Fakty a mýty o NATO


NATO je agresívnym paktom a hrozbou pre Rusko

Aktualizované 19.02.2024
Publikované 28.02.2023

V rámci dezinformačných naratívov sa častokrát objavuje tvrdenie, že NATO obkľučuje Rusko a predstavuje preň hrozbu.

 

Fakty

NATO je obranná aliancia, ktorej hlavným cieľom je chrániť svojich členov v rámci systému kolektívnej obrany. Oficiálnou politikou NATO je, že „Aliancia nevyhľadáva konfrontáciu a nepredstavuje pre Rusko žiadnu hrozbu“.  Bolo to Rusko, ktoré použitím vojenskej moci porušilo suverenitu a teritoriálnu integritu Gruzínska v roku 2008 a Ukrajiny v roku 2014 aj 2022. 

Spolupráca medzi Ruskou federáciou a Alianciou bola inštitucionalizovaná v roku 1997 Zakladajúcim aktom o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi NATO a Ruskou federáciou. Na jej základe fungovala spolupráca medzi Ruskom a NATO v rôznych oblastiach od boja proti drogám cez boj proti terorizmu až po civilnú ochranu.

V roku 2014 v nadväznosti na ruskú agresiu na Ukrajine, NATO pozastavilo spoluprácu s Ruskom, ponechalo však fórum pre politický dialóg na pôde Rady NATO-Rusko, ako aj komunikačné kanály medzi vojenskými predstaviteľmi Ruska a NATO. 

V reakcii na správanie Ruska, ktorým sa zhoršilo bezpečnostné prostredie v Európe, boli po samite vo Varšave v roku 2016 vytvorené štyri mnohonárodné bojové skupiny NATO na území pobaltských štátov a Poľska ako súčasť tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence). Táto prítomnosť má obrannú povahu a je v súlade s medzinárodnými záväzkami. Predstavuje významný záväzok spojencov a je hmatateľným potvrdením princípu článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Pôvodné štyri bojové skupiny boli na samite v Madride v roku 2022 doplnené o ďalšie štyri, ktoré vznikli na území Bulharska, Maďarska, Rumunska a Slovenska.

Taktiež je mýtom, že NATO Rusko obkľučuje. Iba približne 12 % hraníc Ruska sa dotýka členských krajín NATO. Rusko susedí so 14 krajinami a iba šesť z nich sú členovia Aliancie. Čo sa týka prítomnosti NATO v iných krajinách ako členských, vojenská prítomnosť je aktuálne iba v Kosove, Bosne a Hercegovine a Iraku s tým, že vo všetkých prípadoch má riadny medzinárodnoprávny základ. Naproti tomu Rusko má vojenské základne na území Gruzínska, Moldavska a na Ukrajine bez súhlasu ich vlád a bez mandátu OSN.

Zdroj: NATO

Pre NATO bolo Rusko vždy nepriateľ

Aktualizované 19.02.2024
Publikované 28.02.2023

Kritici NATO hovoria, že Rusko bolo pre NATO vždy nepriateľom. Mýtus má pôvod skôr v subjektívnych pocitoch než v objektívnej realite.

 

Fakty

NATO je obranná aliancia, ktorá nie je hrozbou pre Rusko, ani žiadnu inú krajinu. V histórii vzájomného vzťahu boli obdobia, kedy na mieste boli dokonca úvahy o Rusku ako o potenciálnom budúcom členovi NATO.

V roku 1990 NATO ponúklo vtedajšiemu Sovietskemu zväzu dialóg. Neskôr vytváralo platformy - Partnerstvo pre mier a Euroatlantická partnerská rada, otvorené pre Rusko.

V roku 1997 podpisom Zakladajúceho aktu o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti bola vytvorená Rada NATO - Rusko. Nijakému inému partnerovi NATO neponúklo tak rozsiahly a komplexný vzťah.

Vzťahy medzi Ruskom a NATO boli naštrbené až po prijatí 7 nových členov do NATO v roku 2004, kedy Rusko začalo Alianciu označovať za hrozbu, ktorá sa približuje k jeho hraniciam.

Vzťahom tiež neprospela ani rusko-gruzínska vojna a obsadenie častí územia Gruzínska Ruskou federáciou, anexia ukrajinského Krymu, útok na Ukrajinu, ako aj zastavenie plnenia povinností Moskvy podľa Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe.

