Aktuálne správy

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[home], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20171016000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[home], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20171016000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], entryClassPK=[2907453], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], content=[

Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.

 

Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie.

 

Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011.

 

Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie.

 

Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade

20171016000000 false odbor ["[\"\"]"] ["[\"5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9\"]"] Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. ["null"] null null false home null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[9062], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/text_ru_RU=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], viewCount=[9062], content_sk_SK=[

Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.

 

Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie.

 

Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011.

 

Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie.

 

Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade

20171016000000 false odbor ["[\"\"]"] ["[\"5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9\"]"] Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. ["null"] null null false home null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/text_sk_SK=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/text_tr_TR=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[home], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/text_ko_KR=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20171016000000], ddm/11341/text_pt_BR=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/anotacia_en_US=[During the 72nd UN General Assembly in New York on 16 October 2017, the Slovak Republic was elected as a member of the UN Human Rights Council (Council) for 2018-2020.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[home], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[home], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ivana janikova], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20171016194200], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20171016000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[home], title_en_US=[Slovak Republic elected as a member of the UN Human Rights Council (2018-2020)], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20171018151434], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20171016000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/text_pl_PL=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[2907453], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20171016000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20171016000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], treePath=[30303, 2626302, 2891954], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[home], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20171016000000], ddm/11341/text_be_BY=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/text_en_US=[During the 72nd UN General Assembly in New York on 16 October 2017, the Slovak Republic was elected as a member of the UN Human Rights Council (Council) for 2018-2020. The Council, with headquarters in Geneva, is the most important human rights body within the United Nations system in which 47 states are represented that have been elected by the UN General Assembly under a regional framework. The Council deliberates and votes on the human rights situation in countries and on human rights topics. Through its mechanisms the Council assists in prevention of conflicts in the world. The Slovak Republic supports their effective and early use. The election of the Slovak Republic to be a member of the Council is the outcome of active effort by Slovak diplomacy as well as an appreciation of the previous membership of the Slovak Republic in the Council in 2008-2011. The priorities of the Slovak Republic’s membership in the Council will primarily be combatting all forms of racism, xenophobia, active implementation of the sustainable development goals, including supporting children’s rights and tolerance of religious denominations and faiths. More detailed information regarding the membership of the Slovak Republic in the Council can be found at the website of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[home], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[home], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20171016194200], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20171016000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[home], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], assetCategoryTitles=[slovensko a osn, ľudské práva], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22200, 22213], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko a osn, ľudské práva], ratings=[0.0], title_sk_SK=[Zvolenie Slovenskej republiky do Rady OSN pre ľudské práva (2018 – 2020)], ddm/11341/priorita_pl_PL=[home], localized_title_en_US=[slovak republic elected as a member of the un human rights council (2018-2020)], version=[1.1], folderId=[2891954], title=[Zvolenie Slovenskej republiky do Rady OSN pre ľudské práva (2018 – 2020)], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/priorita_uk_UA=[home], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/text_fr_FR=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], title_sortable=[zvolenie slovenskej republiky do rady osn pre ľudské práva (2018 – 2020)], createDate=[20171018151432], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20171016000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[home], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20171016000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20171016000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], uid=[15_PORTLET_2910775], ddm/11341/text_hu_HU=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20171016000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], type=[general], articleId=[2907451], ddm/11341/priorita_ru_RU=[home], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], userId=[2629670], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20171016000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20171016000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20171016000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20171016000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/text_it_IT=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddm/11341/priorita_zh_CN=[home], ddm/11341/text_vi_VN=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020. Rada so sídlom v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom systému OSN, v ktorom je zastúpených 47 štátov volených Valným zhromaždením OSN na základe regionálneho kľúča. Rada rokuje a hlasuje o ľudskoprávnej situácii v krajinách a o ľudskoprávnych témach. Prostredníctvom svojich mechanizmov napomáha prevencii konfliktov vo svete. Slovenská republika podporuje ich efektívne a včasné využívanie. Zvolenie Slovenskej republiky do rady je výsledkom aktívneho pôsobenia slovenskej diplomacie, ako aj ocenenie predchádzajúceho členstva Slovenskej republiky v rade v rokoch 2008 – 2011. Prioritami členstva Slovenskej republiky v rade budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja, vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. Podrobnejšie informácie súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v rade], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.], ddm/11341/priorita_es_ES=[home], ddm/11341/priorita_sr_RS=[home], localized_title=[zvolenie slovenskej republiky do rady osn pre ľudské práva (2018 – 2020)], ddm/11341/priorita_vi_VN=[home], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[zvolenie slovenskej republiky do rady osn pre ľudské práva (2018 – 2020)], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20171016000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

During the 72nd UN General Assembly in New York on 16 October 2017, the Slovak Republic was elected as a member of the UN Human Rights Council (Council) for 2018-2020.


