Preskočiť navigáciu


O NATO




Oficiálny názov organizácie
Vznik NATO
Členské krajiny NATO
Čo je NATO a aké sú jeho hlavné ciele
Hlavné politické a rozhodovacie inštitúcie NATO
Sídlo organizácie
Strategická koncepcia NATO
Dokumenty prijaté na summite NATO v Chicagu
Užitočné linky


Oficiálny názov organizácie


Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO/OTAN- North Atlantic Treaty Organization/ Organisation du Traité de l´Atlantique Nord)

Link na oficiálnu webovú stránku NATO: www.nato.int

Na začiatok stránky



Vznik NATO


NATO vzniklo podpisom Severoatlantickej zmluvy 4. apríla 1949, označovanej tiež ako Washingtonská zmluva. Pri jeho zrode stálo 12 zakladajúcich štátov - Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Luxembursko, Kanada, Nórsko, Portugalsko, Taliansko, USA a Veľká Británia. Pristúpením k Severoatlantickej zmluve sa v nasledujúcich vlnách rozširovania postupne pridali ďalšie členské krajiny – Grécko a Turecko (1952), Nemecká spolková republika (1955), Španielsko (1982), Česko, Maďarsko a Poľsko (1999), Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Slovensko, Slovinsko a Rumunsko (2004), Albánsko a Chorvátsko (2009). Slovensko sa stalo členom NATO dňa 29. marca 2004.

Na začiatok stránky



Členské krajiny NATO


V súčasnosti má aliancia 28 členských krajín (ČK). Sú to: Albánsko, Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Kanada, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nórsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko, Turecko, USA a Veľká Británia.

Na začiatok stránky



Čo je NATO a aké sú jeho hlavné ciele


NATO je medzivládna organizácia - obranná aliancia založená v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorej základnou úlohou je chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov všetkými dostupnými politickými a vojenskými prostriedkami. Základný princíp fungovania aliancie je spoločný záväzok a vzájomná politická a vojenská spolupráca medzi suverénnymi štátmi – členskými krajinami, ktoré sú založené na predpoklade nedeliteľnosti bezpečnosti jej členov. Členstvo v aliancii je dobrovoľné. Vstupom do aliancie sa členské krajiny zaviazali ochraňovať slobodu, spoločné dedičstvo a civilizáciu svojich obyvateľov, založené na princípoch demokracie, individuálnej slobody a právneho štátu. Každá členská krajina tiež prijala na seba záväzok podieľať sa na riziku a zodpovednosti, ale aj na výhodách kolektívnej bezpečnosti vyplývajúcich z Washingtonskej zmluvy. Rozhodnutia NATO sú prijímané na základe konsenzu, po diskusii a konzultáciách medzi členskými krajinami. NATO je tiež výrazom transatlantického spojenectva medzi jeho európskymi členmi, USA a Kanadou.

Na začiatok stránky



Hlavné politické a rozhodovacie inštitúcie NATO


Najvyšším orgánom NATO je Severoatlantická rada (North Atlantic Council - NAC), ktorá má efektívnu politickú právomoc a kompetencie prijímať rozhodnutia NATO. Severoatlantická rada je zložená zo stálych predstaviteľov na úrovni veľvyslancov všetkých 28 členských krajín NATO, ktorí sa schádzajú minimálne raz do týždňa. Rada sa pravidelne stretáva aj na najvyšších úrovniach (na úrovni ministrov zahraničných vecí, ministrov obrany alebo najvyšších predstaviteľov štátov a vlád), pričom jej rozhodnutia majú rovnaký status a autoritu, nech sa stretáva na akejkoľvek úrovni. Zasadaniam rady predsedá jej predseda, ktorý je zároveň generálnym tajomníkom NATO. Súčasným generálnym tajomníkom je od 1. augusta 2009 Anders Fogh Rasmussen (Dánsko).

Otázkami obrany a témami týkajúcimi sa kolektívneho obranného plánovania sa zaoberá Výbor pre obranné plánovanie (Defence Planning Committee - DPC). Výbor tiež poskytuje poradenstvo pre vojenské orgány NATO, pričom v tejto oblasti má rovnaké funkcie a rovnakú autoritu ako NAC pri riešení otázok v rámci svojej kompetencie. Výbor je zložený zo stálych predstaviteľov, schádza sa však aj na úrovni ministrov obrany ČK. Predsedom Výboru pre obranné plánovanie je generálny tajomník NATO.

Ministri obrany ČK zasadajú pravidelne aj v Skupine pre jadrové plánovanie (Nuclear Planning Group – NPG), v ktorej diskutujú o špecifických politických otázkach spojených s jadrovými silami. Jadrová politika aliancie sa pravidelne prehodnocuje a rozhodnutia sa prijímajú spoločne tak, aby boli v súlade s novým vývojom a aby tomuto vývoju zodpovedali plánovacie a konzultačné postupy . Predsedom skupiny pre jadrové plánovanie je generálny tajomník NATO.

Na začiatok stránky



Sídlo organizácie


Centrála NATO je politickým veliteľstvom aliancie a zároveň sídlom Severoatlantickej rady, generálneho tajomníka NATO, stálych predstaviteľov členských krajín NATO, ich národných delegácií a národných vojenských predstaviteľov, predsedu Vojenského výboru NATO, Medzinárodného vojenského štábu, Štábu sídla NATO pre konzultácie, velenie a riadenie, či viacerých agentúr NATO ako aj diplomatických misií partnerských krajín.

Prvá centrála NATO sídlila od roku 1949 v Londýne, v roku 1952 bola z dôvodu potreby rozšírenia priestorov presťahovaná do Paríža. V roku 1966 sa však Francúzsko rozhodlo stiahnuť sa z vojenských štruktúr NATO, preto bola následne v roku 1967 centrála aliancie premiestnená do Bruselu. Odvtedy až dodnes sa centrála NATO nachádza na adrese:

NATO Headquarters
Blvd Leopold III
1110 Brussels
Belgium

mapa

Na začiatok stránky