Preskočiť navigáciu


Súvisiace témy

Miléniové rozvojové ciele


Na Miléniovom summite OSN v New Yorku v septembri roku 2000 sa zaviazali členské krajiny venovať prioritnú pozornosť udržateľnému rozvoju a boju proti chudobe. Výsledkom iniciatívy je prijatie Miléniových rozvojových cieľov (Millennium Development Goals - MDGs), ktoré nadväzujú na dohody a rezolúcie OSN z predchádzajúceho desaťročia. Tieto ciele sú výsledkom dohody členských krajín OSN a stali sa všeobecne akceptovaným rámcom pre meranie pokroku vo svete. Miléniové ciele sústredia pozornosť svetového spoločenstva na dosiahnutie podstatného, merateľného zlepšenia kvality života ľudí. Stanovujú merateľné kritériá nielen pre rozvojové krajiny, ale aj pre bohaté krajiny a medzinárodné inštitúcie, ktoré podporujú rozvojové programy v menej rozvinutých častiach sveta.

Prvých sedem cieľov je vzájomne prepojených a smerujú k znižovaniu chudoby vo všetkých jej formách. Posledný cieľ – globálne partnerstvo pre rozvoj – pojednáva o prostriedkoch na dosiahnutie predchádzajúcich siedmych cieľov a o pomoci rozvinutých krajín tým najchudobnejším. Doterajší vývoj naznačuje, že pokrok k dosiahnutiu cieľov, stanovených Miléniovým summitom, nie je zanedbateľný avšak zaostáva za očakávaniami. Pri súčasnom tempe bude v roku 2015 splnený iba jeden cieľ MDG1 – zníženie chudoby a hladu, i to z dôvodu vyššej výkonnosti ázijských ekonomík, kde žije najväčší počet chudobných.

Text v slovenčine
pdf Miléniové rozvojové ciele  (pdf; 133,47 kB)

SR a plnenie MDGs
Slovenská republika sa jednoznačne prihlásila k plneniu Miléniových rozvojových cieľov a robí všetko pre to, aby prispelo k ich napĺňaniu. Rozvojová pomoc sa stala integrálnou súčasťou slovenskej zahraničnej politiky a objem prostriedkov vynakladaných zo štátneho rozpočtu na rozvojovú pomoc sa od roku 2000 zvýšil viac ako štvornásobne. SR sa zaviazala na pôde EÚ vyvinúť úsilie k ďalšiemu zvýšiť rozvojovej pomoci do roku 2010 na 0,17 % HDP a do roku 2015 na 0,33% HDP.

Naviac Slovensko spustilo v roku 2003 program priamej bilaterálnej pomoci rozvojovým krajinám. To znamená, že projekty vo vybraných rozvojových krajinách začali implementovať priamo slovenské mimovládne organizácie, firmy i štátne inštitúcie. V súčasnosti bolo v SR schválených viac ako 100 projektov. Slovenské subjekty sa pustili do tejto novej oblasti s veľkým zanietením a náš príspevok k napĺňaniu Miléniových cieľov tak dostal ešte hmatateľnejšie a praktickejšie obrysy.

Pomoc Afrike


Pre najväčších svetových donorov (EÚ, USA a Japonsko) medzi najväčšie zahranično-politické priority patrí zvýšenie finančnej pomoci pre africké krajiny (spolu so zrušením dlhov najchudobnejších krajín sveta voči Svetovej banke, IMF a Africkej rozvojovej banke). Medzi to patrí odstránenie obchodných opatrení poškodzujúcich chudobné krajiny a podporuje okamžité zvýšenie rozvojovej pomoci, pričom zvýšené finančné prostriedky navrhuje investovať do nasledovných sektorov: infraštruktúra, zdravotníctvo, základné a vyššie vzdelávanie.

Rozvoj Afriky je jednoznačná priorita rozvojovej politiky EÚ a finančná pomoc subsaharskej Afrike má dosiahnuť minimálne 50% z nárastu prostriedkov pre ODA, pričom sa zohľadnia priority jednotlivých členských štátov. Prioritne bude pomoc poskytnutá krajinám, kde sa skončili ozbrojené konflikty, ako aj nestabilným štátom.

