Aktuálne správy SR v OECD

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20181112000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], entryClassPK=[3440539], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3440494], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], content=[
V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. 
 
 
Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy.
 
 
Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. 
 
 
Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019.
 
 
Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. 
 
 
Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov.
 
 
Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 
 
1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy 
F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku.
 
2. Aktuálny stav národných politík 
 
3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore
 
4. Lepšie riešenia pre budúcnosť 
 
 
Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. 
20181112000000 false odbor ["3440494"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. null null null false bezna null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[0], ddm/11341/anotacia_it_IT=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/text_ru_RU=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], viewCount=[0], content_sk_SK=[
V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. 
 
 
Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy.
 
 
Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. 
 
 
Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019.
 
 
Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. 
 
 
Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov.
 
 
Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 
 
1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy 
F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku.
 
2. Aktuálny stav národných politík 
 
3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore
 
4. Lepšie riešenia pre budúcnosť 
 
 
Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. 
20181112000000 false odbor ["3440494"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. null null null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/text_sk_SK=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/text_tr_TR=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/anotacia_es_ES=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/text_ko_KR=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20181112000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3440494], ddm/11341/text_pt_BR=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/anotacia_en_US=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3440494], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3440494], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20181112113100], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20181112000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20181112113225], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3440494], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3440494], ddm/11341/text_pl_PL=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3440539], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20181112000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20181112000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3440494], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20181112000000], ddm/11341/text_be_BY=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3440494], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/text_en_US=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3440494], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3440494], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3440494], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20181112113100], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20181112000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3440494], assetCategoryTitles=[slovensko v oecd], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22202], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko v oecd], ratings=[0.0], title_sk_SK=[OECD bola zastúpená na konferencii „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“ v Bratislave], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], version=[1.0], folderId=[1731116], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3440494], title=[OECD bola zastúpená na konferencii „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“ v Bratislave], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_fr_FR=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], title_sortable=[oecd bola zastúpená na konferencii „nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“ v bratislave], createDate=[20181112113225], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20181112000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20181112000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], uid=[15_PORTLET_3440538], ddm/11341/text_hu_HU=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], type=[general], articleId=[3440537], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3440494], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20181112000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20181112000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3440494], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20181112000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3440494], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3440494], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/text_it_IT=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/text_vi_VN=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“. Cieľom konferencie bolo diskutovať a hľadať optimálne riešenia tvorcov poľnohospodárskych politík, výskumníkov, akademickej obce a podnikateľských subjektov a odbornej verejnosti pri riadení a eliminácii rizika v agropotravinárskom sektore. Na konferencii sa okrem slovenských, európskych a svetových odborníkov zaoberajúcich sa otázkami riešenia rizikovosti agropotravinárstva zúčastnili aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka P. Hogan, politickí predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva krajín V4 a riaditeľ Divízie OECD pre obchodné a poľnohospodárske politiky F. Van Tongeren. Konferencia bola financovaná aj z príspevku Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy. Krajiny V4 s podporou EÚ a OECD sa zhodli na dôležitosti nástrojov riadenia rizík a na vytvorení platformy pre hodnotenie a riadenie rizika v agropotravinárskom sektore. Zároveň na záver konferencie prijali politické závery, ktoré budú odprezentované počas najbližšieho zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (19.-20. november 2018). Dokument bude predstavený so spoločným vyhlásením krajín V4, ktoré sa zhodli na potrebe spoločného postupu pri iniciovaní urýchlenia procesu rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ na roky 2021-2028. Na záver konferencie sa konala tlačová beseda, počas ktorej sa politickí predstavitelia vyjadrili k téme uchopenia nástrojov hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore v rámci budúcej SPP EÚ, ako aj k príspevku OECD v tejto oblasti a jej prepojenia s predsedníctvom SR na ministerskom zasadnutí Rady OECD v roku 2019. Počas politickej časti konferencie eurokomisár P. Hogan uviedol, že nová, modernejšia a zjednodušená SPP EÚ po roku 2020 pomôže poľnohospodárstvu prostredníctvom komplexného balíka pre riadenie rizika poľnohospodárom čeliť rizikám, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Informoval, že v rámci podpory konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ a posilnenia jeho udržateľnosti má Európska komisia (EK) záujem o vytvorenie stálej platformy EÚ zameranej na riadenie rizika podporujúcej výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi poľnohospodármi, verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. EK navrhne plán riadenia rizika, ktorého vypracovanie by malo byť pre každý členský štát EÚ povinné. Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Prostredníctvom tohto fondu bude možné čiastočne eliminovať čoraz intenzívnejší dopad klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu, príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Financovanie tohto Fondu bude podľa G. Matečnej zabezpečené prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov. Vedecká časť konferencie bola rozdelená na štyri panely: 1. Všeobecný pohľad na riadenie rizík a výzvy F. Van Tongeren odprezentoval pohľad OECD na úlohu vlád jednotlivých krajín v oblasti riadenia rizík v poľnohospodárstve a následne odpovedal na otázky účastníkov konferencie aj s L. Mikom, vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. 2. Aktuálny stav národných politík 3. Pozícia krajín k riadeniu rizík v agropotravinárskom sektore 4. Lepšie riešenia pre budúcnosť Viac informácií o konferencii je dostupných na webstránke konferencie http://www.vuepp.sk/konferencia/. ], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[V dňoch 17. – 18. októbra 2018 sa pod záštitou podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej uskutočnila v Bratislave konferencia „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[oecd bola zastúpená na konferencii „nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“ v bratislave], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3440494], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[oecd bola zastúpená na konferencii „nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“ v bratislave], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20181112000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20181112000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], entryClassPK=[3440470], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3440254], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], content=[

Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.

 

Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky.

 

V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne.

 

Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne.

 

Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. 

 

AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR.

 

Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf.

 

20181112000000 false odbor ["3440254"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. null null null false bezna null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[0], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/text_ru_RU=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], viewCount=[0], content_sk_SK=[

Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.

 

Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky.

 

V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne.

 

Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne.

 

Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. 

 

AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR.

 

Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf.

 

20181112000000 false odbor ["3440254"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. null null null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/text_sk_SK=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/text_tr_TR=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/text_ko_KR=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20181112000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3440254], ddm/11341/text_pt_BR=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/anotacia_en_US=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3440254], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3440254], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20181112112000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20181112000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20181112112509], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3440254], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3440254], ddm/11341/text_pl_PL=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3440470], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20181112000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20181112000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3440254], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20181112000000], ddm/11341/text_be_BY=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3440254], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/text_en_US=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3440254], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3440254], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3440254], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20181112112000], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20181112000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3440254], assetCategoryTitles=[sr v medzinárodných organizáciách, slovensko v oecd], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22196, 22202], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles_sk_SK=[sr v medzinárodných organizáciách, slovensko v oecd], ratings=[0.0], title_sk_SK=[Boj so šírením smrteľných kmeňov baktérií odolných voči antibiotikám by podľa OECD mohol stáť len 2 USD na osobu], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], version=[1.0], folderId=[1731116], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3440254], title=[Boj so šírením smrteľných kmeňov baktérií odolných voči antibiotikám by podľa OECD mohol stáť len 2 USD na osobu], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_fr_FR=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], title_sortable=[boj so šírením smrteľných kmeňov baktérií odolných voči antibiotikám by podľa oecd mohol stáť len 2 usd na osobu], createDate=[20181112112508], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20181112000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20181112000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], uid=[15_PORTLET_3440469], ddm/11341/text_hu_HU=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], type=[general], articleId=[3440468], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3440254], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20181112000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20181112000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3440254], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20181112000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3440254], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3440254], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/text_it_IT=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/text_vi_VN=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne. Odolnosť