Ekonomické správy

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[home], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/obrazok_media_ru_RU=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20181113000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[home], ddm/11341/obrazok_media_be_BY=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20181113000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], entryClassPK=[3442380], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3442222], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/obrazok_media_en_US=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], content=[

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. 

Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. 
Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov.

Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín.
Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. 

Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. 
Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek.

Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory,  ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. 

Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.

20181113000000 false odbor ["3442222"] null Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. null {"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"} null false home null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[0], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/text_ru_RU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], viewCount=[0], content_sk_SK=[

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. 

Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. 
Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov.

Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín.
Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. 

Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. 
Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek.

Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory,  ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. 

Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.

20181113000000 false odbor ["3442222"] null Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. null {"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"} null false home null ], ddm/11341/obrazok_media_es_ES=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/text_sk_SK=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/obrazok_media_hu_HU=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/text_tr_TR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[home], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/text_ko_KR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20181113000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3442222], ddm/11341/text_pt_BR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/anotacia_en_US=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3442222], ddm/11341/priorita_fr_FR=[home], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3442222], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[home], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[kristína spišáková], ddm/11341/obrazok_media_uk_UA=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20181113130100], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20181113000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[home], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/obrazok_media_zh_CN=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/obrazok_media_pl_PL=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20181113130653], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3442222], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20181113000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/obrazok_media_sl_SL=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3442222], ddm/11341/text_pl_PL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3442380], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20181113000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/obrazok_media_sr_RS=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20181113000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3442222], treePath=[30303, 2982055, 3425159], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[home], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20181113000000], ddm/11341/text_be_BY=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3442222], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/obrazok_media_it_IT=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/text_en_US=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[home], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[home], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3442222], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3442222], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3442222], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], ddm/11341/obrazok_media_de_DE=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], displayDate=[20181113130100], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20181113000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[home], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3442222], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, ekonomické správy, ministerstvo pre podnikateľov], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22154, 22177], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, ekonomické správy, ministerstvo pre podnikateľov], ratings=[0.0], ddm/11341/obrazok_media_fr_FR=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], title_sk_SK=[Lukáš Parízek: Krajiny V4 tvoria priemyselné srdce Európy. Máme povinnosť rásť ďalej a tvoriť nadstavbu], ddm/11341/priorita_pl_PL=[home], version=[1.0], folderId=[3425159], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3442222], title=[Lukáš Parízek: Krajiny V4 tvoria priemyselné srdce Európy. Máme povinnosť rásť ďalej a tvoriť nadstavbu], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[home], ddm/11341/text_fr_FR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], title_sortable=[lukáš parízek: krajiny v4 tvoria priemyselné srdce európy. máme povinnosť rásť ďalej a tvoriť nadstavbu], createDate=[20181113130653], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20181113000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[home], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20181113000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20181113000000], ddm/11341/obrazok_media_ko_KR=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/obrazok_media_vi_VN=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], uid=[15_PORTLET_3442379], ddm/11341/text_hu_HU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20181113000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], type=[general], articleId=[3442378], ddm/11341/priorita_ru_RU=[home], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3442222], userId=[1595130], ddm/11341/obrazok_media_pt_BR=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20181113000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20181113000000], ddm/11341/obrazok_media_tr_TR=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3442222], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20181113000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20181113000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/obrazok_media_sk_SK=[{"groupId":10182,"uuid":"6306fc20-dc4f-4f51-a33a-a51ee946a657","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3442222], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3442222], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/text_it_IT=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[home], ddm/11341/text_vi_VN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu. Slovenská kooperačná burza Bratislava 2018 je súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Slovenska v zoskupení V4 s témami automatizácie, robotizácie, elektromobility a inovácií. Na podujatí sa zúčastňuje 174 firiem z dvadsiatich krajín, čo predstavuje viac ako 250 účastníkov. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko patria v európskom porovnaní k najpriemyselnejším krajinám, keďže podiel priemyselnej výroby na celkovej zamestnanosti je v každej krajine vyše 20 percent, pričom priemer EÚ je len 14 percent. Za rok 2017 bolo Slovensko podľa štatistík OECD v svetovej pätnástke najviac robotizovaných krajín. „Technológie zasiahli celý svet a pre každú oblasť ľudskej činnosti - pre komunikáciu, priemysel, služby, vzdelávanie a aj diplomaciu prinášajú nové úlohy a výzvy,“ uviedol v úvode podujatia Lukáš Parízek. Hospodársky rast krajín V4 od obdobia ich členstva v EÚ prevyšuje priemer ostatných krajín. V strednej a východnej Európe vznikol priestor, kde moderný priemysel vytvára príležitosti pre rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania a uplatnenie poznatkov umelej inteligencie. Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre reformujúce sa štáty. „Zo všetkých úloh, ktoré nás čakajú, treba vyriešiť ako prvú kvalitnú komunikáciu. Napriek tretiemu tisícročiu a permanentnej možnosti byť v spojení, sa stále málo vzájomne počúvame. Vidím obrovský potenciál krajiny a príležitosti vo svete, ale chýba nám synergia a spolupráca. Budeme na tom pracovať v zoskupení V4, ale aj spolu na svetových trhoch,“ zhrnul domáce aj medzinárodné skúsenosti ekonomickej diplomacie L. Parízek. Kooperačnú burzu tradične organizuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) so zameraním na bilaterálne rozhovory, ponuky partnerstva, voľných výrobných kapacít a požiadaviek na vytvorenie spoločných podnikov slovenských a zahraničných podnikateľov. Nový rozmer prináša spolupráca ekonomickej diplomacie a rezortu hospodárstva pri podpore internacionalizácie malých a stredných podnikov. Podujatie je určené firmám a odbornej verejnosti s ťažiskom na strojársky, automobilový, elektrotechnický priemysel a energetiku v kontexte so stratégiou Slovenska pre Priemysel 4.0. Tohoročný 12. ročník sa sústreďuje na inovácie, elektromobilitu a spoluprácu krajín V4 v týchto oblastiach.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (13. novembra 2018) stretol so zástupcami slovenských a zahraničných firiem, rezortu hospodárstva a výskumu.], ddm/11341/priorita_es_ES=[home], ddm/11341/priorita_sr_RS=[home], ddm/11341/priorita_vi_VN=[home], localized_title=[lukáš parízek: krajiny v4 tvoria priemyselné srdce európy. máme povinnosť rásť ďalej a tvoriť nadstavbu], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3442222], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[lukáš parízek: krajiny v4 tvoria priemyselné srdce európy. máme povinnosť rásť ďalej a tvoriť nadstavbu], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20181113000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor]}
{ddm/11341/prislusnost-k-statu_vi_VN=[34900], scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/obrazok_media_ru_RU=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/prislusnost-k-statu_de_DE=[34900], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20181113000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], ddm/11341/obrazok_media_be_BY=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20181113000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], entryClassPK=[3442051], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/obrazok_media_en_US=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], content=[

