Preskočiť navigáciu


Rozvojová spolupráca

I. Základné informácie


Chudoba Skutočná alebo absolútna chudoba je stav nedostatku zdrojov alebo nerovnakého prístupu k ich rozdeľovaniu, ktorý ohrozuje základnú existenciu, prežitie človeka, v dôsledku toho, že jeho životné podmienky a uspokojovanie základných životných potrieb (životné minimum) nie sú v potrebnej miere zabezpečované. Chudobný človek nemá príjmové alebo majetkové prostriedky na existenčné prežitie, nemá zdroje na zabezpečenie si jedla, ošatenia, primeraného bývania a základných hygienických podmienok.

V súčasnej dobe, kedy nie je možné ignorovať pohľad na veci z globálnej perspektívy, je nutné vnímať a zaujímať sa o potreby a situáciu v iných štátoch či regiónoch, pretože sa nás bezprostredne týkajú, aj keď to nemusí byť vždy hneď zjavné. Chudoba a jej vplyv na život jednotlivca sa v prípade jej nárastu čo do počtu zasiahnutých ľudí, v plnej miere premieta aj do iných globálnych javov ako je napríklad migrácia. Migrácia so sebou prináša inú skladbu spoločnosti a významne ovplyvňuje charakter pracovného trhu, čo sa priamo týka každého z nás. Rozvojová pomoc však nemá byť chápaná ako nástroj ochrany vlastnej spoločnosti pre bohaté štáty. Globalizácia prináša nielen nutnosť pozerať sa na veci z globálnej perspektívy, ale aj rozmýšľanie v globálnych rozmeroch, a to automaticky prináša pocit solidarity a spoluzodpovednosti na vyššiu – globálnu úroveň. Aj toto je jeden z piliérov, na ktorom rozvojová pomoc stojí. Rozvojovú pomoc poskytuje mnoho subjektov súkromného i štátneho charakteru. Na ich odlíšenie sa pre rozvojovú pomoc poskytovanú štátmi používa pojem „oficiálna rozvojová pomoc“.

Oficiálna rozvojová pomoc - ODA je súhrn aktivít štátu zameraných na pomoc a podporu rozvojových (chudobnejších) krajín smerom k trvalo udržateľnému rozvoju. Vychádza z vnímania spoluzodpovednosti za globálny rozvoj, ku ktorému chcú vlády štátov takýmto spôsobom napomôcť. Je postavená na báze finančných prostriedkov, ktoré národné vlády vyčleňujú zo štátnych rozpočtov a následne ich buď transferujú medzinárodným inštitúciám ako napr. OSN, OECD, EÚ, zameraným na rozvojovú pomoc (mnohostranná rozvojová pomoc) alebo nimi financujú projekty a programy v nimi vybraných krajinách (dvojstranná rozvojová pomoc) alebo na základe dohody s partnerom (trojstranná rozvojová pomoc). V dvoch posledných prípadoch ide o pomoc, ktorej geografické a sektorové smerovanie, spôsob poskytovania a výšku príspevkov definujú primárne štáty. Pri mnohostrannej rozvojovej pomoci môžu byť financie do fondov medzinárodných organizácií vyčleňované buď na báze dobrovoľných príspevkov alebo je ich výška presne stanovená.

Dejiny inštitucionalizovanej oficiálnej rozvojovej pomoci siahajú do polovice 20. storočia, obdobia poznačeného dôsledkami druhej svetovej vojny, veľkej hospodárskej krízy, a dekolonizačnej vlny, kedy boli v rámci dohôd z konferencie v Bretton Wood (1944) založené dve medzinárodné finančné inštitúcie: Medzinárodný menový fond (MMF) a Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (Svetová Banka). Po druhej svetovej vojne vyvstala nutnosť zbudovať vojnou zničenú Európu, na čo reagovali Spojené štáty americké ponukou Marshallovho plánu európskym krajinám. Systém inštitúcií spadajúcich pod OSN vytvorených po roku 1948 zohráva vedúcu úlohu pri smerovaní a realizovaní rozvojovej pomoci na svetovej úrovni. Najznámejšou agentúrou OSN je Rozvojový program OSN (UNDP). V roku 1961 bola založená aj Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorej cieľom je tiež napomáhať menej rozvinutým krajinám. V EÚ sa rozvojová politika zaradila medzi najdôležitejšie témy v oblasti zahraničných vzťahov. Z historického hľadiska sa medzinárodné inštitúcie stali prvými subjektami cez ktoré začala byť poskytovaná zahraničná rozvojová spolupráca. Tá sa však stala aj nástrojom zahraničnej politiky jednotlivých štátov, čo je vyššie definované ako dvojstranná rozvojová pomoc/ spolupráca. Ide teda o komplex prístupov a motívov spájajúcich solidaritu a presadzovanie štátnych záujmov.

