1993 1994 1995 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004
1. január 1993 | Česká a Slovenská federatívna republika sa pokojnou cestou rozdelila na dva samostatné štáty – Slovenskú republiku a Českú republiku. |
1. január 1993 | Vstup Slovenskej republiky do Severoatlantickej rady pre spoluprácu (North Atlantic Cooperation Council - NACC).
NACC vznikla v novembri 1991 ako fórum pre vzájomné politické konzultácie členov NATO a bývalých krajín Varšavskej zmluvy v oblasti spoločného záujmu, najmä na poli obrany a bezpečnosti. Vplyvom rozširujúcej sa vzájomnej vojenskej a obrannej spolupráce v rámci programu Partnerstvo za mier (Partnership for Peace – PfP) bola NACC v roku 1997 transformovaná na kvalitatívne vyššiu úroveň politickej a vojenskej spolupráce a premenovaná na Euroatlantickú partnerskú radu (Euro-Atlantic Partnership Council - EAPC). |
4. november 1993 | Prezident SR Michal Kováč v Bruseli rokoval s vtedajším generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Manfredom Wörnerom. Aliancia privítala záujem Slovenska o členstvo v NATO a vyjadrila mu podporu rovnako ako Českej republike, Maďarsku a Poľsku. |
9. február 1994 | Premiér Vladimír Mečiar v bruselskom sídle NATO podpísal rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo pre mier (PfP). PfP vzniklo ako program praktickej bilaterálnej spolupráce medzi jednotlivými partnerskými krajinami a NATO, ktorý mal partnerom umožniť samostatne si určiť a rozvíjať na mieru šité priority spolupráce. |
10. január 1995 | Vláda V. Mečiara prijala programové vyhlásenie, v ktorom uvádza, že „základný smer bezpečnostnej orientácie Slovenskej republiky predstavuje úsilie o získanie členstva v Severoatlantickej aliancii“. |
september 1995 | Aliancia vydala Štúdiu o rozšírení NATO, ktorá analyzovala výhody a nevýhody prijatia nových členov. Štúdia konštatovala, že rozširovanie aliancie prispeje k zvýšeniu stability a bezpečnosti všetkých štátov v euroatlantickej oblasti, nakoľko samotné rozšírenie podporí demokratické reformy, vrátane civilnej a demokratickej kontroly ozbrojených síl, posilní kooperáciu medzi členskými krajinami a podporí dobré susedské vzťahy. Rozširovanie podľa štúdie zvýši transparentnosť v obrannom plánovaní a vojenskom rozpočte, čím posilní budovanie dôvery medzi štátmi.
Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v NATO musia podľa štúdie dokázať, že sú fungujúcimi demokraciami založenými na trhovej ekonomike, rešpektujú práva menšín v súlade s princípmi OBSE, majú vyriešené problémové susedské vzťahy, zaviazali sa riešiť spory mierovou cestou, majú schopnosť a ochotu vojensky prispieť k bezpečnosti aliancie a dosiahnuť interoperabilitu s ozbrojenými silami ostatných členov a zaviažu sa k demokratickým vzťahom medzi civilným a vojenským sektorom a tomu zodpovedajúcej inštitucionálnej štruktúre. |
24. máj 1997 | Uskutočnilo sa referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO, ktoré bolo neplatné. |
8.-9. júl 1997 | Summit NATO v Madride rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní aliancie budú v prvej vlne prizvané krajiny Poľsko, Maďarsko a Česká republika. |
8. december 1998 | Minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Euroatlantickej partnerskej rady na úrovni ministrov zahraničných vecí v Bruseli. Šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová na stretnutí s ministrom zahraničných vecí E. Kukanom konštatovala, že SR je jeden z najlepšie pripravených kandidátov na vstup do NATO. |
12. marec 1999 | Do NATO vstúpili Česká republika, Maďarsko a Poľsko. |
23. - 25. apríl 1999 | Na Washingtonskom summite bola Slovenská republika zaradená na zoznam kandidátskych krajín na členstvo v NATO. Na summite bol zároveň vytvorený a prijatý Akčný plán členstva (Membership Action Plan - MAP) pre lepšiu prípravu kandidátskych krajín na členstvo v aliancii a takisto ako praktický nástroj na realizáciu záväzku aliancie pokračovať v jej rozširovaní, potvrdzujúci politiku otvorených dverí. Na základe skúseností z prístupového procesu pri rozšírení aliancie o tri stredoeurópske krajiny sa MAP zameriava na obsah prípravy kandidujúcich krajín v nasledujúcich oblastiach: 1. Politické a ekonomické otázky, 2. Obranné a vojenské otázky, 3. Otázky zdrojov, 4. Bezpečnostné otázky, 5. Právne otázky |
9. jún 1999 | Slovenská vláda schválila Národný program prípravy SR na členstvo v NATO, ktorý reflektoval jednotlivé oblasti MAP pod názvom PRENAME (PREparation for NATO MEmbership). Vláda tým rozhodla o využití MAP ako nástroja zdokonaľovania politických, obranných, hospodárskych a právnych štruktúr tak, aby čo najskôr a najviac zodpovedali štruktúram a normám NATO. V rámci tohto programu Slovenská republika vytvorila medzirezortný mechanizmus koordinácie prípravy, ktorého nosnou výkonnou časťou boli predovšetkým medzirezortné pracovné skupiny, zodpovedajúce jednotlivým tematickým okruhom programu PRENAME. |
21. september 2000 | 23 koaličných a opozičných poslancov slovenského parlamentu vytvorilo Poslaneckú skupinu pre rýchlu integráciu Slovenska do NATO. Vytvorenie skupiny naprieč politickým spektrom ukázalo, že na pôde parlamentu sa podarilo dosiahnuť konsenzus o otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky. Dosiahnutie celospoločenského konsenzu o tejto otázke bolo nevyhnutné, nakoľko do NATO vstupuje celá krajina, nielen armáda, či ministerstvo obrany. Bezpečnosť krajiny jednoducho nemožno politizovať.
