Aktuálne správy SR v OECD

{ddm/11341/prislusnost-k-statu_vi_VN=[34900], scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/prislusnost-k-statu_de_DE=[34900], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20190606000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20190606000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], entryClassPK=[3730650], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3730494], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], content=[

V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4.

 

Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku.

 

Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné.

 

Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.

20190606000000 false odbor ["3730494"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. ["34900"] null null false bezna null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_zh_CN=[34900], ddm/11341/anotacia_it_IT=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], viewCount_sortable=[16579], ddm/11341/text_ru_RU=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], viewCount=[16579], content_sk_SK=[

V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4.

 

Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku.

 

Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné.

 

Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.

20190606000000 false odbor ["3730494"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. ["34900"] null null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/text_sk_SK=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_be_BY=[34900], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sk_SK=[34900], ddm/11341/text_tr_TR=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/anotacia_es_ES=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/text_ko_KR=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20190606000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3730494], ddm/11341/text_pt_BR=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/anotacia_en_US=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3730494], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3730494], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľubomír miskolci], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20190606160600], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20190606000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/prislusnost-k-statu_es_ES=[34900], modified=[20190606161556], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3730494], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20190606000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_en_US=[34900], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3730494], ddm/11341/text_pl_PL=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3730650], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20190606000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_tr_TR=[34900], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sl_SL=[34900], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20190606000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3730494], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/text_be_BY=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20190606000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3730494], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_hu_HU=[34900], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/text_en_US=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3730494], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3730494], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pl_PL=[34900], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3730494], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20190606160600], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20190606000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3730494], assetCategoryTitles=[ekonomické správy, slovensko a v4, slovensko v oecd], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22154, 22201, 22202], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles_sk_SK=[ekonomické správy, slovensko a v4, slovensko v oecd], ratings=[0.0], title_sk_SK=[V4 Workshop Bratislava], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], version=[1.0], folderId=[1731116], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3730494], title=[V4 Workshop Bratislava], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_fr_FR=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], title_sortable=[v4 workshop bratislava], createDate=[20190606161555], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20190606000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20190606000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ru_RU=[34900], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20190606000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], uid=[15_PORTLET_3730649], ddm/11341/text_hu_HU=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_fr_FR=[34900], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20190606000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pt_BR=[34900], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], type=[general], articleId=[3730648], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3730494], userId=[3534715], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ko_KR=[34900], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20190606000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20190606000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3730494], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20190606000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20190606000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/prislusnost-k-statu_it_IT=[34900], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sr_RS=[34900], ddm/11341/prislusnost-k-statu_uk_UA=[34900], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3730494], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3730494], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/text_zh_CN=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/text_vi_VN=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike. Workshop bol organizovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré okrem partnerov V4 v energetike prizvalo za okrúhly stôl zástupcov z prenosových sústav krajín V4 a zástupcov z energetických agentúr Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA), ktorí prezentovali zistenia štúdie zameranej na jadrovú energiu (Nuclear Power in a Clean Energy System), ktorá bola minulý týždeň vydaná v Kanade. Na základe iniciatívy SR v rámci predsedníctva vo V4 na predmetnej štúdii participovali aj krajiny regiónu V4. Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a vo väčšine energetických mixoch Vyšehradských krajín je relevantným zdrojom energie, pričom v energetickom mixe SR má jadro významné miesto (57,4% na výrobe elektriny). Štúdia IEA o jadre sa zameriava na úlohu jadrovej energetiky v prechode na čistú energiu, existujúce či ďalšie potenciálne prínosy jadrovej energie a jej interakcie s inými zdrojmi nízkouhlíkovej energie, vrátane obnoviteľných zdrojov. Štúdia analyzuje úlohu jadrovej energie pri redukcii emisií CO2, spoľahlivosti elektrizačného systému a importnej závislosti. Tak ako NEA svojimi pravidelnými analýzami potvrdzuje, aj štúdia IEA jasne signalizuje, že bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna transformácia energetického sektora oveľa ťažšia. Popri obnoviteľných zdrojoch energie, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Ak však nebudú prekonané prekážky, ktorým sektor jadrovej energie čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, a to najmä v Európe, Spojených štátoch a Japonsku. Budúci rok bude vydaná päťročenka NEA zameraná na analýzu nákladov na výrobu elektrickej energie podľa jednotlivých zdrojov (Projected costs generating electricity). Jej zistenia, podobne ako zistenia nedávnych analýz NEA či už z pohľadu nákladov na dekarbonizáciu (2019 Costs of Decarbonisation) alebo nákladov na zabezpečovanie elektrickej energie (2018 Full costs of Electricity Provision), sú z pohľadu roly jadrovej energie a odkazov pre tvorcov politík vysoko relevantné. Angažovanosť SR v aktivitách IEA a NEA je z pohľadu tak medzinárodnej relevancie SR v globálnom energetickom dialógu, ako aj zabezpečovania energetickej a elektroenergetickej bezpečnosti SR považovaná za veľmi dôležitú.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[v4 workshop bratislava], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3730494], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[v4 workshop bratislava], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20190606000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3708377], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], priority_sortable=[0.0], ddm/11341/text_uk_UA=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3708377], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3708377], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20190524000000], portletId=[15], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], roleId=[10163, 10164], displayDate=[20190527104500], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20190524000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3708377], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20190524000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3708377], entryClassPK=[3708473], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], assetCategoryTitles=[slovensko v oecd], content=[

Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. 

 

Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. 

 

Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. 

 

Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. 

 

„Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“

 

Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje.

 

Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a  4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík.

 

Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine.

 

Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. 

20190524000000 false odbor ["3708377"] null Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. null null null false bezna null ], assetCategoryIds=[22202], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], viewCount_sortable=[8968], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko v oecd], ddm/11341/text_ru_RU=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ratings=[0.0], viewCount=[8968], content_sk_SK=[

Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. 

 

Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. 

 

Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. 

 

Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. 

 

„Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“

 

Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje.

 

Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a  4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík.

 

Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine.

 

Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. 

20190524000000 false odbor ["3708377"] null Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. null null null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], title_sk_SK=[Ukončenie predsedníctva Slovenskej republiky na zasadnutí Rady OECD na ministerskej úrovni], ddm/11341/text_sk_SK=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], folderId=[3669317], version=[1.0], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3708377], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], title=[Ukončenie predsedníctva Slovenskej republiky na zasadnutí Rady OECD na ministerskej úrovni], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/text_de_DE=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/text_fr_FR=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], createDate=[20190527104633], title_sortable=[ukončenie predsedníctva slovenskej republiky na zasadnutí rady oecd na ministerskej úrovni], ddm/11341/text_tr_TR=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20190524000000], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/text_ko_KR=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20190524000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/text_pt_BR=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3708377], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_en_US=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], groupId=[10182], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20190524000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20190524000000], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3708377], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], uid=[15_PORTLET_3708472], ddm/11341/text_hu_HU=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3708377], classNameId=[0], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20190524000000], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], type=[general], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], articleId=[3708471], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3708377], priority=[0.0], userId=[1595336], ratings_sortable=[0.0], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20190524000000], userName=[ľudmila balogová], head=[true], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], publishDate=[20190527104500], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20190524000000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20190524000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], status=[0], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3708377], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20190524000000], modified=[20190527104633], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20190524000000], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3708377], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20190524000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3708377], ddm/11341/text_sl_SL=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/text_pl_PL=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3708377], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3708377], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3708473], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20190524000000], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/text_zh_CN=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/text_vi_VN=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/text_es_ES=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20190524000000], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[ukončenie predsedníctva slovenskej republiky na zasadnutí rady oecd na ministerskej úrovni], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3708377], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3708377], treePath=[30303, 3511327, 3669317], classTypeId=[11341], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], localized_title_sk_SK=[ukončenie predsedníctva slovenskej republiky na zasadnutí rady oecd na ministerskej úrovni], ddm/11341/text_be_BY=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20190524000000], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3708377], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20190524000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.], ddm/11341/text_en_US=[Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika. So