Rozvojová politika SR

SlovakAid

Slovensko sa vstupom do OECD (2000), Európskej únie (2004) a Výboru OECD pre rozvojovú pomoc – DAC (2013) stalo súčasťou spoločenstva darcov, ktorí poskytujú pomoc rozvojovým krajinám. Členstvo v týchto organizáciách, resp. príprava naň, výrazne prispela k sformovaniu mechanizmu  slovenskej rozvojovej spolupráce. Mechanizmus slovenskej politiky rozvojovej spolupráce, ako ho poznáme dnes, vznikol v roku 2003. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR) sa stalo národným koordinátorom poskytovania slovenskej rozvojovej pomoci. V prvých rokoch sa mechanizmus slovenskej politiky rozvojovej spolupráce budoval za výraznej podpory Kanadskej rozvojovej agentúry (CIDA) a Rozvojového programu OSN (UNDP).

Legislatívne bola rozvojová pomoc upravená zákonom č. 617/2007 Z.z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Na základe tohto zákona ministerstvo zriadilo rozpočtovú organizáciu - Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS). Vzhľadom na potrebu novej zákonnej úpravy  bol v r. 2015 NR SR schválený zákon č. 392/2015 Z.z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý okrem premenovania celej aktivity na rozvojovú spoluprácu novo upravuje celý rad nástrojov a mechanizmov rozvojovej spolupráce.

Oficiálna rozvojová spolupráca sa stala integrálnou súčasťou zahraničnej politiky SR. Za desať rokov bolo pod logom SlovakAid implementovaných viac ako 400 projektov v takmer dvadsiatich krajinách Afriky, Ázie, aj Európy. Rok 2013 sa stal pre oficiálnu rozvojovú pomoc SR významným míľnikom, nakoľko sa Slovenská republika stala členom Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (DAC OECD), čo znamenalo zavŕšenie desaťročného úsilia o budovanie kvalitného a efektívneho mechanizmu rozvojovej spolupráce SR.
 

Prečo Slovensko pomáha rozvojovým krajinám

V septembri 2015 schválilo medzinárodné spoločenstvo na pôde OSN dokument „Premena nášho sveta: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“, ktorý  je komplexným súborom priorít pre dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja. Nadväzuje na Miléniové rozvojové ciele (MDGs) z r. 2000, ktoré boli vôbec prvou spoločnou víziou a široko akceptovaným rámcom pre globálny rozvoj. Kľúčovými princípmi novej agendy pre rozvoj sú transformácia, integrácia a univerzálnosť. Ambíciou 17 cieľov udržateľného rozvoja rozpracovaných do 169 čiastkových cieľov je usmerňovať štrukturálnu ekonomickú, sociálnu a environmentálnu premenu jednotlivých krajín sveta, nielen rozvojových, v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí. 
 
Rozvojové aktivity sú organizované na báze spolupráce s prijímajúcou krajinou, preto nemožno rozvojovú spoluprácu súčasnosti zjednodušene označovať iba za pomoc. Je to však účinný nástroj našej zahraničnej politiky a v neposlednej rade si tým plníme povinnosti a záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ, OSN a OECD. Vďaka zapojeniu sa do aktivít napr. EuropeAid (ale tiež ďalších organizácií formujúcich globálne politiky), má Slovensko možnosť ovplyvniť medzinárodnú rozvojovú agendu plnoprávnym hlasom, kompenzujúc tak geopolitickú váhu danú veľkosťou našej krajiny.

Účasť SR na rozvojovej spolupráci preto treba vnímať ako príspevok Slovenska k prosperujúcejšiemu, stabilnejšiemu a bezpečnejšiemu svetu. Chudoba, terorizmus, obchodovanie s narkotikami, nelegálna migrácia, klimatické zmeny a pod. nie sú len problémami rozvojových krajín, ale v súčasnom globálnom svete aj našimi problémami. Spoluprácou s rozvojovým svetom tak pomáhame predovšetkým sami sebe.

 

Ciele rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky

Slovensko ponúka rozvojovú spoluprácu partnerským krajinám so zámerom prispieť k udržateľnému rozvoju najmä prostredníctvom:

  • rozvoja ľudského potenciálu partnerských krajín najmä prostredníctvom podpory vzdelávania a zamestnanosti;
  •  podpory demokracie a dobrej správy vecí verejných vrátane dialógu občianskej spoločnosti a štátnych inštitúcií.

Pri napĺňaní vízie a cieľov sa SR opiera o:

  • svoje transformačné skúsenosti z budovania inštitúcií samostatného štátu, rozvoja trhovej ekonomiky a napĺňania princípov demokracie;
  • úspešnú integráciu do medzinárodných organizácií a zoskupení;
  • nedávnu skúsenosť prijímateľa pomoci.


V roku 2013 ministerstvo vypracovalo v poradí tretí základný koncepčný dokument pdf Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2014 - 2018  (pdf; 5.21 MB). 