Samotné poskytovanie rozvojovej pomoci prešlo časom rôznymi etapami vývoja, v každej sa presadzoval iný prístup k pomoci. Po vzniku Brettonwoodskeho systému (Svetová banka a MMF) a realizácie Marshallovho plánu v 50tych rokoch došlo v 60tych rokoch ku kladeniu dôrazu na rozvoj v oblasti industrializácie. Tento trend sa však v ďalšej dekáde otočil smerom k vnímaniu pomoci ako odpovedi na chudobu. V 80tych rokoch vyvstala vízia pomoci ako nástroja stabilizácie a štrukturálnej zmeny, v 90tych zas ako opory demokracie a riadenia. V roku 2000 sa aj skrze prijatie Miléniových rozvojových cieľov položil ešte väčší dôraz na postoje spoluzodpovednosti a solidarity vo svetovom meradle.

Rozvojová pomoc SR


Charakteristika rozvojovej pomoci SR
SR sa vstupom do OECD v roku 2000 (30 najvyspelejších krajín sveta) a začlenením sa do euroatlantických štruktúr stala súčasťou svetového spoločenstva krajín, ktoré podporujú rozvojové krajiny. Mechanizmus Oficiálnej rozvojovej pomoci SR, ako ho poznáme dnes, vznikol v roku 2003. Jeho základy sa formovali v rokoch 1999-2002, s cieľom zaradiť SR znovu do skupiny donorov, kam patrila v čase existencie spoločného československého štátu. Znamená to, že v prvom období transformácie bola Slovenská republika čistým prijímateľom rozvojovej pomoci.

Slovenská republika poskytovala v spočiatku rozvojovú pomoc väčšinou len formou dobrovoľných príspevkov do medzinárodných organizácií, špecializovaných programov a poskytovaním humanitárnej pomoci. MZV SR rozšírilo rámec predchádzajúcej pomoci o koncepčný prístup a ďalšie finančné prostriedky na programy a projekty. V roku 2002 MZV SR vypracovalo základný dokument – Strednodobú koncepciu poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003 – 2008, ktorú každoročne špecifikuje a aktualizuje v dokumente Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci (NP ODA). Sú v ňom definované spôsoby, kam a v akej výške sa peniaze určené na rozvojovú pomoc rozdelia.
Skúsenosti a praktickú pomoc pri formovaní slovenskej rozvojovej pomoci mali dve významné medzinárodné donorské organizácie – Regionálne stredisko Rozvojového programu OSN (UNDP), Kanadská medzinárodná rozvojová agentúra (CIDA), ako aj Rakúska rozvojová agentúra (ADA). Vypracovali špeciálne programy na pomoc vznikajúcim donorským krajinám pri budovaní kapacít poskytovania rozvojovej pomoci.

MZV SR dňa 1. 1. 2007 zriadilo Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS). Agentúra v zmysle svojho štatútu nadobudla kompetencie administratívnych a kontraktačných jednotiek Trustového fondu (ACU TF) a Bratislava - Belehrad fondu (ACU BBF), ktoré do vytvorenia agentúry realizovali projektové cykly v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Prechod z pôvodného inštitucionálneho systému ODA na nový systém bol uskutočnený v priebehu roku 2007, počas ktorého fungovali paralelne s agentúrou aj obe administratívno-kontraktačné jednotky (ACU TF, ACU BBF). Obe kontraktačné jednotky ešte aj v roku 2008 ukončovali rozvojové projekty slovenskej ODA, ktoré boli začaté pred rokom 2007. Postavenie a pôsobnosť agentúry boli upravené zákonom o rozvojovej spolupráci.

V zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky pripravilo „Návrh zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci“. Návrh bol prerokovaný a schválený vládou SR v auguste 2007 a v decembri 2007 schválený NR SR. Zákon nadobudol účinnosť dňa 1. 2. 2008. Uvedený zákon vytvoril právny rámec poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci SR a podmienky pre dôsledné plnenie medzinárodných záväzkov SR v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci. Zákon de facto potvrdil dovtedajšiu prax v implementácii slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci. V roku 2008 sa SR ukončením procesu graduácie z operácií Svetovej Banky SR definitívne preradila z komunity prijímateľov rozvojovej pomoci do skupiny donorov.

V roku 2009 bola prijatá nová Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky 2009-2013. Tento dokument je inovatívnym a dynamickým nástrojom plánovania Slovak Aid. Spolu so zákonom o oficiálnej rozvojovej pomoci je východiskom pre ďalšie plánovacie a programovacie dokumenty na najbližších päť rokov (osobitne pre ročné národné programy, bilaterálne dohody s rozvojovými krajinami a stratégie pomoci pre jednotlivé prioritné krajiny). Hlavnou prioritou SR v oblasti rozvojovej spolupráce v nasledujúcom období je poskytovanie efektívnejšej rozvojovej a humanitárnej pomoci a podstatné zvýšenie objemu dvojstrannej pomoci. Práve tomu má stratégia napomôcť.

Na tvorbe ODA, no hlavne na jej implementácii sa podieľajú národné subjekty, medzi ktoré patria štátne inštitúcie, mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty. V donorských krajinách (t.j. krajinách, ktoré poskytujú rozvojovú pomoc) vo väčšine prípadov existuje rozvojová agentúra alebo iná inštitúcia, ktorá zodpovedá za prostriedky štátneho rozpočtu určené na rozvojovú pomoc. Prostredníctvom špecializovaných programov alebo grantových kôl dáva možnosť národným subjektom realizovať projekty v cieľových krajinách.
Koordinátorom ODA na Slovensku je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR), odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci (ORPO) sekcie hospodárskej spolupráce a rozvojovej pomoci. V roku 2007 bola založená Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SMRS), rozpočtová organizácia MZVaEZ pre zefektívnenie poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci.
Okrem MZVaEZ SR sú do ODA zapojené ďalšie ústredné štátne orgány – Ministerstvo vnútra, Ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo pôdohospodárstva a Ministerstvo školstva SR, pretože za súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci považujeme aj niektoré sektorové bilaterálne projekty – humanitárnu pomoc, poskytovanie štipendií, pomoc utečencom, ako aj príspevky do medzinárodných rozvojových organizácií.
V rozvojovej pomoci zohrávajú nezastupiteľnú úlohu mimovládne organizácie. V SR vznikla a aktívne pôsobí Platforma MVRO, ktorá zastrešuje mimovládne organizácie zaoberajúce sa rozvojovou spoluprácou a humanitárnou pomocou.

Prečo SR poskytuje rozvojovú pomoc

Slovensko ako jeden z najvyspelejších štátov sveta má morálnu povinnosť poskytovať pomoc rozvojovým krajinám. Pomoc rozvojovému svetu má aj praktickú stránku. Vývoj v rozvojových krajinách ovplyvňuje situáciu na celom svete, teda aj v našej krajine.

Z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách a jej pristúpenia k medzinárodným dokumentom vyplýva aj plnenie záväzkov a prísľubov, ako aj nutnosť zladenia svojich aktivít s medzinárodnou donorskou komunitou. Dôležitým dokumentom, ku ktorému sa Slovensko prihlásilo sú Miléniové rozvojové ciele zamerané na riešenie globálnych problémov ako je chudoba, hlad, choroby a ničenie životného prostredia.

Motívy a ciele slovenskej rozvojovej pomoci

Motívy poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci sú do veľkej miery univerzálne. Konkrétne ciele si každá krajina stanovuje špecificky so zreteľom na vlastné aktuálne kapacity. Slovensko nie je veľkým štátom a nemá predpoklad zaradiť sa medzi silných donorov (poskytovateľov rozvojovej pomoci). Má však ambíciu pomáhať užitočne, efektívne a zaujať v medzinárodnej oficiálnej rozvojovej pomoci ako donor stabilné a pevné miesto.

