Slovensko v rámci boja proti terorizmu

Na udržanie dosiahnutej miery bezpečnosti a stability je potrebné vyvíjať neustále úsilie. Nevyriešené konflikty za hranicami EÚ naďalej sprevádza organizovaný zločin, ilegálna migrácia, terorizmus a riziko šírenia senzitívnych materiálov z hľadiska proliferácie zbraní.  

 

SR odsudzuje všetky formy terorizmu bez ohľadu na krajinu pôvodu a jeho ideologické, politické, etnické alebo náboženské pozadie. Svoju zahraničnú politiku na tomto poli realizuje najmä prostredníctvom multilaterálnych fór, aktivít medzinárodných organizácií a z nich vyplývajúcich odporúčaní a záväzkov. SR sa aktívnym prístupom a účasťou na projektoch medzinárodných organizácií snaží nielen o zásadný príspevok do medzinárodného úsilia v boji proti terorizmu, ale aj o zvýšenie vlastnej bezpečnosti.

 

Popredné miesto v boji proti terorizmu patrí OSN. SR sa ratifikáciou Dohovoru o potláčaní činov jadrového terorizmu v marci 2006 stala prvou krajinou na svete, ktorá ratifikovala všetkých trinásť univerzálnych medzinárodných zmlúv v boji proti terorizmu. Podporujeme prijatie Všeobecného dohovoru o terorizme s univerzálnou definíciou terorizmu.

 

SR sa v máji 2007 pripojila ku Globálnej iniciatíve pre boj s jadrovým terorizmom, ktorú predložili prezidenti RF a USA (2006).

 

SR si plní záväzky, ktoré jej z medzinárodných zmlúv vyplývajú, a implementuje sankčné rozhodnutia OSN s dôrazom na boj proti terorizmu. Ústredný moment predstavuje implementácia základnej protiteroristickej rezolúcie BR OSN č. 1373 (2001). 
Vykonávanie medzinárodných sankcií v našich podmienkach upravuje zákon č. 289/2016 Z. z.   

 

Ďalšie dôležité momenty predstavuje podpísanie Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (1959), Dohovoru o Europole (2004) a štyroch nadväzných protokolov (o praní špinavých peňazí, o vyšetrovacích tímoch, o zriadení Európskeho policajného úradu a o výsadách a imunitách). 

 

V rámci EÚ sú hlavnými dokumentmi na poli boja proti terorizmu Európsky dohovor o potláčaní terorizmu a Deklarácia o boji proti terorizmu (2004) a v rámci nej obsiahnutý  revidovaný Akčný plán EÚ na boj proti terorizmu. Komplexná protiteroristická stratégia EÚ prijatá Radou (2005) má za cieľ bojovať proti terorizmu na globálnej úrovni a urobiť Európu bezpečnejšou. Štyri hlavné piliere stratégie sú predchádzanie terorizmu, ochrana proti nemu, stíhanie teroristov a odpoveď na teroristické útoky. Naprieč týmito piliermi sa vinie potreba spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými inštitúciami. Významnú úlohu pre dohľad nad implementáciou stratégie zohráva úrad Koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu.    

 

Stratégiu EÚ zohľadňuje Národný akčný plán SR pre boj proti terorizmu (NAP). NAP vytvára platformu pre riešenie legislatívnej, inštitucionálnej a výkonnej stránky boja s terorizmom, ako aj pre posilnenie koordinácie a spolupráce medzi kľúčovými subjektami boja proti terorizmu v rámci SR a vhodné podmienky na dôslednú implementáciu 
medzinárodných zmlúv a záväzkov v rámci republiky. 

 

V rámci NATO je SR zapojená do plnenia Partnerského akčného plánu boja proti terorizmu a vojenskej koncepcie na ochranu proti terorizmu (Pražský summit). Na Istanbulskom summite (2004) boli prijaté opatrenia na zdokonalenie mechanizmu odovzdávania spravodajských informácií prostredníctvom Spravodajskej jednotky analyzovania teroristickej hrozby v Bruseli. Na summite NATO v Londýne v decembri 2019 lídri členských krajín Aliancie v deklarácii potvrdili vnímanie terorizmu ako jednej zo strategických hrozieb, ktorým musíme byť schopní čeliť.  
MZVEZ SR vystupuje ako kontaktné miesto pre oblasť zahraničnej politiky na poli terorizmu. Jeho zástupcovia sa zúčastňujú i rokovaní príslušných pracovných skupín Rady EÚ (najmä Pracovná skupina pre medzinárodné aspekty terorizmu COTER, ktorej SR predsedala počas svojho predsedníctva v Rade EÚ v r. 2016).  

 

Posilnenie a rozpracovanie témy boja proti terorizmu bolo tiež prioritou predsedníctva SR v OBSE v r. 2019. V marci 2019 sa v Bratislave uskutočnila medzinárodná konferencia OBSE, ktorá sa zamerala na  konkrétne oblasti multilaterálnej spolupráce v boji proti terorizmu a implementácii osvedčených postupov pri prevencii násilného extrémizmu a radikalizácie ktoré vedú k terorizmu v priestore OBSE.

