Aktuálne správy SR v OECD

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/obrazok_media_ru_RU=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20170710000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], ddm/11341/obrazok_media_be_BY=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20170710000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], entryClassPK=[2838564], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], content=[

OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. 

Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí.

Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“

Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ 

Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú  Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. 

Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje.  

Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov.

Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. 

 

 

20170710000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. null {"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"} null false bezna null ], ddm/11341/obrazok_media_en_US=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[9331], ddm/11341/anotacia_it_IT=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/text_ru_RU=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], viewCount=[9331], ddm/11341/obrazok_media_es_ES=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], content_sk_SK=[

OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. 

Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí.

Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“

Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ 

Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú  Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. 

Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje.  

Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov.

Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. 

 

 

20170710000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. null {"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"} null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/text_sk_SK=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/obrazok_media_hu_HU=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/text_tr_TR=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/text_ko_KR=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/anotacia_es_ES=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20170710000000], ddm/11341/text_pt_BR=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/anotacia_en_US=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[michaela dunajská], ddm/11341/obrazok_media_uk_UA=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20170721145100], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20170710000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/obrazok_media_zh_CN=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], ddm/11341/obrazok_media_pl_PL=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20170721145250], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20170710000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/obrazok_media_sl_SL=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_pl_PL=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[2838564], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20170710000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/obrazok_media_sr_RS=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20170710000000], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/text_be_BY=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20170710000000], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/obrazok_media_it_IT=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], ddm/11341/text_en_US=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], priority_sortable=[0.0], ddm/11341/text_uk_UA=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], ddm/11341/obrazok_media_de_DE=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], displayDate=[20170721145100], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20170710000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], assetCategoryTitles=[slovensko v oecd], assetCategoryIds=[22202], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko v oecd], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ratings=[0.0], ddm/11341/obrazok_media_fr_FR=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], title_sk_SK=[Podľa OECD a FAO bude slabší rast dopytu držať svetové ceny poľnohospodárskych komodít nižšie], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], folderId=[1731116], version=[1.0], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], title=[Podľa OECD a FAO bude slabší rast dopytu držať svetové ceny poľnohospodárskych komodít nižšie], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/text_de_DE=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/text_fr_FR=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], createDate=[20170721145250], title_sortable=[podľa oecd a fao bude slabší rast dopytu držať svetové ceny poľnohospodárskych komodít