Z vyhlásenia poslaneckej skupiny: „ ... Vychádzame z presvedčenia, že integrácia Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie je jedinou reálnou cestou k trvalej bezpečnosti našej krajiny.“ |
november 2000 | Generálny tajomník NATO George Robertson ocenil pri stretnutí s premiérom SR Mikulášom Dzurindom v Bruseli pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo pri príprave na členstvo v NATO. |
marec 2001 | Národná rada SR prijala novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá počíta so vstupom krajiny do NATO. Hlasovala za ňu drvivá väčšina poslancov parlamentu.
Čl. 59 Bezpečnostnej stratégie: „...Slovenská republika sa usiluje o dosiahnutie plnohodnotného členstva v Severoatlantickej aliancii ako optimálneho variantu získania efektívnych bezpečnostných záruk.“ |
10.-12. marec 2001 | V Bratislave sa konala konferencia „Nové európske demokracie: vodcovstvo a zodpovednosť“, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia tzv. Vilniuskej desiatky. Desať postkomunistických krajín usilujúcich sa o členstvo v NATO (Albánsko, Bulharsko, Chorvátsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko), vytvorilo v období pred Pražským summitom NATO neformálnu skupinu, ktorej cieľom bolo preukázať vzájomnú solidaritu, demonštrovať záväzok vzájomnej spolupráce a nekonkurovať si pri úsilí vstupu do aliancie.
Z prejavu predsedu vlády Mikuláša Dzurindu na konferencii: „Vzájomne nás k sebe púta záväzok zabezpečiť slobodu a demokraciu v tejto časti sveta. Ako krajiny, ktorým bola sloboda a demokracia v tomto storočí až príliš často upieraná, cítime, že môžeme priniesť svoj osobitý vklad a skúsenosť nielen pre tento región, ale aj pre celú Európu a transatlantické spoločenstvo. Budovanie a rozširovanie NATO naplní náš historický osud a urobí Európu bezpečnejšou.“ |
21. – 22. november 2002 | Pražský summit NATO. Slovensko dostalo na pražskom summite aliancie spolu s ďalšími šiestimi krajinami pozvánku na prístupové rokovania o vstupe do NATO, na ktorých malo dokázať svoju pripravenosť stať sa spoľahlivým a zodpovedným členom aliancie.
Z Deklarácie summitu: „Dnes sme sa rozhodli pozvať Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko, aby začali prístupové rokovania s cieľom pripojiť sa k aliancii. Blahoželáme im pri tejto historickej príležitosti, ktorá sa tak príhodne koná v Prahe. Pristúpenie týchto nových členov posilní bezpečnosť všetkých v Euro-atlantickom priestore a napomôže dosiahnuť náš spoločný cieľ jednotnej a slobodnej Európy, zjednotenej v mieri a na základe spoločných hodnôt. Dvere NATO ostanú otvorené pre európske demokracie ochotné a schopné prevziať zodpovednosť a záväzky členstva v súlade s článkom 10 Washingtonskej zmluvy.“ |
9. a 16. december 2002 | Prístupové rozhovory o vstupe SR do NATO.
Počas prvého kola rozhovorov musela SR potvrdiť svoju politickú pripravenosť prevziať politické a obranno-vojenské záväzky vyplývajúce z pristúpenia k Severoatlantickej zmluve.
Druhé kolo rozhovorov bolo zamerané na otázky zdrojov, bezpečnosti informácií a pristúpenia k súboru právnych noriem aliancie riešiacich technické a bezpečnostno-informačné záležitosti. SR bola požiadaná o potvrdenie záväzku vlády SR vyčleňovať pre potreby obrany prostriedky vo výške 2% HDP. Zároveň sa zaviazala prispievať do spoločných rozpočtov NATO. |
26. marec 2003 | Predstavitelia členských krajín NATO podpísali v Bruseli, za účasti predstaviteľov pozvaných krajín, sedem protokolov o pristúpení k Severoatlantickej zmluve. Začala sa ratifikácia protokolov v členských krajinách. |
27. marec 2003 | Vláda SR na mimoriadnej schôdzi jednomyseľne schválila pristúpenie SR k Severoatlantickej zmluve. |
10. a 15. apríl 2003 | Národná rada SR schválila pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej aliancii. O päť dní neskôr podpísal prístupovú listinu k Severoatlantickej zmluve prezident SR Rudolf Schuster. |
29. marec 2004 | Odovzdanie prístupových protokolov pozvaných krajín depozitárovi Washingtonskej zmluvy (vláde USA) vo Washingtone, ktoré pre Slovensko znamenalo formálne nadobudnutie členstva v NATO. |
2. apríl 2004 | Slávnostný ceremoniál prijatia za člena v ústredí NATO v Bruseli. Slovenská vlajka visí po boku spojencov. |
28. máj - 1. jún 2004 | Zasadnutie Parlamentného zhromaždenia NATO v SR. |
28. – 29. jún 2004 | Istanbulský summit NATO. SR sa ho po prvýkrát zúčastňuje ako členská krajina aliancie. |
