne služby pri živelných pohromách, mimoriadnych udalostiach alebo iných nešťastiach. Na Slovensku je členom IFRC Slovenský Červený kríž. Prepojenie slovenskej humanitárnej pomoci na Hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca (ďalej len „CKCP“) prebieha v dvoch rovinách: » priamo s ICRC a IFRC; » nepriamo, prostredníctvom spolupráce so Slovenským Červeným krížom.

Humanitárna pomoc EÚ


Humanitárna pomoc Európskej únie, smerujúca do zahraničia je financovaná Úradom Európskej komisie pre humanitárnu pomoc (European Commision's Humanitarian Aid Office – ECHO). Pomoc je realizovaná prostredníctvom partnerov (mimovládne humanitárne organizácie, agentúry OSN, organizácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca). Ročný objem prostriedkov ECHO určených na humanitárnu pomoc predstavuje 400 až 600 mil. EUR.

ECHO pri realizácii humanitárnej pomoci využíva nasledovné nástroje:
  • naliehavá pomoc v ohrození a nebezpečenstve
  • potravinová pomoc
  • pomoc pre utečencov

Humanitárna pomoc je smerovaná na pomoc ľuďom pri prírodných katastrofách, do regiónov postihnutých človekom zapríčinenými krízami, ako aj štrukturálnymi krízami. Vo svojej stratégii sa tiež zameriava na vyriešenie problému „šedých dier", ktoré vznikajú medzi krátkodobou humanitárnou pomocou a dlhodobou rozvojovou pomocou. Prostredníctvom programu DIPECHO podporuje projekty zamerané na prevenciu v ohrozených oblastiach a budovanie prípravných mechanizmov pre katastrofy.

Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke ECHO:

Partnerstvo s ECHO
Partnerom ECHO môžu byť humanitárne organizácie, ktoré podpíšu Rámcovú zmluvu o partnerstve, ktorá definuje zodpovednosti, práva a povinnosti partnera. Partner musí byť spôsobilý vykonávať humanitárnu pomoc a spĺňať ďalšie stanovené kritériá, ako, operatívnu, komunikačnú, finančnú a právnu spôsobilosť.

Viac informácií o Partneroch ECHO

Dokumenty k HP


pdf Mechanizmus humanitárnej pomoci SR do zahraničia  (pdf; 87,81 kB) je novým základným dokumentom slovenskej humanitárnej pomoci. Materiál vychádza zo skúseností, chápania a postupov tradičných donorov a je systémovým riešením pre potreby slovenskej humanitárnej pomoci.

Nariadenie Rady EÚ č. 1257/96 z 20. júna 1996 týkajúce sa humanitárnej pomoci je základným dokumentom humanitárnej pomoci Európskej únie.
pdf Council Regulation 1257/96  (pdf; 66,08 kB)
pdf Nariadenie Rady č.1257/96  (pdf; 61,88 kB)

Medzinárodné humanitárne právo – Ženevské konvencie a ďalšie kľúčové dokumenty
Cieľom medzinárodného humanitného práva je predísť zbytočnému alebo nadmernému utrpeniu potencionálnych obetí vojen a zároveň zaistiť, aby v budúcnosti bol trestnými sankciami stíhaný každý, kto pravidlá medzinárodného práva poruší. Najvýznamnejšími dohodami z oblasti medzinárodného humanitného práva sú štyri Ženevské konvencie z roku 1949 a ich Dodatkové protokoly z roku 1977. Tieto konvencie sú založené na myšlienke ochrany a rešpektovania dôstojnosti ľudí vo vojenských konfliktov. Zvláštnu ochranu treba poskytnúť zdravotníckemu personálu, nemocničným a zdravotníckym transportom a personálu, budovám a zariadeniam Červeného kríža.

Ženevské konvencie na stránkach SČK
Geneve Conventions and other key documents (ICRC)