Preskočiť navigáciu


Cesta Slovenska do NATO



1993  1994  1995  1997  1998  1999  2000  2001  2002  2003  2004  



1993

1. január 1993
Česká a Slovenská federatívna republika sa pokojnou cestou rozdelila na dva samostatné štáty – Slovenskú republiku a Českú republiku.
1. január 1993
Vstup Slovenskej republiky do Severoatlantickej rady pre spoluprácu (North Atlantic Cooperation Council - NACC).

NACC vznikla v novembri 1991 ako fórum pre vzájomné politické konzultácie členov NATO a bývalých krajín Varšavskej zmluvy v oblasti spoločného záujmu, najmä na poli obrany a bezpečnosti. Vplyvom rozširujúcej sa vzájomnej vojenskej a obrannej spolupráce v rámci programu Partnerstvo za mier (Partnership for Peace – PfP) bola NACC v roku 1997 transformovaná na kvalitatívne vyššiu úroveň politickej a vojenskej spolupráce a premenovaná na Euroatlantickú partnerskú radu (Euro-Atlantic Partnership Council - EAPC).
4. november 1993
Prezident SR Michal Kováč v Bruseli rokoval s vtedajším generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Manfredom Wörnerom. Aliancia privítala záujem Slovenska o členstvo v NATO a vyjadrila mu podporu rovnako ako Českej republike, Maďarsku a Poľsku.



1994

9. február 1994
Premiér Vladimír Mečiar v bruselskom sídle NATO podpísal rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo pre mier (PfP). PfP vzniklo ako program praktickej bilaterálnej spolupráce medzi jednotlivými partnerskými krajinami a NATO, ktorý mal partnerom umožniť samostatne si určiť a rozvíjať na mieru šité priority spolupráce.



1995

10. január 1995
Vláda V. Mečiara prijala programové vyhlásenie, v ktorom uvádza, že „základný smer bezpečnostnej orientácie Slovenskej republiky predstavuje úsilie o získanie členstva v Severoatlantickej aliancii“.
september 1995
Aliancia vydala Štúdiu o rozšírení NATO, ktorá analyzovala výhody a nevýhody prijatia nových členov. Štúdia konštatovala, že rozširovanie aliancie prispeje k zvýšeniu stability a bezpečnosti všetkých štátov v euroatlantickej oblasti, nakoľko samotné rozšírenie podporí demokratické reformy, vrátane civilnej a demokratickej kontroly ozbrojených síl, posilní kooperáciu medzi členskými krajinami a podporí dobré susedské vzťahy. Rozširovanie podľa štúdie zvýši transparentnosť v obrannom plánovaní a vojenskom rozpočte, čím posilní budovanie dôvery medzi štátmi.

Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v NATO musia podľa štúdie dokázať, že sú fungujúcimi demokraciami založenými na trhovej ekonomike, rešpektujú práva menšín v súlade s princípmi OBSE, majú vyriešené problémové susedské vzťahy, zaviazali sa riešiť spory mierovou cestou, majú schopnosť a ochotu vojensky prispieť k bezpečnosti aliancie a dosiahnuť interoperabilitu s ozbrojenými silami ostatných členov a zaviažu sa k demokratickým vzťahom medzi civilným a vojenským sektorom a tomu zodpovedajúcej inštitucionálnej štruktúre.



1997

24. máj 1997
Uskutočnilo sa referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO, ktoré bolo neplatné.
8.-9. júl 1997
Summit NATO v Madride rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní aliancie budú v prvej vlne prizvané krajiny Poľsko, Maďarsko a Česká republika.



1998

8. december 1998
Minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Euroatlantickej partnerskej rady na úrovni ministrov zahraničných vecí v Bruseli. Šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová na stretnutí s ministrom zahraničných vecí E. Kukanom konštatovala, že SR je jeden z najlepšie pripravených kandidátov na vstup do NATO.



1999

12. marec 1999
Do NATO vstúpili Česká republika, Maďarsko a Poľsko.
23. - 25. apríl 1999
Na Washingtonskom summite bola Slovenská republika zaradená na zoznam kandidátskych krajín na členstvo v NATO. Na summite bol zároveň vytvorený a prijatý Akčný plán členstva (Membership Action Plan - MAP) pre lepšiu prípravu kandidátskych krajín na členstvo v aliancii a takisto ako praktický nástroj na realizáciu záväzku aliancie pokračovať v jej rozširovaní, potvrdzujúci politiku otvorených dverí. Na základe skúseností z prístupového procesu pri rozšírení aliancie o tri stredoeurópske krajiny sa MAP zameriava na obsah prípravy kandidujúcich krajín v nasledujúcich oblastiach: 1. Politické a ekonomické otázky, 2. Obranné a vojenské otázky, 3. Otázky zdrojov, 4. Bezpečnostné otázky, 5. Právne otázky
9. jún 1999
Slovenská vláda schválila Národný program prípravy SR na členstvo v NATO, ktorý reflektoval jednotlivé oblasti MAP pod názvom PRENAME (PREparation for NATO MEmbership). Vláda tým rozhodla o využití MAP ako nástroja zdokonaľovania politických, obranných, hospodárskych a právnych štruktúr tak, aby čo najskôr a najviac zodpovedali štruktúram a normám NATO. V rámci tohto programu Slovenská republika vytvorila medzirezortný mechanizmus koordinácie prípravy, ktorého nosnou výkonnou časťou boli predovšetkým medzirezortné pracovné skupiny, zodpovedajúce jednotlivým tematickým okruhom programu PRENAME.



