Slovensko v OBSE

Základné informácie o OBSE

Slovenský názov: Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe / OBSE
Oficiálny názov v anglickom jazyku: Organization for Security and Co - operation in Europe / OSCE

 

Vznik:

1.augusta 1975 v Helsinkách 35 štátov podpísalo Helsinský záverečný akt.
Na summite v Budapešti 1994 sa formálne prijal nový názov Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (platný od 1. januára 1995) namiesto pôvodného Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE).

Najvyšší predstaviteľ: generálny tajomník Lamberto Zannier

 

Účastnícke štáty:

57 - Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Kanada, Kazachstan, Kirgizsko, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macedónsko, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Mongolsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská federácia, San Marino, Slovenská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké, Srbsko, Svätá stolica (Vatikán), Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Tadžikistan, Taliansko, Turecko, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan

 

Partneri OBSE:

pre spoluprácu v Ázii - Afganistan, Austrália, Japonsko, Kórejská republika, Thajsko
pre spoluprácu v regióne Stredozemného mora - Alžírsko, Egypt, Izrael, Maroko, Tunis, Jordánsko

 

Počet rokovacích jazykov:

6 – angličtina, francúzština, nemčina, ruština, španielčina, taliančina

 

Hlavné orgány:

 

Rozhodovacie orgány

Summity / Ministerské rady
Stála rada
Fórum pre bezpečnostnú spoluprácu

Výkonné orgány

Generálny tajomník
Sekretariát

Inštitúcie

Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR)
Vysoký komisár pre otázky národnostných menšín
Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií

Ostatné štruktúry a inštitúcie

Parlamentné zhromaždenie OBSE
Zmierovací a arbitrážny súd
Minská skupina

Terénne misie*

Štruktúry spriaznené s OBSE

Spoločná konzultatívna skupina (Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe)
Spoločná konzultatívna komisia (Zmluva o otvorenom nebi)

*V súčasnosti pôsobí v priestore OBSE celkovo 15 Misií, resp. Centier OBSE (OSCE Missions / Centres): 6 na Balkáne (Srbsko, Čierna Hora, Kosovo, Bosna a Hercegovina, Albánsko, Macedónsko); 4 vo východnej Európe (Ukrajina, Ukrajinsko-Ruské hraničné priechody Doneck a Gukovo, Moldavsko, Koordinátor projektu na Ukrajine); 2 na Kaukaze (Arménsko, , Úrad osobitného predstaviteľa CiO zaoberajúci sa problematikou Náhorného Karabachu – so sídlom v Tbilisi) a 5 misií v Strednej Ázii (Uzbekistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko).

 

Predsedníctvo OBSE (zvolené na základe konsenzu všetkých účastníckych štátov OBSE na 1 rok – 2016 Nemecko, 2017 Rakúsko a 2018 Taliansko tvoria tzv. Trojku OBSE) si stanovuje svoje priority, čím má veľký vplyv na výber tém, ktorým sa bude organizácia venovať. Predsedom OBSE je minister zahraničných vecí predsedajúcej krajiny.

 


Charakteristika a hlavné ciele:

OBSE je najväčšou existujúcou regionálnou bezpečnostnou organizáciou, ktorá zahŕňa oblasť Európy, Kaukazu, Strednej Ázie a severnej Ameriky. Všetky účastnícke štáty OBSE majú rovnaké práva. Rozhodnutia OBSE sa prijímajú konsenzom. Prijaté rozhodnutia sú pre účastnícke štáty OBSE politicky záväzné. Implementácia existujúcich záväzkov závisí od ich dobrej vôle.

 

Spoločným cieľom všetkých účastníckych krajín OBSE je na základe vzájomnej spolupráce udržiavať mier a bezpečnosť v geografickom priestore OBSE. Štáty sa zaviazali rešpektovať ľudské práva a základné slobody, demokraciu, princípy právneho štátu a zabezpečiť sociálnu spravodlivosť a ochranu životného prostredia. Základným dokumentom OBSE je Deklarácia zásad riadiacich vzťahy medzi účastníckymi štátmi Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe prijatá v Helsinkách v roku 1975. Deklaráciu tvorí 10 princípov.

 

Na ostatnom summite OBSE v Astane účastnícke štáty prijali záverečnú deklaráciu „Towards a Security Community“, ktorá ponúka víziu vytvorenia spoločnej bezpečnostnej komunity v euroatlantickom a euroázijskom priestore. Priority jednotlivých predsedníctiev OBSE po Astane sú kvázi akčným plánom napĺňania tohto spoločného strategického cieľa organizácie.
OBSE je platformou pre nepretržitý dialóg medzi 57 účastníckymi štátmi, svojimi aktivitami v oblastiach preventívnej diplomacie, kontroly zbrojenia a odzbrojenia, a postkonfliktnej obnovy prispieva k budovaniu spoločného európskeho bezpečnostného priestoru. Organizácia má tri dimenzie - politicko-vojenskú, ekonomicko-environmentálnu a ľudskoprávnu.