 

OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja.

 

Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce.

 

Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách.

 

Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en.

 

20181113000000 false odbor ["[\"\"]"] ["[\"bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31\"]"] OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. ["[\"34900\"]"] {"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"} null false bezna null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_zh_CN=[34900], ddm/11341/anotacia_it_IT=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], viewCount_sortable=[4], ddm/11341/text_ru_RU=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], viewCount=[4], content_sk_SK=[

 

OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja.

 

Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce.

 

Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách.

 

Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en.

 

20181113000000 false odbor ["[\"\"]"] ["[\"bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31\"]"] OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. ["[\"34900\"]"] {"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"} null false bezna null ], ddm/11341/obrazok_media_es_ES=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/text_sk_SK=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/obrazok_media_hu_HU=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_be_BY=[34900], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sk_SK=[34900], ddm/11341/text_tr_TR=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/anotacia_es_ES=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/text_ko_KR=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20181113000000], ddm/11341/text_pt_BR=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/anotacia_en_US=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[zuzana lopatníková], ddm/11341/obrazok_media_uk_UA=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20181113103000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20181113000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/obrazok_media_zh_CN=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/obrazok_media_pl_PL=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/prislusnost-k-statu_es_ES=[34900], modified=[20181113104255], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20181113000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_en_US=[34900], ddm/11341/obrazok_media_sl_SL=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/text_pl_PL=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3442051], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20181113000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_tr_TR=[34900], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sl_SL=[34900], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/obrazok_media_sr_RS=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20181113000000], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/text_be_BY=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20181113000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_hu_HU=[34900], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/obrazok_media_it_IT=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/text_en_US=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pl_PL=[34900], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], ddm/11341/obrazok_media_de_DE=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], displayDate=[20181113103000], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20181113000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], assetCategoryTitles=[ekonomické správy, slovensko v oecd], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22154, 22202], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles_sk_SK=[ekonomické správy, slovensko v oecd], ratings=[0.0], ddm/11341/obrazok_media_fr_FR=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], title_sk_SK=[Globálny výhľad OECD pre financovanie udržateľného rozvoja], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], version=[1.1], folderId=[1731116], title=[Globálny výhľad OECD pre financovanie udržateľného rozvoja], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_fr_FR=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], title_sortable=[globálny výhľad oecd pre financovanie udržateľného rozvoja], createDate=[20181113104255], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20181113000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20181113000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ru_RU=[34900], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20181113000000], ddm/11341/obrazok_media_ko_KR=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/obrazok_media_vi_VN=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], uid=[15_PORTLET_3442064], ddm/11341/text_hu_HU=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/prislusnost-k-statu_fr_FR=[34900], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20181113000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pt_BR=[34900], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], type=[general], articleId=[3442049], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], userId=[3428416], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ko_KR=[34900], ddm/11341/obrazok_media_pt_BR=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20181113000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20181113000000], ddm/11341/obrazok_media_tr_TR=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20181113000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20181113000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/obrazok_media_sk_SK=[{"groupId":10182,"uuid":"b8c7ab2c-273c-489d-8981-df63b6827b70","version":"2.