2000

21. september 2000
23 koaličných a opozičných poslancov slovenského parlamentu vytvorilo Poslaneckú skupinu pre rýchlu integráciu Slovenska do NATO. Vytvorenie skupiny naprieč politickým spektrom ukázalo, že na pôde parlamentu sa podarilo dosiahnuť konsenzus o otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky. Dosiahnutie celospoločenského konsenzu o tejto otázke bolo nevyhnutné, nakoľko do NATO vstupuje celá krajina, nielen armáda, či ministerstvo obrany. Bezpečnosť krajiny jednoducho nemožno politizovať.
Z vyhlásenia poslaneckej skupiny: „ ... Vychádzame z presvedčenia, že integrácia Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie je jedinou reálnou cestou k trvalej bezpečnosti našej krajiny.“
november 2000
Generálny tajomník NATO George Robertson ocenil pri stretnutí s premiérom SR Mikulášom Dzurindom v Bruseli pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo pri príprave na členstvo v NATO.



2001

marec 2001
Národná rada SR prijala novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá počíta so vstupom krajiny do NATO. Hlasovala za ňu drvivá väčšina poslancov parlamentu.
Čl. 59 Bezpečnostnej stratégie: „...Slovenská republika sa usiluje o dosiahnutie plnohodnotného členstva v Severoatlantickej aliancii ako optimálneho variantu získania efektívnych bezpečnostných záruk.“
10.-12. marec 2001
V Bratislave sa konala konferencia „Nové európske demokracie: vodcovstvo a zodpovednosť“, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia tzv. Vilniuskej desiatky. Desať postkomunistických krajín usilujúcich sa o členstvo v NATO (Albánsko, Bulharsko, Chorvátsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko), vytvorilo v období pred Pražským summitom NATO neformálnu skupinu, ktorej cieľom bolo preukázať vzájomnú solidaritu, demonštrovať záväzok vzájomnej spolupráce a nekonkurovať si pri úsilí vstupu do aliancie.

Z prejavu predsedu vlády Mikuláša Dzurindu na konferencii: „Vzájomne nás k sebe púta záväzok zabezpečiť slobodu a demokraciu v tejto časti sveta. Ako krajiny, ktorým bola sloboda a demokracia v tomto storočí až príliš často upieraná, cítime, že môžeme priniesť svoj osobitý vklad a skúsenosť nielen pre tento región, ale aj pre celú Európu a transatlantické spoločenstvo. Budovanie a rozširovanie NATO naplní náš historický osud a urobí Európu bezpečnejšou.“



2002

21. – 22. november 2002
Pražský summit NATO. Slovensko dostalo na pražskom summite aliancie spolu s ďalšími šiestimi krajinami pozvánku na prístupové rokovania o vstupe do NATO, na ktorých malo dokázať svoju pripravenosť stať sa spoľahlivým a zodpovedným členom aliancie.

Z Deklarácie summitu: „Dnes sme sa rozhodli pozvať Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko, aby začali prístupové rokovania s cieľom pripojiť sa k aliancii. Blahoželáme im pri tejto historickej príležitosti, ktorá sa tak príhodne koná v Prahe. Pristúpenie týchto nových členov posilní bezpečnosť všetkých v Euro-atlantickom priestore a napomôže dosiahnuť náš spoločný cieľ jednotnej a slobodnej Európy, zjednotenej v mieri a na základe spoločných hodnôt. Dvere NATO ostanú otvorené pre európske demokracie ochotné a schopné prevziať zodpovednosť a záväzky členstva v súlade s článkom 10 Washingtonskej zmluvy.“
9. a 16. december 2002
Prístupové rozhovory o vstupe SR do NATO.
Počas prvého kola rozhovorov musela SR potvrdiť svoju politickú pripravenosť prevziať politické a obranno-vojenské záväzky vyplývajúce z pristúpenia k Severoatlantickej zmluve.

Druhé kolo rozhovorov bolo zamerané na otázky zdrojov, bezpečnosti informácií a pristúpenia k súboru právnych noriem aliancie riešiacich technické a bezpečnostno-informačné záležitosti. SR bola požiadaná o potvrdenie záväzku vlády SR vyčleňovať pre potreby obrany prostriedky vo výške 2% HDP. Zároveň sa zaviazala prispievať do spoločných rozpočtov NATO.



2003

26. marec 2003
Predstavitelia členských krajín NATO podpísali v Bruseli, za účasti predstaviteľov pozvaných krajín, sedem protokolov o pristúpení k Severoatlantickej zmluve. Začala sa ratifikácia protokolov v členských krajinách.
27. marec 2003
Vláda SR na mimoriadnej schôdzi jednomyseľne schválila pristúpenie SR k Severoatlantickej zmluve.
10. a 15. apríl 2003
Národná rada SR schválila pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej aliancii. O päť dní neskôr podpísal prístupovú listinu k Severoatlantickej zmluve prezident SR Rudolf Schuster.



2004

29. marec 2004
Odovzdanie prístupových protokolov pozvaných krajín depozitárovi Washingtonskej zmluvy (vláde USA) vo Washingtone, ktoré pre Slovensko znamenalo formálne nadobudnutie členstva v NATO.
2. apríl 2004
Slávnostný ceremoniál prijatia za člena v ústredí NATO v Bruseli. Slovenská vlajka visí po boku spojencov.
28. máj - 1. jún 2004
Zasadnutie Parlamentného zhromaždenia NATO v SR.
28. – 29. jún 2004
Istanbulský summit NATO. SR sa ho po prvýkrát zúčastňuje ako členská krajina aliancie.