nižšie], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20170710000000], ddm/11341/anotacia_de_DE=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], groupId=[10182], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20170710000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/obrazok_media_ko_KR=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20170710000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/obrazok_media_vi_VN=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], uid=[15_PORTLET_2838563], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_hu_HU=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20170710000000], type=[press-release], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], articleId=[2838562], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/obrazok_media_pt_BR=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], userId=[1595347], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20170710000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20170710000000], ddm/11341/obrazok_media_tr_TR=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], status=[0], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20170710000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20170710000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/obrazok_media_sk_SK=[{"groupId":10182,"uuid":"70f8d311-6fc4-4819-9ea6-615e65bc092c","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/text_zh_CN=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/text_vi_VN=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Očakáva sa, že počas najbližších 10 rokov budú poľnohospodárske trhy naďalej stagnovať, rast v Číne sa spomalí a politiky v oblasti biopalív budú mať menší dopad na trhy, než v minulosti. Budúci rast bude v poľnohospodárskej výrobe dosiahnutý najmä vďaka lepšej úrode, a rast v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov vďaka zvýšeným stavom zvierat a vyšším výnosom. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi bude rásť pomalšie, avšak bude menej citlivo reagovať na slabé hospodárske podmienky, než iné sektory. Výhľad predpokladá, že skutočné ceny ostanú nezmenené, prípadne pre väčšinu komodít klesnú v porovnaní s ich predchádzajúcimi vysokými cenami, keďže sa rast dopytu vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach spomalí. Počas zverejnenia Výhľadu A. Gurría, generálny tajomník OECD uviedol: „Vlády jednotlivých krajín by mali spojiť svoje sily, a to v záujme podporiť stabilitu svetových poľnohospodárskych trhov, a zabezpečiť prístup k bezpečným, zdravým a výživným potravinám pre rastúcu svetovú populáciu pri udržateľnejšom využívaní prírodných zdrojov a efektívnej podpore adaptácie a mitigácie v oblasti zmeny klímy.“ Publikácia predpovedá, že dopyt na obyvateľa po základných potravinách ostane nezmenený vo väčšine krajín, okrem tých najmenej rozvinutých. Očakáva sa, že konzumácia kalórií a proteínov nad rámec aktuálneho stavu bude založená na rastlinných olejoch, cukre a mliečnych výrobkoch. Do roku 2026 dosiahne priemerná dostupnosť potravín 2450 kcal na osobu v najmenej rozvinutých krajinách, a presiahne 3000 kcal v ostatných rozvíjajúcich sa krajinách. Generálny riaditeľ FAO, J. Graziano da Silva dodal: „Potravinová neistota a podvýživa vo všetkých jej formách však budú naďalej pretrvávajúcimi globálnymi problémami, vyžadujúcimi koordinovaný prístup na medzinárodnej úrovni, ktorý za sebou nezanechá výraznú ekologickú stopu.“ Tohtoročný Výhľad je zverejnený v kontexte širšieho súboru medzinárodných snáh na podporu potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych problematík. Najvýznamnejšie z nich sú Agenda 2030 a jej ciele pre udržateľný rozvoj (SDGs) a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2017 zameraná na juhovýchodnú Áziu. Hospodársky rast bol v tejto oblasti veľmi silný, a poľnohospodársky sektor a sektor rybného hospodárstva sa v regióne rýchlo rozvinuli. Práve vďaka tomuto rastu sa podarilo v regióne významne znížiť mieru podvýživy. Na opačnej strane však rast poľnohospodárstva a rybolovu (najmä exportne orientované sektory rybného hospodárstva a palmového oleja) viedli k zvyšovaniu tlakov na prírodné zdroje. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a každoročne obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke http://www.agri-outlook.org/. Publikácia je dostupná na webstránke http://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/oecd-fao-agricultural-outlook-2017-2026_agr_outlook-2017-en. ], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], localized_title=[podľa oecd a fao bude slabší rast dopytu držať svetové ceny poľnohospodárskych komodít nižšie], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[podľa oecd a fao bude slabší rast dopytu držať svetové ceny poľnohospodárskych komodít nižšie], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20170710000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], classPK=[0], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20170630000000], portletId=[15], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], roleId=[10163, 10164], displayDate=[20170630125000], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20170630000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20170630000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], entryClassPK=[2817137], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles=[slovensko v oecd], content=[

Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD.

 

Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. 

 

V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. 

20170630000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). null null null false bezna null ], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22202], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[3295], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko v oecd], ddm/11341/text_ru_RU=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ratings=[0.0], viewCount=[3295], content_sk_SK=[

Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD.

 

Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. 

 

V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. 

20170630000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). null null null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], title_sk_SK=[Výhľad OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie 2017], ddm/11341/text_sk_SK=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], version=[1.0], folderId=[1731116], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], title=[Výhľad OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie 2017], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_fr_FR=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], title_sortable=[výhľad oecd pre oblasť medzinárodnej migrácie 2017], createDate=[20170630125211], ddm/11341/text_tr_TR=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20170630000000], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/text_ko_KR=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20170630000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/text_pt_BR=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_en_US=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20170630000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20170630000000], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], uid=[15_PORTLET_2817136], ddm/11341/text_hu_HU=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], classNameId=[0], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20170630000000], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], type=[press-release], articleId=[2817135], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], priority=[0.0], userId=[1595347], ratings_sortable=[0.0], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20170630000000], userName=[michaela dunajská], head=[true], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], publishDate=[20170630125000], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20170630000000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20170630000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20170630000000], modified=[20170630125212], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20170630000000], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20170630000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/text_pl_PL=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], rootEntryClassPK=[2817137], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20170630000000], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/text_it_IT=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/text_vi_VN=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/text_es_ES=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20170630000000], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], localized_title=[výhľad oecd pre oblasť medzinárodnej migrácie 2017], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], classTypeId=[11341], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], localized_title_sk_SK=[výhľad oecd pre oblasť medzinárodnej migrácie 2017], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20170630000000], ddm/11341/text_be_BY=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20170630000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).], ddm/11341/text_en_US=[Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017). Konštatuje v ňom, že v roku 2016 výrazne poklesli počty osôb migrujúcich z krajín s ozbrojeným konfliktom a došlo k miernemu oživeniu legálnej pracovnej migrácie do členských krajín OECD. V publikácii sa bližšie skúmajú aktuálne trendy v medzinárodnej migrácii osôb a migračné štatistiky podľa krajiny určenia. Tohtoročným špeciálnym zameraním výhľadu je rodinný rozmer migrácie. Celková imigrácia do krajín OECD bola v roku 2016 5 miliónov osôb a predbehla tým hodnoty z roku 2007. Krajinou pôvodu prisťahovalcov do krajín OECD je najčastejšie Čína, Sýria, Rumunsko a India. O azyl v krajinách OECD požiadalo 1,6 milióna osôb, z ktorých viac ako 20 % pochádzalo zo Sýrie. Krajiny OECD poskytli v rokoch 2015-2016 azyl spolu 1,5 miliónu osôb. Najviac žiadostí o azyl za rok 2016 zaznamenalo Nemecko (722-tisíc osôb). Strednodobé sociálne výsledky imigrantov sa podľa OECD nezlepšujú a nezamestnanosť medzi obyvateľmi z cudzích štátov je v priemere o 5 percentuálnych bodov vyššia než priemerná nezamestnanosť v krajinách OECD. Medzinárodná medzipodniková mobilita vzrástla v roku 2015 o viac ako 10 % a vysielanie pracovníkov v rámci Európskej únie vzrástlo o 3 %. Medzinárodný nábor sezónnych zamestnancov sa tiež zvýšil, a to najmä v Poľsku. Zamestnanosť migrantov v krajinách OECD mierne stúpla na 67,4%, no účasť mladých ľudí na trhu práce v priebehu posledných rokov poklesla. Jednu štvrtinu všetkých rodinných migrantov tvoria deti do 15 rokov. Založenie rodiny je významnou a narastajúcou hnacou silou pre migráciu rodín, v mnohých krajinách OECD bolo uzavretých viac než 10 % sobášov medzi občanom štátu a cudzincom. Medzinárodné adopcie tvoria zanedbateľné percento prílevu migrácie do krajín OECD vo väčšine nepresahujúce 500 medzinárodných adopcií ročne. Najčastejšie krajiny uskutočnenia adopcií sú USA, Taliansko, Francúzsko, Kanada a Španielsko a krajinou narodenia adoptovaných detí je najčastejšie Čína, Rusko a Etiópia. V prípade SR imigrácia vzrástla medzi rokmi 2014 a 2015 o 2 600 osôb. Prílev osôb do SR bol zaznamenaný najmä z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Talianska, Poľska, Ukrajiny a Chorvátska. Nevýznamne stúpla pracovná imigrácia a cudzí občania tvorili 1,2 % obyvateľstva SR. Medzi rokmi 2009 a 2016 poskytla SR dočasné útočisko viac ako tisíc utečencom, ktorí boli neskôr prijatí inou cieľovou krajinou a SR ročne zaznamená približne 330 žiadostí o azyl. SR je v poradí za Poľskom a Slovinskom najväčším pôvodcom vnútropodnikových zahraničných pracovných vyslaní v rámci EÚ a 6 % obyvateľov SR vykonáva svoje zamestnanie v zahraničí. Slováci najčastejšie pracujú za hranicami v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii a Maďarsku. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], classPK=[0], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], companyId=[10155], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
{ddm/11341/prislusnost-k-statu_vi_VN=[34900], scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/obrazok_media_ru_RU=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/prislusnost-k-statu_de_DE=[34900], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20170621000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], ddm/11341/obrazok_media_be_BY=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20170621000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], entryClassPK=[2812482], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], content=[

Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.


Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. 


Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách.

 
Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo.


Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ).


Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.

20170621000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. ["34900"] {"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"} null false bezna null ], ddm/11341/obrazok_media_en_US=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_zh_CN=[34900], viewCount_sortable=[1787], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/text_ru_RU=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], viewCount=[1787], ddm/11341/obrazok_media_es_ES=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], content_sk_SK=[

Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.


Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. 


Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách.

 
Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo.


Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ).


Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.

