Blogy

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180518000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], portletId=[15], roleId=[10163, 10164], displayDate=[20180531182600], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180518000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180518000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], entryClassPK=[3255557], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], assetCategoryTitles=[blog], content=[

Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.

 

A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov).

 

Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné.

 

Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni.

 

Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal).

 

Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

 

Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk

20180518000000 false odbor ["[\"\"]"] ["null"] Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. ["null"] null null false bezna null ], assetCategoryIds=[2999449], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], viewCount_sortable=[315], assetCategoryTitles_sk_SK=[blog], ddm/11341/text_ru_RU=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ratings=[0.0], viewCount=[315], content_sk_SK=[

Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.

 

A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov).

 

Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné.

 

Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni.

 

Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal).

 

Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

 

Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk

20180518000000 false odbor ["[\"\"]"] ["null"] Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. ["null"] null null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], title_sk_SK=[My konventisti], ddm/11341/text_sk_SK=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], folderId=[3007449], version=[1.2], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], title=[My konventisti], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/text_de_DE=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/text_fr_FR=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], createDate=[20180601102346], title_sortable=[my konventisti], ddm/11341/text_tr_TR=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180518000000], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/text_ko_KR=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180518000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/text_pt_BR=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_en_US=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], groupId=[10182], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180518000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180518000000], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], uid=[15_PORTLET_3256176], ddm/11341/text_hu_HU=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], classNameId=[0], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180518000000], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], type=[general], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], articleId=[3255555], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], priority=[0.0], userId=[1595130], ratings_sortable=[0.0], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180518000000], userName=[kristína spišáková], head=[true], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], publishDate=[20180531182600], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180518000000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180518000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], status=[0], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180518000000], modified=[20180601102346], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180518000000], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180518000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/text_pl_PL=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3255557], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180518000000], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/text_zh_CN=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/text_vi_VN=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/text_es_ES=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180518000000], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[my konventisti], treePath=[30303, 3007449], classTypeId=[11341], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], localized_title_sk_SK=[my konventisti], ddm/11341/text_be_BY=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180518000000], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180518000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.], ddm/11341/text_en_US=[Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof. A načo nám je životná pravda? – opýta sa študent. Aby sme boli šťastní – vzdychne dievča zavesené do jeho ramena. Spisovateľ, ten hľadá hlbšie: zmysel a cieľ života vôbec nie je v našom šťastí, ale v niečom múdrejšom a väčšom: konajte dobro! (Anton Čechov). Potvorsky zamotaná diskusia aj bez eurotermínov, ako sú inteligentná kohézia, kvalifikovaná väčšina, dvojité mandáty, banková únia, jadro. A navyše, mnohí rozmýšľajú ako profesionálni pochybovači: mňa žiadne argumenty nedokážu presvedčiť (André Gide). Áno, presviedčanie je drina: dávno to vedia učitelia aj rodičia. Nedávno si to odskúšali naši traja najvyšší ústavní činitelia v rámci národného konventu o budúcnosti Slovenska. Koľkých občanov presvedčili, že tú správnu odpoveď poznajú práve politici, sa uvidí. Verme, že eurovolebné fiasko (13-percentná účasť z r. 2014) sa nezopakuje, ale pravidlá hry zostanú neúprosné. Presviedčať presvedčených je nadpráca, škoda námahy a času. Presviedčať zatvrdených odporcov je beznádejné. Profesionálnych pochybovačov by možno presvedčil svätý Ján Zlatoústy, ale traja páni v kravatách? A ešte taký detail: moralizátorské aj morálne postoje sú pre konzumného človeka nepríhodné, ba až neprístojné, pretože ho vyrušujú pri konzumovaní (Vladimír Mináč). My všetci na Slovensku sme dnes konventisti, dobrovoľní či nechcení, zanietení či pasívni. Nech hovoríme o budúcnosti EÚ, o bezpečnostných výzvach, o reálnych alebo prifabulovaných hrozbách, podstata diskusie sa vždy zvrtne na nás samých, a presviedčať sa musíme navzájom. Plavíme sa na spoločnej lodi pod slovenskou vlajkou: kto pri kormidle, kto v strojovni, kto na palube. Vystúpiť na breh a pozerať na vzďaľujúcu sa regatu iných netúžime, a azda ani potápať si vlastnú loď. Takže vyhýbajme sa útesom i plytčinám, Sirénam na podozrivých ostrovoch, aj zeleným mužíčkom zamaskovaným popri kalných zátokách. A pripomínajme si, akoby len tak, pri miernom pootáčaní kormidlom, že presviedčanie sa skladá napoly z umenia dôvodiť a napoly z umenia súhlasiť (Blaise Pascal). Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], stagingGroup=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180512000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], portletId=[15], roleId=[10163, 10164], displayDate=[20180531182900], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180512000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180512000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], entryClassPK=[3255572], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], assetCategoryTitles=[blog], content=[

Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.

