Častým mýtom je, že Slovensko vstupom do Európskej únie stratilo suverenitu. Slovensko sa stalo členom Európskej únie 1. mája 2004 na základe slobodnej vôle vyjadrenej v referende z mája 2003, kedy 92,46 % zúčastnených voličov (1 747 261 občanov) hlasovalo za vstup do Únie.

Fakty

Suverenita ako základný princíp štátu znamená to, že krajiny majú kontrolu nad tým, čo sa deje v rámci ich hraníc, a že takisto nemôžu zasahovať do vnútorných záležitostí iných krajín.

Zatiaľ, čo členským štátom táto suverenita ostáva, Európska únia sa čiastočne riadi tzv. nadnárodným systémom – to znamená, že každá členská krajina deleguje časť svojich kompetencií na inštitúcie Európskej únie, pričom výmenou za to získava v týchto inštitúciách plnohodnotné zastúpenie a účasť na spoločnom rozhodovaní.

Zároveň, Európska únia môže rozhodovať len v rozmedzí svojich kompetencií, ktoré sú buď výlučné, teda Únia môže vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty, spoločné, Európska únia aj členské štáty Európskej únie môžu vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty, a podporné, Európska únia môže zasiahnuť len prostredníctvom činností na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov Európskej únie.

Rovnako tiež na základe Článku 4 Zmluvy o Európskej únii platí, že „právomoci, ktoré na Úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.“

Vstupom do Európskej únie sme svoju suverenitu nestratili, iba sme jej časť dobrovoľne preniesli na spoločné európske inštitúcie. Európska únia môže rozhodovať len tam, kde je to dovoľujú jej predpísané kompetencie.

Zdroje: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Európska komisia​​​​​​​

Známym mýtom o Európskej únii je aj fenomén tzv. bruselského diktátu o Európskej únii zloženej z úradníkov, ktorých cieľom je vymýšľať nezmyselné pravidlá a rozkazovať členským štátom.

Fakty

Vlády členských krajín spájajú dôležité aspekty suverénnej moci v nadnárodnom európskom rámci, no ani inštitúcie ako Európska komisia Európsku úniu neriadia. Dominantnú časť výkonu moci v Európskej únii majú v skutočnosti volené vlády jednotlivých členských štátov, ktoré sú zastúpené svojimi premiérmi v Európskej rade a ministrami v Rade EÚ, ako aj samotní občania ako poslanci v priamo volenom Európskom parlamente – práve to sú hlavné inštitúcie Európskej únie, ktoré sú rozhodujúce pre jej legislatívnu činnosť.

V praxi to znamená, že akékoľvek zásadné rozhodnutia musia schváliť demokraticky zvolené vlády členských štátov, a v prípade legislatívy takmer vždy aj priamo volení poslanci Európskeho parlamentu. Tie vôbec najdôležitejšie aspekty dostávajú na prerokovanie premiéri a prezidenti členských štátov Európskej únie, ktorí sa aspoň dvakrát za pol roka stretávajú v Bruseli v rámci Európskej rady.

O jednotlivých legislatívnych návrhoch príslušných európskych sektorálnych politík potom rokujú a hlasujú príslušní ministri na Rade EÚ, vrátane tých slovenských, ako aj Európsky parlament. Obe tieto inštitúcie sú si v rámci tzv. riadneho legislatívneho postupu rovnocenné a označujeme ich za „spoluzákonodarcov“.

V závislosti od prerokúvanej otázky Rada EÚ prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou (je nutné, aby 14 členských štátov hlasovalo za), kvalifikovanou väčšinou (je potrebné, aby 55 % členských štátov zastupujúcich aspoň 65 % obyvateľov EÚ hlasovalo za) alebo jednomyseľné (všetky hlasy sú za) - napríklad v zahraničnej a bezpečnostnej politike či v daňovej oblasti, rozhodnutie v Rade musia byť v zásade prijaté jednomyseľne, t.j. žiadny členský štát nemôže byť prehlasovaný a disponuje právom veta.

Inými slovami, žiadna centrálna vláda Európskej únie nenahradila národné vlády členských štátov, ktoré sa plne podieľajú na prijímaní európskej legislatívy. Zmena spôsobu hlasovania v jednotlivých oblastiach z jednomyseľnosti na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou je možná, no musí byť schválená jednomyseľne – v konečnom dôsledku to znamená, že s takou zmenou musia súhlasiť všetky členské štáty a nikto nám takúto zmenu nemôže nanútiť.