Slovenská republika poskytuje rozvojovú pomoc predovšetkým na základe týchto dôvodov:

a) Spoluzodpovednosť za globálny rozvoj.
Spoluzodpovednosť je založená na hodnotách mieru, solidarity, sociálnej spravodlivosti, úcty k ľudským právam a základným slobodám, demokracie, právneho štátu a dobrého spravovania verejných vecí.

b) Záujem byť aktívnym subjektom medzinárodnej politiky a aktívnym členom komunity darcov.
Slovenská republika svojimi aktivitami v OSN vrátane nestáleho členstva v Bezpečnostnej rade OSN (2006 - 2007) i v EÚ preukázala schopnosť prispievať k formulovaniu a realizácii medzinárodnej politiky. Má aj významné a jedinečné skúsenosti s rozvojovým, transformačným a reformným procesom (politickým, ekonomickým, právnym, inštitucionálnym) vo všetkých oblastiach spoločnosti. Vďaka týmto skúsenostiam má SR špecifické postavenie v medzinárodnej komunite darcov.

c) Morálna povinnosť a záväzky vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách, osobitne z členstva SR v EÚ.
Morálna povinnosť poskytovať rozvojovú pomoc vyplýva SR aj vzhľadom na hodnoty demokracie, solidarity a právneho štátu, ktoré vyznáva. Slovenská republika prešla náročným transformačným procesom od prijímateľa pomoci k darcovi. Ako členská krajina EÚ a OECD patrí SR medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Členstvo v týchto medzinárodných organizáciách a inštitúciách so sebou nesie povinnosti, ktoré sa SR snaží svojimi aktivitami napĺňať.

Ciele oficiálnej rozvojovej pomoci SR určujú najmä zákon č. 617/2007 Z. z. a Miléniové rozvojové ciele OSN. Sú to:
a) zmierňovanie chudoby a hladu v rozvojových krajinách,
b) podpora trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho a ekologického rozvoja rozvojových krajín,
c) zabezpečenie mieru a bezpečnosti vo svete, najmä posilňovaním demokracie, právneho štátu, ľudských práv a dobrého spravovania verejných vecí v rozvojových krajinách,
d) podpora univerzálneho prístupu k vzdelaniu v rozvojových krajinách,
e) zvyšovanie úrovne základnej zdravotnej starostlivosti v rozvojových krajinách,
f) podpora hospodárskej spolupráce s rozvojovými krajinami,
g) zvyšovanie informovanosti a povedomia občanov SR o potrebách rozvojových krajín a o slovenskej rozvojovej pomoci.

