Dôležité dokumenty a ľudskoprávne orgány

pdf Zoznam medzinárodných zmlúv  (pdf; 214.96 KB)
 

Organizácia Spojených národov


Slovenská republika je zmluvnou stranou takmer všetkých základných (core) ľudskoprávnych dohovorov OSN. K hlavným dohovorom OSN pokrývajúcim problematiku ľudských práv patria:
 
    • Charta OSN
    • Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)
    • Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966) – publikované pod č. 120/1976 Zb.
    • Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) – publikované pod č. 120/1976 Zb.
    • Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965) – publikované pod č. 95/1974 Zb.
    • Dohor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979) – publikovaný pod č. 62/1987 Zb.
    • Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu (1984) - publikovaný pod č. 143/1988 Zb.
    • Dohovor o právach dieťaťa (1989) – publikovaný pod č. 104/1991 Zb.
    • Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (1990)
    • Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006) – publikovaný pod č. 317/2010 Z. z.
    • Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím (2006) – publikovaný pod 12/2015 Z. z.

Podrobný prehľad dohovorov členených podľa ich významu a problematiky
Stránka umožňuje stiahnutie plnej verzie dokumentov v anglickom jazyku. Slovenskú verziu možno nájsť na stránke Ministerstva spravodlivosti SR v systéme JASPI, kde sú tieto dokumenty publikované ako právne predpisy v Zbierke zákonov SR.

Systém OSN zameraný na podporu a ochranu ľudských práv pozostáva z dvoch hlavných typov orgánov:
  • orgány vytvorené na základe Charty OSN
  • orgány vytvorené na základe medzinárodných zmlúv o ľudských právach (zmluvné orgány)

Medzi orgány vytvorené na základe Charty patrí v súčasnosti predovšetkým Rada OSN pre ľudské práva (RĽP), ktorá nahradila Komisiu OSN pre ľudské práva. Rada je dnes najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom v rámci systému OSN. Viac informácii o RĽP nájdete v časti „Rada OSN pre ľudské práva“.

Podporou a ochranou ľudských práv sa zaoberajú všetky hlavné orgány OSN, a to najmä:
Valné zhromaždenie (VZ) – primárne tretí výbor Valného zhromaždenia (Sociálny, humanitárny a kultúrny výbor).
Hospodárska a sociálna rada
Medzinárodný súdny dvor

Medzi zmluvné orgány zaraďujeme:
 
Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva
Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (ďalej aj ako „úrad“) je relatívne novým inštitútom v rámci systému ľudských práv OSN. Vznikol v roku 1993 na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 48/141. Vysoký komisár pre ľudské práva nesie hlavnú zodpovednosť za aktivity OSN v oblasti ľudských práv – v tejto oblasti je po generálnom tajomníkovi OSN predstaviteľom OSN s najvyššou hodnosťou. Vysoký komisár v rámci svojej právomoci a bez toho, aby potreboval explicitný mandát od iného politického orgánu (napr. Rady pre ľudské práva), môže vyvíjať iniciatívy v prípade závažného a systematického porušenia ľudských práv.

Úrad, okrem iného, podporuje univerzálnu ratifikáciu a implementáciu ľudskoprávnych dohovorov. Plní úlohy zamerané na integráciu ľudských práv v rámci systému OSN (mainstreaming ľudských práv). Podporuje spoluprácu ľudskoprávnych inštitúcií a organizácií sveta a povzbudzuje ich k tomu, aby v rámci podpory ľudských práv postupovali v súlade so systémom OSN. Úrad poskytuje expertízu a poradenstvo ľudskoprávnym orgánom OSN a tiež zabezpečuje prístup k informáciám v oblasti ľudských práv.
 

Európska Únia

 
"Európska únia je založená na princípoch slobody, demokracie, právneho štátu, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú spoločnými hodnotami všetkých členských štátov."

"Rešpektovanie základných práv, garantovaných v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísanom v Ríme 4. novembra 1950 a vyplývajúcich z ústavných tradícií spoločných pre všetky členské štáty, je základným princípom Európskeho spoločenstva."
Zmluva o Európskej únii, článok 6
 


V roku 1987 bola vytvorená pracovná skupina Rady EÚ pre ľudské práva (COHOM), ktorá má v kompetencii všetky ľudskoprávne aspekty vonkajších vzťahov Európskej únie.

V rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) sa EÚ zameriava na sledovanie a zlepšovanie stavu ľudských práv v tretích krajinách. Dôležitými nástrojmi sú ľudskoprávne dialógy s tretími krajinami, resp. politické dialógy, ktorých súčasťou sú aj ľudskoprávne témy. Okrem toho EÚ prijala 11 základných usmernení, ktoré definujú ciele a prostriedky pri zabraňovaní porušovania ľudských práv v jednotlivých oblastiach:

pdf 1. Usmernenie o treste smrti (2013) - dokument je v anglickom jazyku  (pdf; 139.38 KB)
Európska Únia má za to, že trest smrti predstavuje vážne porušenie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti. V rámci boja za zrušenie trestu smrti na celom svete sa rozhodla posilniť svoje aktivity a v júni 1998 prijala usmernenie, ktoré zakotvuje základné nástroje a politiky EÚ smerujúce k absolútnemu zrušeniu tohto trestu v čase mieru i v čase vojny. Toto usmernenie bolo aktualizované v roku 2013.

pdf 2. Usmernenie o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní (2012) - dokument je v anglickom jazyku  (pdf; 134.99 KB)
Účelom usmernenia, prijatého v apríli 2001 a aktualizovaného v roku 2012 je poskytnúť EÚ nástroj, ktorý by mohla využiť pri stykoch s tretími krajinami na všetkých úrovniach ako aj medzinárodných fórach na posilnenie a podporu snáh o prevenciu a odstránenie mučenia a neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania vo svete.

pdf 3. Usmernenie na podporu a ochranu slobody náboženstva alebo vierovyznania (2013) - dokument je v anglickom jazyku  (pdf; 234.53 KB)
Nové usmernenie, ktoré bolo prijaté v júni 2013, podporuje slobodu náboženského vyznania a to, že všetky osoby majú právo prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru uctievaním, zachovávaním, praktizovaním a výučbou, bez hrozby zastrašovania, násilia alebo útoku. Usmernenie vysvetľuje, aké sú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, o slobode náboženského vyznania alebo viery a dáva jasné politické línie pre predstaviteľov inštitúcií EÚ a členských štátov EÚ, ktoré majú byť použité v kontaktoch s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami a občianskymi združeniami.

pdf 4. Usmernenie na podporu a ochranu požívania všetkých ľudských práv lesieb, gayov, bisexuálov, transgender and intersex (LGBTI) osôb (2013) - dokument je v anglickom jazyku  (pdf; 213.51 KB)
Európska Únia je znepokojená, že sexuálna orientácia a rodová identita je stále používaná na ospravedlnenie závažných porušovaní ľudských práv po celom svete. Cieľom tohto usmernenia prijatého v júni 2013 je preto poskytnúť návod pre predstaviteľov inštitúcií EÚ a členských štátov EÚ, ktoré majú byť použité v kontaktoch s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami a občianskymi združeniami, aby sa podporovali a chránili ľudské práva LGBTI osôb a aby sa bojovalo proti akejkoľvek diskriminácii, ktorej môžu čeliť LGBTI osoby a tiež ako reagovať na porušovanie ich ľudských práv.

5. Usmernenie o dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami (2009)
Európska Únia vedie pravidelné dialógy o ľudských právach s viac ako štyridsiatimi mimoeurópskymi krajinami a to v rôznych formátoch a na rôznych úrovniach. Usmernenie, prijaté v decembri 2001 a aktualizované v roku 2009, je potvrdením úlohy EÚ pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách. Veľkú dôležitosť prikladá predovšetkým inštitucionalizovanému dialógu s Čínou (prebieha od roku 1995) a dialógu s Ruskou federáciou (prebieha od roku 2005).

6. Usmernenie o deťoch v ozbrojených konfliktoch (2008)
Deti majú prirodzené a neodňateľné práva, ktoré sú stanovené aj v Dohovore o právach dieťaťa, jeho opčných protokoloch a ďalších medzinárodných a regionálnych nástrojoch v oblasti ľudských práv. Podpora a ochrana práv detí je jednou z priorít ľudskoprávnej politiky EÚ. Cieľom usmernenia, prijatého v decembri 2003 a aktualizovaného v roku 2008, je zvýšiť pozornosť k tejto problematike v rámci EÚ, ako aj vo vzťahu k tretím krajinám. EÚ prostredníctvom jednotlivých členských štátov uskutočňuje mnohé aktivity a projekty najmä v afrických štátoch.