 

Právna úprava  rozvojovej spolupráce SR je obsiahnutá predovšetkým v týchto zákonoch a predpisoch:

 

Ďalšie dokumenty formujúce strategický a legislatívny rámec rozvojovej pomoci SR:

 

 

 

Teritoriálne priority slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci

Na roky 2014-2018 je stanovených 10 teritoriálnych priorít rozvojovej spolupráce SR. V dvoch nosných programoch SlovakAid – Program rozvojových intervencií a Program odovzdávania transformačných skúseností bude SR spolupracovať s partnerskými krajinami nasledovne:

Programové krajiny: Afganistan, Keňa, Moldavsko
Projektové krajiny: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Kosovo, Ukrajina

Krajiny s mimoriadnymi humanitárnymi a rozvojovými potrebami: Južný Sudán a Sýria a okolité krajiny regiónu Blízkeho a Stredného Východu

  • Komunitná lesná škôlka v Molo, v ktorej ženská skupina pestuje sadenice stromčekov na reforestáciu lesa Mau Komunitná lesná škôlka v Molo, v ktorej ženská skupina pestuje sadenice stromčekov na reforestáciu lesa Mau
  • Rozvoj kapacity ľudských zdrojov na Kábulskej polytechnickej univerzite Rozvoj kapacity ľudských zdrojov na Kábulskej polytechnickej univerzite
  • Rozvojové vzdelávanie – cieľom je zvýšiť vedomosti žiakov primárneho vzdelávania o realite rozvojového sveta. Rozvojové vzdelávanie – cieľom je zvýšiť vedomosti žiakov primárneho vzdelávania o realite rozvojového sveta.

 

Sektorové priority rozvojovej spolupráce SR

Vo všeobecnosti bude rozvojová spolupráca SR orientovaná na nasledovných sedem oblastí:

  • vzdelávanie – odborné vzdelávanie so zameraním na vstup na trh práce a vlastné podnikanie, vzdelávanie učiteľov, vybavenie školských zariadení;
  • zdravotníctvo – základná zdravotná starostlivosť, výživové programy, vzdelávanie a osveta obyvateľstva      v oblasti prevencie a zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie zdravotníckeho personálu;
  • dobrá správa vecí verejných a budovanie občianskej spoločnosti – riadenie verejných financií, reforma verejného sektora, podpora právneho štátu a účasti občianskej spoločnosti na demokratických procesoch, reforma bezpečnostného sektora, aktivity civilných expertov v medzinárodnom krízovom manažmente;
  • poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo – zavádzanie nových techník a postupov, spracovania poľnohospodárskych produktov so zameraním na ich marketing a predaj, potravinová bezpečnosť, ochrana pôdy;
  • voda a sanitácia – zásobovanie pitnou vodou, vodné a odpadové hospodárstvo;
  • energetika – so zameraním na energetickú bezpečnosť a alternatívne zdroje;
  • podpora tvorby trhového prostredia a malého a stredného podnikania.


Štruktúra riadenia rozvojovej spolupráce SR

Na tvorbe a implementácii slovenskej rozvojovej pomoci sa podieľa viacero vnútroštátnych subjektov:

  • Koordinátorom slovenskej rozvojovej pomoci je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Odbor rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci Sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej a humanitárnej pomoci.
  • Základným nástrojom ministerstva pre koordináciu slovenskej rozvojovej pomoci je Koordinačný výbor pre rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky. Koordinačný výbor je poradným orgánom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Členmi sú zástupcovia ústredných orgánov štátnej správy a iní partneri podieľajúci sa na rozvojovej spolupráci SR.
  • Implementačnou organizáciou hlavnej časti bilaterálnej slovenskej rozvojovej pomoci je Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. SAMRS bola zriadená ministerstvom zákonom č. 617/2007 Z.z. a jej j postavenie a pôsobnosť upravuje zákon č. 392/2015 Z.z.. Prostredníctvom špecializovaných programov alebo grantových kôl dáva SAMRS možnosť národným subjektom realizovať projekty v cieľových krajinách.
  • Na vyhodnotenie žiadostí o poskytnutie dotácie na projekty rozvojovej pomoci je zriadená osobitná komisia.
  • Riadiaci výbor CETIR (Centrum na odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem) riadi a implementuje program MZVaEZ SR určený na odovzdávanie slovenských transformačných a integračných skúseností partnerským krajinám prostredníctvom kontaktného bodu v rámci rozvojovej agentúry SAMRS.

Programy a nástroje bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR

Rozvojovú spoluprácu SR v rokoch 2014 – 2018 tvorí osem nosných programov:

  • Program rozvojových intervencií
  • Program odovzdávania transformačných skúseností
  • Program podnikateľských partnerstiev
  • Program humanitárnej pomoci
  • Program vládnych štipendií
  • Program vysielania rozvojových pracovníkov a civilných expertov do rozvojových krajín
  • Program rozvojového vzdelávania a verejnej informovanosti v SR
  • Program budovania kapacít

 

Nástroje rozvojovej spolupráce:

  • Blokové dotácie
  • Malá dotačná schéma
  • Finančné príspevky ZÚ SR (mikrogranty)
  • Dodávanie tovarov a služieb
  • CETIR – Centrum pre odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem
  • Start Up
  • Trilaterálna spolupráca
  • Účelové príspevky do medzinárodných organizácií
  • Úvery s grantovým elementom
  • Finančné príspevky
  • Nástroj financovania štipendií

 

Bližšie informácie o jednotlivých programoch a nástrojoch sú dostupné v materiáli Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce SR na roky 2014-2018 (viď link vyššie v texte).