zreteľom na tému predsedníctva: Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Ministri 36 najvyspelejších krajín sveta vyzvali OECD, aby v spolupráci so všetkými relevantnými hráčmi naďalej poskytovala analýzy založené na faktoch, technické riešenia a expertízu potrebnú na digitálnu transformáciu s dôrazom na vývoj efektívnych metód merania. Medzi významnými dokumentami prijatými Radou reflektované v ministerskom vyhlásení sú Odporúčania pre umelú inteligenciu, Revidované kódy liberalizácie pohybu kapitálu a Odporúčania OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch a Deklaráciu OECD o inováciách vo verejnom sektore. Cieľom Rady na ministerskej úrovni bolo prediskutovať, ako vyťažiť čo najviac z prínosov digitalizácie a ako sa, naopak, pripraviť na možné zmeny, ktoré tento fenomén spôsobí na pracovných trhoch, vo vzdelávacom systéme, v podnikateľskom prostredí, ale v neposlednej rade aj vo vládnom sektore a štátnych inštitúciách. Delegáciu SR viedol predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD MCM otvoril. Vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD. „Aby sme dokázali využiť benefity digitalizácie v čo najväčšom rozsahu, musíme byť pripravení – je potrebné obnoviť dôveru jednotlivcov aj firiem v informačné technológie, v digitálny obchod, posilniť ochranu osobných dát a digitálnu bezpečnosť ako takú, minimalizovať kybernetické hrozby, rozvíjať digitálne zručnosti ľudí a prispôsobiť tomu vzdelávací systém, a navyšovať digitálne investície. Napriek tomu, že digitalizácia pripraví človeka v mnohých aspektoch života o riadiacu úlohu alebo o profesiu samotnú, musíme zachovať jeho postavenie a ľudský kapitál aj naďalej v epicentre ľudskej reality.“ Témou predsedníctva Slovensko reagovalo na súčasné trendy a nadviazalo na dvojročný program OECD Going Digital, pričom cieľom bolo aj budovať synergie s predsedníctvami G7 Francúzska a G20 Japonska, v rámci ktorých téma digitalizácie tiež silno rezonuje. Počas jednotlivých plenárnych zasadnutí, v ktorých vystúpili alebo im priamo predsedali najvyšší predstavitelia vlády SR, zástupcovia členských krajín OECD diskutovali o témach ako sú: 1. úloha vlád a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri prichádzajúcej transformácii; 2. vplyv digitalizácie na pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie; 3. čo predstavuje digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj a 4. meniace sa podmienky digitálneho obchodu a súvisiacich politík. Súčasťou OECD týždňa bolo aj OECD Fórum, ktoré 20. mája 2019 spolu s GT OECD A. Gurríom otvoril primátor Bratislavy M. Vallo. Už dvadsať rokov Fórum poskytuje priestor pre interakciu verejného a súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademikov na diskusiu o kľúčových ekonomických a spoločenských výzvach. V odborných diskusiách v rámci fóra sa zúčastnili aj slovenskí lídri v oblasti digitalizácie či inovácií ako sú spoločnosť Medirex, Cviker Corporation, či Virtual Medicine. Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade OECD na ministerskej úrovni dosiahlo želané výsledky a konkrétne výstupy vďaka celoročnej príprave a participatívnemu prístupu. Bolo v priestoroch OECD viditeľné aj prostredníctvom vizuálnych prezentácií a slovenských produktov, technológie a gastronómii. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/obrazok_media_ru_RU=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20190502000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], ddm/11341/obrazok_media_be_BY=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20190502000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], entryClassPK=[3665544], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/obrazok_media_en_US=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], content=[

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.   

 

Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke.

 

Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné:

 

1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť

2. Riadenie rizika v prepojenom svete

3. Transformačné technológie a inovácie

 

Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov.

 

O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD.

 

Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík.

 

Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA.   

 

Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá.

V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia).   

 

Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.  

 

Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk

 

Dokument so všeobecnými informáciami o CRP

 

Informačný leták o CRP

 

 

Autor textu: MPRV SR

 

20190502000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. null {"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"} null false bezna null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], viewCount_sortable=[27872], ddm/11341/text_ru_RU=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], viewCount=[27872], content_sk_SK=[

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.   

 

Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke.

 

Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné:

 

1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť

2. Riadenie rizika v prepojenom svete

3. Transformačné technológie a inovácie

 

Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov.

 

O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD.

 

Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík.

 

Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA.   

 

Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá.

V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia).   

 

Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.  