20170621000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. ["34900"] {"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"} null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/text_sk_SK=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/obrazok_media_hu_HU=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/prislusnost-k-statu_be_BY=[34900], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sk_SK=[34900], ddm/11341/text_tr_TR=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/text_ko_KR=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20170621000000], ddm/11341/text_pt_BR=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/anotacia_en_US=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ivana janikova], ddm/11341/obrazok_media_uk_UA=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20170626155400], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20170621000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/obrazok_media_zh_CN=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], ddm/11341/obrazok_media_pl_PL=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/prislusnost-k-statu_es_ES=[34900], modified=[20170626155628], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20170621000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_en_US=[34900], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/obrazok_media_sl_SL=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_pl_PL=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[2812482], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20170621000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_tr_TR=[34900], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sl_SL=[34900], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/obrazok_media_sr_RS=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20170621000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20170621000000], ddm/11341/text_be_BY=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/prislusnost-k-statu_hu_HU=[34900], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/obrazok_media_it_IT=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], ddm/11341/text_en_US=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], priority_sortable=[0.0], ddm/11341/text_uk_UA=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pl_PL=[34900], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], ddm/11341/obrazok_media_de_DE=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], displayDate=[20170626155400], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20170621000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], assetCategoryTitles=[slovensko v oecd], assetCategoryIds=[22202], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko v oecd], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ratings=[0.0], ddm/11341/obrazok_media_fr_FR=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], title_sk_SK=[Poľnohospodárske politiky by sa podľa OECD mali posunúť od podpory cien ku kladeniu väčšieho dôrazu na podporu odolného a udržateľného potravinového sektora], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], folderId=[1731116], version=[1.0], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], title=[Poľnohospodárske politiky by sa podľa OECD mali posunúť od podpory cien ku kladeniu väčšieho dôrazu na podporu odolného a udržateľného potravinového sektora], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/text_de_DE=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/text_fr_FR=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], createDate=[20170626155627], title_sortable=[poľnohospodárske politiky by sa podľa oecd mali posunúť od podpory cien ku kladeniu väčšieho dôrazu na podporu odolného a udržateľného potravinového sektora], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20170621000000], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], groupId=[10182], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ru_RU=[34900], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20170621000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/obrazok_media_ko_KR=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20170621000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/obrazok_media_vi_VN=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], uid=[15_PORTLET_2812481], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/prislusnost-k-statu_fr_FR=[34900], ddm/11341/text_hu_HU=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20170621000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pt_BR=[34900], type=[general], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], articleId=[2812480], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/obrazok_media_pt_BR=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ko_KR=[34900], userId=[2629670], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20170621000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20170621000000], ddm/11341/obrazok_media_tr_TR=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], status=[0], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20170621000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20170621000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/obrazok_media_sk_SK=[{"groupId":10182,"uuid":"5cd5916d-83e5-4b56-83b6-ae7b5a26b540","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_it_IT=[34900], ddm/11341/text_sl_SL=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sr_RS=[34900], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_uk_UA=[34900], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/text_it_IT=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/text_vi_VN=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom. Publikácia uvádza, že 52 krajín, ktoré skúma (členské krajiny OECD a EÚ a 11 kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomík), poskytlo ročne v priemere 442 miliárd eur na podporu poľnohospodárskych výrobcov v období 2014-2016. 