SR a medzinárodné dohody v oblasti rozvojovej spolupráce


Slovenská republika je pri poskytovaní rozvojovej pomoci viazaná okrem vlastnej legislatívy aj záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv ku ktorým pristúpila:
  • Miléniová deklarácia OSN a Miléniové rozvojové ciele OSN - (Millenium Development Goals- MDGs) - prijaté na Svetovom summite v roku 2000. Vyznačujú sa multidimenzionálnym prístupom k riešeniu danej problematiky prostredníctvom nasledujúcich zámerov: odstrániť extrémnu chudobu a hlad, dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých, zlepšiť postavenie žien; znížiť detskú úmrtnosť; zlepšiť zdravie matiek, bojovať proti AIDS/HIV, malárii a ostatným chorobám; zabezpečiť trvalo udržateľné životné prostredie a rozvíjať svetové partnerstvo pre rozvoj. Zasadanie Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni k MDGs, New York 25.septembra 2008 potvrdilo záväzky MDGs.
  • Parížska deklarácia o efektívnosti rozvojovej pomoci - prijatá v roku 2005, stanovuje praktické kroky a indikátory na zlepšenie kvality poskytovanej rozvojovej pomoci a jej vplyvu na rozvoj.
  • Akčná agenda z Akry – vychádza zo záväzkov vyplývajúcich z Parížskej deklarácie, bola prijatá v roku 2008 a potvrdzuje medzinárodné záväzky podporovať reformy potrebné na efektívne poskytovanie rozvojovej pomoci a dosiahnutie MDGs v roku 2015.
  • Okrem toho sa riadi aj výsledkami medzinárodnej konferencie Spojených národov o financovaní pre rozvoj v Monterrey, neskôr potvrdenými na medzinárodnej konferencii v Dohe. V dňoch 18. - 22. marca 2002 sa v Monterrey v Mexiku uskutočnila Medzinárodná konferencia OSN “Financovanie pre rozvoj”. Kľúčovým výstupom rokovaní bola politická deklarácia tzv. Monterrejský konsenzus, ktorého základnou myšlienkou je globálne partnerstvo a zdieľaná zodpovednosť za rozvoj. Integrovaný prístup k financovaniu rozvoja je nevyhnutný pre dosiahnutie koherentnosti rôznych zdrojov financovania s cieľom zabezpečiť progres v troch pilieroch udržateľného rozvoja (hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj). Tento dokument sa stal základným nástrojom pre ďalšie smerovanie medzinárodného spoločenstva v oblasti financovania rozvoja a je vnímaný ako rozhodujúci podnet, ktorý otvoril novú éru spolupráce medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Konsenzus z Monterrey pod záštitou OSN zaväzuje všetky signátorske krajiny k snahe pre dosiahnutie cieľa 0,7% hrubého národného produktu na účely rozvojovej pomoci.
  • Vzťahom na EÚ je SR po vstupe do nej viazaná:
      • Európskym konsenzom pre rozvoj - stanovuje spoločné ciele a princípy rozvojovej spolupráce. Potvrdzuje tiež záväzok EÚ odstraňovať chudobu, poskytovať rozvojovú pomoc na základe potrieb rozvojových krajín, partnerstva, poskytovať vyššiu a účinnejšiu pomoc a podporovať koherenciu politík, ktoré súvisia s rozvojom a rozvojovými krajinami.
      • Závermi Európskej rady z júna 2005, závermi Európskej rady z 19.-20. júna 2008, závermi Rady EÚ z mája 2005, závermi Rady EÚ z apríla 2006 ku koherencii politík v prospech rozvoja
      • Závermi Rady EÚ z 15.10.2007 k Stratégii EÚ na pomoc obchodu (Aid for Trade)

V roku 2005 sa štáty EÚ zaviazali, že únia do roku 2010 poskytne na rozvojovú pomoc 0,56% HND a do roku 2015 ju zvýši na 0,7% - tak ako to predpokladajú záväzky vyspelých štátov OSN. Na základe dohody vnútri EÚ sa nové členské štáty vrátane Slovenska zaviazali k nižším cieľom – do roku 2010 majú poskytnúť 0,17% HND a do roku 2015 0,33%.

Základné pravidlá poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci SR sú efektívnosť rozvojovej pomoci, koherencia v prospech rozvoja a flexibilnosť poskytovania rozvojovej pomoci.

Sektorové priority slovenskej ODA


a) Budovanie demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej spoločnosti a mieru
b) Sociálny rozvoj
c) Ekonomický rozvoj budovanie trhového prostredia, posilnenie makro-ekonomického prostredia, riadenie verejných financií, podpora malých a stredných podnikov
d) Rozvoj infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na trvaloudržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia

Geografické priority (krajiny) slovenskej ODA


Slovensko môže poskytovať pomoc v limitovanom objeme. Ambícia poskytovať efektívnu a cielenú pomoc viedla SR k tomu, že zadefinovala konkrétne krajiny, ktorým bude rozvojovú pomoc poskytovať.

Slovenská pomoc je dlhodobo orientovaná na dve až tri programové krajiny a niekoľko ďalších projektových krajín. Za programovú krajinu ODA označujeme tie rozvojové krajiny, s ktorými Slovensko rozvinie širšiu spoluprácu. Táto spolupráca má mať od začiatku komplexný charakter. Úsilie SR spolupracovať s väčšími donormi má za ambíciu zabezpečiť čo najväčší dosah aj v prípade implementácie malých projektov.