Na samite NATO v Madride v roku 2022 sa v strategickej koncepcii Aliancie spojenci zhodli, že Rusko je najvýznamnejšou a najpriamejšou hrozbou pre ich bezpečnosť a pre mier a stabilitu v euroatlantickom priestore. Išlo o reakciu NATO na agresívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu. NATO tak označilo Rusko za hrozbu až v roku 2022, a to na základe správania sa Ruska. Ani toto označenie však nie je „večné“, avšak strategická koncepcia uvádza, že akákoľvek zmena vzťahu závisí na tom, aby Ruská federácia zastavila svoje agresívne správanie a plne dodržiavala medzinárodné právo.

Zdroj: NATO

Slovensko by malo byť neutrálne

Aktualizované 19.02.2024
Publikované 28.02.2023

Zástancovia neutrality si myslia, že neutralita by viedla k zachovaniu mieru a umožnila by Slovensku vyhnúť sa negatívnym vplyvom medzinárodných kríz a konfliktov. Zároveň poukazujú na historickú krivdu v podobe mníchovskej zrady z roku 1938, kedy západní spojenci obetovali Česko-Slovensko v prospech širších záujmov a rovnako by postupovali aj teraz spojenci NATO.

 

Fakty

Základom neutrality však je, že by nám ju musel niekto garantovať. Zároveň by sme boli odkázaní sami na seba v prípade útoku na naše územie.

Najznámejším príkladom neutrality je Švajčiarsko, ktoré má vojenskú neutralitu garantovanú od čias parížskeho mieru z roku 1815. Počas 2. svetovej vojny bolo však švajčiarske územie viackrát narušené bojujúcimi stranami a v reakcii na Hitlerove plány muselo mobilizovať až 850 000 vojakov. Dnes Švajčiarsko investuje nemalé prostriedky do svojej obrany a má zavedenú povinnú vojenskú službu (na Slovensku zrušená v roku 2005). 

Obľúbenými príkladmi sú aj Fínsko, Švédsko či Rakúsko. Prvé dva zo spomenutých štátov však v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine, vyhodnotiac bezpečnostnú situáciu v Európe, požiadali v roku 2022 o vstup do NATO. Rakúsko síce podobné ambície nemá, nijako ho to však nezbavuje zodpovednosti za vlastnú obranu a investície do svojich ozbrojených síl. Všetky tri štáty napriek svojmu statusu míňajú na svoju obranu miliardy eur. V roku 2022 to je v prípade Švédska viac ako 6,33 miliardy, Fínska 3,57 miliardy a Rakúska takmer 3,38 miliardy. Spomínané Švajčiarsko minulo v roku 2022 na obranu približne 5 miliárd eur. Švajčiarsko ako aj Rakúsko je zároveň obkolesené členskými krajinami NATO. 

Členstvo v NATO nám zároveň dáva ochranný dáždnik spojenectva. Pokiaľ by sa stalo, že akýkoľvek aktér by sa rozhodol zaútočiť na Slovensko, máme za sebou 30 spojencov, ktoré by sa za nás postavili. 

Z uvedeného vyplýva, že neutralita je princíp, ktorý v súčasnom bezpečnostnom prostredí nie je pre Slovensko relevantný.

Zdroj: Vojenské výdavky podľa krajín 2023 na webovej stránke World Population Review

Slovensko posiela 2 % svojho HDP do rozpočtu NATO

Aktualizované 19.02.2024
Publikované 28.02.2023

V súvislosti s NATO sa častokrát objavuje dezinformácia, že 2 % slovenského HDP sa posiela do rozpočtu NATO.

 

Fakty

Toto tvrdenie nie je pravdivé. Slovensko sa zaviazalo, tak ako ostatné členské krajiny, dosiahnuť investície do obrany vo výške 2 % svojho HDP. Znamená to však investície do vlastných ozbrojených síl a teda nie do rozpočtu NATO. V skutočnosti neexistuje niečo ako „spojenecké ozbrojené sily“ a „obranný rozpočet NATO“.

NATO disponuje troma rozpočtami (civilný rozpočet, vojenský rozpočet a program bezpečnostných investícií NATO), ktoré sú určené na „prevádzku“ Aliancie a kapitálové investície, no ich celková výška je len zlomkom oproti súhrnu celkových obranných výdavkov jednotlivých členských štátov.

Zdroj: Informácie o financovaní NATO na webovej stránke NATO