Všetky správy

Back

Vesmírny výskum prispieva k budovaniu modernej, prosperujúcej a silnejšej Európy

Vesmírny výskum prispieva k budovaniu modernej, prosperujúcej a silnejšej Európy

1.6.2018 | Slovensko a Európska únia

Brusel (29.5.2018) - Slovenskú delegáciu na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť (časti vesmír a výskum) viedla veľvyslankyňa Petra Vargová, zástupkyňa stáleho predstaviteľa SR pri EÚ.

 

Rokovanie sa začalo politickou debatou na tému „Budúcnosť vesmírnej politiky“. Ministri sa zhodli na tom, že vesmírne programy a vesmírny výskum prispievajú k budovaniu modernej, prosperujúcej a silnejšej Európy. Mali by byť preto trvalo financované z verejných zdrojov, ako aj prostredníctvom stimulov pre súkromný sektor. V súčasnosti sú vlády postavené pred výzvy a príležitosti digitálnej transformácie, ktorá bude prioritou aj v ďalšom programovacom období. Verejné orgány v Európe čoraz viac integrujú vesmírne programy do svojich služieb a rozhodovacích procesov. Vesmírne dáta prispievajú výraznou mierou k digitálnym inováciám, tvorbe nových produktov, služieb a novým obchodným modelom, ktoré vedú k hospodárskej transformácii a v konečnom dôsledku k vytváraniu nových pracovným miest. 

 

Veľvyslankyňa Petra Vargová v diskusii spomenula dva aspekty, ktoré sa viažu k vesmírnej agende: potrebu investovať do vzdelávania, nakoľko kapitál založený na vedomostiach nadobúda čoraz vyššiu dôležitosť a na trhoch sa uplatnia lepšie práve digitálne zdatní hráči; a podporu ďalšieho rastu služieb založených na dátach z vesmírnych programov, ktoré poskytnú užitočné „každodenné“ informácie pre širokú verejnosť. Aj to je cesta, ako pomôcť popularizovať užitočnosť vesmírnej agendy medzi širokou verejnosťou.

 

Hlavným bodom druhej časti zasadnutia bola politická diskusia k výskumu a inováciám v kontexte budúceho viacročného finančného rámca.

 

Ministri považujú výskum, vývoj a inovácie za jednu z najdôležitejších oblastí európskej politiky, keďže významnou mierou prispievajú k rozvoju spoločnosti. Ministri privítali návrh Európskej komisie, ktorý v rámci nového viacročného finančného rámca predpokladá zvýšenie rozpočtu na výskum a inovácie. 

 

„Pre efektívnejšie využitie finančných zdrojov, ktoré ponúka Európska komisia, je potrebné vytvoriť synergiu a harmonizovať pravidlá medzi európskym programom pre výskum a inovácie a štrukturálnymi fondami, čo by mohlo výrazne napomôcť zvýšiť v rámcovom programe účasť inštitúcií z krajín, ktoré zaostávajú,“ povedala veľvyslankyňa Vargová vo svojom vystúpení. „Európska spoločnosť, vrátane Slovenska, považuje za kľúčové riešiť vedeckými metódami problémy v oblasti zdravia, prírodných zdrojov, energetiky, klimatických zmien, životného prostredia, bezpečnosti, ale aj demografických zmien. Je preto dôležité, aby nový rámcový program pre výskum a inovácie reagoval flexibilne na budúce megatrendy a spoločenské výzvy. Je potrebné doceniť význam akademických inštitúcií a ich úlohu, ktorú zohrávajú v celom reťazci, t,j, od základného výskumu, cez aplikovaný výskum, až k inováciám, ktoré majú najbližšie k tvorbe produktov a služieb, teda k trhom. Veď mnohí zo svetových inovačných lídrov vyrástli práve v akademickom prostredí, alebo využívajú výsledky základného alebo aplikovaného výskumu.“

 

Rada schválila aj závery k „Urýchleniu obehu znalostí v EÚ“ a k „Európskemu zastrešeniu otvorenej vedy“. Ministri sa ďalej zhodli na všeobecnom smerovaní návrhu „Nariadenia Rady o výskumnom a vzdelávacom programu Euratom na roky 2019-2020, ktorý dopĺňa program pre výskum a inovácie Horizont 2020“ a vzali na vedomie správu o stave v pripomienkovaní návrhu „Nariadenia Rady o zriadení Európskeho spoločného podniku pre vysokovýkonnú výpočtovú infraštruktúru (EuroHPC)“. 

 

Rakúska delegácia v závere zasadnutia Rady predstavila priority svojho budúceho predsedníctva v Rade EÚ.