Preskočiť navigáciu


Spolupráca NATO s partnerskými krajinami

Euroatlantická partnerská rada (EAPC)
Partnerstvo za mier (Partnership for Peace - PfP)
Rada NATO- Rusko (NATO- Russia Council - NRC)
Komisia NATO- Ukrajina (NATO-Ukraine Commission - NUC)
Komisia NATO- Gruzínsko (NATO-Georgia Commission - NGC)
Stredomorský dialóg (Mediterranean Dialogue - MD)
Istanbulská iniciatíva pre spoluprácu (Istanbul Cooperation Initiative - ICI)
Kontaktné krajiny (Contact Countries)


Euroatlantická partnerská rada (Euro-Atlantic Partnership Council - EAPC)


Euroatlantická partnerská rada (EAPC) poskytuje stály rámec na spoluprácu NATO s partnerskými krajinami. Umožňuje politický dialóg, politicko – vojenskú spoluprácu a konzultácie k bezpečnostno - politickým otázkam medzi NATO a spolupracujúcimi partnermi.

EAPC bola založená v roku 1997 v Sintre ako nástupnícke fórum Severoatlantickej rady pre spoluprácu (North Atlantic Cooperation Council - NACC). Zasadnutia EAPC sa uskutočňujú spravidla raz za mesiac na úrovni stálych zástupcov (veľvyslancov), dvakrát do roka na úrovni ministrov zahraničných vecí, ministrov obrany a náčelníkov generálnych štábov a príležitostne aj na úrovni hláv štátov a predsedov vlád.

Na podporu systému práce EAPC sa spracúva dvojročný Akčný plán EAPC, ktorý zabezpečuje spoluprácu NATO a partnerských krajín v širokej škále oblastí: krízový manažment a operácie na podporu mieru, regionálne otázky, kontrola zbraní a otázky spojené so šírením zbraní hromadného ničenia, medzinárodný terorizmus, obranné otázky ako napr. plánovanie, rozpočtová politika a stratégia, civilné núdzové plánovanie a pripravenosť na katastrofy, spolupráca v oblasti vyzbrojovania, jadrová bezpečnosť, civilno-vojenská koordinácia, riadenie vzdušnej dopravy a vedecká spolupráca.

Slovenská republika sa stala zakladajúcim členom EAPC dňa 30. mája 1997.

Viac informácií o EAPC nájdete na stránke NATO.

Na začiatok stránky



Partnerstvo za mier (Partnership for Peace - PfP)


Hlavným cieľom programu Partnerstvo za mier (PfP) je posilnenie stability, podpora transparentnosti obranného plánovania, demokratická kontrola ozbrojených síl, či budovanie schopností na spoločnú účasť v operáciách vedených NATO prostredníctvom praktickej spolupráce. Podstatou programu PfP je vytvorenie individuálneho partnerstva medzi partnerskou krajinou a NATO, ktoré je prispôsobené individuálnym potrebám danej krajiny, a ktoré je spoločne implementované na úrovni a rýchlosťou zvolenou každým účastníckym štátom.

Formálnym základom partnerstva je Rámcový dokument (schválený na summite NATO v januári 1994), ktorý obsahuje základné demokratické princípy, ktoré sa partnerská krajina zaväzuje dodržiavať pri spolupráci s alianciou a pri plnení cieľov programu ako celku, a Prezentačný dokument (spracovaný každou partnerskou krajinou), ktorým sa partnerská krajina hlási k Rámcovému dokumentu. Zároveň deklaruje kroky, ktoré vykoná k dosiahnutiu politických a vojenských cieľov partnerstva, oblasti spolupráce, ktoré chce s alianciou rozvíjať a prostriedky (vojenské a iné), ktoré poskytne pre účely partnerstva.

Partnerské krajiny každoročne spracovávajú svoj Individuálny partnerský program na nasledujúce dva roky, ktorý obsahuje aktivity vybrané na základe národných záujmov a špecifických potrieb danej krajiny z Pracovného partnerského programu. Pracovný program ponúka aktivity vo viac ako dvadsiatich oblastiach zahrňujúc obrannú politiku a plánovanie, vzdušnú obranu, civilno-vojenské vzťahy, vzdelávania a výcvik, komunikačné a informačné systémy, krízový manažment a civilné núdzové plánovanie a pod.

Slovenská republika sa stala členom PfP podpisom Rámcového dokumentu dňa 9. februára 1994.

Viac informácií o PfP nájdete na stránke NATO.

Na začiatok stránky



Rada NATO- Rusko (NATO- Russia Council - NRC)


Rada NATO – Rusko bola formálne vytvorená podpisom deklarácie Vzťahy NATO – RF: nová kvalita dňa 28. mája 2002 v Ríme najvyššími predstaviteľmi členských krajín aliancie a ruského prezidenta Vladimíra Putina. Transformácia pôvodnej tzv. Stálej spoločnej rady NATO – Rusko (vytvorenej v máji 1997) na Radu NATO – Rusko bola odrazom posunu vzájomnej spolupráce medzi NATO a Ruskom na kvalitatívne novú, vyššiu úroveň.

Úlohou Rady je poskytovať priestor na konzultácie, dosahovanie konsenzu, spoluprácu, spoločné rozhodovanie a spoločné konanie členských krajín NATO a Ruskej federácie v širokom spektre vopred dohodnutých otázok bezpečnosti, ako sú napr. boj proti terorizmu, krízový manažment, nešírenie a kontrola zbraní hromadného ničenia, raketová obrana bojiska, vyhľadávacie a záchranné akcie na mori, reforma ozbrojených síl, civilné ohrozenie, nové hrozby a výzvy, atď.