Stanovili sa tri skupiny kritérií, na základe ktorých sa posudzovalo zaradenie rozvojovej krajiny medzi slovenské teritoriálne priority ODA: kritériá politicko-ekonomické (súlad so zahraničnou politikou SR), kritériá logistické a praktické (napr. existencia infraštruktúry potrebná na zabezpečenie chodu projektov a ich monitorovania), rozvojové kritériá vrátane kritérií pre alokácie zdrojov na základe potrieb a výkonnosti (napr. úroveň sociálneho a ekonomického rozvoja a naliehavosť potrieb pomoci) a Úspešnosť, efektívnosť doterajšej slovenskej rozvojovej pomoci.

Na základe uvedených kritérií bol zostavený indikatívny zoznam prioritných krajín, ktorý v roku 2009 schválila vláda SR v materiáli
pdf Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2009 - 2013  (pdf; 293,77 kB)

Programové krajiny

Srbsko, Keňa a Afganistan

Projektové krajiny

Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bielorusko, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko, Moldavsko, Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan, Vietnam.

Srbsko, Keňa a Afganistan sú na základe Strednodobej stratégie ODA na roky 2009-2013 tri programové krajiny slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci. Programové krajiny sa od tých projektových líšia tým, že je im alokovaných každý rok konkrétna finančná čiastka, zatiaľ čo projektové krajiny sú zaradené do skupín, a financie sú vyčleňované skupinám ako celkom. Zároveň má byť spolupráca s programovými krajinami dlhodobejšia.

Štruktúra riadenia ODA


Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR je koordinátorom poskytovania ODA SR a gestorom medzirezortného programu 05T, ktorý vznikol v roku 2003 na základe metodického pokynu MF SR o programovom rozpočtovaní. Účastníkmi programu sú MZVaEZ SR, MŠ SR, MH SR, MP SR a MŽP SR, MF SR, ÚJD SR, MK SR, MZ SR. Prostriedky na plnenie stanovených cieľov svojich podprogramov si relevantné ministerstvá zabezpečujú v rámci svojho schváleného rozpočtu výdavkov na príslušný rok.

Nový inštitucionálny systém ODA vstúpil do platnosti od 1. 1. 2007, kedy MZV SR zriadilo Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS). Agentúra zabezpečuje všetky činnosti súvisiace s riadením a administráciou projektového cyklu národného programu oficiálnej rozvojovej pomoci a spravuje tomu zodpovedajúce finančné prostriedky. Zároveň vykonáva riadiacu a kontrolnú činnosť pri realizácii programov a projektov dvojstrannej pomoci, projektov humanitárnej pomoci a obnovy a projektov rozvojového vzdelávania.

Základným nástrojom MZVaEZ SR pre koordináciu rozvojovej pomoci Slovenskej republiky je Koordinačný výbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc SR. Koordinačný výbor je poradným orgánom ministra zahraničných vecí SR. Predsedom Koordinačného výboru je štatutárny zástupca MZVaEZ SR; členmi sú zástupcovia ústredných orgánov štátnej správy a iní partneri poskytujúci rozvojovú pomoc:

a) Ministerstvo hospodárstva SR,
b) Ministerstvo zdravotníctva SR,
c) Ministerstvo financií SR,
d) Ministerstvo pôdohospodárstva SR,
e) Ministerstvo školstva SR,
f) Ministerstvo životného prostredia SR,
g) Ministerstvo vnútra SR,
h) Ministerstvo obrany SR,
i) Ministerstvo kultúry SR,
j) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
k) Úrad vlády SR,
l) Zahraničný výbor Národnej rady SR,
m) Exportno-importná banka SR,
n) Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu,
o) Platforma mimovládnych rozvojových organizácií,
p) Slovenská obchodná a priemyselná komora,
q) Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania,
r) Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení,
s) Združenie miest a obcí Slovenska

Vzhľadom na skutočnosť, že implementátorom ODA SR sa stala Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), došlo k zmene aj v procese schvaľovania projektov predložených vo výzvach na predkladanie projektov Slovak Aid. Pre vyhodnotenie predložených projektov bola zriadená projektová komisia.

Kontakty


Odbor rozvojovej pomoci
Sekcia hospodárskej spolupráca a rozvojovej pomoci
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
tel.: +421 2 5978 38 01

Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu
Drotárska cesta 46
811 02 Bratislava
tel: +412 2 6820 5011

Linky


pdf Koncepcia zapájania podnikateľských subjektov do rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky  (pdf; 234,33 kB)