Preskočiť navigáciu


Slovensko v OBSE

Základné informácie o OBSE


Slovenský názov: Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe / OBSE
Oficiálny názov v anglickom jazyku: Organization for Security and Co - operation in Europe / OSCE

Vznik:


1.augusta 1975 v Helsinkách 35 štátov podpísalo Helsinský záverečný akt.
Na summite v Budapešti 1994 sa formálne prijal nový názov Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (platný od 1. januára 1995) namiesto pôvodného Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE).

Najvyšší predstaviteľ: generálny tajomník Lamberto Zannier

Účastnícke štáty:


57 - Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Kanada, Kazachstan, Kirgizsko, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macedónsko, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Mongolsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská federácia, San Marino, Slovenská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké, Srbsko, Svätá stolica (Vatikán), Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Tadžikistan, Taliansko, Turecko, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan

Partneri OBSE:


pre spoluprácu v Ázii - Afganistan, Austrália, Japonsko, Kórejská republika, Thajsko, Mongolsko
pre spoluprácu v regióne Stredozemného mora - Alžírsko, Egypt, Izrael, Maroko, Tunis, Jordánsko

Počet rokovacích jazykov:


6 – angličtina, francúzština, nemčina, ruština, španielčina, taliančina

Hlavné orgány:


Rozhodovacie orgány
Summity / Ministerské rady
Stála rada
Fórum pre bezpečnostnú spoluprácu
Výkonné orgány
Generálny tajomník
Sekretariát
Inštitúcie
Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR)
Vysoký komisár pre otázky národnostných menšín
Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií
Ostatné štruktúry a inštitúcie
Parlamentné zhromaždenie OBSE
Zmierovací a arbitrážny súd
Minská skupina
Terénne misie*
Štruktúry spriaznené s OBSE
Spoločná konzultatívna skupina (Zmluva o
Spoločná konzultatívna komisia (Zmluva o otvorenom nebi)
* V súčasnosti pôsobí v priestore OBSE celkovo 16 Misií, resp. Centier OBSE (OSCE Missions / Centres): 6 na Balkáne (Srbsko, Čierna Hora, Kosovo, Bosna a Hercegovina, Albánsko, Macedónsko); 2 vo východnej Európe (Ukrajina, Moldavsko); 3 na Kaukaze (Arménsko, Azerbajdžan, úrad osobitného predstaviteľa CiO zaoberajúci sa problematikou Náhorného Karabachu – so sídlom v Tbilisi) a 5 misií v Strednej Ázii (Uzbekistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko).

Predsedníctvo OBSE (zvolené na základe konsenzu všetkých účastníckych štátov OBSE na 1 rok – 2012 Írsko, 2013 Ukrajina a 2014 Švajčiarsko tvoria tzv. Trojku OBSE) si stanovuje svoje priority, čím má veľký vplyv na výber tém, ktorým sa bude organizácia venovať. Predsedom OBSE je minister zahraničných vecí predsedajúcej krajiny.

Charakteristika a hlavné ciele:


OBSE je najväčšou existujúcou regionálnou bezpečnostnou organizáciou, ktorá zahŕňa oblasť Európy, Kaukazu, Strednej Ázie a severnej Ameriky. Všetky účastnícke štáty OBSE majú rovnaké práva. Rozhodnutia OBSE sa prijímajú konsenzom. Prijaté rozhodnutia sú pre účastnícke štáty OBSE politicky záväzné. Implementácia existujúcich záväzkov závisí od ich dobrej vôle.

Spoločným cieľom všetkých účastníckych krajín OBSE je na základe vzájomnej spolupráce udržiavať mier a bezpečnosť v oblasti OBSE. Štáty sa zaviazali rešpektovať ľudské práva a základné slobody, demokraciu, princípy právneho štátu a zabezpečiť sociálnu spravodlivosť a ochranu životného prostredia. Deklarácia zásad riadiacich vzťahy medzi účastníckymi štátmi KBSE, prijatá v Helsinkách v roku 1975 je základným dokumentom OBSE. Deklaráciu tvorí 10 princípov. Kooperatívny postup krajín v prípade konfliktu, vzájomná výmena informácií a dialóg medzi konfliktnými stranami pomocou mechanizmov OBSE pomáhajú predchádzať eskalácii konfliktov a hľadať vzájomné akceptovateľné riešenia.

Na ostatnom summite OBSE v Astane účastnícke štáty prijali záverečnú deklaráciu „Towards a Security Community“, ktorá ponúka víziu vytvorenia spoločnej bezpečnostnej komunity v euroatlantickom a euroázijskom priestore. Priority jednotlivých predsedníctiev OBSE po Astane sú kvázi akčným plánom napĺňania tohto spoločného strategického cieľa organizácie.
OBSE je platformou pre nepretržitý dialóg medzi 57 účastníckymi štátmi, svojimi aktivitami v oblastiach preventívnej diplomacie, kontroly zbrojenia a odzbrojenia, a postkonfliktnej obnovy prispieva k budovaniu spoločného európskeho bezpečnostného priestoru. Organizácia má tri dimenzie - politicko-vojenskú, ekonomicko-environmentálnu a ľudskoprávnu.