 

SR je tiež zapojená do Globálnej koalície proti Dá'iš, ktorá má za cieľ definitívne poraziť túto extrémistickú skupinu. Poskytla dobrovoľné finančné príspevky prostredníctvom OSN na podporu vyšetrovania zločinov spáchaných Dá'iš v Iraku a na stabilizáciu a obnovu tejto krajiny po porážke teroristov. 

 


Bezpečnostné riziká vyplývajúce z terorizmu a ich vplyv na SR 


Terorizmus a s ním súvisiaca extrémistická radikalizácia sú v súčasnosti najvážnejšími bezpečnostnými hrozbami pre každú krajinu a jej ústavné zriadenie a z tohto dôvodu predstavujú zároveň aj najväčšie výzvy pre štátne orgány. Efektívne odhaľovanie rôznych foriem terorizmu už v počiatočnom štádiu s cieľom predchádzania obetiam na ľudských životoch, ochrany materiálnych hodnôt či zabraňovania destabilizácii pilierov štátu, sa preto stalo prednostným záujmom štátov. 

 

Jednu z najzávažnejších súčasných bezpečnostných hrozieb voči Európe s dlhodobým charakterom predstavujú teroristické aktivity medzinárodných militantných islamistických organizácií Dá'iš (tzv. Islamský štát) a Jadro al-Káidy (AK), ich regionálnych sietí, menších buniek a osamelých aktérov ovplyvnených džihádistickou ideológiou. 

 

Dá'iš, napriek výrazným teritoriálnym, personálnym a operačným stratám v Sýrii a Iraku, nie je úplne eliminovaný. Aj po transformácii na decentralizované militantné hnutie si naďalej udržiava silný ideologický vplyv na svojich členov a sympatizantov vo svete, a to obzvlášť prostredníctvom intenzívnej mediálnej džihádistickej propagandy neobmedzene šírenej najmä vo virtuálnom priestore. Nárast globálnej teroristickej hrozby môže umocniť aj presun kompetencií vedenia na externé/regionálne odnože Dá'iš, čím by mohlo dôjsť k nárastu a posilneniu miestnych teroristických buniek a v globálnom kontexte k diverzifikácii teroristickej hrozby. 

 

Dlhodobým a stále významným aktérom na globálnej džihádistickej scéne je aj teroristická organizácia AK a jej regionálne odnože. V rámci vlastnej dlhodobej stratégie využila obdobie rozmachu konkurenčnej džihádistickej organizácie Dá'iš na obnovu kapacít a postupné etablovanie sa v oblastiach Sýrie, Jemenu, severnej a západnej Afriky a juhovýchodnej Ázie. Aktuálne sa usiluje profitovať z porážky Dá'iš získavaním jej členov a prívržencov a pokračuje v posilňovaní a formovaní nových aliancií militantných skupín blízkych AK v rizikových regiónoch. 

 

Súčasná kumulácia bezpečnostnej hrozby - Dá'iš s odnožami s väčšou operačnou autonómiou a globálna sieť AK s narastajúcim počtom prívržencov - predstavuje pretrvávajúcu vysokú úroveň teroristickej hrozby v Európe, ktorú posilňuje intenzívna propaganda s výzvami na realizáciu teroristických útokov. Vzájomné konkurenčné súperenie medzi Dá'iš a AK ešte viac umocňuje existujúcu hrozbu voči európskym krajinám. 

 

Napriek tomu, že v priebehu posledných rokov bol terorizmus spájaný najmä s motívmi náboženského charakteru, je potrebné predchádzať aj iným formám terorizmu  a odhaľovať ich. Znamená to zamerať sa na hrozby prameniace z takzvaného nenáboženského terorizmu (nacionalistický alebo separatistický, či krajne pravicový/ľavicový), ako aj na konanie jednotlivcov motivované zlou ekonomickou či sociálnou situáciou, resp. pocitom krivdy a nespravodlivosti, často sprevádzanými psychickou poruchou. Práve táto forma terorizmu sa v SR v minulosti vyskytla. 

 

Bezpečnostná situácia v SR je z pohľadu teroristických hrozieb vo všeobecnosti dlhodobo stabilná. Na území krajín EÚ bol však v ostatných rokoch zaznamenaný nárast počtu úspešne dokonaných i zmarených teroristických útokov a individuálnych násilných incidentov najmä zo strany členov alebo prívržencov džihádistických skupín. SR, ako súčasť európskeho priestoru, preto musí mať takéto bezpečnostné riziko taktiež na zreteli.  

 

Zastupiteľské úrady SR v jednotlivých častiach sveta pravidelne poskytujú informácie o vývoji situácie vo svete, ktoré sú MZVEZ SR odstupované ďalším vecne príslušným rezortom. Informácie o politickej a bezpečnostnej situácii v zahraničí sú získavané aj prostredníctvom spolupráce so zastupiteľskými úradmi cudzích štátov na území SR. 

 

MZVEZ SR priebežne konzultuje možné dopady negatívneho bezpečnostného vývoja na vnútornú bezpečnosť SR s príslušnými spravodajskými službami a ďalšími rezortmi a inými ústrednými orgánmi štátnej správy. Dôležitú úlohu v procese výmeny informácií zohráva Národné bezpečnostné analytické centrum (NBAC), na práci ktorého MZVEZ SR priamo participuje.   

 

Dátum poslednej aktualizácie: 20.1.2020 Dátum vytvorenia: 7.4.2014