Slovensko a Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ

 

(EU Common Security and Defence Policy)
 

Čo je Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ?


Vstúpením Amsterdamskej zmluvy do platnosti v roku 1999 bola v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (SZBP), ako reakcia na Európsku bezpečnostnú a obrannú identitu (European Security and Defence Identity – ESDI) v rámci NATO, vytvorená Európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP). Od 1. decembra 2009, vstúpením Lisabonskej zmluvy do platnosti, sa Európska bezpečnostná a obranná politika zmenila na Spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ (SBOP). SBOP je definovaná ako neoddeliteľná súčasť SZBP, ktorá zabezpečuje EÚ operačnú schopnosť využívajúc civilné a vojenské prostriedky. Tie môžu byť využité pri misiách mimo územia EÚ, ktoré sú zamerané na udržanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN. Pri plnení týchto úloh sa využívajú spôsobilosti poskytované členskými štátmi. Žiadna členská krajina nemôže byť nútená automaticky zapojiť sa do misií.

Prostredníctvom SBOP má EÚ ambíciu posilňovať svoju schopnosť reagovať na krízy vo svete prakticky bez geografického obmedzenia, a tým naplniť kľúčovú požiadavku definovanú v rámci Európskej bezpečnostnej stratégie: posilniť úlohu EÚ v rámci globálnej bezpečnosti v súlade s jej potenciálom. Za týmto účelom potrebuje byť EÚ viac aktívna, viac spôsobilá a viac koherentná. Tomu zodpovedá aj jej úsilie o budovanie spôsobilostí a posilňovanie vzájomnej koordinácie a synergie všetkých jej hlavných aktérov.

Viac informácií nájdete tu:
Spôsobilosti
Hlavní aktéri

SBOP (resp. EBOP) v priebehu posledných pár rokov zaznamenala výrazný kvalitatívny posun: od formulovania dokumentov a tvorby inštitúcií sa ťažisko úsilia presunulo do oblasti budovania reálnych európskych kapacít krízového manažmentu vrátane ich nasadzovania v krízových situáciách vo svete.

Cieľom SBOP nie je okamžité vytvorenie „európskych ozbrojených síl“. Zahŕňa však postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky EÚ, ktorá môže viesť k spoločnej obrane. V Lisabonskej zmluve sa členské krajiny EÚ zaviazali, že v prípade, ak sa členská krajina stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské krajiny jej poskytnú pomoc a podporu, v súlade s článkom 51 Charty OSN, všetkými dostupnými prostriedkami. Záväzky a spolupráca v tejto oblasti sú pritom v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v NATO, ktoré zostáva pre jeho členov, základom ich kolektívnej obrany a fórom na jej uskutočňovanie.

 

Slovensko a Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ


Snahu o posilňovanie európskych spôsobilostí na poli bezpečnosti a obrany považuje SR za legitímnu a opodstatnenú. Stabilnou prioritou v tomto kontexte je zachovanie transatlantickej väzby a s tým súvisiaca komplementarita úsilia v rámci SBOP a NATO. Podpora plnohodnotného strategického dialógu medzi EÚ a NATO je toho nedielnou súčasťou.

Trvalým záujmom SR je aktívne sa zapájať do aktivít a všetkých kľúčových iniciatív SBOP s cieľom vytvoriť predpoklady pre aktívne ovplyvňovanie jej ďalšieho vývoja. Tomu zodpovedá aj snaha podieľať sa na misiách SBOP mimo územia únie.
 

Užitočné linky


SBOP na stránkach Rady EÚ

Európska bezpečnostná stratégia

Európska obranná agentúra

Inštitút bezpečnostných štúdií EÚ

Lisabonská zmluva

NATO - EÚ: strategické partnerstvo

Dátum poslednej aktualizácie: 18.06.2015

 

Dátum úpravy: 28.11.2015 Dátum vytvorenia: 18.6.2015