Preskočiť navigáciu


Kultúra

Sekcia pre kultúru


Priority:
  • ochrana, informovanie/sprístupňovanie svetového kultúrneho dedičstva – prírodného, hmotného a nehmotného kultúrneho, dokumentárneho
  • zachovávanie a podpora kultúrnej rozmanitosti, tvorivosti, medzikultúrneho dialógu
  • vytváranie a presadzovanie medzinárodnoprávnych nástrojov: odporúčania, deklarácie, dohovory - Dohovor o ochrane rozmanitosti kultúrnych prejavov, Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Dohovor o zachovaní nehmotného kultúrneho dedičstva, Dohovor o ochrane svetového kultúrneho dedičstva pod vodou, Dohovor o opatreniach zákazu a zamedzenia nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, Dohovory o ochrane autorského práva (1952, 1971) a Haagske dohovory o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu (1954)

Programy/stratégie:
  • zameranie na región Afriky
  • rodovej rovnosti
  • jazyky a multilingualizmus
  • rozvoj medzikultúrneho dialógu a kultúry mieru



Lokality SR v Zozname svetového dedičstva


Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO môže byť zapísané pôvodné výnimočné dielo univerzálnej hodnoty jedinečné svojou architektúrou, stavebnou technológiou, mestského alebo krajinného charakteru, ktoré reprezentuje vieru, kultúrnu tradíciu či spolupôsobenie človeka a prírody. Objekty navrhnuté na zápis posudzujú odborníci (ICOMOS), ktorí návrh porovnávajú s objektmi zapísanými, navrhnutými alebo nenavrhnutými objektami podobného charakteru a pri výbere zohľadňuje aj možné ohrozenie a schopnosť ochrániť objekt v budúcnosti.

Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bol prijatý 16. novembra 1972 v Paríži a platnosť nadobudol 17. decembra 1975; pre Česko-Slovensko 15. februára 1991 (Oznámenie FMZV č. 159/1991 Zb.). Slovenská republika pristúpila k dohovoru 31. marca 1993 sukcesiou ako 134. štát.


Do roku 2008 pristúpilo k dohovoru 185 štátov, ktoré sa zaviazali chrániť spolu 878 lokalít - 679 lokalít svetového kultúrneho dedičstva, 174 lokalít svetového prírodného dedičstva a 25 lokalít svetového zmiešaného dedičstva, ktoré sa nachádzajú na území 145 štátov.

21 členný Výbor svetového dedičstva, volený členskými štátmi na Generálnom zhromaždení, schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva doteraz 7 lokalít zo Slovenskej republiky:

5 kultúrnych lokalít:

Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia (Kolumbia-Cartagena, 1993)
Levoča, Spišský hrad a okolité pamiatky (Kolumbia-Cartagena, 1993)
Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (Kolumbia-Cartagena, 1993)
Historické jadro mesta Bardejov (Austrália-Cairns, 2000)
Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka (Kanada-Quebec, 2008)

2 prírodné lokality:
Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (spolu s Maďarskom v Berlíne, 1995) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu (Austrália-Cairns, 2000) podľa časti nominačného projektu Rokliny Slovenského raja, predloženého 26. 6. 1997
Karpatské bukové pralesy (spolu s Ukrajinou a Poľskom na Novom Zélande, 2007)

Viac informácií o slovenských lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva sa môžete dozvedieť stránkach Ministerstva kultúry SR.

Slovenská fujara na Zozname nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO


Dňa 25. novembra 2005 Mária Krasnohorská, vtedajšia veľvyslankyňa SR vo Francúzskej republike a stála delegátka SR pri UNESCO prevzala z rúk generálneho riaditeľa UNESCO, Koichira Matsuuru, potvrdenie o zápise fujary na Zoznam diel nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v rámci slávnostnej proklamácie, v ktorej UNESCO ocenilo celkovo 43 diel.
Ide o medzinárodné uznanie, ktoré UNESCO priznáva výnimočným formám ľudových a tradičných vyjadrení, akými sú napr. hudba, tanec, národné rituály a mytológia, poznatky a praktiky týkajúce sa prírody a sveta, skúsenosti spojené s tradičnou výrobou, ako i osobitné kultúrne prostredia. Súčasne sa týmto formám národnej kultúrnej identity poskytuje medzinárodná podpora a ochrana.

Slovenskú kandidatúru ,,Fujara, hudobný nástroj a jeho hudba“ posudzovali nezávislé expertné inštitúcie a o jej konečnom schválení rozhodla medzinárodná 18-členná porota, ktorá zasadala v sídle UNESCO v Paríži v dňoch 21- 24. novembra 2005.


Lokality pripravované na návrh na zápis do Zoznamu svetového dedičstva


Lokality kultúrneho a prírodného dedičstva vytipované na zápis do Zoznamu svetového dedičstva (tzv. Tentative List):

kultúrne pamiatky
  • Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji,
  • Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami,
  • Pamätník Chatama Sófera,
  • Tokajská vinohradnícka oblasť, súbor vinohradníckych pivníc,
  • Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice,


"zmiešané" pamiatky
  • Dunajská prírodná a kultúrna krajina (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom),

prírodné pamiatky
  • Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom),
  • Krasové doliny Slovenska (na základe výberu rôznych typov krasových dolín rozšírenie a dopracovanie nominačného projektu Rokliny Slovenského raja, predloženého 26. 6. 1997),
  • Mykoflóra Bukovských vrchov,
  • Gejzír v Herľanoch
  • Lúky a pasienky Slovenska

Predložené nominácie:
  • Komárno – protiturecká pevnosť (spoločný návrh s Maďarskom),
  • Veľkomoravské pamiaky (česko-slovenská nominácia: za SR kaplnka sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch a slovenská opevnená osada v Mikulčiciach)