 

Kontaktné údaje

Organization for Security and Co - operation in Europe
Kärntner Ring 5 – 7, 1010 Vienna , Austria
Phone Nr.: +43 1 514 36 6000
Fax: +43 1 514 36 6996
e-mail: info@osce.org
www.osce.org

 

Slovensko a OBSE

Slovenská republiky je aktívnym účastníckym štátom, podieľa sa na činnosti organizácie vo všetkých troch dimenziách jej činnosti. V rokoch 1999 – 2005 zastával funkciu generálneho tajomníka OBSE Ján Kubiš. Počas rokov 2005 – 2006 predsedala Slovenská republika Výboru OBSE pre nevojenské aspekty bezpečnosti. . V rokoch 2013 a 2014 Slovenská republika predsedala Ekonomickému a environmentálnemu výboru OBSE.

 

Dátum vstupu Slovenskej republiky: 1. januára 1993

 

Zastúpenie Slovenskej republiky pri OBSE:

Stála misia Slovenskej republiky pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
stály predstaviteľ - veľvyslanec Radomír Boháč,
Blaasstraße 34, A-1190,
Vienna, Austria,
tel.č.: 004313689433300,
fax: 004313689433333,
e-mail: pm.vienna@mzv.sk,
www.mzv.sk/pmvienna

 

Priority Slovenskej republiky v OBSE:

Aktivity Slovenska na pôde OBSE sa zameriavajú na realizáciu strategického cieľa -vybudovanie jednotnej bezpečnostnej komunity v Euroatlantickom a Euroázijskom priestore v súlade so závermi astanského summitu OBSE. Slovenská republika sa snaží o zdynamizovanie procesu adaptácie OBSE na nové bezpečnostné podmienky a o riešenie aktuálnych otázok európskej bezpečnosti. V tejto súvislosti podporujeme aktivity, ktorých cieľom je obnovenie vzájomnej dôvery a bezpečnosti. 

 

Slovenská republika má v OBSE záujem: 

  • podieľať sa a (v záujme Slovenska) ovplyvňovať rozhodovanie o zásadných otázkach bezpečnostného prostredia vo všetkých 3 dimenziách organizácie;
  • podporovať plnú implementáciu už existujúcich záväzkov všetkými účastníckymi štátmi v dobrej viere;
  • participovať na prijímaní konkrétnych opatrení a záväzkov v oblasti kontroly zbrojenia, budovania dôvery, ochrany ľudských práv a ekonomickej a environmentálnej bezpečnosti a implementovať ich v plnej miere a dobrej viere;
  • podporovať zachovanie autonómnosti inštitúcií OBSE;
  • naďalej presadzovať témy energetickej bezpečnosti najmä vo vzťahu ku kritickej energetickej infraštruktúre / sieťam, konfliktného cyklu a Reformy bezpečnostného sektora ako „profilových“ tém Slovenskej republiky v OBSE;
  • pravidelne sa aktívne zúčastňovať volebných pozorovacích misií ODIHR. 

 

Slovenské predsedníctvo v OBSE:

Vláda SR schválila 23. novembra 2016 návrh o príprave predsedníctva Slovenskej republiky v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v roku 2019. Ďalším krokom k predsedníctvu Slovenskej republiky v OBSE bolo oficiálne predloženie našej  kandidatúry a jej schválenie na minuloročnom decembrovom stretnutí ministrov zahraničných vecí OBSE v Hamburgu. 

Slovenská republika bola súčasťou predsedníctva Československa v OBSE v roku 1992, v druhom polroku 1992 bol úradujúcim predsedom OBSE vtedajší federálny minister zahraničných vecí Jozef Moravčík. 
Úlohy vyplývajúce z predsedníctva v OBSE začnú pre Slovenskú republiku už v roku 2018, keď ako člen Trojky OBSE prevezme predsedníctvo v kontaktnej skupine partnerov OBSE pre spoluprácu v regióne Stredozemného mora.

 

Slovenskí občania v OBSE

V štruktúrach OBSE aktuálne pôsobí niekoľko slovenských občanov s najväčším zastúpením v Osobitnej pozorovateľskej misii na Ukrajine. Od roku 2015 pôsobí slovenský veľvyslanec a bývalý Stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Marcel Peško na pozícii riaditeľa Centra pre prevenciu konfliktov OBSE (OSCE Conflict Prevention Center).

Informácia o aktuálnych voľných pracovných miestach v OBSE je dostupná na webovej stránke www.osce.org/employment. Po vyplnení a odoslaní on-line prihlášky je táto posúdená Ministerstvom zahraničných veci a európskych záležitostí SR a v prípade schválenia je potvrdená Sekretariátu OBSE, ktorý následne uskutoční a riadi samotné výberové konanie. Aby bolo možné prihlášku a nomináciu do výberového konania relevantne posúdiť, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky odporúča, aby prihlášky boli vyplnené a odoslané v dostatočnom časovom predstihu, minimálne 5 dní pred konečným termínom stanoveným OBSE.

Dátum poslednej aktualizácie: 2017-07-06 16:19:26.116 Dátum vytvorenia: Tue Apr 14 00:00:00 CEST 2015