Preskočiť navigáciu


Slovensko v OBSE

Základné informácie o OBSE


Slovenský názov: Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe / OBSE
Oficiálny názov v anglickom jazyku: Organization for Security and Co - operation in Europe / OSCE

Vznik:


1.augusta 1975 v Helsinkách 35 štátov podpísalo Helsinský záverečný akt.
Na summite v Budapešti 1994 sa formálne prijal nový názov Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (platný od 1. januára 1995) namiesto pôvodného Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE).

Najvyšší predstaviteľ: generálny tajomník Lamberto Zannier

Účastnícke štáty:


57 - Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Kanada, Kazachstan, Kirgizsko, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macedónsko, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Mongolsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská federácia, San Marino, Slovenská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké, Srbsko, Svätá stolica (Vatikán), Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Tadžikistan, Taliansko, Turecko, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan

Partneri OBSE:


pre spoluprácu v Ázii - Afganistan, Austrália, Japonsko, Kórejská republika, Thajsko
pre spoluprácu v regióne Stredozemného mora - Alžírsko, Egypt, Izrael, Maroko, Tunis, Jordánsko

Počet rokovacích jazykov:


6 – angličtina, francúzština, nemčina, ruština, španielčina, taliančina

Hlavné orgány:


Rozhodovacie orgány
Summity / Ministerské rady
Stála rada
Fórum pre bezpečnostnú spoluprácu
Výkonné orgány
Generálny tajomník
Sekretariát
Inštitúcie
Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR)
Vysoký komisár pre otázky národnostných menšín
Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií
Ostatné štruktúry a inštitúcie
Parlamentné zhromaždenie OBSE
Zmierovací a arbitrážny súd
Minská skupina
Terénne misie*
Štruktúry spriaznené s OBSE
Spoločná konzultatívna skupina (Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe)
Spoločná konzultatívna komisia (Zmluva o otvorenom nebi)
* V súčasnosti pôsobí v priestore OBSE celkovo 16 Misií, resp. Centier OBSE (OSCE Missions / Centres): 6 na Balkáne (Srbsko, Čierna Hora, Kosovo, Bosna a Hercegovina, Albánsko, Macedónsko); 2 vo východnej Európe (Ukrajina, Moldavsko); 3 na Kaukaze (Arménsko, Azerbajdžan, úrad osobitného predstaviteľa CiO zaoberajúci sa problematikou Náhorného Karabachu – so sídlom v Tbilisi) a 5 misií v Strednej Ázii (Uzbekistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko).

Predsedníctvo OBSE (zvolené na základe konsenzu všetkých účastníckych štátov OBSE na 1 rok – 2013 Ukrajina, 2014 Švajčiarsko a 2015 Srbsko tvoria tzv. Trojku OBSE) si stanovuje svoje priority, čím má veľký vplyv na výber tém, ktorým sa bude organizácia venovať. Predsedom OBSE je minister zahraničných vecí predsedajúcej krajiny.

Charakteristika a hlavné ciele:


OBSE je najväčšou existujúcou regionálnou bezpečnostnou organizáciou, ktorá zahŕňa oblasť Európy, Kaukazu, Strednej Ázie a severnej Ameriky. Všetky účastnícke štáty OBSE majú rovnaké práva. Rozhodnutia OBSE sa prijímajú konsenzom. Prijaté rozhodnutia sú pre účastnícke štáty OBSE politicky záväzné. Implementácia existujúcich záväzkov závisí od ich dobrej vôle.

Spoločným cieľom všetkých účastníckych krajín OBSE je na základe vzájomnej spolupráce udržiavať mier a bezpečnosť v geografickom priestore OBSE. Štáty sa zaviazali rešpektovať ľudské práva a základné slobody, demokraciu, princípy právneho štátu a zabezpečiť sociálnu spravodlivosť a ochranu životného prostredia. Základným dokumentom OBSE je Deklarácia zásad riadiacich vzťahy medzi účastníckymi štátmi Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe prijatá v Helsinkách v roku 1975. Deklaráciu tvorí 10 princípov.

Na ostatnom summite OBSE v Astane účastnícke štáty prijali záverečnú deklaráciu „Towards a Security Community“, ktorá ponúka víziu vytvorenia spoločnej bezpečnostnej komunity v euroatlantickom a euroázijskom priestore. Priority jednotlivých predsedníctiev OBSE po Astane sú kvázi akčným plánom napĺňania tohto spoločného strategického cieľa organizácie.
OBSE je platformou pre nepretržitý dialóg medzi 57 účastníckymi štátmi, svojimi aktivitami v oblastiach preventívnej diplomacie, kontroly zbrojenia a odzbrojenia, a postkonfliktnej obnovy prispieva k budovaniu spoločného európskeho bezpečnostného priestoru. Organizácia má tri dimenzie - politicko-vojenskú, ekonomicko-environmentálnu a ľudskoprávnu.

Kontaktné údaje
Organization for Security and Co - operation in Europe
Kärntner Ring 5 – 7, 1010 Vienna , Austria
Phone Nr.: +43 1 514 36 6000
Fax: +43 1 514 36 6996
e-mail: info@osce.org
www.osce.org

Slovensko a OBSE


Slovenská republiky je aktívnym účastníckym štátom, podieľa sa na činnosti organizácie vo všetkých troch dimenziách jej činnosti. V rokoch 1999 – 2005 zastával funkciu generálneho tajomníka OBSE Ján Kubiš. Počas rokov 2005 – 2006 predsedala Slovenská republika Výboru OBSE pre nevojenské aspekty bezpečnosti. Od januára 2013 Slovenská republika predsedá v Ekonomickom-environmentálnom výboru OBSE.