Rozhodnutia Európskej únie sú založené na slobodných rozhodnutiach demokratických vlád členských štátov Európskej únie.

Zdroje: Európska komisia, Rada EÚ​​​​​​​

Často sa stretávame aj s mýtom, že Európska únia zasahuje častokrát bizarne do rôznych odvetví života ako napríklad nariadenie o zákaze predaja ohnutých banánov či uhoriek a zavádzanie noriem na rôzne elektrické spotrebiče. Je fakt, že Európska únia často prijíma smernice a nariadenia, ktoré sa týkajú tovarov a služieb. Ide však najmä o potrebu ochrany zdravia spotrebiteľa, aby mal na výber napríklad kvalitné tovary a potraviny.

Fakty

Európska únia upravuje elektrické spotrebiče vrátane, vysávačov a rýchlovarných kanvíc, ale robí tak s cieľom zvýšiť bezpečnosť ľudí, ochranu zdravia a energetickú efektívnosť. Cieľom sú úspornejšie spotrebiče s nižšou spotrebou elektrickej energie.

Európska únia takisto nediktuje tvary uhoriek a banánov, len upravuje veľkosť a tvar tohto typu produktov predávaných v Európskej únii (vrátane banánov dovážaných) za účelom ich lepšej klasifikácie na jednotnom trhu. Neznamená to teda úplný zákaz, ale iba to, že menšie či zdeformované plody patria pri obchodovaní do inej kategórie/triedy. O túto klasifikáciu, paradoxne, nežiadali spotrebitelia, ale samotní farmári.

Regulácia na jednotnom trhu tak odráža záväzok zlepšovať kvalitu, bezpečnosť výrobkov a hlavne zdravie občanov. Zároveň platí, že všetky tieto úpravy sú prijímané ako legislatívne akty - na ich schvaľovaní sa podieľajú tak členské štáty v Rade EÚ, ako aj poslanci v Európskom parlamente.

Členské štáty môžu do tohto procesu aj sami vstupovať a ovplyvňovať ho – napr. štúdie viacerých členských štátov zo strednej Európy poukázali na výrazné nezrovnalosti v zložkách potravín, vrátane známej čokoládovej nátierky, predávaných pod rovnakými obchodnými názvami v celej Európskej únii. Po tom, čo aj Slovensko vyvinulo diplomatický tlak na Európsku komisiu, bol tento fenomén tzv. dvojakej kvality potravín adresovaný novelizáciou smernice o nekalých obchodných praktikách tak, aby výrobcovia jasne uvádzali zložky jednotlivých potravín a predišlo sa tak ich „dvojakej“ kvalite.

Európska únia dbá o ochranu a zdravie spotrebiteľa, a koná vždy v záujme svojich občanov.

Zdroj: Factsheet – dvojaká kvalita potravín, Európska komisia – štúdia o dvojakej kvalite potravín 24/06/2019​​​​​​​

Častá je aj diskusia o tom, že členstvo v Európskej únii je pre Slovensko len finančnou záťažou bez zisku.

Fakty

Dôležité je si uvedomiť, že rozpočet Európskej únie, ktorý sa používa na financovanie politík uskutočňovaných na úrovni Európskej únie, je prevažne investičný nástroj. Jeho cieľom je dopĺňať národné rozpočty, pomáhať pri spoločných prioritách a podporovať činnosti, ktoré môžu byť účinnejšie ako opatrenia prijaté na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Európska únia má na obdobie rokov 2021 – 2027 vyčlenených 1 074,3 miliardy eur. Okrem toho je vyčlenených viac ako 800 miliárd eur v rámci balíčka NextGenerationEU na obnovu hospodárstiev členských štátov po pandémii COVID-19.

Rozpočet pre 2021 – 2027 rozdeľuje takmer rovnomerne (cca 30 %) prostriedky, ktoré sú určené pre

• poľnohospodárstvo (keďže ide o jedinú politiku financovanú takmer výlučne zo spoločného rozpočtu),
• regionálny rozvoj a politiku súdržnosti (ide o dôležitý zdroj pre kľúčové investičné projekty s cieľom znižovať regionálne rozdiely v Európskej únii)
• a nové priority, ktoré zahŕňajú najmä boj proti klimatickým zmenám, či digitalizáciu.