 

Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať.

 

Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia.

 

Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr.

 

Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“

 

Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

 

Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk

20180512000000 false odbor ["[\"\"]"] ["null"] Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. ["null"] null null false bezna null ], assetCategoryIds=[2999449], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], viewCount_sortable=[145], assetCategoryTitles_sk_SK=[blog], ddm/11341/text_ru_RU=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ratings=[0.0], viewCount=[145], content_sk_SK=[

Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.

 

Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať.

 

Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia.

 

Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr.

 

Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“

 

Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

 

Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk

20180512000000 false odbor ["[\"\"]"] ["null"] Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. ["null"] null null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], title_sk_SK=[Slúžiť, ale neposluhovať], ddm/11341/text_sk_SK=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], folderId=[3007449], version=[1.2], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], title=[Slúžiť, ale neposluhovať], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/text_de_DE=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/text_fr_FR=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], createDate=[20180601101543], title_sortable=[slúžiť, ale neposluhovať], ddm/11341/text_tr_TR=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180512000000], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/text_ko_KR=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180512000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/text_pt_BR=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_en_US=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], groupId=[10182], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180512000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180512000000], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], uid=[15_PORTLET_3256167], ddm/11341/text_hu_HU=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], classNameId=[0], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180512000000], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], type=[general], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], articleId=[3255570], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], priority=[0.0], userId=[1595130], ratings_sortable=[0.0], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180512000000], userName=[kristína spišáková], head=[true], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], publishDate=[20180531182900], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180512000000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180512000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], status=[0], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180512000000], modified=[20180601101543], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180512000000], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180512000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/text_pl_PL=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3255572], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180512000000], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/text_zh_CN=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/text_vi_VN=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/text_es_ES=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180512000000], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[slúžiť, ale neposluhovať], treePath=[30303, 3007449], classTypeId=[11341], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], localized_title_sk_SK=[slúžiť, ale neposluhovať], ddm/11341/text_be_BY=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180512000000], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180512000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.], ddm/11341/text_en_US=[Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto. Vyslovil ho nejaký Alexander Gribojedov, vo voľnom preklade Hubojedák, sympatický typ s obéznym telom a nepokojnou krvou, autor divadelnej hry Útrapy z rozumu, navyše diplomat. V lete 1828 vycestoval z Peterburgu ako cársky vyslanec do Perzie (dnes Irán), do diplomatického vyhnanstva, pretože doma odmietal posluhovať. Podobnosť s iným Alexandrom, Dubčekom, odídeným o pol druha storočia neskôr z Prahy do Ankary, udiera do očí – ten druhý to mal však bližšie, aj lietadlom pohodlnejšie. Oboch však poslali do sveta s rovnakým úmyslom: nech sa radšej nevrátia. Hubojedák putoval do Teheránu pol roka, cez Kaukaz na muloch, v sprievode nosičov, tajomníkov, tlmočníkov, lekára a kozáckej ochranky. Cestou sa stihol v Tiflise (dnes Tbilisi) oženiť. Krásna gruzínska mladucha Nina netušila, že čoskoro bude vdovou. Mesiac po príchode do Teheránu sfanatizovaný dav, nahuckaný náboženskými radikálmi, vtrhol na ruskú ambasádu a ubil k smrti vyslanca Hubojedáka a 37 jeho spolupracovníkov. Vyplienenie ambasády bolo protestom ulice proti novej mierovej zmluve. Hubojedák sa stal kolaterálnou obeťou bilaterálneho napätia, povedali by sme dnešným jazykom. Aj také sa prihodí diplomatom: sú v cudzine prví na rane a slúžia bez zbrane. Američania to zažijú v tom istom Teheráne o 150 rokov neskôr. Aby urovnal nepríjemný incident, šachinšach posiela do Peterburgu vlastného vnuka. Ten predkladá cárovi Nikolajovi I. ospravedlňujúcu listinu, obrovský 90-karátový diamant, dvadsať vzácnych rukopisov, dva kašmírové koberce, perlový náhrdelník pre cárovnú, šabľu pre následníka trónu a šperky pre princezné. Hubojedákova krv je vykúpená. „Nech naveky upadne do zabudnutia nešťastná teheránska udalosť,“ urobil záver cár. A náš záver? Nech každý, diplomat či nediplomat, poctivo slúži, ale neposluhuje, na svojom určenom mieste. A sem-tam si všetci pripomeňme Hubojedákove verše, napríklad tento: „Kdeže sú našej vlasti otcovia, ktorí nás ako vzory oslovia?“ Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], stagingGroup=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/priorita_en_US=[home], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/priorita_hu_HU=[home], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180505000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[home], portletId=[15], roleId=[10163, 10164], displayDate=[20180531181500], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180505000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[home], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180505000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], entryClassPK=[3255473], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], assetCategoryTitles=[blog], content=[

O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?