Dátum vstupu Slovenskej republiky: 1. januára 1993

Zastúpenie Slovenskej republiky pri OBSE:
Stála misia Slovenskej republiky pri medzinárodných organizáciách vo Viedni,
stála predstaviteľka - veľvyslankyňa Oľga Algayerová,
Blaasstraße 34, A-1190,
Vienna, Austria,
tel.č.: 004313689433 200,
fax: 00431368 9433 222,
e-mail: pm.vienna@mzv.sk,
www.mzv.sk/pmvienna

Priority Slovenskej republiky v OBSE:


Aktivity Slovenska na pôde OBSE sa zameriavajú na realizáciu strategického cieľa -vybudovanie jednotnej bezpečnostnej komunity v Euroatlantickom a Euroázijskom priestore v súlade so závermi astanského summitu OBSE. Slovenská republika sa snaží o zdynamizovanie procesu adaptácie OBSE na nové bezpečnostné podmienky a o riešenie aktuálnych otázok európskej bezpečnosti.
V tejto súvislosti podporujeme aktivity, ktorých cieľom je obnovenie vzájomnej dôvery a bezpečnosti. Prebiehajúci proces Helsinki +40 považujeme za výnimočnú príležitosť na podstatnú diskusiu o budúcom smerovaní a pôsobení OBSE. Aj vďaka aktívnemu pôsobeniu Slovenskej republiky sa podarilo pripraviť a prijať niektoré rozhodnutia ostatnej Ministerskej rady OBSE, ktorá sa konala v Kyjeve. V súvislosti s predsedníctvom SR v Ekonomickom a environmentálnom výbore OBSE je úspechom prijatie oboch rozhodnutí v 2. ekonomicko-environmentálnej dimenzii OBSE: „On Improving the Environmental Footprint of Energy-Related Activities in the OSCE Region“ a „On the Protection of Energy Networks from Natural and Man-Made Disasters“. Osobitne prijatie druhého rozhodnutia, iniciovaného SR, sa podarilo vďaka aktívnemu získavaniu podpory účastníckych štátov Slovenskou republikou. Upriamuje pozornosť OBSE a jej účastníckych štátov na ochranu energetických sietí a vytvára rámec pre konkrétne kroky k posilneniu spolupráce v tejto oblasti. Tieto aktivity nadväzujú na dlhodobý záujem SR o presadzovanie záväzkov posilňujúcich energetickú bezpečnosť v rámci OBSE. Predsedníctvo SR v Ekonomickom a environmentálnom výbore OBSE predstavuje dôležitý nástroj presadzovania tejto témy na pôde organizácie.
  • podieľať sa a (v záujme Slovenska) ovplyvňovať rozhodovanie o zásadných otázkach bezpečnostného prostredia vo všetkých 3 dimenziách organizácie;
  • podporovať plnú implementáciu už existujúcich záväzkov všetkými účastníckymi štátmi v dobrej viere;
  • aktívne a konštruktívne prispievať do diskusie procesu Helsinki +40, ktorého cieľom je prispôsobiť organizáciu aktuálnej geopolitickej a bezpečnostnej situácií a zvýšiť jej efektivitu;
  • participovať na prijímaní konkrétnych opatrení a záväzkov v oblasti kontroly zbrojenia, budovania dôvery, ochrany ľudských práv a ekonomickej bezpečnosti a implementovať ich v plnej miere a dobrej viere;
  • podporovať zachovanie autonómnosti inštitúcií OBSE;
  • naďalej presadzovať témy energetickej bezpečnosti a konfliktného cyklu ako „profilových“ tém Slovenskej republiky v OBSE;
  • pravidelne sa aktívne zúčastňovať volebných pozorovacích misií ODIHR. V roku 2012 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vyslalo do týchto misií 1 dlhodobého a 8 v týchto misiách pôsobilo 15 krátkodobých volebných pozorovateľov.

Slovenskí občania v OBSE


V štruktúrach OBSE aktuálne (k 1. aprílu 2014) pôsobia štyria slovenskí občania v misiách OBSE, dvaja na Sekretariáte OBSE, dvaja v ODIHR a štyria formou miestne zamestnaných pracovných síl. V osobitnej monitorovacej misii OBSE na Ukrajine pôsobí jeden slovenský občan v pozícii vedúceho regionálneho tímu.. Od roku 2012 pôsobí slovenský veľvyslanec a bývalý Stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Marcel Peško na pozícii riaditeľa kancelárie generálneho tajomníka OBSE.

Informácia o aktuálnych voľných pracovných miestach v OBSE je dostupná na webovej stránke www.osce.org/employment. Po vyplnení a odoslaní on-line prihlášky je táto posúdená Ministerstvom zahraničných veci a európskych záležitostí SR a v prípade schválenia je potvrdená Sekretariátu OBSE, ktorý následne uskutoční a riadi samotné výberové konanie. Aby bolo možné prihlášku a nomináciu do výberového konania relevantne posúdiť, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky odporúča, aby prihlášky boli vyplnené a odoslané v dostatočnom časovom predstihu, minimálne 5 dní pred konečným termínom stanoveným OBSE.

Dátum poslednej aktualizácie: 04.04.2014