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/prislusnost-k-statu_it_IT=[34900], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sr_RS=[34900], ddm/11341/prislusnost-k-statu_uk_UA=[34900], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/text_zh_CN=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/text_vi_VN=[ OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“. Publikácia slúži ako vyhodnotenie efektívnosti spolupráce donorských krajín a súkromných finančných aktérov v podpore dosahovania Cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V roku 2015 bol na tento účel prijatý medzinárodný dohovor „Akčná agenda z Addis Abeba“ o regulácii spolupráce štátnych rozvojových aktérov a finančných trhov s cieľom dramaticky zvýšiť účasť súkromných investorov na financovaní rozvojových potrieb rozvojových krajín. Správa konštatuje významný pokles v príleve priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín za roky 2016-2017 o takmer 30%, čiastočne vysvetľovaný neistotou na finančných trhoch a poklesom výnosnosti investícií v rozvojových krajinách. Oficiálna rozvojová pomoc ako aj mobilizácia národných fiškálnych príjmov rozvojových krajín prostredníctvom daní sú na pomalom vzostupe, ale bez rozsiahlych stabilných investícií do ekonomicky návratných rozvojových projektov budú nepostačujúce na odstránenie globálnej chudoby a ďalších priorít udržateľného rozvoja. Správa predstavuje prvý ucelený pohľad na vzájomnú prepojenosť oficiálnej rozvojovej pomoci, súkromného financovania a investícií do podnikania, trhovým a regulačným prostredím, rozpočtovými politikami rozvojových krajín a efektívnosťou iniciatív rôznych národných a medzinárodných aktérov. Jej hlavným zameraním je identifikovať opatrenia na zlepšenie prostredia uľahčujúceho prílev nových dlhodobých investícií a iných udržateľných foriem financovania rozvoja do rozvojových krajín. Odporúčania OECD sú v publikácií zoskupené do troch kategórií: zlepšovanie štatistickej kapacity pre posudzovanie objem, kvality, udržateľnosti a environmentálnej prospešnosti finančných tokov určených na udržateľný rozvoj, vytvorenie podporných opatrení a stimulov uľahčujúcich prístup k rozvojovému financovaniu, a zlepšenie koordinácie a koherencie politík a iniciatív rozvojových aktérov za účelom operacionalizácie informácií o dopyte po rozvojovom financovaní do efektívnych projektov rozvojovej spolupráce. Správa ďalej rozoberá vplyv piatich mega-trendov a ich hospodárskych účinkov na rozvojové krajiny. Za najvýznamnejšie meg-atrendy považuje dynamiku svetového hospodárskeho rastu, vývoj cien komodít, verejný dlh a jeho udržateľnosť, medzinárodnú migráciu a technologický pokrok v priemysle a v spoločnosti. Svetový hospodársky rast na úrovni 3-4% nedosahuje očakávania spred krízy a nie je zdrojom dostatočnej motivácie pre rizikovejšie investovanie. Rast o výške ďalších približne dvoch percentuálnych bodov by bol podľa OECD potrebný na mobilizovanie tradičných foriem financovania financií v dostatočnom objeme na pokrytie globálnych rozvojových potrieb. Ceny komodít sú na zostupe od roku 2012 a mnoho rozvojových krajín vyvážajúcich tieto komodity ich účinkom zaznamenávajú výpadky národohospodárskych príjmov. Udržateľnosť verejného dlhu rozvojových krajín podľa OECD tiež dosiahla historické dno na úrovni 225%-nej zadlženosti v porovnaní s kombinovaným národným produktom. Znamená to, že 70% všetkých krajín trpí výrazným nárastom úrokov z dlhového financovania a 24 krajín je v riziku fiškálneho bankrotu. Migrácia má na krajiny pôvodu pozitívny vplyv z dôvodu rastúcich remitencií – príjmov, ktoré migranti posielajú do krajín svojho pôvodu. V roku 2017 bol sa globálny úhrn tokov remitencií pohyboval na úrovni 466 miliárd dolárov. Účinok technológií na udržateľnosť hospodárstva v rozvojových krajinách je nejednoznačný, nakoľko zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o pomere medzi novovznikajúcimi a zanikajúcimi pracovnými miestami, resp. o účinku finančných a komunikačných platforiem na podnikanie a udržateľnosť daňovej základne v rozvojových krajinách. Publikácia je dostupná online na https://www.oecd-ilibrary.org/development/global-outlook-on-financing-for-sustainable-development-2019_9789264307995-en. ], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[OECD 12. novembra 2018 na okraj Globálneho fóra pre mier v Paríži zverejnila komplexnú analýzu medzinárodných finančných tokov do rozvoja s názvom „Globálny výhľad pre financovanie udržateľného rozvoja, 2019“.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[globálny výhľad oecd pre financovanie udržateľného rozvoja], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[globálny výhľad oecd pre financovanie udržateľného rozvoja], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20181113000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
{ddm/11341/prislusnost-k-statu_vi_VN=[34926], scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], ddm/11341/prislusnost-k-statu_de_DE=[34926], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20181112000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], entryClassPK=[3441312], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3441072], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], content=[

Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande.

 


ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).

20181112000000 false odbor ["[\"3441072\"]"] ["[\"4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6\"]"] Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. ["[\"34926\"]"] null null false bezna null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_zh_CN=[34926], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], viewCount_sortable=[90], ddm/11341/text_ru_RU=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], viewCount=[90], content_sk_SK=[

Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande.

 


ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).

20181112000000 false odbor ["[\"3441072\"]"] ["[\"4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6\"]"] Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. ["[\"34926\"]"] null null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/text_sk_SK=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_be_BY=[34926], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sk_SK=[34926], ddm/11341/text_tr_TR=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/text_ko_KR=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20181112000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3441072], ddm/11341/text_pt_BR=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/anotacia_en_US=[During the visit in Iceland, the Slovak ambassador Mrs Frelichova met with the CEO of ISOR Olafur Flonez.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3441072], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3441072], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[zuzana lopatníková], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20181112134800], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20181112000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], title_en_US=[While in Iceland, the Slovak ambassador Mrs. Frelichova met with the CEO of ISOR Olafur Flonez regarding the future development of the cooperation between Iceland and Slovakia in the field of geothermal energy resource implementation], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/prislusnost-k-statu_es_ES=[34926], modified=[20181113092025], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3441072], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20181112000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_en_US=[34926], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3441072], ddm/11341/text_pl_PL=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3441312], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20181112000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_tr_TR=[34926], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sl_SL=[34926], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20181112000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3441072], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], treePath=[30303, 1731033, 1731110], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/text_be_BY=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20181112000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3441072], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_hu_HU=[34926], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/text_en_US=[During the visit in Iceland, the Slovak ambassador Mrs Frelichova met with the CEO of ISOR Olafur Flonez. It was truly an enriching experience, especially in the light of endeavors to increase the usage of renewable energy sources and to lower the production of carbon footprint. The aim of the meeting was to explore new possibilities for cooperation between Slovakia and Iceland in exploring the use of geothermal energy. Due to its lively volcanic activity which provides ideal conditions for harnessing renewable energy, Iceland is the world leader in geothermal energy utilization. All electrical energy produced in Iceland emanates from renewable sources. The Slovak ambassador Frelichova informed the CEO about Slovak companies, such as GA Drilling, which is the world’s pioneer in the development of new technologies in energy production, and TuCon, which is currently constructing a tunnel on the Burfell hydroelectric power plant site in Iceland. ISOR stands ready to cooperate with Slovakia and strengthen professional ties among experts of both countries. ISOR is a state-owned, non-profit organization, which provides various services and counselling in the entire spectrum of geothermal projects, not only to Icelandic corporations, but to the international ones as well. (survey, research, bores, monitoring, etc.)], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3441072], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3441072], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pl_PL=[34926], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3441072], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20181112134800], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20181112000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3441072], assetCategoryTitles=[aktivity veľvyslancov, ekonomické správy], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22151, 22154], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity veľvyslancov, ekonomické správy], ratings=[0.0], title_sk_SK=[Veľvyslankyňa SR v Osle D. Frelichová rokovala na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom o rozvoji spolupráce v oblasti využívania geotermálnej energie], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], localized_title_en_US=[while in iceland, the slovak ambassador mrs. frelichova met with the ceo of isor olafur flonez regarding the future development of the