Dohoda z Cotonou
Dohoda z Cotonou (ACP-EC Partnership Agreement) komplexne upravuje vzťahy EÚ so 78 štátmi Afriky, Karibiku a Pacifiku (ACP). Predstavuje základný prvok rozvojovej spolupráce Únie a zahŕňa hlavné ciele rozvojovej politiky (odstránenie chudoby, trvaloudržateľný rozvoj a ekonomická integrácia).

SR sa stalo zmluvnou časťou Dohody na základe osobitnej klauzuly, ktorá je súčasťou Zmluvy o pristúpení. Revidovanú zmluvu schválila vláda SR uznesením č. 474 dňa 15. júna 2005. Na základe splnomocnenia prezidenta SR, bola revidovaná Dohoda podpísaná veľvyslancom SZ pri EÚ na summite ACP-EÚ 25. júna 2005 v Luxemburgu.

NEPAD - The new partnership for Africa´s development – Nové partnerstvo pre africký rozvoj


NEPAD vznikol ako program Organizácie africkej jednoty v roku 2001, (dnes Africkej Únie), s cieľom vytvoriť integrovaný socio-ekonomický rozvojový rámec pre Afriku.
Jeho ciele sú :

  • odstániť chudobu
  • zabezpečiť pre africké štáty a Afriku ako celok trvalo- udržateľný rozvoj
  • zastaviť marginalizáciu Afriky v procese globalizácie a posilniť jej integráciu do svetovej ekonomiky
  • urýchliť zlepšenie postavenia žien

www.nepad.org/images/framework.pdf

Boj proti HIV/AIDS


Podľa posledných štatistík 42 mil. ľudí je nakazených AIDS, z toho 39 mil. žije v rozvojových krajinách. AIDS, spolu s vojnovými konfliktmi, predstavovali najhoršiu pohromu v posledných desaťročiach 20. storočia. V rámci rozvojovej pomoci je dôležitá aj vyváženosť medzi prevenciou a samotnou liečbou chorých ľudí.

To, čo vo zvýšenej miere ohrozuje stabilitu hlavne afrických a ázijských krajín, je potláčanie reprodukčných práv žien a mladistvých a práva na udržiavanie reprodukčného zdravia v týchto krajinách. Podľa štatistík zomiera pri pôrode jedna žena denne. Každý deň sú ženy ohrozované neplánovaným tehotenstvom, nútenými potratmi, úmrtiami pri pôrode, resp. krátko po ňom. Vysoký je aj počet úmrtí novorodencov a detí do veku 5 rokov. V neposlednom rade je to každodenný boj so sexuálne prenosnými chorobami, o. i. HIV/AIDS.

Spoločný program OSN pre HIV/AIDS

Utečenci


Utečenci sú ľudia, ktorí utiekli z vlastnej krajiny, pretože majú strach z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných dôvodov, pre politické presvedčenie alebo príslušnosť k spoločenskej skupine, ktorí sa nemôžu alebo nechcú vrátiť. Posledné desaťročie prinieslo zásadný posun v spektre dôvodov uvádzaných v žiadostiach o azyl ako aj v zložitosti danej problematiky a počte postihnutých osôb.

K doteraz známym príčinám úteku pribudol napríklad strach pred politickým terorom, etnickými čistkami, či dôsledkami politických, sociálnych a náboženských nepokojov. Čoraz viac utečencov je obeťami občianskych vojen. Zbavení ochrany svojho štátu, často odtrhnutí od svojich rodín a pôvodných komunít, sú utečenci takmer vždy bezbranní voči násiliu. Najzraniteľnejšími skupinami sú ženy – utečenkyne a ich deti, ako aj starí ľudia. Pomoc utečencom spočíva aj v repatriácii (návrate do vlasti), či reintegrácii utečencov, ktorí sa znovu vrátili do svojich krajín.

Ochranu a pomoc nielen utečencom, ale aj iným kategóriám presídlených ľudí, medzi ktorých patria aj žiadatelia o azyl a utečenci, ktorí sa vrátili domov, ale stále potrebujú pomoc na znovuvybudovanie svojich životov, poskytuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Bol založený Valným zhromaždením OSN 14. decembra 1950 a v súčasnosti viac ako 5 000 pracovníkov UNHCR poskytuje pomoc približne 19,8 miliónom ľudí na svete. Na Slovensku začal pôsobiť od roku 1993.

Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov
Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov v SR
Migračný úrad Ministerstva vnútra SR

Odpustenie dlhov


Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (SB) vytvorili v roku 1996 Iniciatívu pre poskytovanie zvláštneho typu pomoci pre veľmi zadĺžené chudobné krajiny (HIPC – Heavily Indebted Poor Countries), pre ktoré nepostačujú len tradičné mechanizmy aplikované pri odpúšťaní dlhov. Multilaterálne inštitúcie plnia úlohu koordinátora a správcu finančných prostriedkov určených na rozvojovú pomoc, kým samotné financovanie je takmer výlučne alebo vo väčšej miere založené na príspevkoch členských štátov. Iniciatíva HIPC zahŕňa multilaterálne i bilaterálne dlhy.

Aby krajina mohla byť považovaná za oprávnenú získavať pomoc v rámci Iniciatívy HIPC, musí spĺňať niekoľko kritérií, najmä:

    • čeliť neudržateľnému dlhovému zaťaženiu, mimo dostupných mechanizmov pre odpustenie dlhov,
    • prejaviť úsilie pre reformy prostredníctvom programov podporovaných MMF a SB.

Za hlboko zadĺžené krajiny považuje SB 41 štátov (33 v Afrike, 4 v Lat.Amerike a 4 v Ázii). Všetky krajiny žiadajúce pomoc v rámci Iniciatívy HIPC musia počas prístupového procesu prijať národný Strategický dokument pre zníženie chudoby (Poverty Reduction Strategy Paper – PRSP) a aspoň jeden rok realizovať implementáciu tejto stratégie.

Afganistan, Benin, Bolívia, Burkina Faso, Burundi, Čad, Etiópia, Eritrea, Gambia, Ghana, Guayana, Guinea, Guinea-Bissau, Haiti, Honduras, Kamerun, Kirgizsko, Komory, Kongo, Konžská demokratická republika Madagaskar, Malawi, Mali, Mauritánia, Mozambik, Nikaragua, Niger, Pobrežie Slonoviny, Rwanda, Senegal, Sierra Leone, Somálsko, Stredoafrická republika, Sudán, Svätý Tomáš a Princov ostrov,, Tanzánia, Togo, Uganda, Zambia

Viac informácií
www.worldbank.org
www.imf.org

Slovenská republika a odpustenie dlhov
Slovenská republika si doposiaľ vysporiadala pohľadávky voči Ghane (1997), Guinei (1997), Etiópii (1999), Mozambiku (2001), Tanzánii (2001), Jemenu (2001), Vietnamu (2000), Zambii (2000), Angole (2002) a Albánsku (2005).
Dňa 21. júna 2005 vláda SR uznesením č. 495 schválila Návrh príspevku Slovenskej republiky na Medzinárodnej konferencii o Iraku, ktorá sa konala 22. júna 2005 v Bruseli. Slovenská republika odpustila v plnej výške civilnú pohľadávku SR voči Irackej republike ako prejav vôle pomôcť krajine budovať slobodnú demokratickú spoločnosť.

Celková suma odpustenia dlhov v Sudáne (1 270 000 tis. Sk) a v Afganistane (88 900 tis. Sk) sa rozložila do troch rokov (2005-2007). Do ODA za rok 2007 sa za Sudán započítala suma 423 300 tis. Sk a za Afganistan 29 600 tis. Sk. V roku 2008 bol do bilaterálnej pomoci započítaný aj odpustený dlh Libérii a Líbii v celkovej hodnote 17,1 mil. Eur.

Parížsky klub
Ide o neformálnu skupinu 19 najbohatších krajín, ktoré poskytujú finančné služby ako odpúšťanie dlhov, reštrukturalizáciu dlhov a zmrazenie dlhov v prospech zadĺžených krajín a ich veriteľov. Princípy a procedúry klubu boli kodifikované na konci 70tych rokov v kontexte dialógu Sever - Juh. Parížsky klub posudzuje žiadosti pochádzajúce z krajín, ktorých dlhy môžu byť spôsobené vojenskými konfliktami alebo diktatúrou. Ide často krajiny odporúčané Medzinárodným menovým fondom, po tom, čo už vyskúšali úsporné opatrenia a iné reformy.