V Rade NATO – Rusko vystupujú členské štáty NATO a Rusko ako rovnocenní partneri, avšak každý člen NATO môže rokovania vetovať, ak usúdi, že výmena informácií s Ruskom na danú tému by poškodzovala jeho záujmy.

Rada sa schádza najmenej raz za mesiac, prijíma rozhodnutia konsenzom a za implementáciu prijatých rozhodnutí nesie NATO i Rusko rovnakú zodpovednosť, a to individuálne aj spoločne.

Viac informácií o NRC nájdete na stránke NATO.

Na začiatok stránky



Komisia NATO- Ukrajina (NATO-Ukraine Commission - NUC)


Komisia NATO - Ukrajina je fórum založené na základe Charty zreteľného partnerstva medzi NATO a Ukrajinou, ktorú v roku 1997 v Madride podpísali najvyšší predstavitelia NATO a ukrajinský prezident Leonid Kučma. Komisia, ktorá po prvýkrát zasadala v roku 2000 v Kyjeve, je zodpovedná za rozvoj vzťahov medzi NATO a Ukrajinou, určuje ich ďalšie smerovanie, dohliada na implementáciu ustanovení charty a poskytuje fórum pre konzultácie v otázkach bezpečnosti a iných oblastiach spoločného záujmu.

Viac informácii nájdete na stránkach NATO:

Komisia NATO – Ukrajina

Spolupráca NATO – Ukrajina

Na začiatok stránky



Komisia NATO- Gruzínsko (NATO-Georgia Commission - NGC)


Komisia NATO – Gruzínsko bola zriadená na základe Rámcového dokumentu, ktorý podpísali generálny tajomník NATO a gruzínsky premiér v roku 2008 v Tbilisi. Úlohou komisie je prehlbovať politický dialóg a vzájomnú spoluprácu, vytvárať priestor na konzultácie v otázkach reformného procesu v Gruzínsku a regionálnej bezpečnosti, ktoré sú predmetom obojstranného záujmu. Okrem toho je jednou z úloh komisie aj koordinácia aktivít aliancie zameraných na pomoc Gruzínsku pri obnove po konflikte v auguste 2008.

Viac informácií nájdete na stránkach NATO:

Komisia NATO – Gruzínsko

Spolupráca NATO – Gruzínsko

Na začiatok stránky



Stredomorský dialóg (Mediterranean Dialogue - MD)


Dialóg NATO s krajinami Stredomorského regiónu bol ako osobitná a štruktúrovaná iniciatíva odštartovaný v roku 1994, pričom zahŕňa 7 krajín: Alžírsko, Jordánsko, Izrael, Mauretániu, Maroko, Tunisko a Egypt. Základným cieľom je prispieť k zaisteniu celoregionálnej bezpečnosti a stability v oblasti Stredomoria, zabezpečiť lepšie vzájomné porozumenie s partnerskými krajinami a zamedziť zbytočným predsudkom a nedorozumenia voči politike NATO zo strany týchto krajín. Doterajšie aktivity zahŕňali semináre a workshopy v rôznych oblastiach - od informatiky, vedy a životného prostredia až po krízový manažment a vojenskú spoluprácu. Na Istanbulskom summite NATO v júni 2004 bolo prijaté rozhodnutie rozšíriť a zintenzívniť systém spolupráce v rámci Stredomorského dialógu hlavne v jeho praktických komponentoch. Cieľom je pretransformovať dialóg v skutočné partnerstvo s nasledujúcimi aktuálnymi cieľmi: rozšíriť existujúci politický dialóg, dosiahnuť vzájomnú interoperabilitu, realizovať obranné reformy, prispievať k boju s terorizmom a to aj v rámci operácie NATO Aktívne úsilie v Stredozemnom mori.

Viac informácií o MD nájdete na stránke NATO.

Na začiatok stránky



Istanbulská iniciatíva pre spoluprácu (Istanbul Cooperation Initiative - ICI)


Istanbulská iniciatíva pre spoluprácu bola prijatá na zasadnutí NATO v júni 2004 s cieľom odpovedať na výzvy 21. storočia. Táto iniciatíva bola ponúknutá krajinám blízkovýchodného regiónu, ktoré o ňu prejavia záujem, počínajúc krajinami Rady pre spoluprácu v oblasti Perzského zálivu (Gulf Cooperation Council), s cieľom rozvíjať vzájomne výhodné bilaterálne vzťahy a prispieť k ich ochrane a posilneniu vnútornej stability. Iniciatíva je zameraná na praktickú spoluprácu tam, kde NATO môže poskytnúť pridanú hodnotu, predovšetkým v obrannej a bezpečnostnej oblasti.

Viac informácií o ICI nájdete na stránke NATO.

Na začiatok stránky



Kontaktné krajiny (Contact Countries)


Okrem oficiálnych partnerstiev spolupracuje NATO aj s ďalšími krajinami, ktoré nie sú súčasťou formálnych štruktúr partnerstva aliancie, zdieľajú však podobné strategické záujmy a kľúčové hodnoty ako členovia aliancie. Tieto krajiny sú známe ako tzv. kontaktné krajiny. Jedná sa o Austráliu, Nový Zéland, Japonsko a Južnú Kóreu. Tieto krajiny vyjadrili svoj záujem o prehĺbenie vzťahov s NATO, pričom rozsah a intenzita spolupráce s NATO sú individuálne – niektoré kontaktné krajiny rozvíjajú spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, iné dokonca prispievajú (personálne alebo inak) do operácií pod vedením NATO. Základným predpokladom takejto spolupráce je však v každom prípade vzájomná výhodnosť a obojstranný prospech.

Viac informácií o spolupráci NATO s kontaktnými krajinami nájdete na stránke NATO.