Európska únia získava svoje príjmy zo štyroch hlavných zdrojov:

• clá na dovoz z krajín mimo Európskej únie a odvody z cukru;
• vlastné zdroje založené na HND (hrubý národný dôchodok) členských štátov,
• vlastné zdroje ako odvody vyberané EÚ
• a vlastné zdroje založené na DPH.

Členské krajiny vo všeobecnosti odvádzajú do rozpočtu 0,3 % zo svojho harmonizovaného základu DPH - keďže Európska únia funguje na princípe súdržnosti a kohézie, bohatšie krajiny platia viac a chudobnejšie menej.

Slovensko doteraz v rámci európskych rozpočtov vždy viac dostávalo, než dávalo - bolo teda takzvaným „čistým príjemcom“. Napríklad v roku 2020 sme odviedli do rozpočtu EÚ 957 mil. eur, no prijali sme viac ako 2, 593 mld. V rámci politiky súdržnosti, ktorou sa podporuje rozvoj menej rozvinutých regiónov Európskej únie, dostane Slovensko v „eurofondovom“ programovom období 2021 – 2027 viac ako 12,5 mld. eur.

Členstvo v Európskej únii je tak pre Slovensko vysoko výhodné a podporuje náš ďalší rozvoj.

Zdroj: Ministerstvo financií SR, Európska komisia

Na internete koluje mýtus o tom, že kvôli nariadeniu EÚ budeme jesť cvrčky v rožkoch. Podľa dezinformátorov sa budú tajne pridávať do potravín.

Fakty

Terčom týchto mýtov je vykonávacie nariadenie Európskej komisie z 3. januára 2023, ktorým sa povoľuje umiestnenie čiastočne odtučneného prášku zo svrčka domového Acheta domesticus ako novej potraviny na trh. Cieľom tohto mýtu je podkopať dôveru v Úniu a v jej inštitúcie, či úrady.

V rámci slobody podnikania prichádzajú na trh rôzne nové potraviny. Jednou z noviniek je aj hmyz, ktorý sa v iných častiach sveta už bežne konzumuje.

Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) je jedlý hmyz výživný a zdravý zdroj potravy s vysokým obsahom tuku, bielkovín, vitamínov, vlákniny a minerálov.

V EÚ boli doposiaľ schválené už tri druhy hmyzu. Tým ale konzumáciu týchto potravín EÚ nikomu nenúti, ani nevnucuje. Vykonávacie nariadenie, ktoré je predmetom šírených dezinformácií, túto potravinu iba povoľuje uviesť na trh a umožňuje záujemcom o túto potravinu zakúpiť si ju na európskom trhu. Tvrdenie, že EÚ nariadila pridávanie cvrčkov do potravín, je nezmysel.

Je tiež dôležité spomenúť, že každé uvedenie novej potraviny na európsky trh si vyžaduje samostatné povolenie a nová potravina preto musí prejsť prísnym vedeckým posúdením, ktoré vykonáva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). EFSA je vedecký poradný orgán, ktorý funguje nezávisle od európskych inštitúcií, ako aj členských štátov EÚ a poskytuje nezávislé odborné poradenstvo o rizikách súvisiacich s potravinami. Schvaľovací proces uvedenia nových potravín na európsky trh je veľmi prísny a zabezpečuje, že potraviny predávané v EÚ sú bezpečné a riadne označené. Týmto celým schvaľovacím procesom riadne prešiel aj odtučnený prášok zo svrčka, ktorý je predmetom nariadenia.

Európska únia ma jedny z najvyšších štandardov bezpečnosti potravín na svete. Na všetkých nápojoch a potravinách musia byť jasne a zrozumiteľne uvedené základné informácie o zložení, výživových hodnotách a pridaných látkach. Tieto informácie musia byť presné, ľahko viditeľné a nezavádzajúce. Alergény musia byť navyše kvôli ochrane spotrebiteľov zvlášť zvýraznené.  Žiadne utajované zložky sa do potravín pridávať nemôžu a ani sa pridávať nebudú, je to nezmysel.

Zdroje

• Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku - MÝTUS: Kvôli tajnému nariadeniu EÚ budeme jesť cvrčky v rožkoch
• Euractiv - Miesto mäsa cvrčky: Eurokomisia rozširuje zoznam nových potravín
• Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) 2023/5 z 3. januára 2023, ktorým sa povoľuje umiestnenie čiastočne odtučneného prášku zo svrčka domového Acheta domesticus ako novej potraviny na trh a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2470