 

No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“

 

Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov.

 

Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí.

 

Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci.

 

Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

 

Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk

20180505000000 false odbor ["[\"\"]"] ["null"] O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? ["null"] null null false home null ], assetCategoryIds=[2999449], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/anotacia_it_IT=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], viewCount_sortable=[405], assetCategoryTitles_sk_SK=[blog], ddm/11341/text_ru_RU=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ratings=[0.0], viewCount=[405], content_sk_SK=[

O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?

 

No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“

 

Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov.

 

Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí.

 

Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci.

 

Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

 

Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk

20180505000000 false odbor ["[\"\"]"] ["null"] O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? ["null"] null null false home null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], title_sk_SK=[Svedomie v porceláne], ddm/11341/text_sk_SK=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/priorita_pl_PL=[home], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], folderId=[3007449], version=[1.2], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], title=[Svedomie v porceláne], ddm/11341/priorita_uk_UA=[home], ddm/11341/text_de_DE=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/text_fr_FR=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], createDate=[20180601122611], title_sortable=[svedomie v porceláne], ddm/11341/text_tr_TR=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180505000000], ddm/11341/anotacia_de_DE=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[home], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/text_ko_KR=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/anotacia_es_ES=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180505000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/text_pt_BR=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_en_US=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/priorita_be_BY=[home], groupId=[10182], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180505000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180505000000], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[home], uid=[15_PORTLET_3256460], ddm/11341/text_hu_HU=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], classNameId=[0], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180505000000], ddm/11341/priorita_de_DE=[home], type=[general], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/priorita_ru_RU=[home], articleId=[3255471], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], priority=[0.0], userId=[1595130], ratings_sortable=[0.0], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180505000000], userName=[kristína spišáková], head=[true], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], publishDate=[20180531181500], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180505000000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180505000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[home], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], status=[0], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180505000000], modified=[20180601122611], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180505000000], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180505000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/text_pl_PL=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3255473], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180505000000], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/text_zh_CN=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/priorita_zh_CN=[home], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/text_vi_VN=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/text_es_ES=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/anotacia_be_BY=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/priorita_es_ES=[home], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180505000000], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/priorita_sr_RS=[home], ddm/11341/priorita_vi_VN=[home], localized_title=[svedomie v porceláne], treePath=[30303, 3007449], classTypeId=[11341], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[home], localized_title_sk_SK=[svedomie v porceláne], ddm/11341/text_be_BY=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180505000000], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180505000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?], ddm/11341/text_en_US=[O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie? No skutočnosť je, ako obvykle, košatejšia. Boh spojil svedomie s podstatou človeka, nie s jeho profesiou. A