7. Usmernenie o ochrancoch ľudských práv
Podpora ochrancov ľudských práv je dlhodobým prvkom ľudskoprávnej politiky EÚ. Usmernenie, prijaté v júni 2004 a aktualizované v roku 2008, slúži ako návod pri stykoch s tretími krajinami na všetkých úrovniach ako aj multilaterálnych fórach na podporu a posilnenie snáh EÚ zvýšiť rešpektovanie práva na ochranu ľudských práv. Usmernenie poskytuje aj možnosť intervencie zo strany EÚ pre ochrancov ľudských práv v ohrození a navrhuje aj možnosť podpory a asistencie pre nich.

8. Usmernenie o ochrane a podpore práv detí (2008)
Týmto usmernením EÚ zdôrazňuje význam kľúčových medzinárodných a európskych ľudskoprávnych prostriedkov, noriem a štandardov, ako aj politických záväzkov týkajúcich sa presadzovania práv dieťaťa. Usmernenie bolo prijaté v decembri 2008 a potvrdzuje záväzok EÚ zabezpečiť plnú realizáciu všetkých práv dieťaťa, umožňujú ucelený postup EÚ pri podpore práv detí prostredníctvom zahraničnej politiky a predstavujú nový prostriedok na presadzovanie ľudskoprávnej politiky EÚ v politických kontaktoch.

9. Usmernenie o násilí voči ženám a boji proti všetkým formám ich diskriminácie (2008)
Rada EÚ v decembri 2008 prijala usmernenie EÚ o násilí voči ženám a boji proti všetkým formám ich diskriminácie, s cieľom vytvoriť prostriedky na účinný boj proti porušovaniu ľudských práv v tejto oblasti. Prioritou EÚ, v otázke práv žien, je byť dlhodobo činná v tejto oblasti. Usmernenie poskytuje praktický návod ako chrániť práva žien prostredníctvom monitoringu (aj individuálnych prípadov), predkladania správ, hodnotenia, dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce. Toto usmernenie je tiež určené na podporu realizácie konkrétnych projektov zameraných na ochranu žien a dievčat.

10. Usmernenia o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (2009)
Medzinárodné humanitárne právo, tiež známe ako právo ozbrojených konfliktov alebo vojnové právo, je určené na zmiernenie dopadov ozbrojeného konfliktu prostredníctvom ochrany osôb, ktoré sa nezúčastňujú alebo sa dlhšiu dobu nezúčastňovali na konflikte a prostredníctvom úpravy prostriedkov a metód vedenia konfliktu. Účelom týchto usmernení, ktoré boli prijaté v decembri 2009, je stanoviť operačné prostriedky pre EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva. Sú doplnkové k usmerneniam a spoločným pozíciám už prijatým v rámci EÚ, vo vzťahu k otázkam ako sú ľudské práva, mučenie a ochrana civilistov. Zámerom usmernení je zabezpečiť dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva tretími štátmi a prípadne aj neštátnymi subjektmi, ktoré operujú v tretích štátoch. Všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými stranami Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov a majú teda tiež povinnosť dodržiavať ich normy.

pdf 11.Usmernenie o slobode prejavu (2014) - dokument je v anglickom jazyku  (pdf; 263.47 KB)
Toto usmernenie, ktoré bolo prijaté v máji 2014, objasňuje medzinárodné štandardy v oblasti ľudských práv o slobode názoru a prejavu a poskytuje politické a operačné pokyny pre predstaviteľov a zamestnancov európskych inštitúcií a pre členské štáty EÚ pre ich prácu v tretích krajinách a v multilaterálnych fórach, pri kontakte s medzinárodnými organizáciami a občianskymi združeniami. Tiež im dáva pokyny ako predchádzať možným porušeniam slobody prejavu, ako pri porušení tohto práva efektívne reagovať a ako a za akých okolností je sloboda prejavu obmedzená.