Kontaktné údaje
Organization for Security and Co - operation in Europe
Kärntner Ring 5 – 7, 1010 Vienna , Austria
Phone Nr.: +43 1 514 36 6000
Fax: +43 1 514 36 6996
e-mail: info@osce.org
www.osce.org

Slovensko a OBSE


Slovenská republiky je aktívnym účastníckym štátom, podieľa sa na činnosti organizácie vo všetkých troch dimenziách jej činnosti. V rokoch 1999 – 2005 zastával funkciu generálneho tajomníka OBSE Ján Kubiš. Počas rokov 2005 – 2006 predsedala Slovenská republika Výboru OBSE pre nevojenské aspekty bezpečnosti. Od januára 2013 Slovenská republika predsedá v Ekonomickom-environmentálnom výboru OBSE.

Dátum vstupu Slovenskej republiky: 1. januára 1993

Zastúpenie Slovenskej republiky pri OBSE:
Stála misia Slovenskej republiky pri medzinárodných organizáciách vo Viedni,
stála predstaviteľka - veľvyslankyňa Oľga Algayerová,
Blaasstraße 34, A-1190,
Vienna, Austria,
tel.č.: 004313689433 200,
fax: 00431368 9433 222,
e-mail: pm.vienna@mzv.sk,
www.mzv.sk/pmvienna

Priority Slovenskej republiky v OBSE:


Aktivity Slovenska na pôde OBSE sa zameriavajú na realizáciu strategického cieľa -vybudovanie jednotnej bezpečnostnej komunity v Euroatlantickom a Euroázijskom priestore v súlade so závermi astanského summitu OBSE. Slovenská republika sa snaží o zdynamizovanie procesu adaptácie OBSE na nové bezpečnostné podmienky a o riešenie aktuálnych otázok európskej bezpečnosti.
V tejto súvislosti podporujeme aktivity, ktorých cieľom je obnovenie vzájomnej dôvery a bezpečnosti v nadväznosti na tzv. Korfský proces. Vytvorený proces Helsinki +40 považujeme za výnimočnú príležitosť na podstatnú diskusiu o budúcom smerovaní a pôsobení OBSE. Aj vďaka aktívnemu pôsobeniu Slovenskej republiky sa podarilo pripraviť niektoré rozhodnutia pre Ministerské rady OBSE vo Vilniuse a Dubline. Slovenská republika konkrétne prispela k pokroku pri posilňovaní kapacít OBSE v oblasti prevencie a riešenia konfliktov (rozhodnutie ku „Conflict Cycle“), k zefektívneniu nástrojov OBSE pre boj s novými bezpečnostnými hrozbami, ako aj k posilneniu mandátu OBSE vo vzťahu k Afganistanu. Slovensko má aj naďalej záujem pokračovať v rozširovaní spolupráce a dialógu ako aj záväzkov týkajúcich sa energetickej bezpečnosti v rámci OBSE. Aj slovenským predsedníctvom v Ekonomicko-environmentálnom výbore OBSE prispievame k presadzovaniu tejto problematiky na pôde OBSE.

  • podieľať sa a (v záujme Slovenska) ovplyvňovať rozhodovanie o zásadných otázkach bezpečnostného prostredia vo všetkých 3 dimenziách organizácie;
  • podporovať plnú implementáciu už existujúcich záväzkov všetkými účastníckymi štátmi v dobrej viere;
  • aktívne a konštruktívne prispievať do diskusie procesu Helsinki +40, ktorého cieľom je prispôsobiť organizáciu aktuálnej geopolitickej a bezpečnostnej situácií a zvýšiť jej efektivitu;
  • participovať na prijímaní konkrétnych opatrení a záväzkov v oblasti kontroly zbrojenia, budovania dôvery, ochrany ľudských práv a ekonomickej bezpečnosti a implementovať ich v plnej miere a dobrej viere;
  • podporovať zachovanie autonómnosti inštitúcií OBSE;
  • naďalej presadzovať témy energetickej bezpečnosti a konfliktného cyklu ako „profilových“ tém Slovenskej republiky v OBSE;
  • pravidelne sa aktívne zúčastňovať volebných pozorovacích misií ODIHR. V roku 2012 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vyslalo do týchto misií 1 dlhodobého a 8 v týchto misiách pôsobilo 15 krátkodobých volebných pozorovateľov.

Slovenskí občania v OBSE


V štruktúrach OBSE momentálne (k 31.12.2012) pôsobí 7 slovenských občanov v misiách OBSE, 2 na Sekretariáte OBSE, 2 v ODIHR a 4 formou miestne zamestnaných pracovných síl. Od roku 2012 pôsobí slovenský veľvyslanec a bývalý Stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Marcel Peško na pozícii riaditeľa kancelárie generálneho tajomníka OBSE. Od decembra 2012 slovenský veľvyslanec Ľubomír Kopaj vedie misiu OBSE v Čiernej Hore.

Informácia o aktuálnych voľných pracovných miestach v OBSE je dostupná na webovej stránke www.osce.org/employment. Po vyplnení a odoslaní on-line prihlášky je táto posúdená Ministerstvom zahraničných veci a európskych záležitostí SR a v prípade schválenia potvrdená Sekretariátu OBSE, ktorý potom uskutoční samotné výberové konanie. Aby bolo možné prihlášku a nomináciu do výberového konania relevantne posúdiť, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky odporúča, aby prihlášky boli vyplnené a odoslané v dostatočnom časovom predstihu, minimálne 5 dní pred konečným termínom stanoveným OBSE.

Dátum poslednej aktualizácie: 05.03.2013