I. Korčok na GAC v Bruseli: „V rozpočte EÚ potrebujeme správnu rovnováhu medzi podporou nových výziev a tradičných priorít.”

14.5.2018 | Aktivity štátnych tajomníkov

Témy Viacročného finančného rámca 2021-2027, príprava zasadnutia júnovej Európskej rady a aktuálny stav posudzovania dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku boli hlavnými témami dnešného (14. mája) zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Bruseli, na ktorom slovenskú delegáciu viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok.

 

V diskusii o rozpočte EÚ na budúce obdobie ministri konštatovali, že návrh Európskej komisie zatiaľ neobsahuje podrobnejšie údaje, z ktorých by sa dali identifikovať objemy prostriedkov pre jednotlivé členské štáty, konkrétne čísla budú známe až koncom mája, resp. v prvej polovici júna. Ako to I. Korčok zdôraznil, súčasný návrh vo viacerých oblastiach zaostáva za očakávaniami. “Musíme predovšetkým myslieť na našich občanov, na ktorých to bude mať najväčšie dopady. Slovensko je pripravené prispieť viac, tak kvôli brexitu ako aj novým výzvam. Ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi podporou nových výziev a tradičných priorít. Je dobré, že kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostanú hlavnými politikami EÚ. Zároveň je však otázne, ako to urobiť, keď tieto politiky čelia neprimeraným škrtom. Ak by schválený súčasný návrh, bolo by ťažké vysvetliť ľuďom, že najmenej rozvinuté regióny budú najviac porazenými,“ povedal štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý ako pozitíva návrhu vyzdvihol posilnenie programov zameraných na  bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc a riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Pokiaľ ide o zavedenie nových podmienok pre čerpanie tzv. eurofondov, vrátane dodržiavania princípov právneho štátu, podmienkou musia byť objektívne nastavené kritériá. „Sme otvorení diskusii o kondicionalitách, podporujeme prepojenie politiky súdržnosti a európskeho semestra. Ale kondicionalita a kritériá, ktoré podmieňujú využívanie zdrojov z jednotlivých politík a nástrojov EÚ, musia byť proporčné a relevantné,” uviedol I. Korčok.

 

Ministri sa v ďalšom venovali príprave agendy júnovej Európskej rady, ktorá sa bude venovať migrácií, bezpečnosti a obrane, rastu a zamestnanosti, inováciám, rozpočtu, aj aktuálnym zahraničnopolitickým témam. Osobitne v oblasti migrácie I. Korčok zdôraznil, že Slovenská republika nepodporuje takú reformu dublinského azylového systému, ktorá obsahuje mechanizmus povinných kvót. “Zastávame názor, že akékoľvek zmeny je je potrebné schváliť konsenzuálne, ako hovoria aj závery Európskej rady z októbra 2017, a nie prostredníctvom kvalifikovanej väčšiny. Slovensko podporuje riešenie prvotných príčin migrácie, čo dokazuje svojimi príspevkami do Zvereneckého fondu pre Afriku,” uviedol.
K téme hodnotenia stavu právneho štátu v Poľsku ministri konštatovali, že je dôležité ďalej pokračovať v dialógu, ktorý sa vo svetle ostatného vývoja ukazuje ako najvhodnejšie riešenie, tak aby debata viedla k výsledku, ktorý bude akceptovateľný pre každého.

 

Obedňajšia diskusia GAC bola venovaná kľúčovým témam vo vzťahu k EÚ na nasledujúce obdobie, vrátane otázky, ako zvýšiť účasť na budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu a možnostiam ako efektívnejšie komunikovať s občanmi. „Dnes čelíme aj kríze dôvery voči spoločnému európskemu projektu. Našou odpoveďou musí byť presadzovanie a komunikovanie konkrétnych benefitov pre ľudí, pre podnikateľov, a v konečnom dôsledku aj pre štáty ako také,“ uviedol I. Korčok, ktorý pripomenul aktívnu komunikáciu v témach EÚ s občanmi Slovenskej republiky vo forme prebiehajúcich podujatí Národného konventu o EÚ.

 

Témou popoludňajšieho zasadnutia GAC článku 50 k stavu rokovaní so Spojeným kráľovstvom bolo zhodnotenie doterajšieho pokroku a aktuálneho stavu rokovaní o brexite. Ide o prvé zasadnutie od marcovej Európskej rady, kde boli prijaté usmernenia pre rámec budúcich vzťahov. Hlavný vyjednávač Európskej komisie M. Barnier informoval o prebiehajúcich rokovaniach s britskou stranou, ako aj o svojej návšteve v Írsku a Severnom Írsku. Suchozemská hranica medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom na írskom ostrove zostáva jednou z dôležitých otvorených otázok brexitu.