The Council, with headquarters in Geneva, is the most important human rights body within the United Nations system in which 47 states are represented that have been elected by the UN General Assembly under a regional framework. The Council deliberates and votes on the human rights situation in countries and on human rights topics. Through its mechanisms the Council assists in prevention of conflicts in the world. The Slovak Republic supports their effective and early use.


The election of the Slovak Republic to be a member of the Council is the outcome of active effort by Slovak diplomacy as well as an appreciation of the previous membership of the Slovak Republic in the Council in 2008-2011.


The priorities of the Slovak Republic’s membership in the Council will primarily be combatting all forms of racism, xenophobia, active implementation of the sustainable development goals, including supporting children’s rights and tolerance of religious denominations and faiths.
More detailed information regarding the membership of the Slovak Republic in the Council can be found at the website of the Ministry of Foreign and European Affairs  of the Slovak Republic.

20171016000000 false odbor ["[\"\"]"] ["[\"5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9\"]"] During the 72nd UN General Assembly in New York on 16 October 2017, the Slovak Republic was elected as a member of the UN Human Rights Council (Council) for 2018-2020. ["null"] null null false home null ], classPK=[0], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], priority_sortable=[0.0], ddm/11341/text_uk_UA=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20171010000000], portletId=[15], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], roleId=[10163, 10164], displayDate=[20171010082200], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20171010000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20171010000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], entryClassPK=[2901271], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], assetCategoryTitles=[sr v medzinárodných organizáciách, slovensko a osn], content=[

V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.

 

Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii.

 

Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami.

 

Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.

20171010000000 false odbor [""] ["ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470"] V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. null null null false bezna null ], assetCategoryIds=[22196, 22200], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/anotacia_it_IT=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], viewCount_sortable=[3598], assetCategoryTitles_sk_SK=[sr v medzinárodných organizáciách, slovensko a osn], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/text_ru_RU=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ratings=[0.0], viewCount=[3598], content_sk_SK=[

V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.

 

Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii.

 

Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami.

 

Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.

20171010000000 false odbor [""] ["ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470"] V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. null null null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], title_sk_SK=[Začína sa 202. zasadnutie Výkonnej rady UNESCO], ddm/11341/text_sk_SK=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], folderId=[2553315], version=[1.0], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], title=[Začína sa 202. zasadnutie Výkonnej rady UNESCO], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/text_de_DE=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/text_fr_FR=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], createDate=[20171010082345], title_sortable=[začína sa 202. zasadnutie výkonnej rady unesco], ddm/11341/text_tr_TR=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20171010000000], ddm/11341/anotacia_de_DE=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/text_ko_KR=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/anotacia_es_ES=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20171010000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/text_pt_BR=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_en_US=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], groupId=[10182], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20171010000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20171010000000], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], uid=[15_PORTLET_2901270], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/text_hu_HU=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], classNameId=[0], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20171010000000], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], type=[general], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], articleId=[2901269], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], priority=[0.0], userId=[1595336], ratings_sortable=[0.0], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20171010000000], userName=[ľudmila balogová], head=[true], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], publishDate=[20171010082200], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20171010000000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20171010000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], status=[0], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20171010000000], modified=[20171010082346], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20171010000000], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20171010000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/text_pl_PL=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], rootEntryClassPK=[2901271], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20171010000000], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/text_zh_CN=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/text_vi_VN=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/text_es_ES=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/anotacia_be_BY=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20171010000000], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[začína sa 202. zasadnutie výkonnej rady unesco], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], treePath=[30303, 1731033, 2553315], classTypeId=[11341], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], localized_title_sk_SK=[začína sa 202. zasadnutie výkonnej rady unesco], ddm/11341/text_be_BY=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20171010000000], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20171010000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.], ddm/11341/text_en_US=[V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Bokovová v príhovore upozornila aj komplikovanú finančnú situáciu UNESCO a zhrnula úsporné opatrenia, ktoré boli zavedené počas jej funkčného obdobia. Vyzvala členské štáty ku plneniu povinností vyplývajúcich z ústavy UNESCO a poďakovala sa dobrovoľným prispievateľom do rozpočtu, menovite EÚ. Z funkcie generálnej riaditeľky UNESCO sa zhromaždeniu prihovorila poslednýkrát, nakoľko jej mandát končí v novembri 2017 po ôsmich rokoch vo funkcii. Výkonná rada UNESCO sa na októbrovom zasadnutí venuje okrem programových otázok v doménach kompetencie UNESCO aj kontroverzným témam ako sú program Pamäť sveta, etické princípy v súvislosti s klimatickými zmenami, príprava rozpočtu a programu UNESCO na roky 2018-2021 a pamiatky na území Palestíny. V neposlednom rade Výkonná rada rozhodne o novom generálnom riaditeľovi UNESCO, ktorého oficiálne zvolí Generálna konferencia UNESCO v novembri 2017. Spomedzi deviatich kandidátov si vyberú členovia Výkonnej rady UNESCO za zavretými dverami. Výkonná rada UNESCO je riadiaci orgán organizácie zložený z 58 krajín, volených Generálnou konferenciou UNESCO na obdobie 4 rokov. SR bola naposledy jej členom v rokoch 2009-2013.], stagingGroup=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[ee3eb95e-3d29-4c87-b5b4-3ac8a0cae470]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/obrazok_media_ru_RU=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20170920000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], ddm/11341/obrazok_media_be_BY=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20170920000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], entryClassPK=[2880954], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/obrazok_media_en_US=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], content=[

Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku.

 

Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr.

 

„Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok.

 

Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina.

 

Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael.

 

V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).

20170920000000 false odbor ["[\"\"]"] ["[\"fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a\"]"] Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. ["null"] {"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"} null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], viewCount_sortable=[18282], ddm/11341/text_ru_RU=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], viewCount=[18282], content_sk_SK=[

Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku.

 

Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr.

 

„Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok.

 

Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina.

 

Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael.

 

V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).

20170920000000 false odbor ["[\"\"]"] ["[\"fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a\"]"] Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. ["null"] {"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"} null false top null ], ddm/11341/obrazok_media_es_ES=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/text_sk_SK=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/obrazok_media_hu_HU=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/text_tr_TR=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/text_ko_KR=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20170920000000], ddm/11341/text_pt_BR=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/anotacia_en_US=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[vladimír stanko], ddm/11341/obrazok_media_uk_UA=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20170920215000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20170920000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/obrazok_media_zh_CN=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/obrazok_media_pl_PL=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20170920221654], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20170920000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/obrazok_media_sl_SL=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/text_pl_PL=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[2880954], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20170920000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/obrazok_media_sr_RS=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20170920000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], treePath=[30303, 2626302, 2862740], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20170920000000], ddm/11341/text_be_BY=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/obrazok_media_it_IT=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/text_en_US=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], ddm/11341/obrazok_media_de_DE=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], displayDate=[20170920215000], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20170920000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, sr v medzinárodných organizáciách, slovensko a osn], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22196, 22200], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, sr v medzinárodných organizáciách, slovensko a osn], ratings=[0.0], ddm/11341/obrazok_media_fr_FR=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], title_sk_SK=[I. Korčok: „Vo svetle krokov Severnej Kórey je záväzný zákaz jadrových testov ešte nástojčivejší než predtým“], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], version=[1.1], folderId=[2862740], title=[I. Korčok: „Vo svetle krokov Severnej Kórey je záväzný zákaz jadrových testov ešte nástojčivejší než predtým“], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/text_fr_FR=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], title_sortable=[i. korčok: „vo svetle krokov severnej kórey je záväzný zákaz jadrových testov ešte nástojčivejší než