60% tejto podpory je poskytovanej vo forme udržiavania vyšších cien na domácich trhoch v porovnaní s cenami na trhoch medzinárodných. Všetkých 52 krajín predstavuje dve tretiny globálnej poľnohospodárskej pridanej hodnoty. Zatiaľ čo sa jednotlivé poľnohospodárske sektory líšia v rámci krajín v ich veľkosti, druhu a dôležitosti pre národnú ekonomiku, všetky musia čeliť spoločným výzvam aj príležitostiam prepojeným s budúcim dopytom trhu. Vládna podpora poľnohospodárstva ako taká predstavovala 16% príjmov výrobcov, v porovnaní s 21% spred 20 rokov. Zníženie miery podpory zaznamenané v niektorých krajinách OECD je v ostrom kontraste so zvýšenou mierou podpory v niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Podpora trhových cien škodí spotrebiteľom, najmä tým najchudobnejším, a znižuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Vlády by sa mali sústrediť na poľnohospodárske politiky a také investície, ktoré zodpovedajú ich cieľom v rámci celého hospodárstva,“ povedal Ken Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo. Publikácia, ktorú pripravil Direktoriát OECD pre obchod a poľnohospodárstvo v spolupráci s jednotlivými krajinami, obsahuje dve kapitoly – prvá kapitola poskytuje prehľad vývoja poľnohospodárskych politík a analyzuje mieru a štruktúru podpory poľnohospodárstva v krajinách obsiahnutých v publikácii; druhá kapitola obsahuje krátke prehľady jednotlivých krajín so zhrnutiami vývoja ich poľnohospodárskych politík a podpôr poľnohospodárom (členské krajiny EÚ sú zhrnuté v jednom prehľade kvôli Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ). Tohtoročné vydanie Monitoringu a hodnotenia poľnohospodárskych politík je už tridsiate v poradí. OECD v tejto publikácii využíva zrozumiteľný systém merania a klasifikácie podpory v poľnohospodárstve – odhadovanú podporu výrobcov (PSE) a odhadovanú podporu spotrebiteľov (CSE), a s nimi spojené indikátory, ktoré poskytujú prehľad čoraz komplexnejšieho charakteru poľnohospodárskej politiky a predstavujú základ poľnohospodárskeho monitoringu a hodnotenia OECD.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], localized_title=[poľnohospodárske politiky by sa podľa oecd mali posunúť od podpory cien ku kladeniu väčšieho dôrazu na podporu odolného a udržateľného potravinového sektora], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[poľnohospodárske politiky by sa podľa oecd mali posunúť od podpory cien ku kladeniu väčšieho dôrazu na podporu odolného a udržateľného potravinového sektora], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20170621000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], classPK=[0], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
  • 10.07.2017
    | Slovensko v OECD
    OECD a FAO zverejnili dňa 10. júla 2017 v poradí už 13. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2017-2026 obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu.
  • 30.06.2017
    | Slovensko v OECD
    Vo štvrtok (29. júna 2017) OECD vydala už v poradí 41. vydanie Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2017).
  • 21.06.2017
    | Slovensko v OECD | Francúzsko
    Podľa najnovšej publikácie OECD Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík by mali krajiny pokračovať v preorientovaní poľnohospodárskej politiky od priamej podpory trhových cien poľnohospodárskych výrobkov k programom, ktoré podporujú udržateľný rast produktivity. Zároveň by mali zvyšovať odolnosť voči zmene klímy a trhovým šokom.
  • 21.06.2017
    | Aktivity ministra | Slovensko v OECD
    Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák sa v stredu 21. júna stretol na pôde rezortu diplomacie s generálnym tajomníkom OECD Josém Ángelom Gurríom pri príležitosti prezentácie publikácie Ekonomický prehľad: Slovenská republika 2017. M. Lajčák ocenil úlohu OECD a význam odporúčaní organizácie pre formulovanie sektorových politík SR: „Teší ma, že predložená správa OECD odráža kľúčové potreby Slovenska, osobitne v oblastiach, v ktorých pociťujeme zaostávanie, ako je zdravotníctvo a najmä vzdelávanie. Máme záujem na ďalšom prehlbovaní našej vzájomnej spolupráce, osobitne v oblastiach, ktoré pre nás predstavujú závažnú výzvu – ako je boj proti korupcii a implementácia trvalo udržateľných cieľov rozvoja,“ povedal minister.
  • ikonka galerie
    20.06.2017
    | Slovensko v OECD | Francúzsko
    Mnoho krajín je efektívnejších vo využívaní prírodných zdrojov a služieb súvisiacich so životným prostredím, čo vytvára väčší objem hospodárskej produkcie na jednotku uhlíka uvoľneného do ovzdušia a spotreby energie alebo surovín. Vývoj je však podľa OECD príliš pomalý, a berúc do úvahy aj emisie obsiahnuté v medzinárodnom obchode, pokroky v oblasti environmentálnej produktivity sú relatívne skromné.
  • 12.06.2017
    | Slovensko v OECD | Francúzsko
    Ministerské zasadnutie Rady OECD sa uskutočnilo v Paríži v dňoch 7. – 8. júna 2017 na tému „Lepšia globalizácia – lepšie životy všetkých“ (MCM). Delegácia SR počas zasadnutia MCM OECD bola vedená podpredsedom vlády SR pre investície a informatizáciu P. Pellegrinim a ministrom financií SR P. Kažimírom.
  • 08.06.2017
    | Slovensko v OECD
    Ministri financií a poverení zástupcovia viac ako šesťdesiatich krajín sveta 7. júna 2017 podpísali v OECD Mnohostranný dohovor o zavedení opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami.
  • 07.06.2017
    | Slovensko v OECD | Francúzsko
    Po mnohých rokoch slabého oživenia, keď celosvetový rast v roku 2016 dosiahol najnižšiu mieru od roku 2009, sa podľa OECD začali objavovať určité známky oživenia svetovej ekonomiky. OECD konštatuje zlepšenie vo vývoji intenzity investícií a obchodu, ktorý bol podporený rastom domáceho dopytu v Ázii a Európe.
  • 21.04.2017
    | Slovensko v OECD
    OECD zverejnila 21. apríla 2017 výzvu zameranú na sponzorovanie vedeckých konferencií a individuálnych vedeckých štipendií v roku 2018. Výzvu otvoril Kooperatívny výskumný program OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske systémy (CRP).
  • 20.04.2017
    | Slovensko v OECD
    V stredu 19. apríla v Paríži prezentovala Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) výsledky nového voliteľného modulu PISA o subjektívnom pocite šťastia a spokojnosti študentov. V rámci tohto modulu žiaci z členských štátov OECD a z ďalších partnerských krajín a teritórií poskytli subjektívne samohodnotenie svojej životnej spokojnosti. Tento doplnkový prieskum sprevádzal hlavné testovanie zručností na vzorke žiakov vo veku 15 rokov v oblastiach čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Testovanie PISA sa vykonáva každé tri roky a Slovenská republika sa doňho zapája od roku 2003.