 

Multilaterálna rozvojová pomoc

SR sa podieľa na rozvojových aktivitách medzinárodného spoločenstva aj prostredníctvom EÚ a medzinárodných organizácií a inštitúcií. Multilaterálna rozvojová pomoc je chápaná aj ako nástroj podpory tých rozvojových krajín a sektorov, v ktorých nie je pre SR efektívne pôsobiť na bilaterálnej báze. Pomoc formou multilaterálnych príspevkov tvorí každoročne približne 75 % celkového objemu slovenskej ODA. Prioritou SR v oblasti multilaterálnej rozvojovej pomoci je zvýšiť účasť slovenských subjektov na programoch a projektoch EÚ, OSN, OECD, skupiny Svetovej banky a Európskej investičnej banky. Zámerom SR je pokračovať v aktívnom zapájaní sa do rozhodovacích procesov v rámci EÚ, multilaterálnych organizácií a inštitúcií, do ktorých SR prispieva a premietať tak slovenské postoje, hodnoty a zahraničnopolitické a rozvojové priority do konkrétnych aktivít v rámci EÚ, medzinárodných organizácií a inštitúcií.

 

Humanitárna pomoc SR

Humanitárna pomoc je podľa zákona č. 392/2015 Z.z. prejav solidarity s ľuďmi v núdzi s cieľom zamedziť stratám na životoch a ujme na zdraví, zmierniť utrpenie a obnoviť základné životné podmienky ľudí po vzniku mimoriadnych udalostí, ako aj zmierňovať ich dlhodobo trvajúce následky a predchádzať ich vzniku a následkom.


Základným dokumentom na poskytovanie humanitárnej pomoci je Mechanizmus poskytovania slovenskej humanitárnej pomoci do zahraničia, ktorý bol schválený 12. 4. 2006 vládou Slovenskej republiky. Slovensko poskytuje humanitárnu pomoc v súlade so základnými princípmi humanitárnej pomoci EÚ, a takisto     v súlade s iniciatívou Princíp dobrého humanitárneho darcovstva (GHD – Good Humanitarian Donorship). Humanitárna pomoc je poskytovaná formou finančných príspevkov a materiálnej pomoci. Na úrovni EÚ poskytuje humanitárnu pomoc sekcia Európskej komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO - European Humanitarian Aid and Civil Protection), ktorá podporuje projekty zamerané na prevenciu a pomoc v ohrozených oblastiach

V dňoch v dňoch 22.  – 24. mája 2016  sa v Istanbule uskutočnil vôbec prvý Svetový humanitárny samit, ktorého sa zúčastnilo viac ako 9000 účastníkov zo 173 krajín, vrátane 55 hláv štátov a vlád, stovky zástupcov súkromného sektora, občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií. Slovenská republika sa účasťou prezidenta Andrej Kisku na Svetovom humanitárnom samite prihlásila k aktívnej účasti na hľadaní optimálneho nastavenia fungovania systému humanitárnej pomoci a preklenutia prehlbujúceho sa deficitu zdrojov v tejto súvislosti. 


Naše doterajšie krátke skúsenosti s poskytovaním humanitárnej pomoci ukazujú, že konanie sa samitu je vhodné využiť na prehodnotenie spôsobu organizácie humanitárnej pomoci zo strany Slovenskej republiky a jej mimovládnych aktérov a odstrániť viaceré z existujúcich limitov jej rýchleho a efektívneho poskytovania. Vzhľadom na prevládajúce trendy v globálnej situácii totiž možno predpokladať, že potreba aktívneho angažovania sa Slovenskej republiky v humanitárnych aktivitách bude narastať rovnako ako politický tlak zo strany našich partnerov.
Slovensko pri poskytovaní humanitárnej pomoci využíva popri domácich partneroch aj spoluprácu s medzinárodnými humanitárnymi organizáciami, ako napr. Medzinárodný výbor červeného kríža (ICRC) a organizáciami systému OSN - Detský fond UNICEF, Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) a ďalšie. Zároveň finančne prispieva na podporu aktivít poskytovateľom potravinovej pomoci akými sú Svetový potravinový program (WFP), technicky podporovaný Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Rozvojový program OSN (UNDP) a ďalšie.

 

Kontakty

Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci
Sekcia medzinárodných organizácií, rozvojovej a humanitárnej pomoci
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

tel.: +421 2 5978 36 41
email: ORPO@mzv.sk

Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS)
Grösslingová 35 
811 09 Bratislava
tel: +412 2 6820 5011

Linky:
www.slovakaid.sk
www.mvro.sk

 

 

Dátum poslednej aktualizácie: 2017-03-20 14:45:22.724 Dátum vytvorenia: Mon Jun 22 00:00:00 CEST 2015