predtým“], createDate=[20170920221654], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20170920000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20170920000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20170920000000], ddm/11341/obrazok_media_ko_KR=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/obrazok_media_vi_VN=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], uid=[15_PORTLET_2881332], ddm/11341/text_hu_HU=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20170920000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], type=[general], articleId=[2880952], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], userId=[1595164], ddm/11341/obrazok_media_pt_BR=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20170920000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20170920000000], ddm/11341/obrazok_media_tr_TR=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20170920000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20170920000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/obrazok_media_sk_SK=[{"groupId":10182,"uuid":"f710fe9d-d85c-4284-b4a8-825423675073","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/text_it_IT=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na margo rozpravy na 10. Konferencii na uľahčenie nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v New Yorku. Konferencia je jedným zo sprievodných podujatí úvodného týždňa rozpravy Valného zhromaždenia OSN, zvoláva ju generálny tajomník OSN každé dva roky na žiadosť väčšiny krajín, ktoré zmluvu ratifikovali a uložili svoje ratifikačné listiny. Formálnym výstupom konferencie je záverečná deklarácia, vyzývajúca štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Zmluvu, aby tak urobili čo najskôr. „Potreba prijatia právne záväzného zákazu jadrových testov je dnes – vo svetle krokov Severnej Kórey – ešte nástojčivejšia než predtým. Za posledné dva roky KĽDR uskutočnila tri jadrové testy a celý rad skúšok balistických rakiet. Slovenská republika čo najrozhodnejšie odsudzuje tieto kroky, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre regionálnu stabilitu a medzinárodný mier a bezpečnosť, vyzýva Severnú Kóreu, aby s týmito provokáciami prestala,“ uviedol I. Korčok. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky jadrové skúšky na planéte (vo vzduchu, pod zemou, pod vodou), a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Text zmluvy bol schválený rezolúciou VZ OSN dňa 10. septembra 1996. Slovenská republika zmluvu podpísala 30. septembra 1996 a ratifikovala 3. marca 1998, ako v poradí 9. krajina. Štátny tajomník MZVaEZ SR absolvoval na okraj 72. zasadnutia VZ OSN aj stretnutie so zástupcami amerických židovských organizácií B’nai B‘rith International a American Jewish Committee. Ako zdôraznil, prebiehajúci dialóg s predstaviteľmi americkej židovskej komunity je intenzívny a pravidelný. „Vláda Slovenskej republiky prikladá veľkú pozornosť pripomínaniu si pamiatky obetí holokaustu a vzdelávaniu najmä mladej generácie o historických súvislostiach pogromov. Chcem vás ubezpečiť, že naša vláda a vôbec celé široké politické spektrum vyznáva a naďalej bude mať nulovú toleranciu voči extrémistickým činom a prejavom antisemitizmu,“ povedal na rokovaní I. Korčok, ktorý s partnermi diskutoval nielen o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na vzťahy medzi Palestínou a Izraelom, a o transatlantických vzťahoch, Severnej Kórei či Iráne, ale aj európskych témach, vrátane otázky politickej podpory pre uskutočnenie Asociačnej rady EÚ – Izrael. V podvečerných hodinách odcestoval I. Korčok do Washingtonu, D.C., kde má naplánované viacero bilaterálnych stretnutí s predstaviteľmi vlády USA, a vystúpenie na konferencii Centra pre európske politické analýzy (CEPA).], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[i. korčok: „vo svetle krokov severnej kórey je záväzný zákaz jadrových testov ešte nástojčivejší než predtým“], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[i. korčok: „vo svetle krokov severnej kórey je záväzný zákaz jadrových testov ešte nástojčivejší než predtým“], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20170920000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a]}
  • 16.10.2017
    | Slovensko a OSN | Ľudské práva
    Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.
  • 10.10.2017
    | SR v medzinárodných organizáciách | Slovensko a OSN
    V sídle UNESCO sa 9. októbra 2017 uskutočnilo úvodné plenárne zasadnutie Výkonnej rady UNESCO, na ktorom vystúpila generálna riaditeľka Irina Bokovová s príhovorom zameraným na nedávne úspešné iniciatívy UNESCO a na jeho tzv. jemnú silu, „soft power“, ktorá je v dnešnom svete potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.
  • 20.09.2017
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR v medzinárodných organizáciách | Slovensko a OSN
