M. Lajčák v Bruseli: „S Afrikou musíme prehĺbiť kontakty najmä v otázkach bezpečnosti, rozvoja a migrácie“

15.5.2017 | Aktivity ministra

Najväčšími výzvami, ktorým v súčasnosti čoraz intenzívnejšie čelí Afrika, a ktoré pociťujeme aj v Európe, sú rast populácie, nezamestnanosť, etnické a náboženské konflikty, chudoba a hlad, čo sú katalyzátory nekontrolovanej migrácie. Zhodli sa na tom dnes (15. mája) šéfovia rezortov diplomacie členských krajín Európskej únie na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli, na ktorej Slovensko zastupoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.

 

„Osobitnú pozornosť sme venovali zhoršujúcej sa politickej, bezpečnostnej a humanitárnej situácii v Somálsku, Etiópii a Južnom Sudáne. Zhodli sme sa na tom, že musíme posilňovať konkrétne cielené aktivity EÚ v regióne. Oblasť takzvaného Afrického rohu čelí vážnej humanitárnej katastrofe - len v Somálsku je viac ako 6 miliónov ľudí v kritickej situácii. Bez zapojenia regionálnych hráčov, akým je napríklad Africká únia, nebude možné ukončiť boje a nájsť politické riešenia s víziou celkovej stabilizácie tejto časti sveta,“ priblížil rokovania M. Lajčák. Ako povedal, medzi ministrami panovala zhoda, že EÚ musí s Afrikou prehĺbiť kontakty najmä v oblastiach ako je bezpečnosť, rozvoj, obchod a investície, prevencia konfliktov a ich krízový manažment, ako aj neregulárna migrácia. Tieto témy rezonovali aj počas pracovného obeda ministrov s novým predsedom komisie Africkej únie M. Fakim Mahamatom.

 

Hoci opticky dnešnému zasadnutiu dominovali najmä témy súvisiace s Afrikou (osobitne v kontexte príprav novembrového samitu EÚ – Afrika), ministri začali zasadnutie zhodnotením implementácie Európskej globálnej stratégie v oblasti bezpečnosti a obrany. Ministri odobrili príslušné závery, ktoré formálne schvália ministri obrany 18. mája. Jedným z konkrétnych výsledkov procesu implementácie stratégie je dohoda na urýchlení procesov pri vysielaní expertov do civilných misií EÚ. „Slovensko podporuje prijatie Globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. Ak chceme, aby EÚ bola globálnym hráčom, musíme hľadať a nachádzať praktické konkrétne riešenia, ktoré reálne zvýšia akcieschopnosť únie. Doterajší pokrok je povzbudzujúci vzhľadom na komplikovanosť niektorých nových navrhovaných iniciatív v oblasti bezpečnosti a obrany,“ uviedol M. Lajčák.

 

V rámci príprav na novembrový samit Východného partnerstva v Bruseli, ktorému bude predchádzať ministerská schôdzka v júni v Luxemburgu, ministri diskutovali aj o perspektívach projektu partnerstva so šiestimi východnými partnermi. Východiskom zostáva, že vzájomná spolupráca sa musí opierať o základné hodnoty EÚ a o ciele, ktoré boli pre partnerstvo stanovené: predovšetkým mier, stabilita a prosperita regiónu. Ministri sa zhodli na tom, že v centre pozornosti EÚ musia zostať konkrétne výsledky pre občana, a to prioritne vo oblastiach boja proti korupcii, reformy justície, zdravého podnikateľského prostredia a posilnenia vzájomnej dôvery. „Zmyslom dnešnej debaty bolo zadefinovať si, kde sa nachádzame a čo očakávame od Východného partnerstva v predvečer novembrového bruselského summitu. Východné partnerstvo nemá byť len o vzťahoch medzi EÚ na jednej strane a šiestimi krajinami na druhej, ale má byť aj atraktívnou platformou pre spoluprácu medzi východnými partnermi navzájom,“ povedal M. Lajčák s tým, že apeloval na to, aby EÚ poskytla politickú víziu pre budúcnosť Východného partnerstva na novembrovom summite. 

 

Rada EÚ pre zahraničné veci prijala závery o Venezuele, v ktorých vyjadrila znepokojnenie z neustále sa zhoršujúcej politickej, ekonomickej, sociálnej, bezpečnostnej a humanitárnej situácie v krajine a apelovala na nájdenie mierového a demokratického riešenia zo súčasnej krízy s pomocou regionálnych a medzinárodných aktérov.

 

Pred zasadnutím Rady sa z iniciatívy krajín V4 uskutočnilo stretnutie Priateľov Ukrajiny s účasťou ukrajinského ministra zahraničných vecí P. Klimkina. Po Gruzínsku je Ukrajina druhou krajinou Východného partnerstva, pre ktorú bola schválená vízová liberalizácia – účinnosť nadobudne po zverejnení nariadenia v úradnom vestníku EÚ, pravdepodobne k 11. júnu 2017.

 

M. Lajčák na okraj FAC absolvoval dvojstranné stretnutie s ministrom zahraničných vecí Poľska W. Waszczykowskim, s ktorým hovoril najmä o spoločných aktivitách oboch krajín na pôde medzinárodných organizácií; a s ministrom zahraničných vecí Írska Ch. Flanaganom, kde témou boli dopady brexitu na Írsko, ktoré ako jedinú krajinu únie spája so Spojeným kráľovstvom suchozemská hranica.

S MiZV Spojeného kráľovstva Borisom Johnsonom na FAC. S MiZV Spojeného kráľovstva Borisom Johnsonom na FAC. S ministrom zahraničných vecí Írska Ch. Flanaganom. S ministrom zahraničných vecí Írska Ch. Flanaganom. S ministrom zahraničných vecí Rumunska Teodorom Melescanu a stálym predstaviteľom SR pri EÚ Petrom Javorčíkom. S ministrom zahraničných vecí Rumunska Teodorom Melescanu a stálym predstaviteľom SR pri EÚ Petrom Javorčíkom.
M. Lajčák na okraj FAC absolvoval dvojstranné stretnutie s ministrom zahraničných vecí Poľska W. Waszczykowskim. M. Lajčák na okraj FAC absolvoval dvojstranné stretnutie s ministrom zahraničných vecí Poľska W. Waszczykowskim. Pred zasadnutím Rady sa z iniciatívy krajín V4 uskutočnilo stretnutie Priateľov Ukrajiny. Pred zasadnutím Rady sa z iniciatívy krajín V4 uskutočnilo stretnutie Priateľov Ukrajiny. S novinármi pred začiatkom zasadnutia FAC. S novinármi pred začiatkom zasadnutia FAC.
S britským veľvyslancom pri EÚ Timom Barrowom. S britským veľvyslancom pri EÚ Timom Barrowom.