Rozvojové vzdelávanie


Pojem rozvojové vzdelávanie nie je úplne ustálený, nakoľko sa zvyknú paralelne používať aj termíny: „globálne vzdelávanie“, „humanitárne vzdelávanie“, „vzdelávanie pre trvalo udržateľný rozvoj“ alebo „globálne rozvojové vzdelávanie“. Rovnako tak ani neexistuje všeobecne prijatá definícia rozvojového vzdelávania. Iniciátormi rozvojového vzdelávania boli v 80tych rokoch 20. storočia mimovládne organizácie s cieľom vniesť do povedomia verejnosti tému rozvojovej spolupráce a následne získať pre ňu širokú podporu. Rozvojové vzdelávanie zahŕňa aktivity mimovládnych organizácií, financované zo súkromných, ako aj verejných zdrojov, ktoré chcú priniesť globálne vnímanie do všetkých aspektov vzdelávacieho procesu – na školách, v rámci rôznych komunít a do médií...

Aktivity rozvojového vzdelávania napomáhajú aj pri získavaní dodatočných zdrojov (verejné zbierky, príspevky od podnikateľských subjektov...). Rozvojové vzdelávanie robí občanov vnímavejším k potrebám rozvojového sveta, čím sa stáva spoločnosť otvorenejšou a tolerantnejšou.

Rovnako ako v iných vyspelých krajinách má rozvojové vzdelávanie význam aj v SR. Spolu s verejnou informovanosťou sú integrálnou súčasťou oficiálnej rozvojovej pomoci každého štandardného donora. Veľký dôraz na ich zakomponovanie do slovenskej ODA kladie aj Európska komisia, ktorá samotná má na tento účel vytvorené programy.

S finančnou podporou Európskej únie vznikla v rámci projektu Watch and Change webová stránka www.rozvojovevzdelavanie.sk , ktorú administruje OZ Človek v ohrození.

Dobrovoľnícka práca


Vo vyspelých demokratických krajinách je zapájanie sa občanov do dobrovoľníctva každodennou praxou a má svoju dlhodobú tradíciu. Dobrovoľník (latinsky voluntarius – ochotný, naklonený; anglicky volunteer – dobrovoľník) má viacero charakteristík: vo všeobecnosti sa dá povedať, že je to človek, ktorý ponúka organizácii svoje znalosti, schopnosti, zručnosti a skúsenosti za dohodnutých podmienok a nie je za túto činnosť finančne odmenený formou platu.

Viac informácií:
www.mvro.sk

Spravodlivý obchod / Fair Trade


Fair Trade (spravodlivý obchod) vychádza z myšlienky spravodlivejšie rozdeliť príjmy vytvorené v rámci obchodných vzťahov vo svete. Jeho cieľom je zlepšiť pracovné a životné podmienky ekonomicky a sociálne znevýhodnených výrobcov či pestovateľov v rozvojových krajinách tým, že im poskytne prístup na trh za prijateľnejších podmienok. Vďaka Fair Trade sa preto na trhy vyspelých krajín môžu dostať aj tí výrobcovia a pestovatelia, pre ktorých by boli za bežných okolností nedostupné.

Fair Trade produkty musia dodržiavať dohodnuté pravidlá, napríklad je zakázaná vykorisťovateľská detská a nútená práca, významná podpora je venovaná ženám producentkám. Zásadou pre výrobcov a pestovateľov je používať výrobné postupy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Výrobcovia a pestovatelia dostanú za vyprodukované suroviny spravodlivé ceny, nezávisle od cien na svetových trhoch. Fair Trade odberatelia sa tiež zaväzujú k rýchlym platbám za produkty (častokrát aj k vyplateniu časti platby pred dodaním produktov), čo je veľká pomoc pre malých výrobcov. Dôležitým prvkom Fair Trade je vzdelávanie spotrebiteľov a zvyšovanie ich povedomia o situácii v rozvojových krajinách.