keby sme aj stratili súdnosť a uverili, že svedomie sa zhora dávkuje ľuďom podľa ich profesionálnej či inej príslušnosti (politickej, sociálnej, zemepisnej), potom platí trefný výrok českého ministra aristokrata: „procento magorů bývá všude přibližně stejné…“ Je pravda, že diplomacia sa neriadi etikou. Obmedzovala by ju v hlavnej funkcii: snažiť sa o (civilizované) riešenia problémov v každej situácii, hoci aj za cenu nevábnych kompromisov. Diplomacii nevyhovujú pravidlá šachového typu, keď sa figúrky smú posúvať iba predpísaným spôsobom tu zľava doprava, tam zhora nadol, prípadne priečne. Viac používa prvky futbalu: prípustné je vystaviť protihráča do ofsajdu, zdržiavať hru, klamať telom, dokonca aj faulovať – nie však zozadu, pričom naozajstní profesionáli sa bez faulov zaobídu. Diplomatické hry obvykle prebiehajú bez rozhodcov a bez divákov, v hraniciach pravidiel, ktoré sú pri zlyhávajúcom medzinárodnom práve a slabnúcom politickom cite čoraz viac určované svedomím hráčov. Isaac Asimov sformuloval tri základné zákony robotiky, ktoré obleteli svet. Keby sa nejaký odvážlivec podujal urobiť to samé pre oblasť diplomacie, možno vznikne toto: (i) Diplomat za každých okolností pomáha svojmu štátu. (ii) Ak už mu nedokáže pomôcť, nesmie mu uškodiť. (iii) Diplomat nikdy úmyselne nerozbije porcelán, vlastný ani cudzí. Nie, slovenskí diplomati, z ktorých niekoľkí patria ku svetovej špičke, nie sú egoisti s nedovyvinutým svedomím, ani kariérni zbabelci, ani okruhliaky ležiace na dne potoka. Diplomati všeobecne sú ako speváci, ktorí spievajú, pretože sú speváci – nie preto, že im je do spevu. A majú hrôzu z rozbíjania porcelánu – to je podstatná súčasť ich svedomia a identifikačný znak. Kto si uvedomí toto, pochopí aj iné veci. Igor Grexa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Článok bol publikovaný na webovej stránke Pravda.sk], stagingGroup=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/priorita_sl_SL=[home], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor]}
  • 18.05.2018
    | Blog
    Tvorivá diskusia je naozajstné umenie. Ale načo vlastne človek potrebuje umenie? Aby sme nezomreli, keď sa nám odhalí životná pravda - povie filozof.
  • 12.05.2018
    | Blog
    Keby sa vyberalo profesionálne heslo pre diplomatov, budem hlasovať za toto.
  • 05.05.2018
    | Blog
    O diplomatoch koluje taký nepekný predsudok, že sa vlastným svedomím príliš nezaťažujú. Načo by aj: veď slúžia štátu, a ten tiež nemá svedomie, iba záujmy. Štát potrebuje spojencov a partnerov, prípadne komplicov a prikyvovačov - ale načo mu je svedomie?
  • 29.04.2018
    | Blog
    Keby sa 193 členov OSN zoradilo podľa veľkosti, vznikne dlhočizný rebríček. Lenže fyzická veľkosť štátu často nezodpovedá tej medzinárodnej.
  • 20.04.2018
    | Blog
    Dokedy žijú tí, ktorým rozdelenie federácie zahýbalo osudmi, jednotné hodnotenie tejto udalosti nebude.
  • 14.04.2018
    | Blog
    Súdiť štáty, to vám je onakvejšia práca, ako súdiť ľudí.
  • 07.04.2018
    | Blog
    Generalissimus Suvorov (1730 - 1800), dengľavý vojvodca, vzrastom nie vyšší od Napoleona, ktorý však na rozdiel od korzického nafúkanca nikdy neprehral žiadnu bitku, povedal: „Kto sa bojí Boha, nech sa nebojí nepriateľa.“
  • 01.04.2018
    | Blog
    Nedoceneným prínosom k porozumeniu na svete je personifikácia národov cez krstné mená. Zložité? Ale kdeže. Rus je Ivan, Angličan John, Čech hoci Honza. Symbolické meno obsiahne celú krajinu.
  • 17.03.2018
    | Blog
    Chlapčeka v detstve poučia: keď chceš jadro, musíš orech rozhryznúť. On to zoberie doslova, výsledkom býva vylomený zub, našťastie iba mliečny. Odvtedy však vie, že si nemá strkať do úst predmety, ktoré tam nepatria.
  • 09.03.2018
    | Blog
    Kto chcel začiatkom minulého storočia navštíviť v Európe nejakú republiku, nemal veľký výber: Francúzsko, Švajčiarsko, San Maríno.
  • 04.03.2018
    | Blog
    Českých Václavov my Slováci akosi nevieme doceniť - ani tých korunovaných, ani korunových. Vo svätom Václavovi viac ako panovníka vidíme patróna pivovarníctva.
  • 23.02.2018
    | Blog
    Bohatí mávajú vždy viac priateľov ako chudobní. Ale chudoba je naozajstný učiteľ národov, väčší od Komenského. A navyše býva spravodlivá: pomôže iba učenlivým.
  • 16.02.2018
    | Blog
    Lev Nikolajevič Tolstoj raz povedal, že keď sa zlí ľudia dokážu spolčiť, aby robili zlo, potom sa dobrí ľudia musia spojiť, aby tvorili dobro.
  • 09.02.2018
    | Blog
    Za socializmu bol taký vtip. Rus hovorí: „Rozdelíme sa po bratsky.“ Slovák odpovedá: „Niéé, radšej napoly.“
  • 03.02.2018
    | Blog
    Každý štát má svojho kostlivca v skrini - niektoré dokonca celé kostnice.
  • 26.01.2018
    | Blog
    Polovica sveta dnes patrí bankám a poisťovniam. Je to len tvrdenie, nemám to spočítané - iba obavu, či som nezarúbal príliš nízko.
  • 20.01.2018
    | Blog
    Organizácia Spojených národov je ako električka, do ktorej všetci nastupujú, ale ešte nikto z nej nevystúpil.
  • 13.01.2018
    | Blog
    Neuralgický bod našej histórie - rozdelenie niekdajšej federácie - dodnes mnohým nedá spávať.
  • 05.01.2018
    | Blog
    Základný rozdiel medzi človekom a štátom je vo veľkosti. Teda, s výnimkou Ľudovíta XIV., ktorý bol sám štátom. V ostatných prípadoch je štát väčší ako človek.