cooperation between iceland and slovakia in the field of geothermal energy resource implementation], version=[1.1], folderId=[1731110], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3441072], title=[Veľvyslankyňa SR v Osle D. Frelichová rokovala na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom o rozvoji spolupráce v oblasti využívania geotermálnej energie], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], ddm/11341/text_fr_FR=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], title_sortable=[veľvyslankyňa sr v osle d. frelichová rokovala na islande s generálnym riaditeľom isor ólafurom flóvenzom o rozvoji spolupráce v oblasti využívania geotermálnej energie], createDate=[20181113091606], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20181112000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20181112000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ru_RU=[34926], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], uid=[15_PORTLET_3442031], ddm/11341/text_hu_HU=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/prislusnost-k-statu_fr_FR=[34926], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20181112000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pt_BR=[34926], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], type=[general], articleId=[3441310], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3441072], userId=[3428416], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ko_KR=[34926], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20181112000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20181112000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3441072], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20181112000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20181112000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], ddm/11341/prislusnost-k-statu_it_IT=[34926], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sr_RS=[34926], ddm/11341/prislusnost-k-statu_uk_UA=[34926], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3441072], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3441072], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/text_zh_CN=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/text_vi_VN=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti prehĺbenia spolupráce s Islandom v oblasti využívania geotermálnej energie. Island je svetovým lídrom vo využívaní geotermálnej energie a vzhľadom na aktívny vulkanizmus má najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande je všetka elektrická energia z obnoviteľných zdrojov. Veľvyslankyňa SR informovala o slovenských firmách ako GA Drilling, ktorá je svetovým priekopníkom vo vývoji inovatívnych technológií v energetike, či firme TuCon, ktorá v súčasnosti realizuje výstavbu tunela pri rozširovaní hydroelektrárne Burfell na Islande. ISOR je pripravený na odbornú spoluprácu so SR pri riešení projektov ako aj za účelom kreovania profesných väzieb. ISOR je štátnou, neziskovou inštitúciou, ktorá poskytuje služby a konzultácie v celom spektre geotermálnych projektov nielen islandským firmám, ale aj medzinárodným partnerom (prieskum, výskum, vrty, monitoring a iné).], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Pracovné stretnutie veľvyslankyne SR v Nórsku Denisy Frelichovej na Islande s generálnym riaditeľom ISOR Ólafurom Flóvenzom bolo skutočne inšpiratívne vo svetle snáh o zníženie uhlíkovej stopy a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[veľvyslankyňa sr v osle d. frelichová rokovala na islande s generálnym riaditeľom isor ólafurom flóvenzom o rozvoji spolupráce v oblasti využívania geotermálnej energie], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3441072], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[veľvyslankyňa sr v osle d. frelichová rokovala na islande s generálnym riaditeľom isor ólafurom flóvenzom o rozvoji spolupráce v oblasti využívania geotermálnej energie], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20181112000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

During the visit in Iceland, the Slovak ambassador Mrs Frelichova met with the CEO of ISOR Olafur Flonez. It was truly an enriching experience, especially in the light of endeavors to increase the usage of renewable energy sources and to lower the production of carbon footprint. The aim of the meeting was to explore new possibilities for cooperation between Slovakia and Iceland in exploring the use of geothermal energy. Due to its lively volcanic activity which provides ideal conditions for harnessing renewable energy, Iceland is the world leader in geothermal energy utilization.  All electrical energy produced in Iceland emanates from renewable sources. The Slovak ambassador Frelichova informed the CEO about Slovak companies, such as GA Drilling, which is the world’s pioneer in the development of new technologies in energy production, and TuCon, which is currently constructing a tunnel on the Burfell hydroelectric power plant site in Iceland. ISOR stands ready to cooperate with Slovakia and strengthen professional ties among experts of both countries. ISOR is a state-owned, non-profit organization, which provides various services and counselling in the entire spectrum of geothermal projects, not only to Icelandic corporations, but to the international ones as well. (survey, research, bores, monitoring, etc.)

20181112000000 false odbor ["[\"3441072\"]"] ["[\"4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6\"]"] During the visit in Iceland, the Slovak ambassador Mrs Frelichova met with the CEO of ISOR Olafur Flonez. ["[\"34926\"]"] null null false bezna null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[4ef6def3-9c7b-4aff-946f-7114f60114b6]}