Prostredníctvom Fair Trade dostávajú ľudia v rozvojových krajinách možnosť postarať sa sami o seba, zabezpečiť si svoju existenciu a v otázkach zdravia a vzdelania dosiahnuť minimálny štandard, daný spoločnosťou. Spotrebitelia majú zase možnosť prístupu ku kvalitným, zdravým a najmä „spravodlivo“ kúpeným produktom. Typickými Fair Trade produktami sú káva, čaj, čokoláda, ale i šperky a ručne tkané textílie pochádzajúce priamo od výrobcov či pestovateľov v chudobných krajinách.

Európsky spotrebiteľ má možnosť zakúpiť si Fair Trade produkty vo viac ako 2500 špecializovaných predajniach takmer po celej Európe. V súčasnosti sa možno s Fair Trade aktivitami a produktami stretnúť i na Slovensku.

Viac informácií
www.fairtrade.sk
www.fairtradefederation.com

Agentúry OSN


Po vzniku OSN začali jej hlavné orgány na základe Charty OSN v rámci štruktúr organizácie vytvárať rôzne agentúry a programy, ktoré sa tiež začali venovať rozvojovej pomoci. Ide o aktivity širokého zamerania a pomoci: pomoc utečencom, deťom, chudobným a hladujúcim, migrantom, ale tiež projekty na ochranu životného prostredia, podporu ľudských práv a rovnoprávnosti žien...

Programy, fondy a iniciatívy OSN, ktorých sa týka rozvojová pomoc:

a) Rozvojový program OSN
b) Detský fond OSN (UNICEF)
c) Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD)
d) Svetový potravinový program (WFP)
e) Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov
f) Rozvojový program OSN
g) Dobrovoľníci OSN (UNV)
h) Program OSN pre životné prostredie (UNEP)
i) Program OSN pre ľudské sídla (UN – Habitat)
j) Populačný fond OSN (UNFPA)
k) Spoločný program OSN pre HIV/AIDS


ECOSOC - Hospodársky a sociálny výbor, jeden z hlavných orgánov OSN sa zaoberá riešením medzinárodných hospodárskych, sociálnych a zdravotných problémov, rozvíja medzinárodnú spoluprácu v oblasti kultúry a vzdelávania a podporuje posilňovanie rešpektovania a ochrany ľudských práv a základných slobôd. ECOSOC osobitne spolupracuje aj s ďalšími špecializovanými agentúrami, ktoré sa zaoberajú rozvojom:

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)
Organizácia pre potravinárstvo a výživu (FAO)
Organizácia pre priemyselný rozvoj (UNIDO)

Slovenská republika bola v októbri 2009 zvolená za člena ECOSOC. SR v ňom bude členom počas troch rokov od 1. januára 2010. Toto členstvo umožní SR výraznejšie vstupovať do tvorby medzinárodných noriem v týchto oblastiach. Osobitný význam nadobúda najmä v súvislosti s prebiehajúcu celosvetovou hospodárskou krízou.


WTO a Doha-rozvojové kolo

( Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR )

Rozvojová agenda z Dohy (DDA)
Počas zasadnutia IV. Ministerskej konferencie WTO (Svetová obchodná organizácia) v novembri 2001 v Dohe (Katar) bola prijatá záverečná deklarácia, ktorá znamenala začatie multilaterálnych obchodných negociácií o ďalšej liberalizácii obchodu na pôde WTO, tzv. nového kola pod názvom „Rozvojová agenda z Dohy“ (DDA). Prijatá deklarácia ministrov konkretizovala oblasti a časové rámce nového kola obchodných rokovaní, ktoré sa však nepodarilo naplniť.
Rokovania k DDA sú zamerané na liberalizáciu obchodných tokov v jednotlivých negociačných oblastiach, z ktorých sa najväčší dôraz kladie na oblasť poľnohospodárstva, prístupu na trh s priemyselnými výrobkami, obchodu so službami a obchodu a rozvoja.

Obchod a rozvoj
Rozvojový aspekt nového kola zdôrazňujú mandáty v nasledovných oblastiach, ktoré sú zamerané na rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny a vychádzajú zo skutočnosti, že väčšina členskej základne WTO je tvorená práve týmito krajinami.