 

Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk

 

Dokument so všeobecnými informáciami o CRP

 

Informačný leták o CRP

 

 

Autor textu: MPRV SR

 

20190502000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. null {"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"} null false bezna null ], ddm/11341/obrazok_media_es_ES=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/text_sk_SK=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/obrazok_media_hu_HU=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/text_tr_TR=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/text_ko_KR=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20190502000000], ddm/11341/text_pt_BR=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/anotacia_en_US=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/obrazok_media_uk_UA=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20190502084200], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20190502000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/obrazok_media_zh_CN=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/obrazok_media_pl_PL=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20190502084444], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20190502000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/obrazok_media_sl_SL=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/text_pl_PL=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3665544], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20190502000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/obrazok_media_sr_RS=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20190502000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20190502000000], ddm/11341/text_be_BY=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/obrazok_media_it_IT=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/text_en_US=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], ddm/11341/obrazok_media_de_DE=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], displayDate=[20190502084200], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20190502000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], assetCategoryTitles=[slovensko v oecd], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22202], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko v oecd], ratings=[0.0], ddm/11341/obrazok_media_fr_FR=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], title_sk_SK=[Možnosť čerpať zo špecializovaného programu OECD pre agrárny výskum bude pre Slovenskú republiku otvorená aj v roku 2020], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], version=[1.0], folderId=[1731116], title=[Možnosť čerpať zo špecializovaného programu OECD pre agrárny výskum bude pre Slovenskú republiku otvorená aj v roku 2020], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_fr_FR=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], title_sortable=[možnosť čerpať zo špecializovaného programu oecd pre agrárny výskum bude pre slovenskú republiku otvorená aj v roku 2020], createDate=[20190502084443], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20190502000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20190502000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20190502000000], ddm/11341/obrazok_media_ko_KR=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/obrazok_media_vi_VN=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], uid=[15_PORTLET_3665543], ddm/11341/text_hu_HU=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20190502000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], type=[general], articleId=[3665542], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], userId=[1595336], ddm/11341/obrazok_media_pt_BR=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20190502000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20190502000000], ddm/11341/obrazok_media_tr_TR=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20190502000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20190502000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/obrazok_media_sk_SK=[{"groupId":10182,"uuid":"07f26c68-179c-4057-9310-9f31fae5206a","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/text_it_IT=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/text_vi_VN=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020. Výzva, ktorej hlavným cieľom je podpora agrárnej vedy a výskumu, je otvorená v rámci Kooperatívneho výskumného programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (Program CRP) do 10. septembra 2019 na tejto webstránke. Vedecké témy štipendií a konferencií zostávajú aj pre rok 2020 nasledovné: 1. Riadenie prírodného kapitálu pre budúcnosť 2. Riadenie rizika v prepojenom svete 3. Transformačné technológie a inovácie Vedecké štipendiá sú určené vedeckým pracovníkom z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva za účelom riešenia výskumného projektu v inej členskej krajine Programu CRP. Ich cieľom je posilniť medzinárodnú mobilitu a výmenu etablovaných vedeckých pracovníkov. Štipendium môže trvať 6 až 26 týždňov. O sponzorovanie vedeckých konferencií (seminárov, sympózií, kongresov) sa môžu uchádzať univerzity, výskumné ústavy, medzinárodné profesijné združenia z oblastí poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva. Kofinancovanie OECD je určené na organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií vo vlastnej krajine, ktorá musí byť členom CRP. OECD hradí účasť vybraných rečníkov, ktorí