Usmernenia EÚ nie sú právne záväzné, ale pretože boli prijaté na ministerskej úrovni, predstavujú silný politický signál, že sú pre EÚ prioritou. Usmernenia sú účelnými prostriedkami európskej ľudskoprávnej politiky a praktickými nástrojmi ako lepšie presadzovať európsku ľudskoprávnu politiku. Globálne subjekty EÚ uskutočňujú tieto pokyny prostredníctvom konkrétnych opatrení, ako sú demarše a vyhlásenia.
 
Každoročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete

Cieľom každoročnej správy EÚ o ľudských právach je prezentovať, ako sa spoločné hodnoty EÚ transformujú do ľudskoprávnej politiky a stanovísk Únie. Faktické informácie obsiahnuté v správe majú slúžiť ako podklad pre zhodnotenie ľudskoprávnej politiky EÚ. Správa sa primárne zaoberá nasledovnými témami: vývoj ľudských práv v rámci EÚ, prostriedky a iniciatíva EÚ v tretích štátoch, účasť EÚ na medzinárodných fórach, tematické záležitosti mimoriadnej dôležitosti pre EÚ

pdf  Výročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014  (pdf; 1.62 MB)
 

Rada Európy


Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách a jeho protokoly spolu s Dohovorom o zabránení mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania, Chartou sociálnych práv, Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín a ďalšími dohovormi prijatými v rámci Rady Európy obsahujú katalóg ľudských práv a základných slobôd uznávaných ako európsky štandard.

Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách sa stal vôbec prvým medzinárodno-právnym dokumentom ochraňujúcim široký okruh občianskych a politických práv, ktorý prevzal formu mnohostrannej zmluvy záväznej pre všetky jej zmluvné strany a zároveň zaviedol systém kontroly realizácie týchto práv (dohovor bol podpísaný 4.novembra 1950 v Ríme a platnosť nadobudol 3.septembra 1953). Dôležitosť dohovoru nespočíva teda len na šírke práv v ňom zahrnutých, ale aj v ochrannom mechanizme, ktorý na jeho základe vznikol – Európsky súd pre ľudské práva.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP)

Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave | Európsky súd pre ľudské práva

ESĽP bol zriadený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ESĽP je stála súdna inštancia, ktorá právne záväznými a vykonateľnými rozsudkami rozhoduje o porušení práv garantovaných Dohovorom.

Súd uplatňuje Európsky Dohovor o ľudských právach. Jeho úlohou je zaistiť, aby štáty rešpektovali práva a záruky obsiahnuté v dohovore. Každý členský štát Rady Európy musí byť stranou dohovoru. Súd tak koná prostredníctvom preskúmania sťažností (známych ako "žiadosti"), ktoré podávajú jednotlivci a niekedy aj štáty. Ak Súd zistí, že štát porušil jedno alebo viac práv alebo záruk, vynesie rozsudok. Rozsudky sú záväzné, a krajiny, ktorých sa týkajú, sú povinné podriadiť sa im.

ESĽP sa skladá zo sudcov volených Parlamentným zhromaždením Rady Európy, počet sudcov sa rovná počtu členských štátov Rady Európy. Sídlo má v Štrasburgu.
K podávaniu sťažností viac v časti: Kam sa obrátiť v prípade porušenia ľudských práv .

Komisár pre ľudské práva
Úrad Komisára je najmladšou inštitúciou Rady Európy, vznikol v roku 1999. Úrad komisára pre ľudské práva je mimosúdnou inštitúciou, ktorá nerieši individuálne sťažnosti a vykonáva činnosť úplne odlišnú od činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Môže však poskytovať rady a všetky relevantné informácie o ochrane ľudských práv a navrhovať riešenia všeobecnej povahy. Komisár vykonáva svoju funkciu nezávisle a nestranne. Pravidelne predkladá správu o činnosti Výboru ministrov i Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy. V prípade potreby môže vydať i všeobecné odporúčania pre členské štáty. Komisár monitoruje situáciu v členských štátoch a môže štátu adresovať konkrétne odporúčania na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv.

Prvým komisárom sa stal španielsky právnik Alvaro Gil-Robles. Nového komisára PZ RE volilo v októbri 2005. Stal sa ním Thomas Hammarberg (Švédsko).



Dátum poslednej aktualizácie: 13.11.2015

 

Dátum poslednej aktualizácie: 1.12.2015 Dátum vytvorenia: 13.10.2015