    Slovenská republika považuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) za základný stavebný kameň architektúry jadrového ozbrojenia a nešírenia jadrových zbraní. S každým novým podpisom a každou ďalšou ratifikáciou sme stále bližšie k spoločnému cieľu: funkčnému a konečnému moratóriu na jadrové testy. Žiaľ, nie všetky štáty sa riadia príslušnými záväzkami, ako to dokazuje príklad Severnej Kórey, ktorá sa stala jedinou krajinou testujúcou jadrové zbrane v 21. storočí. Povedal to v stredu (20. septembra) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.
  • ikonka galerie
    19.09.2017
    | Aktivity ministra | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a OSN
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok sa dnes (19. septembra) zúčastnil v sprievode prezidenta SR Andreja Kisku na otvorení všeobecnej rozpravy 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku a na stretnutí s úradujúcim predsedom VZ OSN Miroslavom Lajčákom. Z prejavu prezidenta SR na pôde Valného zhromaždenia považuje I. Korčok za najdôležitejší moment výzvu vrátiť sa späť k princípom a hodnotám, ktoré definovali OSN pri jej zrode: mier a bezpečnosť ako základné predpoklady pre vytváranie zdravej, prosperujúcej a spravodlivej spoločnosti pre všetkých ľudí na tejto planéte, čo je aj motto, ktoré si pre 72. Valné zhromaždenie OSN zvolil jeho predseda Miroslav Lajčák.
  • ikonka galerie
    18.09.2017
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a OSN
    Reforma OSN je jeden z procesov v rámci OSN, ktoré rezonujú najviac. Globálne výzvy si vyžadujú aj globálne odpovede – ich základným pilierom je pevná a efektívna Organizácia Spojených národov.
  • ikonka galerie
    12.09.2017
    | Aktivity ministra | Slovensko a OSN | Spojené štáty
    Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák zložil v pondelok 11. septembra v New Yorku slávnostný sľub predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN, v ktorom sa okrem iného prihlásil k tomu, že si bude plniť povinnosti a vykonávať funkcie zverené ako predsedovi Valného zhromaždenia OSN v súlade s Chartou OSN „bez toho, aby som požadoval alebo prijímal akékoľvek inštrukcie vo vzťahu k výkonu svojej funkcie od niektorej vlády alebo subjektu mimo OSN“. M. Lajčák sa stal druhým predsedom Valného zhromaždenia OSN, ktorý zložil pri prevzatí funkcie tento sľub, ustanovený rezolúciou VZ OSN A/RES/70/305 zo dňa 13. septembra 2016. Rezolúcia nazvaná „Revitalizácia práce Valného zhromaždenia“ tiež stanovila etický kódex predsedu VZ OSN.
  • ikonka galerie
    31.08.2017
    | Aktivity veľvyslancov | Poverovacie listiny | Slovensko a OSN
    Stály predstaviteľ SR pri OSN a ostatných medzinárodných organizáciách vo Viedni Peter Mišík odovzdal 31. augusta 2017 poverovacie listiny generálnemu riaditeľovi Organizácie Spojených národov pre priemyselný rozvoj (UNIDO) LI Yongovi.
  • ikonka galerie
    17.08.2017
    | Aktivity ministra | Slovensko a OSN
    S americkým ekonómom a profesorom Kolumbijskej univerzity v New Yorku Jeffrym Sachsom diskutoval dnes Miroslav Lajčák o parametroch spolupráce počas výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN, ktorej sa ujme 12. septembra. „Úzky dialóg s univerzitami a akademickou obcou vnímam ako jeden z prostriedkov na naplnenie základného princípu môjho mandátu – Ľudia na prvom mieste,“ uviedol M. Lajčák. Profesor Sachs, ktorý v súčasnosti pôsobí aj ako poradca Generálneho tajomníka OSN A. Gutteresa pre otázky udržateľného rozvoja, prijal ponuku M. Lajčáka na spoluprácu počas nadchádzajúceho Valného zhromaždenia.
  • 26.07.2017
    | Aktivity ministra | Slovensko a OSN
    Organizácia spojených národov by mala byť v konfliktoch viditeľnejšia a úspešnejšia, než sa jej to momentálne darí. Prevencia konfliktov a mediácia existujúcich sporov preto musí byť prioritou práce OSN v nadchádzajúcom období. V tejto otázke sa jednoducho musíme posunúť dopredu. Povedal to dnes (26. júla) minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák na neformálnom stretnutí s predstaviteľmi niektorých organizácií a inštitúcií so sídlom vo Viedni, ktoré zorganizoval námestník generálneho tajomníka OSN Serge Brammertz.
  • ikonka galerie
    25.07.2017
    | Aktivity ministra | Slovensko a OSN
    Ženeva má strategické postavenie pri implementácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja, keďže je centrom, kde sa prelínajú prvky ľudsko-právnej agendy so siločiarami odzbrojenia, migrácie, utečeneckej a rozvojovej pomoci, vzdelávacích aktivít a ďalších súčastí dôležitej architektúry medzinárodného angažovania sa. Povedal to dnes (25. júla) minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák na stretnutí so zástupcami medzinárodných organizácií so sídlom v Ženeve, na ktoré ministra v jeho kapacite zvoleného predsedu nadchádzajúceho Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov pozval generálny riaditeľ Úradovne OSN (UNOG) Michael Møller.