voči liekom (antimicrobial resistance/antimikrobiálna rezistencia – AMR) je jednou z najväčších hrozieb modernej medicíny, a bez prijatia potrebných opatrení bude mať na svedomí smrť 2,4 miliónov obyvateľov Európy (33 000 osôb v Európe v roku 2015), Severnej Ameriky a Austrálie počas nadchádzajúcich 30 rokov. Mohli by sme predísť 3 zo 4 úmrtí, keby sme minuli iba 2 USD ročne na osobu, ktoré by podporili jednoduché opatrenia, akými sú umývanie si rúk, či rozvážnejšie predpisovanie antibiotík. V prípade neprijatia navrhovaných opatrení varuje OECD pred katastrofickými následkami pre verejné zdravotníctvo a výdavky. V prípade, že krajiny nebudú dostatočne odhodlane bojovať s kmeňovými baktériami odolnými voči antibiotikám, môžu celkové finančné náklady 33 rozvinutých krajín zahrnutých v publikácii dosiahnuť až 3,5 miliárd USD ročne, čím by sa stali nákladnejšími ako liečba chrípky, AIDS či tuberkulózy. Najrizikovejším regiónom je južná Európa, a to najmä Taliansko, Grécko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najvyšší počet úmrtí kvôli AMR. Na druhej strane oceánu, v USA, sa kvôli AMR do roku 2050 očakáva 30-tisíc úmrtí ročne. Krátkodobé investície do boja s AMR by z dlhodobého hľadiska podľa OECD zachránili ľudské životy a ušetrili by financie, a to už v týchto základných 5 krokoch proti jednej z najväčších hrozieb modernej medicíny: podpora lepšej hygieny v nemocniciach, koniec nadmerného predpisovania antibiotík, rýchle testovanie pacientov určujúce vírusový alebo bakteriálny pôvod infekcie, nepredpisovanie antibiotík pri prvých prejavoch, a masmediálne kampane. Investície do komplexných balíkov verejného zdravia zahŕňajúce vybrané opatrenia by v krajinách OECD mohli byť návratné už v priebehu jedného roka a mohli by ušetriť 4,8 miliárd USD ročne. Zatiaľ čo rast priemernej odolnosti sa javí ako klesajúci, publikácia uvádza viacero znepokojujúcich faktov: v krajinách OECD sa očakáva, že odolnosť voči antibiotikám druhej a tretej generácie – ktoré predstavujú najmodernejšiu a najúčinnejšiu obranu proti infekciám – bude o 70% vyššia v roku 2030, v porovnaní s mierou AMR v roku 2005 pre rovnaké kombinácie antibiotikum-baktéria, a odolnosť voči liečbe tretej generácie sa v krajinách EÚ zdvojnásobí. AMR je dôležitý a rastúci problém, ktorý má potenciál mať rozsiahle zdravotné i ekonomické následky na globálnej úrovni. Stala sa ústredným bodom na vrchole agendy verejného zdravia v krajinách OECD i mimo nich. Publikácia poskytuje prehľad aktuálne platných politík v krajinách s vysokými príjmami, a identifikuje súbor najosvedčenejších postupov na boj s AMR, ktoré by mohli slúžiť ako dostupné a nákladovo efektívne nástroje v boji s AMR. Viac informácií je dostupných na webstránke https://www.oecd.org/health/stemming-the-superbug-tide-9789264307599-en.htm a v zhrnutí publikácie https://www.oecd.org/health/health-systems/Stemming-the-Superbug-Tide-Policy-Brief-2018.pdf. ], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Pred začiatkom svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách vydala OECD v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikáciu „Stemming the Superbug Tide: Just a Few Dollars More“, v ktorej sa uvádza, že zastavenie nárastu smrtiacich infekcií odolných voči antibiotikám zabíjajúcich milióny ľudí ročne by mohlo stáť len 2 USD na osobu ročne.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[boj so šírením smrteľných kmeňov baktérií odolných voči antibiotikám by podľa oecd mohol stáť len 2 usd na osobu], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3440254], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[boj so šírením smrteľných kmeňov baktérií odolných voči antibiotikám by podľa oecd mohol stáť len 2 usd na osobu], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20181112000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/obrazok_media_ru_RU=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20181112000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], ddm/11341/obrazok_media_be_BY=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], entryClassPK=[3439583], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3439556], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/obrazok_media_en_US=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], content=[

Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN.

 

Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať.

 

20181112000000 false odbor ["3439556"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. null {"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"} null false bezna null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], viewCount_sortable=[0], ddm/11341/text_ru_RU=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], viewCount=[0], content_sk_SK=[

Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN.

 

Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať.