  • technická spolupráca a budovanie kapacít – poskytovanie technickej pomoci najmä rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám koordinované medzi jednotlivými medzinárodnými organizáciami a záväzok prijatia stabilnej úrovne dlhodobého financovania technickej pomoci v rámci WTO. V tejto súvislosti EÚ počas VI. Ministerskej konferencie WTO v Hongkongu navrhla iniciatívu „Aid for Trade (pomoc za obchod)“, venovanú potrebám rozvojových a najmenej rozvinutých krajín v oblasti obchodu;
  • najmenej rozvinuté krajiny – prvoradou požiadavkou týchto krajín je získanie bezcolného a bezkvótového prístupu na trhy vyspelých krajín a zároveň ich vyňatie z ďalších nových záväzkov, ktoré budú vyplývať z tohto kola. SR tiež víta urýchlenie prístupového procesu najmenej rozvinutých krajín do WTO, aby sa podporilo v maximálne možnej miere ich zapojenie do multilaterálneho obchodného systému;
  • malé ekonomiky – preskúmanie lepšieho zapojenia malých a zraniteľných ekonomík do multilaterálneho obchodného systému, bez vytvárania ďalšej podskupiny spomedzi členov WTO; definovanie malých a zraniteľných ekonomík, identifikovanie a riešenie ich problémov. V súčasnosti sa hľadajú riešenia, pričom tieto krajiny pripravujú niektoré konkrétne návrhy;
  • implementačné problematiky – v zmysle mandátu z Dohy je potrebné nájsť vhodné riešenie jednotlivých implementačných problematík, v ktorých majú rozvojové krajiny problém s implementáciou záväzkov a pravidiel WTO. K uvedeným oblastiam patrí Dohoda o poľnohospodárstve, Dohoda o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, Dohoda o technických prekážkach obchodu, Dohoda o obchodných aspektoch investičných opatrení, Dohoda o pravidlách pôvodu a pod.

Pozícia SR: SR podporuje prijatie pravidiel zvláštneho a špeciálneho zaobchádzania pre rozvojové krajiny vo všetkých negociačných problematikách s cieľom ich integrácie do mnohostranného obchodného systému. SR zároveň súhlasí s aktivitami EK v oblasti Aid for Trade a podporuje jej činnosť v rámci jednotlivých programov zameraných na rozvoj obchodu v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách.

LDC The Least Developed Countries (LDCs) – Najmenej rozvinuté krajiny


LDC krajiny sú svojím charakterom najcitlivejšie voči externým ekonomickým šokom, katastrofám spôsobeným prírodou alebo ľudskou činnosťou a prenosným chorobám. Od 60tych rokov im OSN začala venovať zvláštnu pozornosť a definuje ich ako najzraniteľnejšie krajiny v rámci medzinárodnej komunity. Ich aktuálny zoznam zahŕňa 49 krajín – 33 z Afriky, 15 z Ázie a oblasti Tichého oceána, 1 z Latinskej Ameriky. V záujme zvýšenia záujmu svetovej verejnosti sa od roku 1981 uskutočnilo niekoľko konferencií OSN o LDC krajinách (1981, 1990 a 2001). Výsledkom boli dokumenty Programme of Action (SNPA) pre LDC v 80tych rokoch, Parížska deklarácia a Akčný program pre LDC na 90te roky. Poslednú konferenciu hostila v Bruseli Európska únia. Na jej výsledky nadviazalo vytvorenie Úradu vysokého komisára OSN pre najmenej rozvinuté krajiny, ktorého úlohou je zabezpečiť implementáciu, monitorovanie a kontrolu implementácie Akčného programu pre LDC pre roky 2001-2010 prijatého v Bruseli.

Trvalo udržateľný rozvoj


Trvalo udržateľný rozvoj je rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov (§ 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí). Medzníkmi vo všeobecnom zavedení a rozpracovaní koncepcie TUR boli najmä správa Naša spoločná budúcnosť (Brundtlandtová a kol., 1987) a Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro (1992). Najvýznamnejší dokument z tejto konferencie pod názvom AGENDA 21 je považovaný za základné východisko pre spracovanie stratégií TUR na všetkých úrovniach.

OSN a Trvalo udržateľný rozvoj