musia byť z inej členskej krajiny CRP, na podujatí formou úhrady ich pobytových a cestovných nákladov. Cieľom takýchto konferencií by malo byť informovanie tvorcov politík, súkromného sektoru a akademickej obce o aktuálnych a budúcich vedeckých projektoch, rozvoji a výskumných možnostiach v rámci relevantných tém a politických priorít OECD. Hlavnými kritériami výberu pri oboch formách sú kvalita, vedecká excelentnosť, jasnosť témy, inovatívny prístup a dopad vedeckej práce na tvorbu politík. Program CRP funguje od roku 1978 a jeho aktuálnymi členskými štátmi sú: Austrália, Belgicko, Česká republika, Čile, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko, SR, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a USA. Slovenská republika je členom tohto unikátneho programu OECD a úspešne z neho čerpá. V roku 2017 získal kofinancovanie z programu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC-VÚEPP), ktorý 17.-18. októbra 2018 zorganizoval v Bratislave úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému riadenia rizika v poľnohospodárstve (www.vuepp.sk/konferencia). Úplne prvou konferenciou v SR podporenou z tohto programu bola v roku 2015 medzinárodná konferencia „Udržateľnosť vidieckych oblastí v praxi“. Zorganizovala ju Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Viac informácií o programe CRP je dostupných na webstránke www.oecd.org/agriculture/crp, a informácie možno získať aj u národnej korešpondentky CRP na e-mailovej adrese kristina.gendova@land.gov.sk. → Dokument so všeobecnými informáciami o CRP → Informačný leták o CRP Autor textu: MPRV SR ], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[možnosť čerpať zo špecializovaného programu oecd pre agrárny výskum bude pre slovenskú republiku otvorená aj v roku 2020], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[možnosť čerpať zo špecializovaného programu oecd pre agrárny výskum bude pre slovenskú republiku otvorená aj v roku 2020], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20190502000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
  • ikonka galerie
    06.06.2019
    | Ekonomické správy | Slovensko a V4 | Slovensko v OECD | Francúzsko
    V Bratislave sa 4. júna 2019 konal medzinárodný expertný workshop krajín Vyšehradskej štvorky zameraný na bezpečnosť v elektroenergetike.
  • ikonka galerie
    24.05.2019
    | Slovensko v OECD
    Prijatím ministerského vyhlásenia ako aj vyhlásenia predsedníckej krajiny sa 23. mája 2019 skončilo zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni, ktorému predsedala Slovenská republika.
  • 02.05.2019
    | Slovensko v OECD
    Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila výzvu zameranú na sponzorovanie individuálnych vedeckých štipendií a vedeckých konferencií v roku 2020.
  • 30.04.2019
    | Slovensko v OECD
    Správa Súhrn ukazovateľov produktivity OECD 2019 predstavuje komplexný prehľad o súčasných, krátkodobých a dlhodobých trendoch v oblasti produktivity a rastu v členských krajinách OECD a vybraných nečlenských krajinách ako aj v krajinách G20.
  • ikonka galerie
    24.04.2019
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Oficiálna rozvojová pomoc | Slovensko v OECD
    V priestoroch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa 24. apríla 2019 uskutočnila konferencia, kde experti OECD hodnotili systém rozvojovej spolupráce SR. Slovensko na to reaguje predstavením Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce do roku 2023. V úvode dňa prijal štátny tajomník MZVEZ SR Lukáš Parízek riaditeľa Direktoriátu OECD pre rozvojovú spoluprácu (OECD DCD) Jorge Moreiru da Silvu. Hodnotenie Peer Review Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (OECD/DAC) v roku 2018 bolo prvým komplexným hodnotením Slovenska od roku 2013, kedy sa naša krajina stala členom Výboru.
  • ikonka galerie
    08.04.2019
    | Aktivity veľvyslancov | Slovensko a V4 | Slovensko v OECD | Japonsko
    Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí Japonska a prestížnou Josai University usporiadalo 5. apríla 2019 spoločný seminár V4 + Japonsko na tému „Budúcnosť globálnej ekonomiky a voľného obchodu“.
  • ikonka galerie
    04.04.2019
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko v OECD
    V dňoch 2. – 4. apríla 2019 Slovensko navštívila delegácia OECD vedená generálnym tajomníkom OECD Ángelom Gurríom.
  • ikonka galerie
    11.03.2019
    | Slovensko v OECD | Grécko
    V Aténach sa uskutoční 21. marca 2019 business fórum „Digital Policy for Better Lives”
  • 06.03.2019
    | Ekonomické správy | Slovensko v OECD
    OECD dnes vydala priebežný ekonomický výhľad pre globálnu ekonomiku a členov skupiny G20.
  • ikonka galerie
    05.02.2019
    | Aktivity ministra | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko v OECD
    Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák dnes (5. februára 2019) rokoval s generálnym tajomníkom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (GT OECD) Josém Ángelom Gurríom pri príležitosti oficiálnej prezentácie publikácie OECD o SR: „Ekonomický prehľad: Slovenská republika 2019“. Partneri prediskutovali prípravy slovenského predsedníctva v rámci Ministerského zasadnutia Rady OECD (22. - 23. mája 2019). Zároveň sa pokúsili identifikovať jeho možné prieniky so slovenským predsedníctvom v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Minister a generálny tajomník hovorili aj o spolupráci v oblasti implementácie trvalo udržateľných rozvojových cieľov a rozvojovej spolupráce.