 

20181112000000 false odbor ["3439556"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. null {"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"} null false bezna null ], ddm/11341/obrazok_media_es_ES=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/text_sk_SK=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/obrazok_media_hu_HU=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/text_tr_TR=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/text_ko_KR=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20181112000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3439556], ddm/11341/text_pt_BR=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/anotacia_en_US=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3439556], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3439556], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[zuzana lopatníková], ddm/11341/obrazok_media_uk_UA=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20181112100700], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20181112000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/obrazok_media_zh_CN=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/obrazok_media_pl_PL=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20181112101538], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3439556], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/obrazok_media_sl_SL=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3439556], ddm/11341/text_pl_PL=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3439583], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20181112000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/obrazok_media_sr_RS=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20181112000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3439556], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/text_be_BY=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20181112000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3439556], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/obrazok_media_it_IT=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/text_en_US=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3439556], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3439556], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3439556], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], ddm/11341/obrazok_media_de_DE=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], displayDate=[20181112100700], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20181112000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3439556], assetCategoryTitles=[sr v medzinárodných organizáciách, slovensko v oecd], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22196, 22202], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles_sk_SK=[sr v medzinárodných organizáciách, slovensko v oecd], ratings=[0.0], ddm/11341/obrazok_media_fr_FR=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], title_sk_SK=[Vystúpenie predsedníčky 73. Valného zhromaždenia OSN v Rade OECD], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], version=[1.0], folderId=[1731116], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3439556], title=[Vystúpenie predsedníčky 73. Valného zhromaždenia OSN v Rade OECD], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_fr_FR=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], title_sortable=[vystúpenie predsedníčky 73. valného zhromaždenia osn v rade oecd], createDate=[20181112101538], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20181112000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20181112000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20181112000000], ddm/11341/obrazok_media_ko_KR=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/obrazok_media_vi_VN=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], uid=[15_PORTLET_3439582], ddm/11341/text_hu_HU=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], type=[general], articleId=[3439581], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3439556], userId=[3428416], ddm/11341/obrazok_media_pt_BR=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20181112000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20181112000000], ddm/11341/obrazok_media_tr_TR=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3439556], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20181112000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/obrazok_media_sk_SK=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3439556], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3439556], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/text_zh_CN=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/text_vi_VN=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD. V OECD predniesla svoju víziu o plnení priorít 73. Valného zhromaždenia OSN, z ktorých sa zamerala na agendu dôstojnej práce a zamestnanosti, agendu medzinárodnej migrácie a na environmentálnu agendu s dôrazom na obmedzenie globálneho otepľovania a znehodnocovania životného prostredia hromadením plastových odpadov. V dialógu so stálymi predstaviteľmi členských krajín pri OECD diskutovala o význame práce OECD, ktorá zveľaďuje procesy ostatných medzinárodných organizácií vedúce k plneniu cieľov dôležitých univerzálnych medzinárodných dohovorov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy. Štatistiky OECD plnia kľúčovú úlohu v oblastiach ako školstvo a vzdelávanie, blahobyt, hospodársky rozvoj či medzinárodná migrácia. S členmi Rady OECD zhodnotila aj stav multilaterálnej spolupráce a reformy efektívnosti systému OSN. Predsedníčka venovala veľkú pozornosť významu kľúčovej Medzivládnej konferencii OSN na prijatie Globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutoční na vysokej politickej úrovni v dňoch 10.-11. decembra 2018 v marockom Marrakéši. V tejto súvislosti vzdala veľký rešpekt ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa podľa nej v čase výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN zaslúžil nielen o prípravu kvalitného a vyváženého návrhu spomínaného kompaktu, ale zaviedol tiež početnú dobrú prax, procesy a partnerstvá v prostredí Valného zhromaždenia OSN, na ktorých základoch môžu nasledujúci predsedovia úspešne napredovať. ], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Úzka spolupráca medzi Valným zhromaždením Organizácie spojených národov a medzi OECD dnes (9. novembra 2018) pokračovala vystúpením Maríe Fernandy Espinosa, predsedníčky Valného zhromaždenia OSN, v Rade OECD.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[vystúpenie predsedníčky 73. valného zhromaždenia osn v rade oecd], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3439556], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[vystúpenie predsedníčky 73. valného zhromaždenia osn v rade oecd], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20181112000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}